Statistics Explained

Štatistika osobnej dopravy

Revision as of 17:18, 13 September 2017 by EXT-G-Albertone (talk | contribs) (Created page with "=Štatistika osobnej dopravy= <pdftheme>7</pdftheme><metadescription>V štatistike EÚ týkajúcej sa osobnej dopravy sa poskytujú informácie o železničnej, cestnej, letec...")
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Údaje extrahované v mesiaci apríla 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: marec 2018.

Tento článok obsahuje informácie o najnovšej situácii a najnovšom vývoji štatistiky osobnej dopravy v Európskej únii (EÚ). Poskytujú sa v ňom informácie o rôznych spôsoboch osobnej dopravy, ako je cestná, železničná, letecká a námorná doprava. Spomedzi nich je hlavným druhom osobnej dopravy osobné auto, čo vyplýva z túžby po väčšej mobilite a flexibilite. Vysoká miera využívania auta ako dopravného prostriedku spôsobuje v mnohých mestských oblastiach a na mnohých hlavných dopravných tepnách v EÚ zvýšenú úroveň preťaženia a znečistenia.

Obrázok 1: Rozdelenie vnútrozemskej osobnej dopravy podľa druhu, 2014
(% celkového počtu osobokilometrov)
Zdroj: Eurostat (tran_hv_psmod)
Obrázok 2: Zmena indexu vnútrozemskej osobnej dopravy vo vzťahu k HDP, 2004 – 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (tran_hv_pstra)
Tabuľka 1: Železničná osobná doprava, 2013 – 2015
"Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepkm) a (demo_gind)
Obrázok 3: Železničná osobná doprava, 2015
(v osobokilometroch na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepkm) a (demo_gind)
Obrázok 4: 15 najväčších letísk podľa počtu prepravených cestujúcich (ktorí nastúpili a vystúpili), EÚ-28, 2015
(v mil. cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (avia_paoa)
Obrázok 5: Letecká osobná doprava, 2005 a 2015
(počet cestujúcich na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (avia_paoc) a (demo_gind)
Obrázok 6: Námorná osobná doprava, 2005 a 2015
(počet cestujúcich na obyvateľa)
‘‘Zdroj: Eurostat (mar_pa_aa)

Hlavné štatistické výsledky

Rozdelenie dopravy podľa druhu

V roku 2014 predstavovali osobné autá 83,4 % vnútrozemskej osobnej dopravy v EÚ-28, pričom autokary, autobusy a trolejbusy (9,1 %) a takisto aj vlaky (7,6 %) predstavovali menej ako desatinu všetkej dopravy (meranej podľa počtu vnútrozemskýchosobokilometrov v rôznych druhoch dopravy) — pozri obrázok 1.

Medzi rokmi 2004 a 2014 bola relatívna dôležitosť využívania osobných áut pomerne stabilná, pričom ich podiel bol vždy v rozmedzí od 83,0 % do 83,7 %. V tomto období sa pomerne stabilne zvyšovala relatívna dôležitosť železničnej osobnej dopravy (hoci medzi rokmi 2008 a 2009 a rokmi 2012 a 2013 došlo k miernym poklesom), a to zo 6,7 % na začiatku príslušného obdobia na 7,6 % na konci obdobia. Okrem toho došlo aj k poklesu dôležitosti osobnej dopravy autokarmi, autobusmi a trolejbusmi, a to z 9,9 % v roku 2004 na 9,1 % v roku 2014, pričom väčšia časť tohto poklesu nastala medzi rokmi 2008 a 2009.

Relatívny rast osobnej dopravy a hospodárstva

Vo všeobecnosti vnútrozemská osobná doprava v EÚ-28 rástla medzi rokmi 2004 a 2014 o 5,0 % pomalšie ako hrubý domáci produkt (HDP) vyjadrený v stálych cenách. Treba poznamenať, že ukazovateľ, ktorým sa opisuje vzťah vnútrozemskej osobnej dopravy ku HDP vyjadrenému v stálych cenách, sa týka len vnútrozemskej dopravy autom, autokarom, autobusom a trolejbusom alebo vlakom, pričom významnú časť medzinárodnej osobnej dopravy tvoria služby námornej a leteckej osobnej dopravy. V niektorých krajinách môžu hrať dôležitú úlohu aj vnútroštátne (domáce) služby námornej a leteckej osobnej dopravy.

V tesnej väčšine členských štátov EÚ bola medzi rokmi 2004 a 2014 miera zmeny HDP v stálych cenách vyššia ako miera zmeny vnútrozemskej osobnej dopravy, čo viedlo k zníženiu pomeru osobnej dopravy a HDP v stálych cenách – pozri obrázok 2. Opačnú situáciu zaznamenalo 11 členských štátov, najmä Grécko a Cyprus, v menšej miere Bulharsko a Estónsko, čo vyplývalo zo silného rastu osobnej dopravy a/alebo slabého hospodárskeho rozvoja. Naopak na Slovensku bola miera zmeny HDP v stálych cenách medzi rokmi 2004 a 2014 o 35,4 % vyššia ako miera zmeny vnútrozemskej osobnej dopravy, kým v Litve tento rozdiel predstavoval 31,0 %. Spomedzi nečlenských krajín, ktoré sa uvádzajú na obrázku 2, sa index vnútrozemskej osobnej dopravy vo vzťahu k HDP počas príslušného obdobia významne zvýšil v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a v oveľa menšej miere v Nórsku, kým na Islande a vo Švajčiarsku sa znížil.

Cestujúci v cestnej doprave

Medzi členskými štátmi EÚ bola v roku 2014 najvyššia relatívna dôležitosť osobných áut zaznamenaná v Portugalsku, pričom autá predstavovali 89,8 % osobnej dopravy. Vo väčšine členských štátov bol podiel osobných áut od 80,0 % do 90,0 %, hoci v siedmich členských štátoch, najmä v Maďarsku (67,5 %), bol uvedený podiel nižší. Ešte nižší podiel zaznamenalo Turecko (64,9 %).

Relatívna dôležitosť autokarov, autobusov a trolejbusov presiahla jednu pätinu vnútrozemskej osobnej dopravy v Maďarsku (22,6 %), čo bol v roku 2014 najvyšší podiel spomedzi všetkých členských štátov EÚ, hoci Turecko zaznamenalo ešte vyššie číslo (33,5 %). V ostatných 19 členských štátoch sa uvedený podiel pohyboval od 10,0 % do 20,0 %, kým najnižší podiel mali autokary, autobusy a trolejbusy v Holandsku (3,3 %).

Cestujúci v železničnej doprave

V roku 2014 predstavovali vlaky viac než jednu desatinu celej vnútrozemskej osobnej dopravy v Rakúsku a Dánsku takisto ako vo Švajčiarsku, kým podiel vlakovej dopravy klesol pod 2,0 % v Estónsku, Litve a v Grécku, ako aj v Turecku a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Na Islande, Cypre a na Malte neexistujú železnice.

Na základe najnovších dostupných údajov (vo všeobecnosti za rok 2015) sa na vnútroštátnych železničných sieťach v EÚ precestovalo 392 miliárd osobokilometrov (vrátane údajov za rok 2014 týkajúcich sa Dánska, Nemecka a Maďarska a vynímajúc Belgicko a Holandsko). Údaj bol výrazne vyšší ako 23 miliárd osobokilometrov precestovaných na medzinárodných cestách (porovnanie je založené na rovnakej dostupnosti údajov za jednotlivé členské štáty EÚ) — pozri tabuľku 1.

Takmer tri štvrtiny (72 %) celkovej železničnej dopravy v EÚ (vnútroštátnej a medzinárodnej spolu, okrem Belgicka a Holandska) sa vykonali v jednom zo štyroch najväčších členských štátov EÚ. Francúzsko a Nemecko (údaje za rok 2014) boli spoločne zodpovedné za 42 % vnútroštátnej železničnej dopravy v EÚ a 72 % medzinárodnej železničnej dopravy. Počet medzinárodných osobokilometrov, ktorý precestovali cestujúci vo Francúzsku v roku 2015, bol viac než dvojnásobný ako v Nemecku, ktoré zasa zaznamenalo viac ako dvojnásobný počet oproti Spojenému kráľovstvu.

S cieľom porovnať relatívnu dôležitosť železničnej dopravy medzi jednotlivými krajinami možno údaje normalizovať vyjadrením úrovne toku cestujúcich vo vzťahu k obyvateľstvu (údaje sú znázornené na pravej strane tabuľky 1 a na obrázku 3). V roku 2015 dosiahli precestované vzdialenosti na vnútroštátnej železničnej sieti v Rakúsku, vo Švédsku, Francúzsku, v Dánsku (údaje za rok 2014) a v Nemecku (údaje za rok 2014) v priemere viac ako 1 000 osobokilometrov na obyvateľa, čo bolo menej ako priemer vo Švajčiarsku (2 193 osobokilometrov na obyvateľa). Na druhej strane najnižšie priemerné vzdialenosti precestované na vnútroštátnych železničných sieťach v členských krajinách EÚ boli v roku 2015 zaznamenané v Grécku (116 osobokilometrov na obyvateľa) a v Litve (85 osobokilometrov). Priemer v Turecku (61 osobokilometrov) bol ešte nižší a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (85 osobokilometrov) bol rovnaký ako priemerná precestovaná vzdialenosť v Litve.

Pokiaľ ide o medzinárodnú železničnú dopravu, priemery nad 100 osobokilometrov na obyvateľa vykázali v roku 2015 len tieto členské štáty EÚ: Luxembursko (204 osobokilometrov) a Francúzsko (169 osobokilometrov). Uvedená úroveň bola prekročená aj vo Švajčiarsku (116 osobokilometrov). Tieto údaje môžu okrem iného vyplývať z blízkosti medzinárodných hraníc, dôležitosti medzinárodných migrujúcich pracovníkov v rámci pracovnej sily, prístupu k vysokorýchlostným železničným spojeniam, ako aj zo skutočnosti, či cez konkrétnu krajinu prechádzajú medzinárodné dopravné koridory.

Cestujúci v leteckej doprave

Z hľadiska počtu cestujúcich (75 miliónov) bolo v roku 2015 najrušnejším letiskom v EÚ-28 letisko Londýn Heathrow, čo platí od začiatku časovej série v roku 1993. S istým odstupom nasledovalo parížske letisko Charles de Gaulle (66 miliónov), letisko vo Frankfurte (61 miliónov) a amsterdamské letisko Schiphol (58 miliónov) — pozri obrázok 4. Rovnaké štyri letiská sú najväčšie v EÚ od roku 2011, keď sa letisko Amsterdam Schiphol posunulo z piateho na štvrté miesto.

Výrazná väčšina cestujúcich prechádzajúca cez štyri najväčšie letiská v EÚ letela na medzinárodných letoch: najnižší podiel takýchto letov bol zaznamenaný na letisku vo Frankfurte (88,7 %), najvyšší (100,0 %) na amsterdamskom letisku Schiphol. Naopak na vnútroštátnych (domácich) letoch bolo prepravených 28,0 % zo 46 miliónov cestujúcich na piatom najrušnejšom letisku v EÚ, konkrétne letisku Adolfa Suáreza Madrid-Barajas. Pomerne vysoké podiely cestujúcich na vnútroštátnych letoch boli aj na letisko a z letiska Paríž Orly (47,2 %), Rím Fiumicino (29,7 %) a Barcelona (27,0 %).

V roku 2015 bolo v rámci EÚ-28 letecky prepravených takmer 918 miliónov cestujúcich. Najvyšší počet cestujúcich v leteckej doprave za rok 2015 uviedlo Spojené kráľovstvo s 232 miliónmi cestujúcich, čo je v priemere 3,6 cestujúceho na obyvateľa. Vo vzťahu k počtu obyvateľov bola dôležitosť leteckej dopravy v roku 2015 osobitne vysoká na dovolenkových ostrovoch Malta a Cyprus (10,7 a 9,0 cestujúceho na obyvateľa), ako aj na Islande (14,7) a v Nórsku (7,2). Najnižšie podiely boli v roku 2015 zaznamenané v desiatich východných alebo pobaltských členských štátoch, pričom každý z nich uviedol menej ako 2,0 cestujúceho v leteckej doprave na obyvateľa.

Cestujúci v námornej doprave

Prístavy v EÚ-28 zaznamenali v roku 2015 395 miliónov cestujúcich v námornej doprave. V roku 2015 zaznamenali talianske prístavy 70 miliónov a grécke 66 miliónov cestujúcich v námornej doprave, čo spoločne predstavovalo o niečo viac ako tretinu celkového počtu EÚ-28. Ďalší najvyšší počet cestujúcich v námornej doprave malo Dánsko (42 miliónov cestujúcich). Za ním nasledovali Nemecko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Chorvátsko, Francúzsko a Španielsko, ktoré v roku 2015 zaznamenali od 30 miliónov do 25 miliónov cestujúcich.

Vo vzťahu k vnútroštátnemu obyvateľstvu bola dôležitosť námornej osobnej dopravy v roku 2015 osobitne vysoká na Malte (22,9 cestujúceho na obyvateľa). Za Maltou nasledovali Estónsko (10,8), Dánsko (7,3), Chorvátsko (6,5) a Grécko (6,1). Vo zvyšných členských štátoch (s výnimkou Fínska, Švédska a Talianska) bol počet cestujúcich v námornej doprave na obyvateľa menej ako 1,0 osoby, pričom treba poznamenať, že Česká republika, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko sú vnútrozemské členské štáty.

Zdroje a dostupnosť údajov

Väčšina štatistík vnútrozemskej osobnej dopravy vo vykazujúcich krajinách je založená na pohyboch vozidiel bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla alebo plavidla („zásada teritoriality“). Meranie osobokilometrov (osobokilometer vyjadruje prepravu jedného cestujúceho na vzdialenosť jedného kilometra) sa preto vo všeobecnosti považuje za spoľahlivejšie, keďže pri rátaní cestujúcich vzniká väčšie riziko dvojitého započítania, a to najmä v medzinárodnej doprave. Metodika merania cestnej osobnej dopravy nie je medzi členskými štátmi EÚ harmonizovaná.

V rámci druhov vnútrozemskej osobnej dopravy sa rozoznáva osobné auto, autokar, autobus a trolejbus a vlak. Vo všeobecnosti ide o pohyby na vnútroštátnom území bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla. Rozdelenie osobnej dopravy podľa druhu sa vymedzuje ako percentuálny podiel každého druhu dopravy na základe údajov vyjadrených v osobokilometroch. Na účel tohto článku sa zo súhrnu vnútrozemskej cestnej dopravy vylučujú služby domácej leteckej a vodnej dopravy (vnútrozemská vodná doprava a námorná doprava).

Úroveň vnútrozemskej osobnej dopravy (meranej v osobokilometroch) môže byť vyjadrená aj vo vzťahu k HDP, v tomto článku sa daný ukazovateľ uvádza na základe HDP vyjadreného v stálych cenách za referenčný rok 2005. Týmto ukazovateľom sa poskytujú informácie o vzťahu medzi dopytom cestujúcich a veľkosťou hospodárstva a umožňuje sa monitorovanie vývoja dopytu cestujúcich po doprave vo vzťahu k hospodárskemu vývoju.

Cestujúci v železničnej doprave

„Cestujúci v železničnej doprave“ je každá osoba, okrem členov posádky vlaku, ktorá cestuje železnicou. Údaje o cestujúcich v železničnej osobnej doprave nie sú dostupné v prípade Malty a Cypru (alebo Islandu), keďže v týchto krajinách nie sú železnice. Ročná štatistika cestujúcich vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave sa vo všeobecnosti týka iba väčších železničných dopravných podnikov, hoci v niektorých krajinách majú zavedené podrobné vykazovanie pre všetkých prevádzkovateľov železničnej dopravy.

Cestujúci v leteckej doprave

Štatistika leteckej dopravy sa týka vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy, ktorá sa meria prostredníctvom počtu prepravených cestujúcich, pričom informácie o nich sa zbierajú pri príletoch a odletoch. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých cestujúcich na konkrétnom lete (s jedným číslom letu), ktorí sa na každom jednotlivom úseku letu počítajú len raz a nie opakovane. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých platiacich a neplatiacich cestujúcich, ktorých cesta sa začína alebo končí na vykazujúcom letisku, ako aj prestupujúcich cestujúcich, ktorí na vykazujúcom letisku nastupujú na let alebo let opúšťajú, okrem priamych tranzitných cestujúcich. Štatistiky leteckej dopravy sa zbierajú s mesačnou, štvrťročnou a ročnou frekvenciou, hoci v tomto článku sa uvádzajú len posledné uvedené údaje. Štatistiky leteckej osobnej dopravy zahŕňajú aj počet komerčných osobných letov, ako aj informácie týkajúce sa jednotlivých trás a počtu dostupných sedadiel. Od roku 2003 sú ročné údaje dostupné vo väčšine členských štátov EÚ.

Cestujúci v námornej doprave

Údaje o námornej doprave sú vo všeobecnosti dostupné od roku 2001, hoci niektoré členské štáty EÚ poskytujú údaje už od roku 1997. Štatistiky námornej dopravy nezaslali Česká republika, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko ani Slovensko, keďže ani jedna z týchto krajín nemá námornú dopravu, takisto ako Lichtenštajnsko alebo Švajčiarsko.

Námorný cestujúci sa vymedzuje ako osoba, ktorá vykonáva cestu po mori na obchodnej lodi, obslužný personál ani neplatiaci členovia posádky, ktorí cestujú, ale neplnia pracovné úlohy, sa za cestujúcich nepovažujú, vylučujú sa aj deti v náručí. Dvojité započítanie môže vzniknúť, keď údaje vykazuje prístav nalodenia a takisto aj prístav vylodenia; čo sa pri námornej doprave vyskytuje pomerne často, keďže vo všeobecnosti ide o dopravu na pomerne krátke vzdialenosti.

Kontext

Cieľom dopravnej politiky EÚ je zabezpečiť, aby cestujúci mohli využívať niektoré základné normy zaobchádzania v prípade, že cestujú v rámci EÚ. Cestujúci už majú istý rozsah práv, ktoré sa vzťahujú na rozličné oblasti, ako sú: informácie o ceste, rezervácie a ceny lístkov, škody na batožine, meškania a zrušenie ciest alebo problémy s balíkmi dovolenkových služieb. S ohľadom na to EÚ prijíma právne predpisy na ochranu práv cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy:

  • nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov; v marci 2013 Európska komisia navrhla revíziu tohto nariadenia [COM(2013) 130 final] s cieľom objasniť nezrozumiteľné oblasti, zaviesť nové práva (napríklad vo vzťahu k reorganizácii), posilniť dohľad nad leteckými dopravcami a vyrovnať finančné bremená,
  • nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave,
  • nariadenie (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave,
  • nariadenie (EÚ) č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave.

Prijali sa aj osobitné ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby cestujúci so zníženou mobilitou mali k dispozícii potrebné zariadenia a aby im nebola nespravodlivo odmietnutá doprava.

V decembri 2011 Európska komisia prijala dokument „{{Template:EurLex|code=CELEX:52011DC0898:SK:NOT|title=Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy }“ [COM(2011) 898 final]. V oznámení uznala úsilie vynaložené na zavedenie opatrení na ochranu cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, uviedla však, že plný rozsah práv sa nevykonáva. Oznámenie je zamerané na konsolidáciu existujúcej práce a posun k súdržnejšiemu, účinnejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práv spolu s lepšou informovanosťou cestujúcich.

V marci 2011 Európska komisia prijala bielu knihu „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ [COM(2011) 144 final]. Táto komplexná stratégia obsahuje plán 40 konkrétnych opatrení s cieľom vybudovať počas desiatich rokov konkurencieschopný dopravný systém, ktorý je zameraný na zvýšenie mobility v kľúčových oblastiach a na podporu rastu a zamestnanosti.

Viac podrobností o návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa iniciatív v oblasti dopravnej politiky sa poskytuje v úvodnom článku o doprave v EÚ.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Transport, volume and modal split (t_tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tsdtr240)
Modal split of passenger transport (tsdtr210)
Railway transport (t_rail)
Rail transport of passengers (ttr00015)
Air transport (t_avia)
Air transport of passengers (ttr00012)

Databáza

Multimodal data (tran)
Transport, volume and modal split (tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tran_hv_pstra)
Modal split of passenger transport (tran_hv_psmod)
Railway transport (rail)
Railway transport measurement - passengers (rail_pa)
Road transport (road)
Road transport measurement - passengers (road_pa)
Maritime transport (mar)
Maritime transport - passengers - detailed annual and quarterly results (mar_pa)
Air transport (avia)
Air transport measurement - passengers (avia_pa)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Referenčné príručky

Metodologické poznámky

ESMS metadata files (v angličtine)

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Ďalšie informácie

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Passenger_transport_statistics/sk&oldid=352966"