Statistics Explained

Štatistika rozdelenia príjmov

Revision as of 14:54, 27 June 2016 by EXT-S-Allen (talk | contribs)
Údaje extrahované v mesiaci februára 2016. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: jún 2017.
Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2014
Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)
Obrázok 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)
Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšej ekonomickej aktivity, 2014 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)
Obrázok 3: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti bez nezaopatrených detí, 2014 (1)
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)
Obrázok 4: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti s nezaopatrenými deťmi, 2014 (1)
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)
Obrázok 5: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2014 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)
Obrázok 6: Nerovnosti v rozdelení príjmov, 2014
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu)
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)
Obrázok 7: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2014
(pomer mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac k mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku do 65 rokov)
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)
Obrázok 8: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika peňažnej chudoby a príjmovej nerovnosti v Európskej únii (EÚ). Základom pre porovnania životnej úrovne medzi krajinami je často hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, ktorý v peňažnom vyjadrení ukazuje, aká bohatá je krajina v porovnaní s inou krajinou. Tento hlavný ukazovateľ však obsahuje veľmi málo informácií o rozdelení príjmov v rámci krajiny a neposkytuje ani informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality života určitej skupiny obyvateľov. Na jednej strane môže nerovnosť v rozdelení príjmov ľudí motivovať, aby zlepšili svoju situáciu prostredníctvom práce, inovácií alebo nadobudnutia nových zručností. Na druhej strane sa takáto príjmová nerovnosť často považuje za príčinu kriminality, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Hlavné štatistické výsledky

Miera a hranica rizika chudoby

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ-28 zostala v období rokov 2011 až 2013 takmer stabilná, pričom klesla zo 16,9 % na 16,7 %. Miera rizika chudoby v období rokov 2013 a 2014 sa zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu a dosiahla 17,2 %. Tento podiel, ktorý je vypočítaný ako vážený priemer celoštátnych výsledkov, nevypovedá o značných rozdieloch medzi krajinami (pozri obrázok 1). V šiestich členských štátoch, konkrétne v Rumunsku (25,4 %), Španielsku (22,2 %), Grécku (22,1 %), Bulharsku (21,8 %), Estónsku (21,8 %) a Lotyšsku (21,2 %), sa pätina alebo viac obyvateľov považovala za osoby, ktorým hrozí riziko chudoby; rovnako to bolo aj v prípade Srbska (25,4 %) a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko (22,1 %). Najnižší podiel osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, bol zaznamenaný v Holandsku (11,6 %) a Českej republike (9,7 %) a relatívne nízky podiel obyvateľov, ktorým hrozí riziko chudoby, hlásilo aj Nórsko (10,9 %) a Island (7,9 %).

Hranica rizika chudoby (znázornená aj na obrázku 1) je stanovená na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch medzi jednotlivými krajinami. V prípade tejto hranice boli v členských štátoch EÚ v roku 2014 veľké rozdiely – pohybovala sa od 2 400 PPS v Rumunsku až po 13 000 PPS v Rakúsku, pričom hranica bola najvyššia v Luxembursku (17 000 PPS); hranica chudoby bola relatívne nízka aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (2 500 PPS) a Srbsku (2 700 PPS) a relatívne vysoká vo Švajčiarsku (15 400 PPS) a Nórsku (16 700 PPS).

Jednotlivým skupinám v spoločnosti hrozí riziko peňažnej chudoby v rozdielnej miere. V miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) bol v EÚ-28 v roku 2014 zaznamenaný relatívne malý rozdiel medzi mužmi a ženami: najnovšia miera zodpovedá údaju 16,7 % u mužov v porovnaní s mierne vyšším údajom (17,7 %) u žien (pozri obrázok 2). Najväčší rozdiel medzi mužmi a ženami v roku 2014 (3,2 percentuálneho bodu) bol zistený v Estónsku a v Lotyšsku, na Cypre, v Litve, vo Švédsku a v Taliansku sa takisto zaznamenala miera rizika chudoby u žien, ktorá bola o 2,0 percentuálneho bodu alebo viac vyššia ako u mužov, čo je aj prípad Švajčiarska a Nórska. Naproti tomu miera rizika chudoby bola o niečo vyššia u mužov než u žien v siedmich členských štátoch EÚ, konkrétne v Dánsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Španielsku, Grécku a na Slovensku, rovnako to bolo aj v prípade Srbska, Islandu a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko.

Rozdiely v miere chudoby boli väčšie, keď sa obyvateľstvo klasifikovalo podľa ekonomickej aktivity (pozri tabuľku 1). Nezamestnaní predstavujú osobitne zraniteľnú skupinu: v EÚ-28 hrozilo v roku 2014 riziko chudoby takmer polovici (47,2 %) všetkých nezamestnaných osôb, pričom zďaleka najvyššiu mieru zaznamenalo Nemecko (67,4 %), zatiaľ čo osem ďalších členských štátov (tri pobaltské členské štáty, Spojené kráľovstvo, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Luxembursko) hlásilo, že riziko chudoby hrozilo v roku 2014 viac ako polovici nezamestnaných.

V roku 2014 hrozilo riziko chudoby takmer každému ôsmemu (12,7 %) dôchodcovi v EÚ-28; miery minimálne dvakrát vyššie ako priemer EÚ-28 boli zaznamenané v Estónsku (35,6 %) a Lotyšsku (29,4 %).

V prípade osôb, ktoré mali zamestnanie, hrozilo riziko chudoby s oveľa menšou pravdepodobnosťou (v priemere 9,5 % za celú EÚ-28). Relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb, ktorým hrozí riziko chudoby, malo Rumunsko (19,6 %) a v menšej miere Grécko (13,4 %), Španielsko (12,5 %) a Estónsko (11,8 %), zatiaľ čo Luxembursko, Taliansko, Portugalsko a Poľsko hlásili, že v roku 2014 hrozilo riziko chudoby viac ako jednej desatine pracovnej sily.

Miera rizika chudoby nie je rovnomerne rozdelená medzi domácnosťami s rozdielnym zložením dospelých a nezaopatrených detí. Spomedzi domácností bez nezaopatrených detí (pozri obrázok 3) bolo riziko chudoby najviac pravdepodobné u osôb žijúcich osamotene, čo je situácia, ktorej v roku 2014 čelí 25,1 % domácností s jedným členom. Naopak riziko chudoby u domácností s dvomi alebo viac členmi bolo o viac ako polovicu nižšie než táto miera, a to 11,2 %. Konkrétne u domácností s dvoma dospelými osobami, v ktorých aspoň jedna osoba bola vo veku 65 rokov alebo viac, bola miera rizika chudoby mierne nižšia, a to 10,2 %.

Väčšina členských štátov EÚ zaznamenala podobný vzorec. Najvyššiu mieru rizika chudoby spomedzi domácností bez nezaopatrených detí vo všetkých členských štátoch mali domácnosti s jedným členom, okrem Malty, kde sa u domácností s dvoma dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, zaznamenala vyššia miera; podobná situácia ako na Malte bola zistená vo Švajčiarsku (údaje z roku 2013) a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Miera rizika chudoby u domácností s dvoma dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, bola vo všeobecnosti nižšia ako miera u širšej kategórie všetkých domácností s dvoma alebo viacerými dospelými osobami, hoci to nebol prípad v Lotyšsku, Spojenom kráľovstve, Rakúsku, Bulharsku, Belgicku, Chorvátsku, na Cypre a Malte.

Pri pohľade na domácnosti s nezaopatrenými deťmi (pozri obrázok 4) sa najvyššie miera rizika chudoby v EÚ-28 zaznamenala u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, a síce takmer jedna tretina (32,5 %). V porovnaní s mierou u domácností s dvoma dospelými osobami sa u domácností len s jedným nezaopatreným dieťaťom (13,6 %) zaznamenala miera, ktorá bola približne polovicou miery, ktorá sa zaznamenala u domácností s troma alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (26,9 %). Spomedzi troch druhov domácností znázornených na obrázku 4 nahlásili všetky členské štáty EÚ, že riziko chudoby bolo najmenej pravdepodobné u domácností pozostávajúcich z dvoch dospelých osôb a jedného dieťaťa. Väčšina členských štátov takisto ohlásila, že miera rizika chudoby bola najvyššia u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, hoci sa zaznamenalo niekoľko výnimiek, pri ktorých bola miera vyššia u domácností skladajúcich sa z dvoch dospelých osôb s troma alebo viacerými deťmi, a to najmä Rumunsko a Bulharsko a v menšej miere Poľsko a Grécko, ako aj Spojené kráľovstvo, Španielsko, Maďarsko a Chorvátsko; k tejto situácii došlo aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a v menšej miere v Srbsku.

Ako spôsob znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia sa môžu použiť opatrenia sociálnej ochrany. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným spôsobom hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnať ukazovatele rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obrázok 5). Sociálnymi transfermi v roku 2014 sa znížila miera rizika chudoby populácie v EÚ-28 z 26,1 % pred transfermi na 17,2 % po transferoch, v dôsledku čoho sa 8,9 % obyvateľov dostalo nad hranicu chudoby; týmto osobám by bez sociálnych transferov hrozilo riziko chudoby. Ak porovnáme mieru rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, relatívny vplyv sociálnych dávok bol nízky v Rumunsku, Grécku, Taliansku, Bulharsku, Lotyšsku, Poľsku, ako aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Naopak najmenej polovica všetkých osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, sa vďaka sociálnym transferom dostala nad hranicu chudoby v Írsku, Dánsku a vo Fínsku; rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska.

Príjmová nerovnosť

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú ekonomický alebo sociálny charakter. Údaje o ekonomickej nerovnosti sú mimoriadne dôležité na odhad relatívnej chudoby, pretože rozdelenie ekonomických zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby. V roku 2014 existovala veľká nerovnosť v rozdelení príjmov: podľa obyvateľstvom váženého priemeru údajov za jednotlivé členské štáty EÚ malo horných 20 % obyvateľstva (s najvyšším ekvivalentným disponibilým príjmom) 5,2-krát vyšší príjem ako spodných 20 % (s najnižším ekvivalentným disponibilým príjmom) (pozri obrázok 6). V tomto pomere boli medzi členskými štátmi EÚ značné rozdiely, pohyboval sa v rozpätí od 3,5 v Českej republike po minimálne 6,0 v Litve, Portugalsku, Lotyšsku, Grécku, Estónsku, Španielsku a Bulharsku a najvyššiu hodnotu 7,2 dosiahol v Rumunsku. Z nečlenských krajín uvedených na obrázku 6 hlásili mimoriadne nízky pomer aj Island (3,1) a Nórsko (3,4), zatiaľ čo v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (7,2) bol pomer rovnaký ako v Rumunsku, pričom v Srbsku bol dokonca vyšší (9,8).

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, sú predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľstva EÚ vo veku 65 rokov a viac. Významnú úlohu v riešení chudoby starších osôb môžu zohrávať dôchodkové systémy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb s ostatnými obyvateľmi. V celej EÚ-28 predstavoval v roku 2014 medián príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac 94 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku do 65 rokov (pozri obrázok 7). V šiestich členských štátoch EÚ (Luxembursko, Maďarsko, Rumunsko, Španielsko, Francúzsko a Grécko) bol medián príjmov starších osôb rovnaký alebo vyšší ako medián príjmov osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska. V Taliansku, Poľsku, Rakúsku, Portugalsku, Írsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nemecku dosiahol medián príjmov starších osôb najmenej 90 % mediánu príjmov zaznamenaného v prípade osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade Nórska a Islandu. Pomery nižšie ako 80 % boli zaznamenané vo Fínsku, v Dánsku, na Malte, v Belgicku, Litve, na Cypre, v Lotyšsku a Estónsku, ako aj vo Švajčiarsku (údaje z roku 2013). Tieto relatívne nízke pomery môžu do veľkej miery odzrkadľovať dôchodkové nároky.

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Medián príjmov osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, bol v EÚ-28 v roku 2014 v priemere o 24,6 % nižší ako hranica chudoby <(pozri obrázok 8). Táto hranica je stanovená na úrovni 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu všetkých osôb. Spomedzi členských štátov EÚ bol relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby najvyšší v Rumunsku (35,2 %) a Bulharsku (33,2 %), pričom prepad nad 25  % sa zaznamenal takisto v Španielsku, Grécku, Portugalsku, na Slovensku, v Taliansku a Chorvátsku. Prepad bol v Srbsku (40,3 %) a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (36,1 %) vyšší ako v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Najnižší prepad mediánu príjmov v riziku chudoby spomedzi členských štátov zaznamenalo Fínsko (13,9 %), za ním nasledovalo Luxembursko (16,3 %), Francúzsko (16,6 %) a Holandsko (16,9 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) sa začala zostavovať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Zisťovanie EU SILC sa zaviedlo na zabezpečenie podkladových údajov k ukazovateľom týkajúcich sa príjmov a životných podmienok — právny základ pre zber údajov predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1177/2003. Zber týchto štatistických údajov sa formálne začal v roku 2004 v 15 členských štátoch a v roku 2005 sa rozšíril aj na všetky zostávajúce členské štáty EÚ-25 spolu s Islandom a Nórskom. Bulharsko a Turecko začali zisťovanie EU-SILC v roku 2006, Rumunsko v roku 2007, Švajčiarsko v roku 2008 a Chorvátsko v roku 2010 (údaje za Chorvátsko za rok 2009 sú založené na inom zdroji údajov — konkrétne na zisťovaní rodinných účtov (HBS)). Údaje za bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko sú k dispozícii od roku 2010 a za Srbsko od roku 2013. EU SILC zahŕňa prierezovú aj longitudálnu dimenziu.

Disponibilný príjem domácnosti sa vytvára sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investovania a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadniť rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. „modifikovanej škály OECD“, na základe ktorej sa v prípade prvého dospelého člena domácnosti použije váha 1,0, v prípade každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac váha 0,5 a v prípade každého člena domácnosti vo veku do 14 rokov váha 0,3. Výsledná hodnota sa volá ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účel ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; z toho dôvodu sa uvažuje tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Referenčným obdobím pre príjem je stanovené 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, pre ktoré je príjmové referenčné obdobie súčasný rok zisťovania, a Írsko, pre ktoré je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním).

Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrenou v štandarde kúpnej sily – PPS) stanovenou na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každom členskom štáte EÚ a neuplatňuje sa spoločná hranica. Mieru rizika chudoby možno vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa počítajú ako príjem pred transfermi a nie ako sociálne transfery. Existujú rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, pohlavia, ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo stupňa dosiahnutého vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je relatívnym meradlom nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými ľuďmi v rovnakej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. Agregovaná hodnota za EÚ-28 predstavuje vážený priemer (podľa počtu obyvateľov) údajov jednotlivých krajín.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sú predmetom pretrvávajúceho procesu zdokonaľovania prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

EU-SILC je referenčným zdrojom štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. V súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala Európska rada v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia – konkrétne, že do roku 2020 by v EÚ malo byť rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených minimálne o 20 miliónov menej osôb než v roku 2008. EU SILC je zdroj používaný na monitorovanie pokroku, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto hlavného cieľa, ktorý sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery vážnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou — viac informácií nájdete v článku o štatistike sociálneho začlenenia.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Štatistické publikácie

Tlačové správy

Štatistika v kocke

Hlavné tabuľky

Databáza

Income distribution and monetary poverty (ilc_ip)
Monetary poverty (ilc_li)
Monetary poverty for elderly people (ilc_pn)
In-work poverty (ilc_iw)
Distribution of income (ilc_di)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Ďalšie informácie

  • Nariadenie (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
  • Nariadenie (ES) č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
  • Nariadenie (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti ... štatistiky ...

Externé odkazy