Štatistika zamestnanosti

Údaje z augusta 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie údaje Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.

Tento článok informuje o najnovších štatistikách zamestnanosti v Európskej Únii (EÚ) vrátane analýzy na základe dôležitých sociálno-ekonomických rozmerov: zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú dôležité rozdiely na základe pohlavia, veku a úrovne dosiahnutého vzdelania; výrazné rozdiely existujú aj medzi členskými štátmi EÚ a ich regiónmi.

Tabuľka 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2001 − 2011
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2011
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 2: Rozptyl mier regionálnej zamestnanosti, 2006 a 2011 (1)
(variačný koeficient mier zamestnanosti
(vekovej skupiny 15 – 64 rokov) v jednotlivých regiónoch
(úroveň NUTS 2) – Zdroj: Eurostat (tsdec440)

Tabuľka 2: Miery zamestnanosti vybraných skupín obyvateľstva, 2001 – 2011
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 3: Miery zamestnanosti podľa pohlavia, 2011 (1)
(%) − Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 3: Miera zamestnanosti podľa najvyššieho stupňa vzdelania, veková skupina 25 – 64 rokov, 2011
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsa_ergaed)

Obrázok 4: Miery zamestnanosti podľa vekových skupín, 2011 (1)
(%) − Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 4: Ročný rast zamestnanosti podľa pohlavia, 2001 – 2011
(% zmena počtu zamestnaných osôb) – Zdroj: Eurostat (lfsi_grt_a)

Tabuľka 5: Osoby pracujúce ako zamestnanci na kratší pracovný čas alebo osoby s druhým zamestnaním, 2001 – 2011
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (tps00159), (lfsa_e2gis) a [https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/lfsa_egan/default/table?lang=en (lfsa_egan)

Obrázok 5: Osoby zamestnané na kratší pracovný čas, 2011
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (tps00159)

Obrázok 6: Podiel zamestnancov so zmluvou na dobu určitú, veková skupina 15 – 64 rokov, 2011
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (lfsa_etpga)

Po zaradení kapitoly o zamestnanosti do Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 má štatistika trhu práce ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, sa považuje za kľúčový sociálny ukazovateľ na analytické účely pri skúmaní vývoja na trhu práce.

Hlavné štatistické zistenia

Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veku a dosiahnutého vzdelania

Potom, čo miera zamestnanosti osôb vo veku 15 až 64 rokov v EÚ-27 podľa zisťovania pracovných síl EÚ (EU-LFS) dosiahla v roku 2008 vrchol (65,8 %), sa v nasledujúcich rokoch začala znižovať a v roku 2010 predstavovala 64,1 %. Toto znižovanie počas celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy − celkovo o 1,7 percentuálneho bodu − sa zastavilo v roku 2011, keď sa miera zamestnanosti v EÚ-27 mierne zvýšila na 64,3 % (pozri tabuľku 1). Spomedzi členských štátov EÚ dosiahla miera zamestnanosti najvyššie hodnoty v Rakúsku, Nemecku, Dánsku a Švédsku (od 72 % do 74 %), absolútne najvyššia miera zamestnanosti bola zaznamenaná v Holandsku (74,9 %). Na druhom konci škály boli miery zamestnanosti nižšie ako 60 % v desiatich členských štátoch EÚ s najnižšími mierami zaznamenanými v Taliansku (56,9 %), Maďarsku (55,8 %) a Grécku (55,6 %) – pozri obrázok 1.

V mierach zamestnanosti sú veľké rozdiely nielen medzi členskými štátmi EÚ, ale aj v rámci nich medzi ich jednotlivými regiónmi, v roku 2011 bol relatívne vysoký rozptyl (meraný pomocou variačného koeficientu za regióny na úrovni NUTS 2) zaznamenaný v Taliansku (17,9 %); relatívne vysoký rozptyl bol aj v regiónoch Španielska (10,0 %), zatiaľ čo Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Belgicko hlásili koeficienty od 8 % do 9 %. Naopak, pomerne malé rozdiely v mierach zamestnanosti boli v regiónoch Grécka, Rakúska, Švédska, Holandska, Portugalska alebo Dánska (vo všetkých prípadoch pod 4 %). Rozptyl regionálnej zamestnanosti v celej EÚ-27 bol v roku 2011 o 1,1 percentuálneho bodu vyšší ako o päť rokov predtým – pozri obrázok 2.

Miery zamestnanosti sú vo všeobecnosti nižšie u žien a starších pracovníkov. V roku 2011 miera zamestnanosti mužov v EÚ-27 predstavovala 70,1 %, naproti tomu miera zamestnanosti žien 58,5 %. Z dlhodobého porovnania vyplýva, že miera zamestnanosti mužov bola v roku 2011 nižšia ako o desať rokov predtým (70,9 % v roku 2001), naproti tomu podiel zamestnaných žien sa výrazne zvýšil, a to o 4,2 percentuálneho bodu z 54,3 % v roku 2001 – pozri tabuľku 2.

Miery zamestnanosti u mužov boli v roku 2011 konzistentne vyššie ako u žien vo všetkých členských štátoch EÚ. Boli však medzi nimi veľké rozdiely, napríklad na Malte, kde bola zaznamenaná najnižšia miera zamestnanosti žien (41,0 %), predstavoval rozdiel v mierach zamestnanosti žien a mužov až 32,6 percentuálneho bodu. Taliansko a Grécko hlásili rozdiel viac ako 20 percentuálnych bodov. Naopak v Litve nebol medzi mierou zamestnanosti žien a mužov takmer žiadny rozdiel – miera zamestnanosti u žien (60,5 %) bola len o 0,4 percentuálneho bodu nižšia ako u mužov. Rozdiel bol relatívne malý aj v Lotyšsku (2,1 percentuálneho bodu) a vo Fínsku (3,2 percentuálneho bodu) – pozri obrázok 3.

Rovnako ako to bolo v prípade miery zamestnanosti žien, z údajov vyplývalo, že napriek finančnej a hospodárskej kríze sa ďalej zvyšovala zamestnanosť starších pracovníkov (vo veku 55 až 64 rokov), ktorá v roku 2011 dosiahla 47,4 %, čím sa predĺžil neprerušený rad jej zvyšovania, ktorý sa začal v roku 1998 (36,2 %). V roku 2010 malo mieru zamestnanosti starších pracovníkov od 50 % do 60 % desať členských štátov EÚ, naproti tomu zďaleka najvyššia miera bola zaznamenaná vo Švédsku (72,3 %) – pozri tabuľku 2. Podrobnejšia analýza mier zamestnanosti podľa vekových skupín je uvedená v obrázku 4. Potvrdzuje, že najvyššie miery zamestnanosti boli konzistentne zaznamenané v prípade osôb vo veku 25 − 54 rokov.

V mierach zamestnanosti sú veľké rozdiely aj v závislosti od úrovní dosiahnutého vzdelania: štatistika miery zamestnanosti v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním je založená na vekovej skupine 25 až 64 rokov, nie 15 až 64 rokov. V roku 2011 dosahovala v EÚ-27 miera zamestnanosti osôb, ktoré dosiahli terciálne vzdelanie, 83,7 % (pozri tabuľku 3), bola teda oveľa vyššia ako miera zamestnanosti (53,5 %) osôb s dosiahnutým primárnym alebo nižším sekundárnym vzdelaním. Miera zamestnanosti osôb s vyšším sekundárnym alebo postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho) v EÚ-27 dosiahla 73,2 %. Najväčší prepad zamestnanosti bol od začiatku finančnej a hospodárskej krízy (porovnanie roku 2008 s rokom 2011) zaznamenaný v prípade osôb s primárnym alebo nižším sekundárnym vzdelaním.

Zmluvy na kratší pracovný čas a zmluvy na dobu určitú

Podiel pracovnej sily EÚ-27, ktorá uviedla, že jej hlavným zamestnaním bolo zamestnanie na kratší pracovný čas, plynule narastal zo 16,2 % v roku 2001 na 19,5 % v roku 2011. Najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas bol zistený v Holandsku (49,1 % v roku 2011), za ním nasledovalo Spojené kráľovstvo, Nemecko, Švédsko, Dánsko a Rakúsko, pričom v každej krajine pracovala na kratší pracovný čas viac ako štvrtina (25 % až 27 % ) zamestnaných osôb. Naopak zamestnanie na kratší pracovný čas bolo pomerne zriedkavé v Bulharsku (2,4 % zamestnanosti) a na Slovensku (4,1 %) – pozri tabuľku 5.

V podieloch osôb pracujúcich na kratší pracovný čas sú výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami. V roku 2011 pracovala na kratší pracovný čas takmer jedna tretina (32,1 %) žien zamestnaných v EÚ-27, čo je oveľa vyšší podiel ako zodpovedajúci podiel mužov (9,0 %). V roku 2011 pracovali na kratší pracovný čas tri štvrtiny (76,7 %) všetkých žien zamestnaných v Holandsku, pričom ide zďaleka o najvyššiu mieru spomedzi členských štátov EÚ ^[1].

Po poklese na 13,6 % v roku 2009 sa podiel zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú v EÚ-27 v roku 2010 zvýšil na 13,9 % a v roku 2011 na 14,0 %. V roku 2011 mal v Poľsku a v Španielsku viac ako jeden zo štyroch zamestnancov zmluvu na dobu určitú a k tejto úrovni sa približovalo Portugalsko (22,2 %) – pozri obrázok 6. V ostatných členských štátoch EÚ sa podiel zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú pohyboval v rozmedzí od 18,2 % v Holandsku až po nízku úroveň 2,8 % v Litve a 1,5 % v Rumunsku. Výrazné rozpätie, pokiaľ ide o tendenciu používať zmluvy na dobu určitú medzi členskými štátmi EÚ, môže aspoň do určitej miery odzrkadľovať vnútroštátne postupy, ponuku pracovnej sily a dopyt po nej, posúdenia zamestnávateľa týkajúce sa prípadného rastu/poklesu a jednoduchosť prijímania alebo prepúšťania zamestnancov.

Zdroje a dostupnosť údajov

Zdroje štatistiky

Hlavným zdrojom údajov pre štatistiku trhu práce je zisťovanie pracovných síl EÚ (EU-LFS); ďalším často využívaným zdrojom štatistiky zamestnanosti sú národné účty. Oba tieto zdroje využívajú podobné definície zamestnanosti založené na medzinárodných normách Medzinárodnej organizácie práce a systémov národných a regionálnych účtov. Tretím možným zdrojom informácii súvisiacich so štatistikou zamestnanosti je podniková štatistika. Zdrojom všetkých údajov uvedených v tomto článku je zisťovanie pracovných síl EÚ (EU LFS).

EU-LFS je štvrťročné výberové zisťovanie, ktoré sa vzťahuje na obyvateľstvo v súkromných domácnostiach v EÚ, EZVO (okrem Lichtenštajnska) a kandidátskych krajinách. Poskytuje ročné ^[2] a štvrťročné výsledky týkajúce sa miery ekonomickej aktivity obyvateľstva vo veku 15 rokov a viac. V EU-LFS sa zbierajú informácie o statuse pracovnej sily (všetky osoby, ktoré sú buď zamestnané, nezamestnané alebo ekonomicky neaktívne), povahe zamestnania, pracovnom čase, hľadaní práce medzi nezamestnanými, úrovniach vzdelania, nedávnom vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj o demografických podmienkach a o zložení rodiny.

Veľkosť vzorky EU-LFS predstavuje v každom štvrťroku približne 1,5 milióna jednotlivcov. Štvrťročné výberové pomery sa v jednotlivých krajinách pohybujú v rozmedzí od 0,2 % do 3,3 %. V roku 1983 Eurostat začal zbierať mikroúdaje LFS s jedným referenčným štvrťrokom za rok (obyčajne jarným). V období rokov 1998 až 2005 sa zisťovanie zmenilo na pravidelné štvrťročné zisťovanie. V súčasnosti všetkých 27 členských štátov poskytuje štvrťročné výsledky.

Definícia zamestnanosti a hlavné charakteristiky zamestnanosti

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) sa skladá zo zamestnaných a nezamestnaných osôb. EU LFS definuje zamestnané osoby ako osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa odviedli určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo za výhody pre rodinu. Do pracovnej sily patria aj osoby, ktoré neboli prítomné v práci, ale mali zamestnanie alebo ekonomickú činnosť, ktoré dočasne nevykonávali, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých uvádzaných odhadoch je použitý počet osôb; na odhadoch počtu osôb sa zakladajú aj údaje predložené za miery zamestnanosti. Aby sa umožnili porovnania krajín s rozdielnou veľkosťou a vplyv zmien veľkosti populácie krajín v priebehu času, v štatistike zamestnanosti sa často uvádzajú miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby vo veku 15 až 64 rokov, hoci v Španielsku, vo Švédsku (len do roku 2001) a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande sa používa vekové rozpätie 16 až 64 rokov. Táto veková skupina (15 až 64 rokov) zároveň predstavuje normu, ktorú používajú ostatné medzinárodné štatistické organizácie.

Medzi hlavné charakteristiky zamestnanosti, definované podľa EU LFS, patria:

zamestnanci sú definovaní ako osoby, ktoré pracujú pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa a ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sme aj neodvedení členovia ozbrojených síl;
samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku alebo si v súčasnosti zakladá podnik;
respondent vyjadrí rozlíšenie medzi plným pracovným časom a kratším pracovným časom v hlavnom zamestnaní s výnimkou Nemecka, Írska a Holandska, kde sa používajú hranice pre zvyčajne odpracované hodiny,
ukazovatele zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie, ľudia, ktorí zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami,
zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že jeho ukončenie je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. Medzi typické príklady patria: osoby so sezónnym zamestnaním; osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na dobu neurčitú); ľudia so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Z rozptylu regionálnych (úroveň NUTS 2) mier zamestnanosti vyplývajú regionálne rozdiely zamestnanosti v rámci krajín a medzi skupinami krajín. Hodnota tohto ukazovateľa sa rovná nule, keď sú miery zamestnanosti vo všetkých regiónoch rovnaké, a bude stúpať, keď sa budú rozdiely medzi mierami regionálnej zamestnanosti zvyšovať. Ukazovateľ sa v prípade niektorých krajín nedá použiť, pretože pozostávajú len z jedného alebo dvoch regiónov na úrovni NUTS 2. Miery zamestnanosti sa však v týchto krajinách (regiónoch) používajú na výpočet tohto ukazovateľa na európskej úrovni.

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých rôznych analýzach vrátane štúdií v oblasti makroekonomiky (inými slovami práca ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môžu sa používať aj na štúdium celej škály sociálnych aspektov a aspektov správania týkajúcich sa situácie zamestnania jednotlivca, ako napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ zamestnanosť sleduje hospodársky cyklus, v tejto súvislosti má však malú výpovednú hodnotu a často sa označuje ako [Glossary:Lagging indicator|oneskorený ukazovateľ]].

Štatistika zamestnanosti má ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 až 2010.

Európska komisia spustila v marci 2010 stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; túto stratégiu v júni 2010 formálne prijala [Glossary:European Council|Európska rada]]. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnúť národné programy reforiem, v ktorých stanovia, aké kroky na vykonanie tejto stratégie majú v úmysle podniknúť. Vykonávanie stratégie sa môže aspoň čiastočne dosiahnuť prostredníctvom podporovania flexibilných pracovných podmienok, ako napríklad prácou na kratší pracovný čas alebo prácou z domu, o ktorých sa predpokladá, že stimulujú mieru účasti na trhu práce. Medzi ďalšie iniciatívy, ktoré môžu povzbudiť viac osôb, aby vstúpili na trh práce, patrí zlepšenie dostupnosti zariadení starostlivosti o deti, zabezpečenie viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo uľahčenie profesijnej mobility. Ústrednou témou v tejto súvislosti je „flexiistota“: politiky, ktorými sa súbežne rieši flexibilita trhov práce, organizácia práce a pracovné vzťahy a zároveň sa zohľadňuje zosúladenie pracovného a súkromného života, istota zamestnania a sociálna ochrana.

V súlade so stratégiou Európa 2020 podporuje európska stratégia zamestnanosti opatrenia, ktoré majú pomôcť dosiahnuť do roku 2020 tri hlavné ciele:

75 % osôb vo veku 20 až 64 rokov bude mať prácu,
miery predčasného ukončenia školskej dochádzky sa znížia na hodnoty pod 10 % a minimálne 40 % podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie,
aspoň o 20 miliónov znížiť počet osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie.

Z dôvodu pomalého zotavovania z finančnej a hospodárskej krízy a zvyšujúcej sa nezamestnanosti predložila Európska komisia 18. apríla 2012 súbor návrhov opatrení na zvýšenie počtu pracovných miest prostredníctvom balíka právnych predpisov v oblasti zamestnanosti. Tieto návrhy sa okrem iného zameriavajú na vytváranie pracovných miest z hľadiska dopytu, ukazujú členským štátom cestu ako podporiť podniky, aby prijímali zamestnancov. Možnými spôsobmi sú zníženie zdanenia práce alebo podpora vznikajúcich podnikov. Cieľom týchto návrhov je okrem toho identifikovať ekonomické oblasti, v ktorých by mohli vznikať nové pracovné miesta, ako napr. ekologické hospodárstvo, zdravotné služby a informačné a komunikačné technológie.

Ďalšie informácie Eurostatu

Publikácie

Living conditions in Europe – Statistical pocketbook – Data 2003-2006 (v angličtine)
The social situation in the European Union 2009 (v angličtine)

Hlavné tabuľky

Zamestnanosť a nezamestnanosť (Zisťovanie pracovných síl) (t_employ), pozri (všetky v angličtine):

LFS main indicators (t_lfsi)

Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (t_lfsi_act)

Employment - LFS adjusted series (t_lfsi_emp)

Employment growth by gender (tsieb050)

Employment rate by gender (tsiem010)

Employment rate of older workers by gender (tsiem020)

Persons employed part-time - Total (tps00159)

Employees with a contract of limited duration (annual average) (tps00073)

LFS series - Detailed annual survey results (t_lfsa)

Employment rate, by highest level of education attained (tsdec430)

Employed persons with a second job (tps00074)

Hours worked per week of full-time employment (tps00071)

Hours worked per week of part-time employment (tps00070)

Unemployment rates of the population aged 25-64 by level of education (tps00066)

Databáza

Zamestnanosť a nezamestnanosť (Zisťovanie pracovných síl) (všetky v angličtine) (employ)

LFS main indicators (lfsi)

Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (lfsi_act)

Employment - LFS adjusted series (lfsi_emp)

Unemployment - LFS adjusted series (une)

Education and training - LFS adjusted series (lfsi_edu)

LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998) (lfsq) (Information on NACE Rev.2)

Total population - LFS series (lfsq_pop)

Activity and activity rates - LFS series (lfsq_act)

Employment - LFS series (lfsq_emp)

Employment rates - LFS series (lfsq_emprt)

Self employed - LFS series (lfsq_empself)

Employees - LFS series (lfsq_emppaid)

Temporary employment - LFS series (lfsq_emptemp)

Full-time and part-time employment - LFS series (lfsq_empftpt)

Population in employment having a second job - LFS series (lfsq_emp2job)

Working time - LFS series (lfsq_wrktime)

Total unemployment - LFS series (lfsq_unemp)

Inactivity - LFS series (lfsq_inac)

LFS series - Detailed annual survey results (lfsa) (Information on NACE Rev.2)

Total population (lfsa_pop)

Activity and activity rates - LFS series (lfsa_act)

Employment - LFS series (lfsa_emp)

Employment rates - LFS series (lfsa_emprt)

Self employed - LFS series (lfsa_empself)

Employees - LFS series (lfsa_emppaid)

Temporary employment - LFS series (lfsa_emptemp)

Full-time and part-time employment - LFS series (lfsa_empftpt)

Population in employment having a second job - LFS series (lfsa_emp2job)

Population in employment working during asocial hours - LFS series (lfsa_empasoc)

Working time - LFS series (lfsa_wrktime)

Total unemployment - LFS series (lfsa_unemp)

Inactivity - LFS series (lfsa_inac)

LFS series -Specific topics (lfst)

Households statistics - LFS series (lfst_hh)

LFS regional series (lfst_r)

LFS ad-hoc modules (lfso)

Externé odkazy

Pozri aj

Labour market policy interventions (v angličtine)
Labour markets at regional level (v angličtine)
Unemployment statistics (v angličtine)

Poznámky

↑ V Holandsku sa každá osoba, ktorá pracuje menej ako 35 hodín týždenne, považuje za osobu pracujúcu na kratší pracovný čas.
↑ Za Švajčiarsko sú dostupné len jarné výsledky LFS (za druhý štvrťrok), ktoré sa v príslušných tabuľkách a obrázkoch používajú ako ročné odhady.

[1] V Holandsku sa každá osoba, ktorá pracuje menej ako 35 hodín týždenne, považuje za osobu pracujúcu na kratší pracovný čas.

[2] Za Švajčiarsko sú dostupné len jarné výsledky LFS (za druhý štvrťrok), ktoré sa v príslušných tabuľkách a obrázkoch používajú ako ročné odhady.

[1]

[2]