Archive:Štatistika odpadov

Údaje z júla 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

V tomto článku sa uvádza prehľad o vývoji tvorby odpadu a spracovania odpadu v Európskej únii (EÚ) a vo viacerých európskych nečlenských krajinách; článok vychádza výhradne z údajov zbieraných v rámci nariadenia č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch.

Pojem odpad vymedzený v smernici 2008/98/ES(článku 3 ods. 1) ako „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“, predstavuje nesmiernu stratu zdrojov vo forme materiálu aj energie. Nakladanie s odpadom a likvidácia odpadu môžu mať ďalej závažný vplyv na životné prostredie. Skládky napríklad zaberajú pôdu a môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, kým spaľovanie môže viesť k emisiám nebezpečných látok znečisťujúcich ovzdušie, ak nie je správne regulované.

Tabuľka 1: Tvorba odpadu, 2008
(1 000 ton) – Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 1: Tvorba odpadu, 2008
(kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen) a (tsdpc210)

Obrázok 2: Tvorba odpadu, EÚ-27, 2008 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 3: Tvorba iného ako minerálneho odpadu, 2004 – 2008
(kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (tsdpc210)

Obrázok 4: Tvorba iného ako minerálneho odpadu, EÚ-27, 2004 – 2008 (1)
(milióny ton)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 5: Tvorba nebezpečných odpadov, 2004 – 2008 (1)
(kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Tabuľka 2: Spracovanie odpadu, 2008
(1 000 ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Tabuľka 3: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2008
(1 000 ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Obrázok 6: Zhodnotený odpad (bez energetického zhodnotenia), EÚ-27, 2008
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Obrázok 7: Spálený odpad (vrátane energetického zhodnotenia), EÚ-27, 2008
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Obrázok 8: Skládkovaný odpad, EÚ-27, 2008
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Cieľom politík spracovania odpadu je znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zlepšiť efektívne využívanie zdrojov v EÚ. Dlhodobým cieľom týchto politík je znížiť množstvo vytváraného odpadu, a keď je tvorba odpadu nevyhnutná, podporovať ju ako zdroj a dosahovať vyššiu úroveň recyklácie a bezpečnú likvidáciu odpadu.

Hlavné štatistické výsledky

Celková tvorba odpadu

V roku 2008 celková tvorba odpadu z ekonomických činností a domácností v EÚ-27 predstavovala 2 615 miliónov ton, čo bolo trocha menej ako v rokoch 2004 alebo 2006. Z odpadu vytvoreného v EÚ-27 v roku 2008 bolo približne 98 miliónov ton (3,7 % z celkového množstva) klasifikovaných ako nebezpečný odpad. Obyvatelia EÚ-27 vytvorili na základe toho v priemere 5,2 tony odpadu na každého z nich, z čoho 196 kg tvoril nebezpečný odpad.

V tabuľke 1 sa uvádza analýza celkovej tvorby odpadu rozdelená podľa hlavných ekonomických činností (podľa klasifikácie NACE rev. 2). V roku 2008 sa na tvorbe vysokej úrovne odpadu v EÚ-27 podieľali najmä dve činnosti: stavebníctvo (sekcia F klasifikácie NACE), ktoré zodpovedalo za 859 miliónov ton (32,9 % z celkového množstva) a ťažba a dobývanie (sekcia B klasifikácie NACE), ktoré prispeli 727 miliónmi ton (27,8 % z celkového množstva). Veľkú väčšinu odpadu, ktorý vznikol pri týchto činnostiach, tvoril minerálny odpad alebo zemina (zemina z výkopov, odpad zo stavby ciest, odpad z búracích prác, zemina z bagrovacích prác, odpadová kamenná suť, hlušina atď.); to vysvetľuje relatívne vysoký podiel minerálneho odpadu a zeminy na celkovom odpade (63,0 % z celkového vytvoreného odpadu) – pozri Obrázok 2. Priemyselná výroba (sekcia C klasifikácie NACE) v roku 2008 predstavovala 342,7 milióna ton vytvoreného odpadu (13,1 % z celkového množstva), kým domácnosti prispeli ďalšími 221 miliónmi ton (8,5 %). Relatívne malý podiel z celkového množstva odpadu, ktorý vznikol z činností v odvetviach poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (sekcia A klasifikácie NACE), je aspoň sčasti spojený s vylúčením hnoja a kalov z predkladaných údajov (keď sa opätovne využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivo alebo na zlepšovanie pôdy).

Medzi jednotlivými krajinami, za ktoré sa uvádzajú údaje v tabuľke 1, boli v roku 2008 značné rozdiely v množstve vytvoreného odpadu – najväčší podiel na celkovom množstve v EÚ-27 predstavovalo Nemecko (14,3 %), a tesne za ním Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Tieto číselné údaje sa môžu vyjadriť vo vzťahu k počtu obyvateľov (pozri Obrázok 1): použitím tohto ukazovateľa Lotyšsko vytvorilo najnižšiu úroveň odpadu na obyvateľa (660 kg) medzi členskými štátmi EÚ, hoci relatívne nízka úroveň odpadu sa dosiahla aj v Chorvátsku, Turecku, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a v Lichtenštajnsku. Všetky tieto štyri krajiny zaznamenali nižšiu úroveň vytvoreného odpadu na obyvateľa ako druhé najnižšie množstvo medzi členskými štátmi EÚ, ktoré sa zaznamenalo v Maďarsku (v priemere 2 tony na obyvateľa). Množstvo vytvoreného odpadu sa pohybovalo od 2 do 7 ton na obyvateľa v prípade väčšiny členských štátov EÚ, pričom vzrástlo na 8 (Rumunsko) a 10 ton na obyvateľa (Švédsko), v Estónsku dosiahlo 14,6 tony na obyvateľa, vo Fínsku 15,4 tony na obyvateľa, v Luxembursku 19,6 tony na obyvateľa a najvyššiu hodnotu dosiahlo v Bulharsku na úrovni 37,5 tony na obyvateľa.

Niektoré z veľkých odchýlok medzi krajinami môžu súvisieť s rozdielmi v ekonomickej štruktúre. Mimoriadne vysoká úroveň odpadu, ktorý vznikol v Bulharsku, bola napríklad výrazne ovplyvnená minerálnymi odpadmi z ťažby a dobývania: Bulharsko ťaží uhlie a lignit, rudné a nerudné nerastné suroviny, prevažne povrchovou ťažbou. Relatívne veľké množstvá minerálneho odpadu vznikli činnosťami ťažby a dobývania v Rumunsku, vo Švédsku, Fínsku a v Estónsku, kým v Luxembursku za vysokú úroveň vytvoreného odpadu vo veľkej miere zodpovedal minerálny odpad zo stavebníctva.

Tvorba iného ako minerálneho odpadu

Objem 919 miliónov ton iného ako minerálneho odpadu, ktorý sa v roku 2008 vytvoril v EÚ-27, predstavoval 35,1 % z celkového vytvoreného odpadu; tento číselný údaj bol trocha nižší ako zodpovedajúce podiely zaznamenané v rokoch 2004 alebo 2006. Pri vyjadrení vo väzbe na počet obyvateľov každý z obyvateľov EÚ-27 vytvoril v roku 2008 v priemere 1 843 kg iného ako minerálneho odpadu (pozri Obrázok 3). V rámci jednotlivých členských štátov EÚ sa tvorba iného ako minerálneho odpadu pohybovala od priemeru 606 kg na obyvateľa v Lotyšsku po 8 216 kg na obyvateľa v Estónsku (vo veľkej miere nebezpečný odpad zo spaľovania a nebezpečné chemické usadeniny a zostatky z rafinácie a spaľovania roponosných bridlíc).

Na obrázku 4 sa uvádza pôvod a vývoj iného ako minerálneho odpadu, rozdelený podľa ekonomických činností. Približne štvrtinu z celkového vytvoreného odpadu bolo možné priradiť k priemyselnej výrobe, čo bolo približne o 30 miliónov ton menej ako v roku 2004. Je potrebné uvedomiť si, že zníženie tvorby odpadu v poľnohospodárskych činnostiach v rokoch 2006 až 2008 odzrkadľuje skôr zmenu zahrnutia hnoja a kalu (ktorý niektoré krajiny vylúčili za rok 2008), než pokles skutočného množstva vytvoreného odpadu.

Tvorba nebezpečného odpadu

Nebezpečný odpad môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ak sa s ním nenakladá a nelikviduje sa bezpečne. V roku 2008 sa v EÚ-27 vytvorilo približne 98 miliónov ton nebezpečného odpadu; to bolo viac ako v roku 2004 (89 miliónov ton), ale menej ako v roku 2006 (101 miliónov ton).

Na obrázku 5 sa uvádza množstvo nebezpečného odpadu, ktorý sa vytvoril na obyvateľa počas rokov 2004, 2006 a 2008; je potrebné uvedomiť si, že tieto číselné údaje zahŕňajú všetky kategórie nebezpečného odpadu vrátane nerastov. Ako sa už uviedlo, vysoké číselné údaje za Estónsko (5,6 tony na obyvateľa) je možné vo veľkej miere pripísať roponosným bridliciam a v prípade Bulharska (1,7 tony na obyvateľa) ťažbe medených rúd. S výnimkou týchto osobitných prípadov sa tvorba nebezpečného odpadu v členských štátoch EÚ pohybovala v roku 2008 od 23 kg na obyvateľa v Grécku po 553 kg na obyvateľa v Belgicku.

Spracovanie odpadu

V roku 2008 sa v EÚ-27 spracovalo približne 2 391 miliónov ton odpadu; to zahŕňa spracovanie odpadu, ktorý bol dovezený do EÚ. Tabuľka 2 obsahuje viac informácií týkajúcich sa typov operácií spracovania odpadu, ktoré sa využívali, kým Tabuľka 3 obsahuje tie isté informácie za spracovanie nebezpečného odpadu.

Takmer polovica (48,9 %) odpadu spracovaného v EÚ-27 v roku 2008 sa zlikvidovala inak ako spálením odpadu (bol predovšetkým uložený na skládkach, ale zahrnuté bolo aj malé množstvo banského odpadu zlikvidovaného v miestach ťažby a okolo nich a vypustenie odpadu do vody). Ďalších 45,7 % odpadu spracovaného v EÚ-27 bolo zaslaných na zhodnotenie (iné ako energetické zhodnotenie). Zostávajúcich 5,4 % odpadu spracovaného v EÚ-27 v roku 2008 bolo zaslaných na spálenie (s energetickým zhodnotením alebo bez neho).

Zhodnotenie

Na obrázku 6 sa uvádza členenie 1 093 miliónov ton odpadu zhodnoteného v EÚ-27 v roku 2008 podľa kategórií odpadu. Zhodnocovanie iného ako nebezpečného minerálneho odpadu pochádzajúceho najmä zo stavebníctva a z ťažby a dobývania dosiahlo 754 miliónov ton a predstavovalo 69,0 % z celkového zhodnoteného odpadu; počas obdobia rokov 2004 až 2008 sa v EÚ-27 dosiahol výrazný nárast množstva zhodnoteného minerálneho odpadu. V rámci ostatných kategórií odpadu nastal v rokoch 2004 až 2008 tiež nárast množstva živočíšneho a rastlinného odpadu, ktorý bol zhodnotený, takže táto kategória tvorila v roku 2008 6,1 % z celkového zhodnoteného odpadu. V prípade kovového, papierového, lepenkového, skleneného a umelohmotného odpadu, ktorý predstavuje najbežnejšie recyklovateľné materiály, je možné očakávať nárast množstva spracovaného materiálu v dôsledku vykonávania európskych právnych predpisov o odpadoch na skládkach (odklonenie biologicky odbúrateľného odpadu) a zodpovednosti výrobcu (napríklad osobitný zber a zhodnocovanie odpadu z obalov). V praxi sa počas rokov 2004 až 2008 zaznamenal len mierny nárast, a dokonca nastal pokles množstva zhodnoteného umelohmotného odpadu; predpokladá sa, že tento vývoj je spojený so zvýšením vývozu recyklovateľného tovaru do nečlenských krajín.

Spaľovanie (vrátane energetického zhodnotenia)

Na obrázku 7 sa uvádza analýza spáleného odpadu (vrátane energetického zhodnotenia) za rok 2008. Z celkového množstva 129,2 milióna ton spáleného odpadu v EÚ-27 tvoril odpad z domácností a podobný odpad 38,9 %. Zvyšky z triedenia predstavovali 9,6 %, chemické odpady 2,9 % a bežné kaly 2,5 %. Nebezpečný odpad tvoril 8,1 % z celkového množstva (približne 10,5 milióna ton). Je potrebné uvedomiť si, že kategóriu rôzny odpad (38,1 %) nie je možné uvádzať podrobnejšie vzhľadom na obmedzené členenie požadované nariadením o štatistike o odpadoch; táto kategória však obsahuje odpad z dreva a inej biomasy.

Celkové množstvo spáleného odpadu v rokoch 2004 až 2008 stále rástlo, pričom sa zvýšilo o 21 miliónov ton (respektíve celkovo o 19,6 %). Približne polovicu celkového nárastu bolo možné pripísať Nemecku, kde uplatňovanie zákazu skládok nespracovaného mestského odpadu viedlo k značnému rastu energetického zhodnotenia odpadu.

Skládkovanie

Na obrázku 8 sa uvádza členenie odpadu uloženého na skládky v EÚ-27 za rok 2008. Veľká väčšina odpadu, ktorý bol určený na skládky, bol iný ako nebezpečný minerálny odpad (80,3 % z celkového množstva). Odpad z domácností a podobný odpad tvoril 8,1 %, kým nebezpečný odpad tvoril 3,0 % z celkového množstva.

Množstvo iného ako minerálneho odpadu ukladaného na skládky v rokoch 2004 až 2008 stále klesalo. Likvidácia odpadu z domácností a podobného odpadu klesla počas tohto obdobia celkovo o 17,3 %, čo podľa všetkého odrážalo také zmeny ako separovaný zber a predbežné spracovanie odpadu z domácností a podobného odpadu.

Zdroje a dostupnosť údajov

S cieľom monitorovať vykonávanie politiky v oblasti odpadov, najmä dodržiavanie zásad zhodnocovania a bezpečnej likvidácie, sa vyžaduje spoľahlivá štatistika tvorby odpadu a nakladania s odpadom z podnikov a súkromných domácností. V roku 2002 sa prijalo nariadenie č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch, ktoré tvorí rámec harmonizovanej štatistiky odpadov v Spoločenstve.

Toto nariadenie vyžaduje, aby počínajúc referenčným rokom 2004 členské štáty EÚ poskytovali každé dva roky údaje o tvorbe, zhodnocovaní a likvidácii odpadu. Údaje o tvorbe a spracovaní odpadu sú k dispozícii za tri referenčné roky, a to 2004, 2006 a 2008. V rozsahu údajov pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a aj metodické zmeny v jednotlivých krajinách môžu mať významný vplyv na porovnateľnosť štatistiky odpadov a na uvádzané časové rady, najmä na vnútroštátnej úrovni.

Kontext

trvalo udržateľného rozvoja EÚ a jej šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie, v ktorých sa predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s odpadom stanovujú ako jedna zo štyroch hlavných priorít, zdôrazňujú vzťah medzi efektívnym využívaním zdrojov a tvorbou odpadu a nakladaním s ním. Zámerom politiky Spoločenstva v tejto oblasti je oddeliť využívanie zdrojov a tvorbu odpadu od hospodárskeho rastu, a zabezpečiť, aby udržateľná spotreba neprevyšovala možnosti z hľadiska životného prostredia.

Prístup EÚ k nakladaniu s odpadmi sa zakladá na troch zásadách: predchádzanie vzniku odpadu, recyklácia a ďalšie využitie a zlepšenie konečnej likvidácie a monitorovania. Predchádzanie vzniku odpadu je možné dosiahnuť prostredníctvom čistejších technológií, ekodizajnu alebo ekologicky účinnejšej štruktúry výroby a spotreby. Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia, zamerané na materiálové technológie, môžu tiež znížiť vplyv zdrojov, ktoré sa používajú, na životné prostredie prostredníctvom obmedzenia ťažby a transformácie surovín počas výrobných procesov. Kde je to možné, odpad, ktorý nie je možné recyklovať alebo znovu využívať, by sa mal bezpečne spáliť, pričom skládky by sa mali využívať ako posledná možnosť. Obidve tieto metódy vyžadujú pozorné monitorovanie z dôvodu ich potenciálu závažne poškodiť životné prostredie.