Archive:Štatistika odpadov

Údaje zo septembra 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Tabuľka 1: Produkcia odpadu, 2010
(1 000 ton) – Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 1: Produkcia odpadu, 2010
(kg na obyvateľa) – Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 2: Produkcia iného ako minerálneho odpadu, 2004 a 2010
(kg na obyvateľa) – Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 3: Produkcia iného ako minerálneho odpadu, EÚ-27, 2004 – 2010
(milióny ton) – Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 4: Produkcia nebezpečného odpadu, 2004 a 2010 (1)
(kg na obyvateľa) – Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 5: Vývoj spracovania odpadu v EÚ-27, 2004-2010
(milióny ton) – Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Tabuľka 2: Spracovanie odpadu, 2010
(1 000 ton) – Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Tabuľka 3: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2010
(1 000 ton) – Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

V tomto článku nájdete prehľad vývoja produkcie a spracovania odpadu v Európskej únii (EÚ) a vo viacerých nečlenských krajinách; článok vychádza výhradne z údajov zozbieraných v rámci nariadenia 2150/2002 o štatistike o odpadoch.

Odpad definovaný smernicou 2008/98/ES v článku 3 ods. 1 ako „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“, potenciálne predstavuje obrovskú stratu zdrojov vo forme materiálu i energie. Okrem toho môže mať nakladanie s odpadom a jeho likvidácia závažné dôsledky pre životné prostredie. Napríklad skládky zaberajú pozemky a môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, pričom spaľovanie môže viesť k emisiám nebezpečných látok znečisťujúcich ovzdušie v prípade, že nie je náležite upravené právnymi predpismi.

Cieľom politík EÚ oblasti nakladania s odpadom je preto znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zlepšiť efektívne využívanie zdrojov v EÚ. Dlhodobým cieľom týchto politík je znížiť množstvo vytváraného odpadu, a keď je produkcia odpadu nevyhnutná, podporovať ju ako zdroj a dosahovať vyššiu úroveň recyklácie a bezpečnú likvidáciu odpadu.

Hlavné štatistické výsledky

Celková produkcia odpadu

V roku 2010 celková produkcia odpadu z ekonomických činností a domácností v EÚ-27 predstavovala 2 570 miliónov ton. To bolo o niečo viac než v roku 2008, avšak menej než v roku 2004 a 2006. Pomerne nízke hodnoty za roky 2008 a 2010 môžu aspoň čiastočne odrážať pokles hospodárskej činnosti v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Z odpadu vyprodukovaného v EÚ-27 v roku 2010 bolo približne 94,5 milióna ton (3,7 % z celkového množstva) klasifikovaných ako nebezpečný odpad. Obyvatelia EÚ-27 vytvorili na základe toho v priemere 5,1 tony odpadu na každého z nich, z čoho 188 kg tvoril nebezpečný odpad.

V tabuľke 1 sa uvádza analýza celkovej produkcie odpadu rozdelená podľa hlavných ekonomických činností (podľa klasifikácie NACE rev. 2). V roku 2010 sa na produkcii vysokej úrovne odpadu v EÚ-27 podieľali najmä dve činnosti: stavebníctvo (sekcia F klasifikácie NACE), ktoré zodpovedalo za 855 miliónov ton (33,3 % z celkového množstva) a ťažba a dobývanie (sekcia B klasifikácie NACE), ktoré prispeli 727 miliónmi ton (28,3 % z celkového množstva). Veľkú väčšinu odpadu, ktorý vznikol pri týchto činnostiach, tvoril minerálny odpad alebo zemina (zemina z výkopov, odpad zo stavby ciest, odpad z búracích prác, zemina z bagrovacích prác, odpadová kamenná suť, hlušina atď.). Priemyselná výroba (sekcia C klasifikácie NACE) v roku 2010 predstavovala 280 miliónov ton vyprodukovaného odpadu (10,9 % z celkového množstva), kým domácnosti prispeli ďalšími 221 miliónmi ton (8,6 %). Relatívne malý podiel z celkového množstva odpadu, ktorý vznikol z činností v odvetviach poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (sekcia A klasifikácie NACE), je aspoň sčasti spojený s vylúčením hnoja a kalov z predkladaných údajov (keď sa opätovne využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivo alebo na zlepšovanie pôdy).

Medzi jednotlivými krajinami, za ktoré sa uvádzajú údaje v tabuľke 1, boli v roku 2010 značné rozdiely v množstve vyprodukovaného odpadu – najväčší podiel na celkovom množstve v EÚ-27 predstavovalo Nemecko (14,1 %), a tesne za ním Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Tieto číselné údaje sa môžu tiež vyjadriť vo vzťahu k počtu obyvateľov (pozri obrázok 1): po prepočte na hlavu vyprodukovalo z členských štátov EÚ najmenšie množstvo odpadu Lotyšsko (668 kg), pomerne nízke množstvo dopadu na hlavu sa vyprodukovalo tiež v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (1,1 tony) a najmä v Chorvátsku (151 kg). V prípade väčšiny zostávajúcich členských štátov EÚ a v ostatných nečlenských krajinách sa množstvo vyprodukovaného odpadu pohybovalo od 1,5 do 7,2 tony na obyvateľa, pričom o niečo viac odpadu sa vyprodukovalo v Rumunsku (10,2 tony na obyvateľa), vo Švédsku (12,5 tony na obyvateľa), v Estónsku (14,2 tony na obyvateľa), vo Fínsku (19,5 tony na obyvateľa), v Luxembursku 20,6 tony na obyvateľa a najviac odpadu sa vyprodukovalo v Bulharsku, a to na úrovni 22,0 tony na obyvateľa.

Niektoré z veľkých odchýlok medzi krajinami môžu súvisieť s rozdielmi v ekonomickej štruktúre. Veľké množstvo odpadu, ktoré sa vyprodukovalo v Bulharsku, vo Fínsku, v Estónsku, vo Švédsku a v Rumunsku, napríklad pochádza z ťažby a dobývania, pri ktorých vzniká veľké množstvo minerálneho odpadu, kým v Luxembursku stojí za vysokým množstvom vyprodukovaného odpadu najmä stavebníctvo.

Produkcia iného ako minerálneho odpadu

Objem 912 miliónov ton iného ako minerálneho odpadu, ktorý sa v roku 2010 vyprodukoval v EÚ-27, predstavoval 35,5 % z celkového vyprodukovaného odpadu; ide o veľmi podobné číslo ako v roku 2008, pričom je to okolo 39 miliónov ton menej než v rokoch 2004 a 2006. Pri vyjadrení vo väzbe na počet obyvateľov každý z obyvateľov EÚ-27 vyprodukoval v roku 2010 v priemere1 817 kg iného ako minerálneho odpadu (pozri obrázok 2). V rámci jednotlivých členských štátov EÚ sa produkcia iného ako minerálneho odpadu pohybovala od priemeru 613 kg na obyvateľa v Lotyšsku po 8,6 tony na obyvateľa v Estónsku (išlo vo veľkej miere o nebezpečný odpad zo spaľovania a nebezpečné chemické usadeniny a zostatky z rafinácie a spaľovania roponosných bridlíc).

Na obrázku 3 sa uvádza pôvod a vývoj iného ako minerálneho odpadu, rozdelený podľa ekonomických činností. V roku 2010 prispela výroba (sekcia C klasifikácie NACE), nakladanie s odpadom a vodné hospodárstvo (sekcia E klasifikácie NACE a trieda 46.77 klasifikácie NACE) a domácnosti podobným dielom (v rozmedzí od 197 miliónov ton do 214 miliónov ton) k produkcii iného ako minerálneho odpadu. Od roku 2004 sa množstvo iného ako minerálneho odpadu z výroby stále znižuje a medzi rokmi 2004 a 2010 celkovo kleslo o 20,5 %. Naopak produkcia odpadu v odvetví nakladania s odpadmi a vodného hospodárstva zaznamenala rýchly nárast, pričom počas toho istého obdobia sa zvýšila o 59,4 %. V roku 2010 zostalo množstvo odpadu vyprodukovaného domácnosťami po miernom poklese v rokoch 2004 až 2008 rovnaké.

Produkcia nebezpečného odpadu

Nebezpečný odpad môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ak sa s ním nenakladá a nelikviduje sa bezpečne. V roku 2010 sa v EÚ-27 vyprodukovalo približne 94,5 milióna ton nebezpečného odpadu; to bolo viac ako v roku 2004 (89 miliónov ton), ale menej ako v roku 2006 (101 miliónov ton) a v roku 2008 (98 miliónov ton).

Na obrázku 4 sa uvádza množstvo nebezpečného odpadu, ktorý sa vyprodukoval na obyvateľa v období rokov 2004 až 2010; je potrebné uvedomiť si, že tieto číselné údaje zahŕňajú všetky kategórie nebezpečného odpadu vrátane nerastov. Ako sa už uviedlo, vysoké číselné údaje za Estónsko (6,7 tony na obyvateľa) je možné vo veľkej miere pripísať roponosným bridliciam a v prípade Bulharska (1,8 tony na obyvateľa) ťažbe medených rúd. S výnimkou týchto osobitných prípadov sa produkcia nebezpečného odpadu v členských štátoch EÚ pohybovala v roku 2010 od 22 kg na obyvateľa v Grécku po 747 kg na obyvateľa v Luxembursku.

Spracovanie odpadu

V roku 2010 sa v EÚ-27 spracovalo približne 2 366 miliónov ton odpadu; to zahŕňa spracovanie odpadu, ktorý bol dovezený do EÚ. Tabuľka 2 obsahuje viac informácií týkajúcich sa typov operácií spracovania odpadu, ktoré sa využívali, kým tabuľka 3 obsahuje tie isté informácie o spracovaní nebezpečného odpadu. Takmer polovica (48,2 %) odpadu spracovaného v EÚ-27 v roku 2010 sa zlikvidovala inak ako spálením odpadu (bol predovšetkým uložený na skládkach, ale patrí sem tiež aj banský odpad zlikvidovaný v miestach ťažby a okolo nich a vypustenie odpadu do vody). Ďalších 46,3 % odpadu spracovaného v EÚ-27 bolo zaslaných na zhodnotenie (iné ako energetické zhodnotenie). Zostávajúcich 5,4 % odpadu spracovaného v EÚ-27 v roku 2010 bolo zaslaných na spálenie (s energetickým zhodnotením alebo bez neho).

Obrázok 5 znázorňuje vývoj spracovania odpadu podľa hlavných kategórií spracovania v období rokov 2004 až 2010. Objem likvidácie odpadu sa v období rokov 2004 až 2008 neustále znižoval. V roku 2010 sa však situácia obrátila, najmä v dôsledku vyššej úrovne spracovania odpadu v prípade ťažby a dobývania a likvidácie príslušných materiálov v niekoľkých krajinách (Rumunsko, Švédsko a Fínsko). Napriek tomuto obratu klesol podiel likvidácie v celkom spracovaní odpadov z 54,0 % v roku 2004 na 48,2 % v roku 2010. Množstvo zhodnoteného odpadu (okrem energetického zhodnotenia) neustále rástlo z 893 miliónov ton v roku 2004 na 1 096 miliónov ton v roku 2010, hoci tento nárast sa v období rokov 2008 až 2010 spomalil. V dôsledku toho narástol podiel zhodnotenia v celkovom spracovaní odpadov zo 41,1 % v roku 2004 na 46,3 % v roku 2010. Z analýzy najnovších údajov za rok 2010 vyplýva, že 193 miliónov ton zhodnoteného odpadu sa využilo ako zásypový materiál (inými slovami sa použilo vo vyťažených oblastiach na rekultiváciu svahov alebo na bezpečnostné alebo technické účely pri krajinných úpravách). Spaľovanie odpadu a energetické zhodnotenie sa zvýšilo o 19,6 % zo 108 miliónov ton v roku 2004 na 129 miliónov ton v roku 2008 a v roku 2010 zostalo bez zmeny.

Pokiaľ ide o spracovanie nebezpečného odpadu, podiel likvidovaného odpadu dosiahol v roku 2010 úroveň 47,7 % celkového objemu EÚ-27, a podiel celkového spracovania nebezpečného odpadu preto zodpovedal príslušnému podielu pre celkový odpad. približne 9,8 milióna ton (alebo 13,2 % všetkého nebezpečného odpadu) sa spálilo alebo použilo na energetické zhodnotenie a 29,1 milióna ton (alebo 39,2 %) sa zhodnotilo.

Zdroje a dostupnosť údajov

S cieľom monitorovať vykonávanie politiky v oblasti odpadov, najmä dodržiavanie zásad zhodnocovania a bezpečnej likvidácie, sa vyžaduje spoľahlivá štatistika produkcie odpadu a nakladania s odpadom z podnikov a súkromných domácností. V roku 2002 sa prijalo nariadenie 2150/2002 o štatistike o odpadoch, ktoré vytvorilo rámec pre harmonizovanú štatistiku Spoločenstva týkajúcu sa odpadu.

V tomto nariadení sa vyžaduje, aby počínajúc referenčným rokom 2004 členské štáty EÚ poskytovali každé dva roky údaje o produkcii, zhodnocovaní a likvidácii odpadu. Údaje o produkcii a spracovaní odpadu sú k dispozícii za štyri referenčné roky, a to 2004, 2006, 2008 a 2010. Aby sa mohli vypočítať agregáty pre EÚ-27, vykonal Eurostat odhad za referenčný rok 2010 v prípade štyroch členských štátov EÚ – Grécka, Talianska, Lotyšska a Spojeného kráľovstva.

Kontext

Prístup EÚ k nakladaniu s odpadmi sa zakladá na troch zásadách: predchádzanie vzniku odpadu, recyklácia a ďalšie využitie a zlepšenie konečnej likvidácie a monitorovania. Predchádzanie vzniku odpadu je možné dosiahnuť prostredníctvom čistejších technológií, ekodizajnu alebo ekologicky účinnejšej štruktúry výroby a spotreby. Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia, zamerané na materiálové technológie, môžu tiež znížiť vplyv zdrojov, ktoré sa používajú, na životné prostredie prostredníctvom obmedzenia ťažby a transformácie surovín počas výrobných procesov. Keď je to možné, odpad, ktorý nie je možné recyklovať alebo znovu využívať, by sa mal bezpečne spáliť, pričom skládky by sa mali využívať ako posledná možnosť. Obidve tieto metódy vyžadujú pozorné monitorovanie z dôvodu ich potenciálu závažne poškodiť životné prostredie.

Stratégia udržateľného rozvoja (v anglickom jazyku) EÚ a jej šiesty environmentálny akčný program (v anglickom jazyku), v ktorom sa stanovuje predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s ním ako jedna zo siedmich tematických stratégií s názvom „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie“ (KOM(2005) 666 v konečnom znení), zdôrazňujú vzťah medzi účinným využívaním zdrojov a produkciou odpadu a nakladaním s ním. Zámerom politiky Spoločenstva v tejto oblasti je oddeliť využívanie zdrojov a produkciu odpadu od hospodárskeho rastu, a zabezpečiť, aby udržateľná spotreba neprevyšovala možnosti z hľadiska životného prostredia. V roku 2010 sa vykonalo hodnotenie tematickej stratégie (KOM(2011) 13 v konečnom znení), ktorým sa mal zhodnotiť pokrok dosiahnutý v politike EÚ týkajúcej sa odpadu. V správe sa uvádza, že sa dosiahol pokrok v niekoľkých oblastiach a okrem iného došlo k legislatívnym zmenám, zvýšeniu miery recyklácie, zníženiu množstva odpadu určeného na skládky a k obmedzeniu nebezpečných látok v prípade niektorých druhov odpadu. V záveroch sa však poukazuje na určité problémy, v ktorých by bolo možné dosiahnuť zlepšenie. Okrem iného ide o nepriaznivý vplyv na životné prostredie spôsobený očakávaným nárastom vyprodukovaného odpadu, neschopnosť využiť príležitosti na zníženie emisií skleníkových plynov a nedostatočný pokrok pri vytváraní pracovných miest v environmentálnych službách. V správe sa taktiež vyzýva na stanovenie nových a prísnejších cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie a na posun k cieľom stanoveným pre konkrétne materiály, aby bolo možné dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je podpora hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje.