Archive:Národné účty a HDP

Údaje zo septembra a z októbra 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie údaje Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.

Obrázok 1: HDP v bežných trhových cenách, 2001 – 2011
(1 000 mil. EUR ) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) alebo (tec00001)

Tabuľka 1: HDP v bežných trhových cenách, 2001, 2010 a 2011 – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) a (tec00001)

Obrázok 2: HDP na obyvateľa v bežných trhových cenách, 2001 a 2011
(EÚ-27=100; na základe PPS na obyvateľa) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) a (tec00001)

Obrázok 3: Rast reálneho HDP, 2001 – 2011
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k)

Tabuľka 2: Rast reálneho HDP, 2001 – 2011
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %; priemer 2002 – 2011) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k) alebo (tsieb020)

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v základných cenách, 2001 a 2011
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c)

Obrázok 4a: Hrubá pridaná hodnota, EÚ-27, 2001 – 2011
(2005=100) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c)

Obrázok 4b: Hrubá pridaná hodnota, EÚ-27, 2001 – 2011
(2005=100) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c)

Obrázok 5: Produktivita práce, EÚ-27, 2001 a 2011
(1 000 EUR na zamestnanú osobu) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c) a (nama_nace10_e)

Tabuľka 4: Produktivita práce
(na základe PPS), 2001 – 2011 – Zdroj: Eurostat (tec00116) a (tec00117)

Obrázok 6: Výdavky na spotrebu a tvorba hrubého kapitálu v stálych cenách, EÚ-27, 2001 – 2011
(2005=100) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k)

Obrázok 7: Ročná miera zmeny vo výdavkových zložkách HDP, EÚ-27, 2001 – 2011
(%) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k)

Obrázok 8: Výdavkové zložky HDP, EÚ-27, 2011 (1)
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) alebo (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Tabuľka 5: Investície, 2001, 2006 a 2011
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c), (tsdec210) a (tec00022)

Obrázok 9: Tvorba hrubého fixného kapitálu, 2011
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c)

Obrázok 10: Rozdelenie dôchodkov, 2011
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) alebo (tec00016), (tec00015) a (tec00013)

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov, EÚ-27, 2001 – 2011
(2005=100) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) alebo (tec00016), (tec00015) a (tec00013)

Tabuľka 6: Výdavky na spotrebu domácností
(domáci koncept), 2001, 2006 a 2011 – Zdroj: Eurostat (nama_fcs_c)

Obrázok 12: Výdavky na spotrebu domácností, EÚ-27, 2011 (1)
(% celkových výdavkov na spotrebu domácností) – Zdroj: Eurostat (nama_co3_c)

Obrázok 13: Hrubé národné úspory, 2001 a 2011 (1)
(% hrubého národného disponibilného dôchodku) – Zdroj: Eurostat (nama_inc_c)

Tabuľka 7: Kľúčové koeficienty sektorových účtov, domácnosti, 2011 (1) – Zdroj: Eurostat (nasa_ki)

Obrázok 14: Miera úspor domácností
(hrubá), 2011 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (nasa_ki)

Obrázok 15: Miera investícií domácností
(hrubá), 2011 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (nasa_ki)

Obrázok 16: Čistý pomer finančného majetku a príjmov domácností, 2011 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (nasa_ki)

Tabuľka 8: Kľúčové koeficienty sektorových účtov, nefinančné korporácie, 2011 – Zdroj: Eurostat (nasa_ki)

Obrázok 17: Miera investícií
(hrubá) nefinančných korporácií, 2011 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (nasa_ki)

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, ktoré sú opísané v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom pre celkovú veľkosť hospodárstva, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je HDP na obyvateľa – napríklad v eurách alebo očistené o rozdiely v cenových hladinách – sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie procesu konvergencie v celej Európskej únii (EÚ).

Okrem toho zostavovanie špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údajov o rozdelení dôchodkov a úsporách, môže poskytnúť hodnotný pohľad na hnacie sily v hospodárstve a teda slúžiť ako základ pre vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie špecifikých politík EÚ.

Hospodársky vývoj v oblasti produkcie, tvorby a (pre)rozdelenia dôchodkov, spotreby a investícií je možno ľahšie pochopiť, ak sa analyzujú podľa inštitutionálnych sektorov. Ide najmä o to, že sektorové účty poskytujú viaceré kľúčové ukazovatele zadomácnosti a nefinančné korporácie, ako je napr. miera úspor domácností a podiely na zisku podnikov.

Hlavné štatistické zistenia

Vývoj v HDP

Rast HDP EÚ-27 sa v roku 2008 podstatne spomalil a HDP v roku 2009 výrazne klesol v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. V roku 2010 došlo k obnove úrovne HDP EÚ-27 a tento vývoj (hoci pomalším tempom) pokračoval aj v roku 2011, keď sa HDP zvýšilo na 12 638 mld. EUR – čo je historicky najvyššia úroveň v bežných cenách (pozri obrázok 1).

Podiel eurozóny v roku 2011 predstavoval 74,5 % z tejto sumy, zatiaľ čo podiel hospodárstiev piatich najväčších členských štátov EÚ spolu (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko) predstavoval 71,1 %. Porovnania medzi krajinami by sa však mali vykonávať obozretne, keďže výkyvy výmenného kurzu môžu výrazne ovplyvniť vývoj nominálneho HDP tých členských štátov EÚ, ktoré neprijali euro.

Pri hodnotení životnej úrovne je vhodnejšie používať HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS), inými slovami upravený tak, aby zohľadňoval veľkosť hospodárstva vyjadrenú počtom obyvateľov a aj rozdiely v cenových hladinách jednotlivých krajín. Priemerný HDP na obyvateľa v rámci EÚ-27 v roku 2011 predstavoval PPS 25 130, čo je o niečo vyššie ako maximálna hodnota (PPS 25 020) dosiahnutá v roku 2008, pred tým, ako sa prejavili dôsledky finančnej a hospodárskej krízy. Relatívne postavenie jednotlivých krajín sa dá vyjadriť porovnaním s priemerom, pričom hodnota EÚ-27 je stanovená na 100. Najvyššia relatívna hodnota spomedzi členských štátov EÚ bola zaznamenaná v Luxembursku, kde HDP na obyvateľa v PPS v roku 2011 predstavoval viac ako 2,7-násobok priemeru EÚ-27 (čo je možné čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu HDP na obyvateľa predstavoval menej ako polovicu priemeru EÚ-27 v Rumunsku a Bulharsku.

Hoci hodnoty PPS by sa mali v zásade používať na porovnania medzi krajinami v jednom roku, a nie v priebehu času, vývoj týchto hodnôt počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii v životnej úrovni, keď sa členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo v roku 2007 priblížili priemeru EÚ aj napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Zatiaľ čo Luxembursko, Nemecko, Švédsko a Rakúsko v roku 2011 v porovnaní so situáciou v roku 2001 priemer EÚ-27 ešte výraznejšie prekročili, viaceré ďalšie členské štáty EÚ-15, najmä Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Írsko a Belgicko sa k priemeru EÚ-27 priblížili (pozri obrázok 2). Najväčší posun z pozície pod priemerom EÚ-27 v roku 2001 smerom k priemeru do roku 2011 zaznamenalo Rumunsko, Slovensko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Bulharsko, zatiaľ čo výsledky Grécka a Portugalska sa zhoršili.

Dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ, Japonsku a Spojených štátoch amerických v roku 2009 (pozri obrázok 3), za ktorou nasledovalo oživenie v rokoch 2010 a 2011. Reálny HDP sa v EÚ-27 v roku 2009 znížil o 4,3 %, v Japonsku predstavoval pokles 5,5 % a v USA 3,1 %; v obidvoch krajinách z tejto triády hospodárstiev bol vplyv krízy viditeľný už v roku 2008, keď bol pokles reálneho HDP relatívne malý. Po oživení došlo v EÚ-27 v roku 2010 k zvýšeniu HDP v stálych cenách o 2,0 % a v roku 2011 došlo k ďalšiemu nárastu o 1,6 %; v eurozóne bolo tempo rastu v roku 2010 rovnaké a v roku 2011 kleslo o 0,1 percentuálneho bodu. V Japonsku a Spojených štátoch amerických bolo oživenie v roku 2010 výraznejšie ako v EÚ-27 a zatiaľ čo tento vývoj v prípade Spojených štátov amerických v roku 2011 pokračoval, v Japonsku došlo k miernemu poklesu úrovne reálneho HDP (−0,8 %), ktorý bol aspoň čiastočne dôsledkom ničivého zemetrasenia a tsunami v Tohoku v marci 2011.

V členských štátoch EÚ boli v raste reálneho HDP veľké rozdiely – v priebehu času aj medzi jednotlivými krajinami. Po poklese vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Poľska v roku 2009 došlo v roku 2010 k obnove hospodárskeho rastu v 22 krajinách a tento vývoj pokračoval do roku 2011, keď bol rast reálneho HDP zaznamenaný v 24 členských štátoch EÚ. Najvyššie tempo rastu bolo v roku 2011 zaznamenané v Estónsku (7,6 %), Litve (5,9 %) a Lotyšsku (5,5 %). V roku 2011 došlo k poklesu hospodárstva v Slovinsku (–0,2 %) a v Portugalsku (–1,7 %), zatiaľ čo recesia v Grécku sa prehĺbila, keďže už štvrtý rok za sebou došlo k poklesu HDP (–6,9 % v roku 2011).

Z analýzy za celé minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy sa znížila celková výkonnosť hospodárstiev členských štátov EÚ. Priemerné ročné tempo rastu od roku 2002 do roku 2011 predstavovalo v prípade EÚ-27 1,4 % a v prípade eurozóny 1,2 %. Najvyšší rast podľa tohto meradla zaznamenalo Slovensko a Litva (obidve krajiny 4,7 % za rok), za nimi nasledovalo Lotyšsko (4,2 %), Estónsko (4,1 %), Rumunsko a Poľsko (obidve krajiny 4,0 %). Naproti tomu najnižšie tempo rastu, pokiaľ ide o vývoj reálneho HDP v období od roku 2002 do roku 2011, zaznamenalo Taliansko a Portugalsko (0,4 % za rok), ako aj Dánsko (0,6 %).

Hlavné agregáty HDP

Ak HDP hodnotíme z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 je vidieť prehľad relatívnej dôležitosti desiatich činností, pokiaľ ide o ich príspevok k hrubej pridanej hodnote EÚ-27. Napriek poklesu o 2,0 percentuálneho bodu od roku 2001 do roku 2011 bol v roku 2011 zo všetkých činností naďalej najväčší priemysel (19,5 %) (na tejto úrovni podrobnosti), hneď za ním nasledoval obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby (19,4 %) a verejná správa, vzdelávanie a zdravotníctvo (19,1 %); podiel poslednej činnosti bol o 1,3 percentuálneho bodu vyšší ako v roku 2001. Ďalší najväčší podiel pripadal v roku 2011 na činnosti v oblasti nehnuteľností (10,3 %), za nimi nasledovali odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby (ďalej len „obchodné služby“) (10,0 %), stavebníctvo (6,3 %), finančné a poisťovacie činnosti (5,7 %) and informácie a komunikácia (4,5 %). Najmenší podiel pripadal na zábavu a ostatné činnosti (3,5 %) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1,7 %).

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ-27 predstavoval v roku 2011 72,5 % v porovnaní so 70,2 % v roku 2001. Relatívna dôležitosť služieb bola vysoká najmä na Cypre, Malte, vo Francúzsku (údaje za rok 2010), v Grécku, Belgicku, Dánsku a Spojenom kráľovstve, kde na ne pripadali viac ako tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty.

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy ako napr. technologická zmena, vývoj relatívnych cien, outsourcing a globalizácia, v dôsledku čoho sa priemyselná výroba v rámci aj mimo EÚ často presúva do regiónov s nižšími nákladmi práce.

Finančná a hospodárska kríza zasiahla najmä tieto štyri činnosti: výrobné odvetvie, kde došlo k najväčšiemu poklesu, pridaná hodnota sa od roku 2007 do roku 2009 celkovo znížila o 13,8 % (v objemovom vyjadrení); stavebníctvo, kde pokles trval najdlhšie – jeho produkcia sa od roku 2007 do roku 2010 znížila o 10,4 %; obchodné služby, ako aj obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby, kde sa pridaná hodnota znížila len v jednom roku, a to medzi rokom 2008 a rokom 2009, išlo však o výrazný pokles –7,3 % (obchodné služby) a –5,7 % (obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby). Počas krízy bol zaznamenaný menší pokles pridanej hodnoty v prípade ostatných činností, najmä poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu v rokoch 2009 a 2010, a v prípade finančných a poisťovacích činností v rokoch 2010 a 2011 (pozri obrázok 4).

Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu za desaťročné obdobie od roku 2001 do roku 2011 vyplýva, že k zvýšeniu (v bežných cenách) došlo v prípade všetkých činností, v rozsahu od 13,8 % (informácie a komunikácia) do 38,0 % (priemysel), pričom pod týmto rozpätím sa nachádzali obchodné služby (4,1 %) a nad ním finančné a poisťovacie činnosti (51,0 %) (pozri obrázok 5). Aby sa vylúčil vplyv inflácie, produktivita práce na osobu sa môže vypočítať aj na základe údajov o produkcii v stálych cenách. Z podrobnejších údajov o vývoji produktivity meranej buď na zamestnanú osobu alebo na odpracované hodiny vyplýva, že produktivita práce v uvedených členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo v roku 2007, sa v minulom desaťročí priblížila priemeru EÚ-27 (pozri tabuľku 4). Produktivita práce na zamestnanú osobu v Rumunsku sa od roku 2001 do roku 2011 zvýšila z 26 % na 49 % priemeru EÚ-27; výrazný posun smerom k priemeru EÚ-27 zaznamenali aj Estónsko, Slovensko, Litva, Lotyšsko a Bulharsko. Na druhej strane výrazný pokles produktivity práce na osobu v pomere k priemeru EÚ-27 zaznamenalo Taliansko a v menšej miere to platilo aj pre Belgicko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko.

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ-27 od roku 2001 do roku 2011 napriek miernemu poklesu v roku 2009 v objemovom vyjadrení zvýšili o 13,2 % (pozri obrázok 6); výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy sa od roku 2001 do roku 2011 zvýšili o niečo rýchlejším tempom až o 17,1 %. Celkový rast tvorby hrubého kapitálu bol v rovnakom období nižší (5,6 %) do veľkej miery v dôsledku prudkého poklesu v roku 2009, zatiaľ čo rast vývozu bol v rokoch 2010 and 2011 oveľa vyšší ako rast dovozu.

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam sa po poklese v roku 2009 znovu zvýšili v roku 2010 (o 1,1 % v objemovom vyjadrení) a opäť v roku 2011 (0,1 %). Od roku 2009 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ-27 v objemovom vyjadrení spomalilo a v roku 2011 sa rast dostal na negatívne hodnoty (–0.2 %). |Tvorba hrubého fixného kapitálu EÚ-27 sa napriek miernemu nárastu v roku 2010 (0,2 %) a v roku 2011 (1,4 %) zo svojho prudkého poklesu v roku 2009 (–13.0 %) úplne nezotavila.

V roku 2011 predstavoval podiel výdavkov na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam v stálych cenách 58,0 % HDP EÚ-27, zatiaľ čo podiel výdavkov verejnej správy 21,7 % a tvorby hrubého fixného kapitálu 18,6 % (pozri obrázok 8).

Medzi členskými štátmi EÚ boli veľké rozdiely v celkovej intenzite investícií (verejných aj súkromných spolu) a to môže čiastočne odrážať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky (pozri tabuľku 5 a obrázok 9). Tvorba hrubého fixného kapitálu (investície spolu) ako podiel na HDP predstavovali v roku 2011 v EÚ-27 18,5 % a v eurozóne 19,2 %. Najvyššia bola v Rumunsku (22,7 %), Českej republike (23,9 %) a na Slovensku (22,4 %) a najnižšia v Írsku (10,1 %), Grécku (14,0 %) a Spojenom kráľovstve (14,2 %). Prevažná väčšina investícií pripadala na súkromný sektor. V roku 2011 dosiahli investície súkromného sektora 16,1 % HDP EÚ-27, zatiaľ čo zodpovedajúci podiel v prípade investícií verejného sektora predstavoval 2,5 %. Podiel verejných investícií bol najvyšší v Poľsku (5,7 %) a v Rumunsku (5,2 %), zatiaľ čo podiel súkromných investícií bol najvyšší v Rakúsku (20,3 %).

Z analýzy HDP v rámci EÚ-27 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancov, ktorých podiel na HDP v roku 2011 predstavoval 49,1 %. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov predstavoval 39,0 % HDP a podiel daní z produkcie a dovozu mínus subvencie 11,8 % (pozri obrázok 10). Na obrázku 11 je vidieť, že príslušné agregované dôchodky sa do roku 2011 do veľkej miery zotavili zo strát, ku ktorým došlo počas finančnej a hospodárskej krízy. Odmeny zamestnancov sa v roku 2009 znížili o 3,0 %, ale do roku 2011 boli o 2,2 % vyššie ako ich úroveň zaznamenaná v roku 2008. V prípade hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov došlo už vo roku 2008 ku stagnácii, po ktorej v roku 2009 nasledoval pokles o 8,5 %; do roku 2011 sa tieto agregované dôchodky vrátili na úroveň v rozmedzí 0,6 % svojho predkrízového maxima (v roku 2007). Pokles daní z produkcie a dovozu mínus subvencie sa začal už v roku 2008 (–2,7 %) a v roku 2009 sa zrýchlil (–8.6 %); tieto straty sa vyrovnali do roku 2011, keď agregované dôchodky prekročili predchádzajúce maximum (aj v roku 2007) o 1,1 %.

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu vo väčšine členských štátov EÚ v roku 2011 predstavovali aspoň polovicu HDP. Tento podiel bol najvyšší v Grécku (76,2 %, údaje za rok 2010), na Cypre (72,2 %) a Malte (70,3 %). Naopak najnižšie boli v Luxembursku (36,4 %, údaje za rok 2010), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (PPS 24 140, údaje za rok 2010) – pozri tabuľku 6.

Z podrobnejších údajov o štruktúre celkových výdavkov domácností na spotrebu v EÚ-27 v roku 2010 vyplýva, že takmer štvrtina (23,6 %) sa vynaložila na bývanie, vodu, elektrickú energiu, plyn a ostatné palivá (pozri obrázok 12). Ďalšími najdôležitejšími kategóriami výdavkov boli výdavky na dopravu (13,0 %) a výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje (12,9 %). Zostávajúce kategórie výdavkov na spotrebu znázornené na obrázku 12 predstavovali dohromady takmer polovicu (48,6 %) celkových výdavkov domácností na spotrebu.

Národné úspory

Podiel hrubých národných úspor na hrubom národnom disponibilnom dôchodku predstavoval v roku 2011 v EÚ-27 v priemere 19,1 % a v eurozóne 19,9 %. Spomedzi členských štátov EÚ bol tento podiel najvyšší v Estónsku (26,7 %), Holandsku (26,5 %) a vo Švédsku (26,0 %) a najnižší v Grécku (3,3 %). V porovnaní s rokom 2001 došlo v EÚ-27, eurozóne a vo väčšine členských štátov EÚ k relatívnemu poklesu hrubých národných úspor. Najvýraznejší pokles (v percentuálnych bodoch) zaznamenalo Írsko, Fínsko, Grécko a Portugalsko, kde sa úspory ako podiel disponibilného dôchodku znížili o 6,0 percentuálneho bodu alebo viac, zatiaľ čo najvýraznejší nárast zaznamenalo Bulharsko a Rumunsko, kde sa relatívna dôležitosť úspor zvýšila o 10,4 percentuálneho bodu (Bulharsko) a 6,9 percentuálneho bodu (Rumunsko).

Sektorové účty

V tabuľke 7 je vidieť, že miera úspor domácností bola v roku 2011 v eurozóne o 2,1 percentuálneho bodu vyššia (13,2 %) ako v EÚ-27 (11,1 %). Tento rozdiel je možné vysvetliť najmä relatívne nízkou mierou úspor v Spojenom kráľovstve (6,0 %) a relatívne vysokými mierami v Nemecku (16,5 %) a vo Francúzsku (15,7 %). Spomedzi členských štátov v rámci eurozóny malo osem (vrátane jedného s údajmi z roku 2009) miery úspor domácností vyššie a sedem nižšie ako priemer EÚ-27, údaje za dve krajiny (Grécko a Maltu) chýbali (pozri obrázok 14). Najvyššiu mieru úspor domácností spomedzi členských štátov EÚ, ktoré nepatria do eurozóny, zaznamenalo Švédsko (12,9 %).

Miera úspor domácností v EÚ-27 sa po poklese o 1,5 percentuálneho bodu v roku 2010 znížila v roku 2011 o ďalšieho 0,6 percentuálneho bodu, čo v podstate zodpovedá poklesu zaznamenanému v rámci eurozóny (–0,5 percentuálneho bodu). Najväčší pokles miery úspor od roku 2010 do roku 2011 zaznamenala Litva a Cyprus (obe krajiny –4,8 percentuálneho bodu) a Lotyšsko (–4,2 percentuálneho bodu); zmeny v ostatných členských štátoch EÚ sa pohybovali od poklesu o 2,1 percentuálneho bodu po nárast o 1,6 percentuálneho bodu.

V roku 2011 predstavovala miera investícií domácností v EÚ-27 8,3 %. Táto miera sa pohybovala od 10 % alebo viac v Belgicku, Taliansku, Holandsku a Fínsku po 5,1 % v Maďarsku, pričom Lotyšsko (4,2 %) a Litva (3,4 %) boli pod týmto intervalom (pozri obrázok 15). Miera investícií domácností bola v roku 2011 v EÚ-27 a v eurozóne v porovnaní s predchádzajúcim rokom relatívne nezmenená. V Českej republike, na Cypre, v Maďarsku a Luxembursku sa znížila o 1 percentuálny bod (údaje za rok 2009). Miera investícií domácností sa naopak zvýšila o 1,0 percentuálneho bodu v Lotyšsku a o 1,1 percentuálneho bodu v Estónsku.

V roku 2011 boli medzi členskými štátmi EÚ v pomere dlhov a príjmov domácností veľké rozdiely. Zatiaľ čo v Slovinsku, na Slovensku a v Litve bol nižší ako 50 %, v Írsku, Holandsku a Dánsku bol vyšší ako 200 % – miera 200 % naznačuje, že domácnostiam by trvalo dva roky, kým by z disponibilných príjmov splatili svoj dlh. Relatívne vysoký pomer dlhov a príjmov domácností zaznamenali viaceré členské štáty severnej Európy a Iberského poloostrova. V strednej a východnej Európe bol pomer dlhov a príjmov domácností relatívne nízky – dlh domácností nebol nikdy vyšší ako ročné disponibilné príjmy. Treba pamätať na to, že vysoký dlh domácností môže do určitej miery vypovedať o vysokej úrovni finančných aktív, ako vyplýva z analýzy čistého pomeru finančného majetku a príjmov domácností. Môže vypovedať aj o vlastníctve nefinančných aktív, ako sú napr. obytné jednotky, alebo naň môžu mať vplyv vnútroštátne predpisy upravujúce prijímanie pôžičiek (napríklad odpočítanie úrokov z daní).

V roku 2011 sa pomer dlhov a príjmov domácností (v porovnaní s rokom 2010) najvýraznejšie znížil v Lotyšsku (–9,0 bodu) a v menšej miere v Spojenom kráľovstve (–4,6 bodu), zatiaľ čo najviac sa zvýšil v Belgicku (4,0 bodu) – väčší nárast zaznamenalo Luxembursko (5,6 bodu), ale najnovšie údaje sú za rok 2009 (v porovnaní s rokom 2008).

Rovnako ako v čistom pomere dlhov a príjmov domácností boli medzi členskými štátmi EÚ veľké rozdiely aj v čistom pomere finančného majetku a príjmov domácností. Holandsko a Belgicko zaznamenali v roku 2011 najvyššie pomery, približne 325 %, a relatívne vysoké hodnoty sa zistili aj v Spojenom kráľovstve a vo Švajčiarsku. Lotyšsko, ako aj Nórsko mali pozoruhodne nízky čistý pomer finančného majetku a príjmov domácností (pozri obrázok 16).

Na obrázku 17 je vidieť, že miera investícií podnikov v EÚ-27 v roku 2011 dosiahla 20,2 %. Najvyššie miery spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Slovensko, Rakúsko a Česká republika, všetky krajiny nad 25 %; najnižšiu mieru zaznamenalo Írsko (8,1 %). Výrazné rozdiely v miere investícií podnikov boli medzi piatimi najväčšími hospodárstvami EÚ-27: v Španielsku a Taliansku boli miery zreteľne nad priemerom EÚ-27; vo Francúzsku bola miera na úrovni priemeru; v Nemecku a Spojenom kráľovstve boli miery zreteľne pod priemerom. Miera investícií podnikov sa vo väčšine členských štátov EÚ zvýšila (podľa údajov dostupných za roky 2010 a 2011), najvýraznejšie v pobaltských členských štátoch a na Slovensku, a v priemere o 0,5 percentuálneho bodu v EÚ-27 ako celku. Miera investícií podnikov sa znížila o viac ako 2 percentuálne body v Poľsku (v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009), na Cypre a v Luxembursku (v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008) – pozri tabuľku 8.

Podiel na zisku nefinančných korporácií v roku 2011 v EÚ-27 predstavoval 38,2 %. Najnižšie podiely boli zaznamenané vo Francúzsku a v Slovinsku, približne 30 %, zatiaľ čo podiely na zisku nad 50 % sa zistili v Lotyšsku, na Slovensku, v Írsku a Litve, ako aj v Nórsku. Podiely na zisku zostali od roku 2010 do roku 2011 v EÚ-27 nezmenené. Írsko a Estónsko zaznamenali od roku 2010 do roku 2011 najväčšie nárasty v percentuálnych bodoch, až 3,2 bodu (Írsko) a 3,1 bodu (Estónsko), zatiaľ čo Litva a Španielsko zaznamenali nárasty o viac ako 2 body; veľký nárast zaznamenalo aj Švajčiarsko (až 3,9 percentuálneho bodu). V deviatich členských štátoch EÚ, za ktoré boli dostupné údaje za roky 2010 a 2011, došlo v roku 2011 k zníženiu ich podielov na zisku, najmä vo Francúzsku (–1,5 percentuálneho bodu).

Zdroje a dostupnosť údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia, ESA95, bola v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty, 1993 SNA. V nadväznosti na medzinárodnú dohodu o prijatí aktualizovanej verzie SNA v roku 2008 prebieha príslušná aktualizácia ESA – ESA2010, ktorá sa niekedy v tomto čase finalizuje.

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné a finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú na ročnom a štvrťročnom základe.

HDP je základným ukazovateľom v národných účtoch, ktorý je súhrnným vyjadrením ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou; výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa odstraňuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa môžu prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím [Glossary:Purchasing power parities (PPPs)|parít kúpnej sily (PPP)]], ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny, a nie s použitím trhových výmenných kurzov; týmto spôsobom sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ-27 (stanoveného na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ-27; tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročného tempa rastu HDP v stálych cenách, inými slovami zmena HDP v objemovom vyjadrení slúži na porovnania dynamiky hospodárskeho vývoja tak v priebehu času, ako aj medzi hospodárstvami s rozdielnou veľkosťou, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností: na najvyššej agregovanej úrovni analýzy existuje desať položiek NACE Rev. 2: poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov; priemysel, stavebníctvo; obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy, administratívne a podporné služby; verejná správa a obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné služby a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení. Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania – inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien; každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP v PPS na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP v PPS na odpracované hodiny, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú medzi krajinami a činnosťami veľké rozdiely. Údaje sa uvádzajú v podobe indexu v pomere k priemeru EÚ: ak je tento index vyšší ako 100, produktivita práce je nad priemerom EÚ.

Údaje o výdavkoch na spotrebu sa môžu členiť podľa klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP), v ktorej na najvyššej agregovanej úrovni existuje 12 rôznych položiek. Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníka, do ktorých domácnosti zapisujú svoje nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie výrobkov a služieb, ako aj druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje len každých päť rokov – posledným referenčným rokom, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, je rok 2005.

Úspory domácností sú hlavným domácim zdrojom peňažných prostriedkov na financovanie kapitálových investícií. Systém účtov obsahuje údaje o disponibilnom dôchodku a úsporách na hrubom základe, inými slovami oba agregáty obsahujú spotrebu fixného kapitálu.

Sektorové účty

Sektorové účty zoskupujú hospodárske subjekty s podobným správaním do inštitucionálnych sektorov, ako sú napr.: domácnosti, nefinančné korporácie, finančné korporácie a verejná správa. Zoskupovanie hospodárskych subjektov takýmto spôsobom vo veľkej miere pomáha pochopiť, ako funguje hospodárstvo. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité správanie domácností a nefinančných korporácií.

Sektor domácností zahŕňa jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí sú spotrebiteľmi a podnikateľmi, ak činnosti týchto podnikateľov ako trhových výrobcov nevykonávajú samostatné subjekty. Na účely analýzy v tomto článku sa tento sektor spojil s relatívne malým sektorom neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (napríklad združenia a dobročinné organizácie).

Nefinančné korporácie zahŕňajú podniky, ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb určených na predaj na trhu. Zahŕňa podniky zapísané v obchodnom registri, ale aj podniky nezapísané v obchodnom registri, ak vedú úplný súbor účtov a ich ekonomické a finančné správanie je podobné ako správanie korporácií. Malé podniky (ako sú živnostníci a podnikatelia – fyzické osoby) sa zaznamenávajú v sektore domácností.

V sektorových účtoch sa v zásade zaznamenáva každá transakcia medzi hospodárskymi subjektami počas určitého obdobia a môžu sa použiť aj na vykazovanie počiatočného a konečného stavu finančných aktív a záväzkov vo finančných súvahách. Tieto transakcie sa zoskupujú do rôznych kategórií, ktoré majú špecifický ekonomický význam, ako napr. odmeny zamestnancov (zahŕňajúce mzdy a platy pred odpočítaním daní a sociálnych príspevkov a sociálne príspevky zamestnávateľov).

Tieto kategórie transakcií sa potom uvádzajú v postupnosti účtov, z ktorých každá pokrýva špecifický hospodársky proces. Môže ísť od produkcie, tvorbu dôchodkov a (pre)rozdelenie dôchodkov cez použitie dôchodkov na spotrebu a úspory či investície, ako sa uvádza na kapitálovom účte, až po finančné transakcie, ako napr. prijaté a poskytnuté pôžičky. Každá nefinančná transakcia sa zaznamenáva ako zvýšenie na strane zdrojov v určitom sektore a ako zvýšenie na strane použitia v inom sektore. Napríklad na strane zdrojov kategórie transakcií s úrokmi sa zaznamenávajú sumy úrokov prijatých jednotlivými sektormi hospodárstva, zatiaľ čo na strane použitia sa zaznamenávajú platené úroky. Pri všetkých druhoch transakcií sa zdroje za všetky sektory a zahraničie spolu rovná použitiam spolu. Z každého účtu vyplýva významná bilančná položka, ktorej hodnota sa rovná zdroje spolu mínus použitia spolu. Takéto bilančné položky, ako je napr. HDP alebo čisté úspory, sú teda dôležitými hospodárskymi ukazovateľmi; prenášajú sa na ďalší účet.

Analýza v tomto článku sa zameriava na výber ukazovateľov z množstva údajov sektorových účtov. Správanie domácností je opísané pomocou ukazovateľov, ktoré sa týkajú miery úspor a miery investícií, ako aj pomeru dlhov a príjmov a čistého pomeru finančného majetku a príjmov. Analýza nefinančných korporácií je založená na miere investícií podnikov a podiele na zisku podnikov.

Kontext

Európske orgány, verejná správa, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne inštitúcie vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých prijímajú svoje rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a definícií umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých hospodárstiev, napr. vzájomnej závislosti hospodárstiev členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jedno z hlavných použití údajov národných účtov je spojené s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu hospodárstva, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov [Glossary:European Central Bank (ECB)|Európska centrálna banka (ECB)]]. Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľké množstvo menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov a sektorové účty. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zostávajúcej časti hospodárstva.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti vypracúva dvakrát ročne (na jar a na jeseň) makroekonomické prognózy Európskej komisie. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ-27, ale obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré nečlenské krajiny.

Všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je aj analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficit verejných financií a verejný dlh v pomere k HDP. Ďalšie infomácie sú uvedené v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje európskych národných a regionálnych účtov slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Podpora väčšieho hospodárskeho rastu a väčšieho počtu pracovných miest je strategickou prioritou EÚ aj členských štátov a je súčasťou stratégie Európa 2020. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch hospodárstva EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy. Európska komisia tieto politiky analyzuje, aby zabezpečila ich čo najväčší prínos, a aby sa pripravila na budúce výzvy.

Európska komisia vykonáva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posúdenie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne s použitím ekonomických účtov za poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ stále častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé ciele, či už záväzné alebo nie. V prípade niektorých z nich sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3 % HDP.

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná nahrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem použitia na stanovenie rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmezeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci. Záujem finančných inštitúcií o národné účty sa pohybuje od všeobecnej analýzy hospodárstva až po konkrétne informácie o úsporách, investíciách či dlhu domácností, nefinančných korporácií alebo ostatných inštitucionálnych sektorov. O národné účty majú záujem aj sociálni partneri, ako sú napr. predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Národné účty okrem toho slúžia aj pre výskumných pracovníkov a analytikov na analýzy hospodárskeho cyklu a na analýzy dlhodobých hospodárskych cyklov a ich súvislosti s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.