Štatistika zamestnanosti

Data from September 2011, most recent data: Ďalšie údaje Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.

Tento článok informuje o najnovších štatistikách zamestnanosti v Európskej Únii (EÚ) vrátane analýzy na základe dôležitých sociálno-ekonomických rozmerov: zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú dôležité rozdiely na základe pohlavia, veku a úrovne dosiahnutého vzdelania; výrazné odchýlky existujú aj medzi členskými štátmi EÚ a ich regiónmi.

Obr. 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obr. 2: Rozptyl mier regionálnej zamestnanosti, 2005 a 2010 (1)
(variačný koeficient mier zamestnanosti (vekovej skupiny od 15 – 64 rokov) v regiónoch (úroveň NUTS 2)) – Zdroj: Eurostat (tsisc050)

Obr. 3: Miery zamestnanosti podľa pohlavia, 2010 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2000 – 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 2: Miery zamestnanosti vybraných skupín obyvateľstva, 2000 – 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 3: Miera zamestnanosti podľa najvyššieho stupňa vzdelania, veková skupina 25 – 64 rokov, 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsa_etpga)

Obr. 4: Miery zamestnanosti podľa vekovej skupiny, 2010 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obr. 5: Ročný rast zamestnanosti, 2000 – 2010
(% zmena počtu zamestnaných osôb) – Zdroj: Eurostat (lfsi_grt_a)

Tabuľka 4: Ročný rast zamestnanosti podľa pohlavia, 2000 – 2010
(% zmena počtu zamestnaných osôb) – Zdroj: Eurostat (lfsi_grt_a)

Tabuľka 5: Osoby pracujúce ako zamestnanci na kratší pracovný čas alebo osoby s druhým zamestnaním, 2000 – 2010
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (tps00159), (lfsa_e2gis) a (lfsa_egan)

Obr. 6: Zamestnanci na kratší pracovný čas, 2010
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (tps00159)

Obr. 7: Podiel zamestnancov so zmluvou na dobu určitú, veková skupina 15 – 64 rokov, 2010
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (lfsa_etpga)

Po zaradení kapitoly o zamestnanosti do Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 má štatistika trhu práce ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, je kľúčovým spoločenským ukazovateľom.

Hlavné štatistické zistenia

Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veku a dosiahnutého vzdelania

Miera zamestnanosti osôb vo veku 15 až 64 rokov EÚ-27 podľa zisťovania pracovných síl EÚ (EU-LFS) klesla v roku 2010 na 64,2 % zo 64,6 % v roku 2009. Tento pokles o 0,4 percentuálneho bodu pokračoval po poklese o 1,3 percentného bodu v roku 2009, prvom poklese zaznamenanom v miere zamestnanosti EÚ-27 od roku 2002; miera zamestnanosti EÚ-27 bola v roku 1997 na úrovni 60,7 % (prvý rok, za ktorý sú dostupné údaje za tento rad) a v roku 2008 vyvrcholila na úrovni 65,9 %.

Miery zamestnanosti sa značne líšia nielen medzi členskými štátmi, ale aj v rámci nich, podľa regionálnych charakteristík s pomerne vysokým rozptylom (zmeraným pomocou variačného koeficientu za regióny na úrovni NUTS 2) zaznamenaným v Taliansku (17,8 %) v roku 2010. Naopak, pomerne malé rozdiely v mierach zamestnanosti boli v regiónoch Portugalska, Rakúska, Grécka, Švédska, Holandska alebo Dánska (vo všetkých prípadoch pod 4 %). Rozptyl regionálnej zamestnanosti v celej EÚ-27 bol v roku 2010 rovnaký ako pred piatimi rokmi, zatiaľ čo rozptyl eurozóny (EZ-15) sa zvýšil – pozri obr. 2.

Miery zamestnanosti sú všeobecne nižšie u žien a starších pracovníkov. V roku 2010 dosiahla miera zamestnanosti mužov v EÚ-27 70,1 % v porovnaní s mierou zamestnanosti žien na úrovni 58,2 % . Miery zamestnanosti mužov a žien klesli v roku 2009 a opäť v roku 2010 tak, že v roku 2010 bola miera zamestnanosti mužov o 2,7 percentuálneho bodu nižšia ako v roku 2008 a miera zamestnanosti žien bola nižšia o 0,9 percentuálneho bodu. Z dlhodobého porovnania vyplýva, že miera zamestnanosti mužov bola v roku 2010 približne rovnaká ako v roku 1997 (začiatok radu), keď dosahovala 70,0 %, kým miera zamestnanosti žien sa zvýšila o 6,8 percentuálneho bodu z 51,4 % v roku 1997.

Miera zamestnanosti starších pracovníkov (vo veku medzi 55 až 64 rokov) v EÚ-27 dosiahla v roku 2010 46,3 %. V porovnaní s celkovými mierami zamestnanosti bola miera zamestnanosti starších pracovníkov v roku 2010 vyššia ako v predchádzajúcom roku (46,0 %) a tým sa predĺžil neprerušený sled nárastov tejto miery, ktorý sa začal v roku 1998, keď miera zamestnanosti dosahovala 36,2 %. V roku 2010 miera zamestnanosti starších pracovníkov prekročila v ôsmich členských štátoch 50 %; najvyššia zaznamenaná miera zamestnanosti bola vo Švédsku (70,5 %).

Miery zamestnanosti sa výrazne líšia podľa úrovní dosiahnutého vzdelania: štatistiky miery zamestnanosti týkajúce sa dosiahnutého vzdelania sú založené na vekovej skupine 25 až 64 rokov, nie 15 až 64 rokov. V roku 2010 dosahovala v EÚ-27 miera zamestnanosti osôb, ktoré dosiahli terciálne vzdelanie, 83,9 %, bola teda oveľa vyššia ako miera zamestnanosti (53,8 %) osôb s dosiahnutým primárnym alebo nižším sekundárnym vzdelaním. Miera zamestnanosti osôb s vyšším sekundárnym alebo postsekundárnym neterciárnym vzdelaním v EÚ-27 dosahovala 73,1 %. Pokles miery zamestnanosti osôb s primárnym alebo nižším sekundárnym vzdelaním zaznamenaný v roku 2010 bol tretím ročným znížením v rade, a to o 3,4 percentuálneho bodu z miery na úrovni 57,2 % zaznamenanej v roku 2007. Miera zamestnanosti osôb s vyšším sekundárnym alebo postsekundárnym neterciárnym vzdelaním klesla v období rokov 2008 až 2010 o 1,8 percentuálneho bodu a zároveň sa miera zamestnanosti osôb s terciárnym vzdelaním za rovnaké obdobie znížila o 1,4 percentuálneho bodu.

Zmluvy na kratší pracovný čas a zmluvy na dobu určitú

Podiel pracovnej sily EÚ-27, ktorá uviedla, že jej hlavným zamestnaním bolo zamestnanie na kratší pracovný čas, plynule narastal zo 16,2 % v roku 2000 na 19,2 % v roku 2010. Najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas sa nachádzal v Holandsku (48,9 % v roku 2010), potom nasledovalo Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Nemecko a Rakúsko, pričom v každej krajine pracovala na kratší pracovný čas viac ako štvrtina (25 % až 27 % ) zamestnaných osôb. Naopak, zamestnanie na kratší pracovný čas bolo pomerne zriedkavé v Bulharsku (2,4 % zamestnanosti) a na Slovensku (3,9 %).

Počet prípadov práce na kratší pracovný čas sa významne líši medzi mužmi a ženami. V roku 2010 menej ako jedna tretina (31,9 %) žien zamestnaných v EÚ-27 pracovala na kratší pracovný čas, čo je oveľa väčší podiel v porovnaní s príslušným údajom u mužov (8,7 %). V roku 2010 pracovali na kratší pracovný čas tri štvrtiny (76,5 %) všetkých žien zamestnaných v Holandsku, pričom ide s veľkým odstupom o najvyššiu mieru spomedzi členských štátov ^[1].

Po poklese v rokoch 2008 a 2009 sa podiel zamestnancov so zmluvou na dobu určitú (zamestnanie na dobu určitú) v EÚ-27 v roku 2010 zvýšil na 13,9 %. V roku 2010 mal v Poľsku a v Španielsku jeden zo štyroch zamestnancov zmluvu na dobu určitú a Portugalsko sa približovalo k tejto úrovni. Medzi ostatnými členskými štátmi sa podiel zamestnancov pracujúcich na zmluvu na dobu určitú pohyboval v rozmedzí od 18,3 % v Holandsku až po nízku úroveň 1,1 % v Rumunsku. Výrazné rozpätie, pokiaľ ide o tendenciu používať zmluvy na dobu určitú medzi členskými štátmi, môže aspoň do určitej miery odzrkadľovať vnútroštátne postupy, ponuku pracovnej sily a dopyt po nej a jednoduchosť prijímania alebo prepúšťania zamestnancov.

Zdroje údajov a dostupnosť

Zdroje štatistiky

Hlavným zdrojom údajov pre štatistiku trhu práce je zisťovanie pracovných síl EÚ (EU-LFS); ďalším často využívaným zdrojom štatistiky zamestnanosti sú národné účty. Oba tieto zdroje využívajú podobné definície zamestnanosti založené na medzinárodných normách Medzinárodnej organizácie práce a systémov národných a regionálnych účtov. Tretím možným zdrojom informácii súvisiacich so štatistikou zamestnanosti je podniková štatistika.

Zdrojom údajov týkajúcim sa všetkých informácii uvedených v tomto článku je EU-LFS okrem informácií o raste zamestnanosti, ktoré sa zakladajú na národných účtoch. V národných účtoch sú uverejnené odhady zamestnanosti bez vekových hraníc alebo sociálno demografických členení, vďaka ktorým sú údaje vhodnejšie na analýzu zamestnanosti ako vstupu pracovnej sily, nie ako spoločenského javu.

EU-LFS je štvrťročné výberové zisťovanie, ktoré sa vzťahuje na obyvateľstvo v súkromných domácnostiach v EÚ, EZVO (okrem Lichtenštajnska) a kandidátskych krajinách. Poskytuje ročné ^[2] a štvrťročné výsledky týkajúce sa miery ekonomickej aktivity obyvateľstva vo veku 15 rokov a viac. EU-LFS zbiera informácie o stave pracovnej sily (všetky osoby, ktoré sú buď zamestnané, nezamestnané alebo hospodársky nečinné), povahe zamestnania, pracovnom čase, hľadaní práce medzi nezamestnanými, úrovniach vzdelania, nedávnom vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj o demografických podmienkach a o zložení rodiny.

Veľkosť vzorky EU-LFS je v každom štvrťroku približne 1,5 milióna fyzických osôb. Miery štvrťročných vzoriek sa v jednotlivých krajinách líšia v rozmedzí 0,2 % až 3,3 %. V roku 1983 Eurostat začal zbierať mikroúdaje LFS s jedným referenčným štvrťrokom za rok (obyčajne jarným). Počas obdobia rokov 1998 až 2005 zisťovanie prešlo prechodom na pravidelné štvrťročné zisťovanie; v súčasnosti všetkých 27 členských štátov poskytuje štvrťročné výsledky.

Definícia zamestnanosti a hlavné charakteristiky zamestnanosti

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) sa skladá zo zamestnaných a nezamestnaných osôb. EU LFS definuje zamestnané osoby ako osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa odviedli určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo za výhody pre rodinu. K pracovnej sile patria aj ľudia, ktorí neboli prítomní v práci, ale mali zamestnanie alebo ekonomickú činnosť, ktoré dočasne nevykonávali, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých uvádzaných odhadoch je použitý určitý počet osôb; predložené informácie v oblasti mier zamestnanosti sa tiež zakladajú na odhadoch počtu osôb. S cieľom odhliadnuť od zmien veľkosti populácie krajín v priebehu času a s cieľom umožniť porovnania medzi krajinami rôznych veľkostí sa štatistiky zamestnanosti často vykazujú ako miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby medzi 15. až 64. rokom života, hoci v Španielsku, vo Švédsku (len do roku 2001) a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande, sa používa vekové rozpätie od 16. do 64. roka života; táto veková skupina (15 až 64 rokov) zároveň predstavuje normu, ktorú používajú iné medzinárodné štatistické organizácie.

K niektorým hlavným charakteristikám zamestnanosti, definovaným podľa EU LFS, patria:

zamestnanci sú definovaní ako osoby, ktoré pracujú pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa a ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sme aj neodvedení členovia ozbrojených síl;
samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku; alebo si v súčasnosti zakladá podnik;
respondent vyjadrí rozlíšenie medzi plným pracovným časom/kratším pracovným časom v hlavnom zamestnaní s výnimkou Nemecka, Írska a Holandska, kde sa používajú hranice pre zvyčajne odpracované hodiny;
ukazovatele zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie; ľudia, ktorí zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami;
zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že jeho ukončenie je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. K typickým príkladom patria: osoby so sezónnym zamestnaním; osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na dobu neurčitú); ľudia so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Z rozptylu regionálnych (úroveň NUTS 2) mier zamestnanosti vyplývajú regionálne rozdiely zamestnanosti v rámci krajín a medzi skupinami krajín. Toto opatrenie je nulové, keď sú miery zamestnanosti vo všetkých regiónoch rovnaké, a bude stúpať, keď sa budú rozdiely medzi mierami regionálnej zamestnanosti zvyšovať. Ukazovateľ sa nevzťahuje na niekoľko krajín, pretože sa v týchto krajinách nachádza len jeden alebo dva regióny na úrovni NUTS 2. Miery zamestnanosti sa však v týchto krajinách (regiónoch) používajú na vyčíslenie ukazovateľa na európskej úrovni.

Ročný rast zamestnanosti predstavuje medziročnú zmenu v percentuálnych bodoch z hľadiska celkového počtu osôb zamestnaných na hospodárskom území krajiny alebo v geografickej oblasti; zdrojom údajov rastu zamestnanosti sú národné účty.

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých rôznych analýzach vrátane štúdií v oblasti makroekonomiky (inými slovami práca ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môžu sa používať aj na štúdium celej škály spoločenských aspektov a aspektov správania týkajúcich sa situácie zamestnania fyzickej osoby, ako napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ sa zamestnanosť riadi obchodným cyklom; z tohto hľadiska má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako [Glossary:Lagging indicator|oneskorený ukazovateľ]].

Štatistiky zamestnanosti majú ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 až 2010.

Európska komisia spustila v marci 2010 stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; túto stratégiu v júni 2010 formálne prijala [Glossary:European Council|Európska rada]]. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnú národné programy reforiem, ktoré budú zahŕňať kroky, ktoré majú v úmysle podniknúť s cieľom vykonať túto stratégiu. Vykonávanie stratégie sa môže aspoň čiastočne dosiahnuť prostredníctvom podporovania flexibilných pracovných podmienok, ako napríklad prácou na kratší pracovný čas alebo prácou z domu, o ktorých sa predpokladá, že stimulujú mieru účasti na trhu práce. Iné iniciatívy môžu povzbudiť viac osôb, aby vstúpili na trh práce vrátane zlepšení dostupnosti zariadení starostlivosti o deti, zabezpečenie viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo umožnenie profesijnej mobility. Ústrednou otázkou tejto témy je flexiistota: politiky, ktorými sa súbežne rieši flexibilita trhov práce, organizácia práce a pracovné vzťahy a zároveň sa zohľadňuje zosúladenie pracovného a súkromného života, istota zamestnania a sociálna ochrana.

Ďalšie informácie Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Employment and unemployment (Labour Force Survey) (t_employ), pozri:

LFS main indicators (t_lfsi)

Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (t_lfsi_act)

Employment - LFS adjusted series (t_lfsi_emp)

Employment growth by gender (tsieb050)

Employment rate by gender (tsiem010)

Employment rate of older workers by gender (tsiem020)

Persons employed part-time - Total (tps00159)

Employees with a contract of limited duration (annual average) (tps00073)

LFS series - Detailed annual survey results (t_lfsa)

Employment rate, by highest level of education attained (tsdec430)

Employed persons with a second job (tps00074)

Hours worked per week of full-time employment (tps00071)

Hours worked per week of part-time employment (tps00070)

Unemployment rates of the population aged 25-64 by level of education (tps00066)

Databáza

Employment and unemployment (Labour Force Survey) (employ), pozri:

LFS main indicators (lfsi)

Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (lfsi_act)

Employment - LFS adjusted series (lfsi_emp)

Unemployment - LFS adjusted series (une)

Education and training - LFS adjusted series (lfsi_edu)

LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998) (lfsq) (Information on NACE Rev.2)

Total population - LFS series (lfsq_pop)

Activity and activity rates - LFS series (lfsq_act)

Employment - LFS series (lfsq_emp)

Employment rates - LFS series (lfsq_emprt)

Self employed - LFS series (lfsq_empself)

Employees - LFS series (lfsq_emppaid)

Temporary employment - LFS series (lfsq_emptemp)

Full-time and part-time employment - LFS series (lfsq_empftpt)

Population in employment having a second job - LFS series (lfsq_emp2job)

Working time - LFS series (lfsq_wrktime)

Total unemployment - LFS series (lfsq_unemp)

Inactivity - LFS series (lfsq_inac)

LFS series - Detailed annual survey results (lfsa) (Information on NACE Rev.2)

Total population (lfsa_pop)

Activity and activity rates - LFS series (lfsa_act)

Employment - LFS series (lfsa_emp)

Employment rates - LFS series (lfsa_emprt)

Self employed - LFS series (lfsa_empself)

Employees - LFS series (lfsa_emppaid)

Temporary employment - LFS series (lfsa_emptemp)

Full-time and part-time employment - LFS series (lfsa_empftpt)

Population in employment having a second job - LFS series (lfsa_emp2job)

Population in employment working during asocial hours - LFS series (lfsa_empasoc)

Working time - LFS series (lfsa_wrktime)

Total unemployment - LFS series (lfsa_unemp)

Inactivity - LFS series (lfsa_inac)

LFS series -Specific topics (lfst)

Households statistics - LFS series (lfst_hh)

LFS regional series (lfst_r)

LFS ad-hoc modules (lfso)

Externé odkazy

Pozri aj

Poznámky

↑ V Holandsku sa každá osoba, ktorá pracuje menej ako 35 hodín týždenne, považuje za osobu pracujúcu na kratší pracovný čas.
↑ Pre Švajčiarsko sú dostupné len jarné výsledky LFS (za druhý štvrťrok), ktoré sa v príslušných tabuľkách a obrázkoch používajú ako ročné odhady.

[1] V Holandsku sa každá osoba, ktorá pracuje menej ako 35 hodín týždenne, považuje za osobu pracujúcu na kratší pracovný čas.

[2] Pre Švajčiarsko sú dostupné len jarné výsledky LFS (za druhý štvrťrok), ktoré sa v príslušných tabuľkách a obrázkoch používajú ako ročné odhady.

[1]

[2]