Archive:Štatistika vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni

Údaje od marca 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, hlavné tabuľky a Databáza.

Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v ekonomických a sociálnych stratégiách Európskej únie (EÚ).

Mapa 1: Študenti terciárneho vzdelávania ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 až 24 rokov podľa regiónov NUTS 2, 2009 – úrovne ISCED 5 a 6
Zdroj: Eurostat (tgs00094)

Tento článok sa zaoberá regionálnou štatistikou Eurostatu účasti na vzdelávaní, úrovne vzdelania a účasti na celoživotnom vzdelávaní, čo umožňuje merať pokrok na regionálnej úrovni a sledovať, ktorým regiónom sa darí a ktoré zaostávajú.

Hlavné štatistické výsledky

Mapa 2: Študenti vo veku 17 rokov ako percentuálny podiel obyvateľov v zodpovedajúcom veku podľa regiónov NUTS 2, 2009 – úrovne ISCED 5 a 6
Zdroj: Eurostat (tgs00091)

Mapa 3: Miery účasti 4 ročných detí na vzdelávaní podľa regiónov NUTS 2, 2009.PNG – % v predprimárnom a primárnom vzdelávaní, úrovne ISCED 0 a 1
Zdroj: Eurostat (tgs00092)

Mapa 4: Študenti vyššieho sekundárneho a post-sekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho) ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 15 až 24 rokov podľa regiónov NUTS 2, 2009 – úrovne ISCED 3 a 4
Zdroj: Eurostat (tgs00093)

Mapa 5: Úroveň vzdelania podľa regiónov NUTS 2, 2009 (percentuálny podiel obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov, ktorí dokončili terciárne vzdelávanie)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse11)

Mapa 6: Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku podľa regiónov NUTS 1, 2009 (%)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse16)

Študenti terciárneho vzdelávania

Terciárne vzdelávanie je úroveň vzdelávania, ktorú ponúkajú univerzity, odborné vysoké školy, technologické inštitúty a ostatné inštitúcie udeľujúce akademické tituly alebo odborné certifikáty. Prístup k terciárnemu vzdelávaniu si obvykle vyžaduje úspešné dokončenie vyššieho sekundárneho a (alebo) post-sekundárneho programu (nezahrňovaného do terciárneho).

Terciárne vzdelávanie sa môže klasifikovať podľa týchto charakteristík:

Úroveň ISCED 5A je do veľkej miery zameraná teoreticky a má poskytnúť primerané kvalifikácie na vstup do programov pokročilého výskumu a zamestnaní s vysokými požiadavkami na zručnosti; typickými príkladmi v tejto kategórii je trojročný bakalársky a štvor- až päťročný magisterský študijný program.
Úroveň ISCED 5B je zameraná praktickejšie, technickejšie a je viac orientovaná na zamestnanie;
Úroveň ISCED 6 (doktorandské a podobné štúdium) vedie ku kvalifikácii pre pokročilý výskum.

Ukazovateľ terciárne vzdelávanie zdôrazňuje mobilitu študentov. V roku 2009 predstavoval počet študentov v terciárnom vzdelávaní v krajinách EÚ-27 takmer 19 miliónov.

Mapa 1 ukazuje počet študentov terciárneho vzdelávania (úrovne ISCED 5 a 6) v roku 2009 (akademický rok 2008/09) ako percentuálny podiel zodpovedajúcich obyvateľov v regióne vo veku 20 až 24 rokov . Tento ukazovateľ je funkciou počtu študentov v regióne a počtu rezidentov vo veku 20 až 24 rokov v uvedenom regióne a poskytuje predstavu o atraktívnosti regiónu pre študentov terciárneho vzdelávania. Keďže je založený na údajoch o oblasti, v ktorej študenti študujú, a nie o oblasti, z ktorej pochádzajú alebo v ktorej bývajú, je pravdepodobné, že niektorí študenti nie sú rezidentmi v regióne, v ktorom študujú. V regiónoch s vysokými hodnotami v prípade tohto ukazovateľa (napr. viac ako 100) majú teda sídlo veľké univerzity alebo iné inštitúcie terciárneho vzdelávania a v dôsledku toho tieto oblasti priťahujú veľký počet študentov z iných regiónov.

Medzi niektoré ďalšie faktory, ktoré treba zvážiť pri výklade tohto ukazovateľa, patrí štruktúra vekovej skupiny obyvateľov v regiónoch a zodpovedajúca štruktúra systému terciárneho vzdelávania v jednotlivých regiónoch. Tento ukazovateľ uvádza koncentráciu alebo distribúciu inštitúcií terciárneho vzdelávania v jednotlivých regiónoch.

Študenti vo veku 17 rokov

Povinná školská dochádzka a vek, v ktorom sa povinná školská dochádzka končí, sú v jednotlivých členských štátoch EÚ veľmi rozdielne. Vo väčšine krajín sa povinná školská dochádzka končí vo veku 15 alebo 16 rokov, čo je obvykle na konci nižšieho sekundárneho vzdelávania. V niektorých krajinách môžu mať osoby vo veku 17 rokov už ukončené sekundárne vzdelanie, zatiaľ čo v iných krajinách ešte len začínajú vyšší sekundárny stupeň (v mnohých prípadoch gymnázium alebo odborné vzdelávanie, ktoré vedie priamo ku kvalifikácii pre trh práce). Väčšina mladých ľudí v Európskej únii je vo veku 17 rokov ešte stále v procese vzdelávania.

Vo veku 17 rokov si mladí ľudia musia vybrať, či budú pokračovať v štúdiu či v odbornom vzdelávaní alebo si budú hľadať zamestnanie. Hoci povinná školská dochádza sa končí pred dosiahnutím 17 roku života, počas posledného desaťročia sa čoraz viac mladých ľudí rozhoduje pre pokračovanie v štúdiu.

Mapa 2 zobrazuje študentov vo veku 17 rokov (na všetkých stupňoch vzdelávania) ako percentuálny podiel zodpovedajúcej vekovej skupiny v jednotlivých regiónoch. Takmer v celej Európe predstavuje hodnota tohto ukazovateľa viac ako 75 %. Znamená to, že z nejakého dôvodu sa mladšie generácie aj po ukončení povinnej školskej dochádzky ďalej vzdelávajú.

Účasť štvorročných detí na vzdelávacom procese

Proces učenia sa začína pri narodení. Pre rast a rozvoj detí je mimoriadne dôležitým štádiom formovania obdobie od narodenia po začiatok primárneho vzdelávania. Deti majú počas primárneho vzdelávania lepšie učebné výsledky a osvoja si viac znalostí a zručností, ak sa vhodne vzdelávajú a rozvíjajú v rokoch pred začiatkom pravidelnej školskej dochádzky.

Cieľom predprimárneho vzdelávania je pripraviť deti psychicky, emocionálne, sociálne a duševne na nástup do prvej triedy primárneho vzdelávania a sprostredkovať im schopnosti a zručnosti, ktoré potrebujú pre prvý stupeň vzdelávacieho systému.

Tento ukazovateľ vyjadruje účasť detí na vzdelávaní v ranom veku podľa regiónov NUTS 2 tým, že meria percentuálny podiel štvorročných detí v predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní. Prevažná väčšina štvorročných detí navštevuje predprimárne školské zariadenie. Štvorročné dieťa môže chodiť buď do predprimárneho alebo primárneho vzdelávacieho zariadenia. Z údajov vyplýva, že väčšina štvorročných detí navštevuje predprimárne školské zariadenia. Írsko a Spojené kráľovstvo sú jediné krajiny, v ktorých významný podiel štvorročných detí navštevuje primárne školské zariadenia. Vo veku štyroch rokov sa teda väčšina detí v Európskej únii už zúčastňuje na predprimárnom vzdelávaní, ktoré sa v členských štátoch vo všeobecnosti ponúka pre deti najneskôr od veku troch až štyroch rokov dieťaťa. Účasť na predprimárnom vzdelávaní je často dobrovoľná. Mnoho krajín však vykazuje plnú mieru účasti.

Ako ukazuje Mapa 3, v krajinách ako je Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Malta, Nemecko, Nórsko, Španielsko a Taliansko navštevujú takmer všetky štvorročné deti vzdelávacie zariadenie. Naproti tomu v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, v Chorvátsku, Írsku, Poľsku, Grécku, Švajčiarsku a Turecku a vo väčšine fínskych regiónov je miera vzdelávania detí do štyroch rokov nižšia ako 50 %.

Študenti vyššieho sekundárneho vzdelávania a post-sekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho)

Vo veku 16 rokov si mladí ľudia musia vybrať, či budú pokračovať v štúdiu či v odbornom vzdelávaní alebo si budú hľadať zamestnanie. Za posledné desaťročie sa čoraz viac mladých ľudí rozhoduje pre pokračovanie v štúdiu.

Mapa 4 ukazuje percentuálny podiel študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania (úroveň ISCED 3) a post-sekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho) (úroveň ISCED 4) v populácii vo veku 15 až 24 rokov podľa regiónov.

Všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie poskytuje rozsiahle všestranné vzdelanie vychádzajúce zo základného vzdelania. Študenti by pri ňom mali získať zručnosti a znalosti, ktoré im umožnia pokračovať v štúdiu. Vyššie sekundárne vzdelávanie sa obvykle začína po ukončení povinnej školskej dochádzky a požiadavkou na prijatie je zvyčajne ukončenie deväťročného alebo dlhšieho vzdelávania (od začiatku primárneho stupňa). Všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie zahŕňa vzdelávacie programy, ktoré po úspešnom absolvovaní spravidla umožňujú prístup k vysokoškolským programom. Odborné vyššie sekundárne vzdelávanie má predovšetkým oboznámiť študentov s pracovným prostredím a pripraviť ich na ďalšie odborné alebo technické vzdelávacie programy. Post-sekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) (úroveň ISCED 4) zahŕňa programy, ktoré sú nad rámec vyššieho sekundárneho vzdelávania, ale nepovažujú sa za terciárne vzdelávanie. Často ide o náročnejšie technické a odborné programy pre učiteľské a zdravotnícke povolania, ako aj pre oblasť obchodu a marketingu.

Študenti vo všeobecnosti začínajú vyššie sekundárne vzdelávanie vo veku 15 až 17 rokov a ukončujú ho po dvoch až štyroch rokoch. Vek začatia/ukončenia a vekové rozpätie závisí od národných vzdelávacích programov. Študenti môžu vo všeobecnosti absolvovať vyššie sekundárne vzdelávanie relatívne blízko svojho bydliska. V prípade tohto ukazovateľa bola definovaná rozsiahla veková skupina, aby sa mohli pokryť relatívne široké vekové rozpätia v závislosti od krajiny.

Úroveň terciárneho vzdelania

Mapa 5 ukazuje percentuálny podiel obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov, ktorí úspešne ukončili univerzitné alebo podobné (terciárne) štúdium. Demografický profil regiónu má do určitej miery vplyv na úroveň vzdelania, keďže mladšie generácie vo všeobecnosti dosahujú vyššie vzdelanie ako staršie generácie. V roku 2009 malo v 58 regiónoch EÚ viac ako 32 % obyvateľov vysokoškolské vzdelanie.

Patria sem veľké mestá ako Brusel, Londýn, Paríž, Berlín, Lipsko, Drážďany, Helsinki, Štokholm, Madrid a Utrecht v Holandsku. Do tejto kategórie patria aj Oslo (Nórsko), Ženeva a Zürich (Švajčiarsko). V členských štátoch EÚ, ako je Írsko, Švédsko, Fínsko, Holandsko, Belgicko, Nemecko a Estónsko, je úroveň vzdelania vo všeobecnosti vysoká v celej krajine.

Regióny s najnižším percentuálnym podielom osôb s terciárnym vzdelaním sú do veľkej miery koncentrované vo vidieckych oblastiach deviatich krajín EÚ, pričom vidieť zreteľný kontrast oproti ich väčším mestám. Platí to najmä pre Portugalsko a Rumunsko, ako aj pre Turecko a do menšej miery pre Chorvátsko, Bulharsko, Českú republiku, Taliansko, Grécko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Patria sem aj niektoré ostrovy ako napr. Sardínia a Sicília (Taliansko), Azory a Madeira (Portugalsko) a Malta.

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

Ukazovateľ „osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu“ uvádza percentuálny podiel jednotlivcov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie a ktorí sa nezúčastňujú na žiadnom ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

Ako ukazuje Mapa 6, v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sú medzi krajinami EÚ-27 výrazné rozdiely. Vo viacerých regiónoch je percentuálny podiel nižší ako 10 %, čo znamená, že dosiahli cieľ stanovený v stratégii EÚ 2020. Ide o chorvátske, slovenské, poľské, slovinské, české, luxemburské, litovské, rakúske a fínske regióny. Vyššie hodnoty nad 20 % boli zaznamenané v Španielsku, Portugalsku, na Malte a v južných regiónoch Talianska (Sud, Isole), ako aj v Turecku a na Islande.

Tento vysoký percentuálny podiel bezpodmienečne nesúvisí s vysokou nezamestnanosťou v rámci vekovej skupiny. Na Malte, v Portugalsku a na Islande má zamestnanie viac ako 70 % osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. Naproti tomu na Slovensku, v Maďarsku a v Bulharsku viac ako 70 % osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, nie je zárobkovo činných alebo je nezamestnaných.

Zdroje a dostupnosť údajov

Mapy zobrazujú regióny na úrovni NUTS 2 s výnimkou ukazovateľov o účasti na vzdelávaní v prípade Nemecka a Spojeného kráľovstva, za ktoré sú k dispozícii iba údaje na úrovni NUTS 1. V Chorvátsku, Švajčiarsku a Turecku nie sú k dispozícii údaje o účasti na vzdelávaní na regionálnej úrovni. V prípade týchto krajín sa preto uvádzajú iba celoštátne údaje.

Keďže štruktúra vzdelávacích systémov je v jednotlivých krajinách rozdielna, podmienkou pre medzinárodnú porovnateľnosť je rámec na zber, zostavovanie a prezentáciu celoštátnych a medzinárodných štatistík a ukazovateľov v oblasti vzdelávania. Základ pre zber údajov o vzdelávaní poskytuje Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED). V ISCED-97, súčasnej verzii klasifikácie zavedenej v roku 1997, sa všetky vzdelávacie programy členia podľa vzdelávacieho odboru a úrovne.

ISCED-97 predstavuje štandardné pojmy, definície a klasifikácie. Úplný opis je k dispozícii na webových stránkach Štatistického úradu Unesco.

Kvalitatívne informácie o vzdelávacích systémoch v členských štátoch EÚ zostavuje a zverejňuje Eurydice. Patrí sem napríklad vek začatia povinnej školskej dochádzky a mnohé témy v súvislosti s organizáciou školského života v členských štátoch (rozhodovanie, osnovy, čas vyučovania atď.).

Štatistiky účasti na vzdelávaní zahŕňajú účasť na všetkých programoch počiatočného vzdelávania a vzdelávania dospelých, ktoré majú podobnú náplň ako programy počiatočného vzdelávania alebo ktoré vedú k podobným kvalifikáciám ako zodpovedajúce programy počiatočného vzdelávania. Patria sem aj učňovské programy s výnimkou vzdelávania, ktoré je založené výlučne na pracovnej činnosti a na ktoré nedohliada žiadny formálny vzdelávací orgán. Zdrojom údajov pre mapy 1 až 4 sú dve špecifické tabuľky Eurostatu, ktoré sú súčasťou zberu údajov UOE o vzdelávacích systémoch. „UOE“ obsahuje údaje UIS-UNESCO, OECD a Eurostatu.

Úroveň vzdelania sa definuje ako percentuálny podiel osôb určitej vekovej skupiny (s vylúčením osôb, ktoré neodpovedali na otázku „najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania alebo odbornej prípravy“), ktoré dosiahli určitú úroveň vzdelania.

Ukazovateľ „osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu“ (predtým „osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku“) uvádza percentuálny podiel jednotlivcov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie (úrovne ISCED 0, 1, 2 alebo 3c), a ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

Tieto dva ukazovatele predstavujú súhrn ročných radov na základe štvrťročných výsledkov zisťovania pracovných síl EÚ (EU-LFS). Úroveň vzdelania sa zostavovala podľa ISCED-97.

Kontext

EÚ sa v súčasnosti snaží dosiahnuť niekoľko cieľov a referenčných hodnôt v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Najdôležitejšími cieľmi je zvýšenie počtu absolventov matematických, prírodovedných a technických odborov, zvýšenie počtu účastníkov programu Erasmus, zvýšenie investícií do vysokoškolského vzdelávania a podpora mobility študentov v celej Európe.

Základom ďalšieho rozvoja je príprava, ktorú poskytuje predprimárne vzdelávanie. V decembri 2008 Európska komisia navrhla novú referenčnú hodnotu, podľa ktorej by sa do roku 2020 malo na predprimárnom vzdelávaní zúčastňovať 95 % štvorročných detí. Cieľom tohto návrhu je podporiť dosahovanie cieľa stanoveného v roku 2002 na samite v Barcelone, ktorým je zvýšiť účasť na predprimárnom vzdelávaní na 90 % všetkých detí od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky.

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu a úroveň terciárneho vzdelania sú hlavnými ukazovateľmi pre stratégiu Európa 2020. Boli vybrané s inými ukazovateľmi na sledovanie pokroku na ceste k inteligentnejšej a ekologickejšej znalostnej ekonomike s vysokou mierou zamestnanosti, produktivity a sociálneho začlenenia.

Ukazovateľ „osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu“ je jedným z ukazovateľov udržateľného rozvoja v rámci oblasti „sociálne začlenenie“.