Archive:Štatistika vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni

Údaje extrahované v mesiaci marca a apríla 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: novembra 2016.

Mapy sa dajú prezerať pomocou štatistického atlasu Eurostatu (v angličtine) (pozri používateľskú príručku) (v angličtine).

Tento článok je súčasťou súboru štatistických článkov vychádzajúceho z regionálnej ročenky Eurostatu. Vzdelávanie, odborná príprava a všeobecnejšie celoživotné vzdelávanie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v ekonomických a sociálnych stratégiách Európskej únie (EÚ).

Eurostat zbiera a publikuje štatistiky z oblasti vzdelávania a odbornej prípravy za členské štáty EÚ a ich regióny; okrem toho je k dispozícii výber informácií za krajiny EZVO a kandidátske krajiny. V tomto článku sa uvádzajú údaje o miere účasti štvorročných detí na programoch odborného vzdelávania, podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a podiele osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním. Táto štatistika sa vo všeobecnosti uvádza za regióny na úrovni NUTS 2; údaje za Chorvátsko sú k dispozícii iba na celoštátnej úrovni a za Nemecko a Spojené kráľovstvo na úrovni NUTS 1.

Mapa 1: Miery účasti štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní (úrovne ISCED 0 a 1) podľa regiónov NUTS 2, 2013 (¹)
(% podiel všetkých štvorročných detí)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_enra14)

Hlavné štatistické výsledky

Mapa 2: Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónov NUTS 2, 2014 (¹)
(% podiel 18 – 24 ročných)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)

Mapa 3: Zmena v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónov NUTS 2, 2008 – 2014 (¹)
(rozdiel v percentuálnych bodoch medzi rokmi 2014 a 2008)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)

Mapa 4: Študenti zúčastňujúci sa na programoch odborného vzdelávania, podľa regiónov NUTS 2, 2013 (¹)
(% podiel všetkých študentov na úrovni ISCED 3)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_enra13)

Mapa 5: Osoby vo veku 30 − 34 rokov s terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 – 8), podľa regiónov NUTS 2, 2014 (¹)
(% 30 − 34 ročných)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)

Mapa 6: Osoby vo veku 30 − 34 rokov s terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 – 8), podľa regiónov NUTS 2, 2008 – 2014
(rozdiel v percentuálnych bodoch medzi rokmi 2014 a 2008)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)

Z údajov za EÚ-28 za rok 2012 vyplýva, že v celom vzdelávacom systéme od predprimárneho vzdelávania až po postgraduálne štúdium bolo zapísaných približne 109 miliónov detí, žiakov a študentov.

Účasť štvorročných detí na vzdelávacom procese

Vzdelávanie v ranom detstve zohráva dôležitú úlohu pri riešení nerovností a zvyšovaní odbornej spôsobilosti v oblasti základných zručností. Politickí činitelia tvrdia, že by sa malo podporovať, aby sa viac malých detí zúčastňovalo na predškolskom vzdelávaní namiesto toho, aby boli v súkromnej, neformálnej starostlivosti. V strategickom rámci vzdelávanie a odborná príprava 2020 (ET 2020) bol stanovený hlavný cieľ, podľa ktorého by sa na vzdelávaní v ranom detstve malo zúčastňovať najmenej 95 % štvorročných detí.

V roku 2013 predstavoval v krajinách EÚ-28 podiel štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní 91,8 %. Upozorňujeme, že v začiatku povinnej školskej dochádzky sú v jednotlivých členských štátoch EÚ značné rozdiely: v Luxembursku a severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) sa povinná školská dochádzka začína vo veku štyroch rokov, zatiaľ čo v iných regiónoch EÚ je to vo veku päť až sedem rokov. Účasť na predprimárnom vzdelávaní je vo väčšine členských štátov EÚ vo všeobecnosti dobrovoľná.

Vo väčšine francúzskych a holandských regiónov sa na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní zúčastnili prakticky všetky štvorročné deti

Ako vidieť na mape 1, miera účasti štvorročných detí je vo všeobecnosti veľmi vysoká (aspoň 99 %) vo väčšine regiónov Francúzska, v mnohých regiónoch Holandska, južného Talianska, v častiach Belgicka (najmä vo Flámsku) a v Luxembursku (jeden región na tejto úrovni analýzy) (zobrazené najtmavším odtieňom). Okrem týchto skupín regiónov predstavoval podiel štvorročných detí zúčastňujúcich sa na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní aspoň 99 % na Malte (jeden región na tejto úrovni podrobnosti), vo východorakúskom regióne Burgenland, v španielskom regióne Extremadura a v regióne Alentejo v Portugalsku, ktoré s ním susedí, ako aj v írskom regióne hlavného mesta Southern and Eastern; podobnú mieru účasti zaznamenali aj regióny NUTS 1 Rheinland-Pfalz (západná časť Nemecka) a Wales (Spojené kráľovstvo).

Najnižšiu účasť štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní mali Atény

Na mape 1 naopak vidieť veľmi jasný rozdiel medzi východnou a západnou časťou – miera účasti je v mnohých východných regiónoch EÚ oveľa nižšia. Platí to najmä pre Chorvátsko a Poľsko, ale aj pre Grécko (údaje za rok 2012), ako aj pre Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko a Turecko.

Z analýzy NUTS 2 regiónov v EÚ vyplýva, že zďaleka najnižšiu mieru účasti štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní (30,8 %) mal v roku 2012 grécky región hlavného mesta Attiki. Bolo to o vyše 20 percentuálnych bodov menej než druhá a tretia najnižšia miera zaznamenaná v roku 2013 v dvoch severných poľských regiónoch Warmińsko-Mazurskie (53,2 %) a Kujawsko-Pomorskie (54,6 %). Medzi zostávajúce regióny EÚ, pre ktoré bola typická miera účasti štvorročných detí nižšia ako 65 % (zobrazené na mape 1 najsvetlejším odtieňom), patrilo ďalších šesť poľských regiónov, ďalšie štyri grécke regióny (údaje za rok 2012), Chorvátsko, región Východné Slovensko a írsky región Border, Midland and Western.

Je zaujímavé, že niektoré regióny hlavného mesta zaznamenali mieru účasti štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní nižšiu, ako bol ich príslušný celoštátny priemer; najvýraznejšie sa to prejavilo v Grécku a Portugalsku, ale v menšej miere to tak bolo aj v Nemecku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, Rakúsku, Rumunsku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve.

Európa 2020: osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

Mladí ľudia vo veku 15 až 17 rokov si musia často vybrať, či budú pokračovať v štúdiu alebo v odbornej príprave, alebo si budú hľadať zamestnanie. Povinná školská dochádzka trvá vo väčšine členských štátov EÚ priemerne 9 alebo 10 rokov a zvyčajne sa končí nižším sekundárnym vzdelaním. Ukazovateľ osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, uvádza podiel jednotlivcov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie a ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (počas štyroch týždňov pred zisťovaním, v rámci ktorého sa tieto údaje zozbierali).

Európa 2020

Vzdelávanie je jedným z piatich ústredných pilierov stratégie Európa 2020. Dva z cieľov, ktoré sa používajú na monitorovanie pokroku EÚ smerom k dosiahnutiu „inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva“, sa týkajú vzdelávania. Tieto referenčné hodnoty boli stanovené na úrovni EÚ a predpokladajú, že:

podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bude do roku 2020 predstavovať menej ako 10 % a
že minimálne 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov dokončí do roku 2020 terciárne alebo iné rovnocenné vzdelanie.

Je potrebné poznamenať, že hoci boli oba tieto ciele stanovené pre úroveň celej EÚ, neuplatňujú sa konkrétne na národnej ani regionálnej úrovni. Každá referenčná hodnota stratégie Európa 2020 bola prenesená do národných (a niekedy regionálnych) cieľov, pri ktorých sa zohľadňuje rozdielna situácia a okolnosti daného členského štátu EÚ.

Podiel osôb, ktoré ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu v EÚ-28, sa približuje cieľu stratégie Európa 2020

V roku 2014 v EÚ-28 predčasne ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu 11,1 % osôb vo veku 18 – 24 rokov, čo je oproti roku 2013 pokles o 0,8 percentuálneho bodu. Tým pokračoval zostupný trend zaznamenaný v prípade tohto cieľa stratégie Európa 2020, keďže podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov v EÚ-28 s nanajvýš nižším sekundárnym vzdelaním, ktoré nie sú zapojené do procesu vzdelávania ani odbornej prípravy, sa od roku 2002, keď predstavoval 17,0 %, počas za sebou nasledujúcich 12 rokov znižoval. Ak sa bude podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, znižovať rovnako ako v uplynulom desaťročí, potom sa hlavný cieľ stratégie Európa 2020, a to dostať sa pod 10 %, zdá byť na dosah. Treba však povedať, že medzi členskými štátmi EÚ aj v rámci nich naďalej existujú výrazné rozdiely, ktoré do určitej miery odrážajú národné ciele (dohodnuté ako súčasť stratégie Európa 2020) nachádzajúce sa v rozpätí od najnižšej úrovne len 4 % v Chorvátsku po najvyššiu úroveň 16 % v Taliansku; v prípade Spojeného kráľovstva nebol stanovený žiadny cieľ.

V rámci EÚ je pravdepodobnosť predčasného ukončenia vzdelávania alebo odbornej prípravy vo všeobecnosti vyššia u mužov (12,7 % v roku 2014) než u žien (9,5 %) a vyššia je aj v prípade niektorých sociálno-ekonomických skupín, medzi ktoré patria osoby narodené v zahraničí (20,1 %) alebo osoby s telesným postihnutím (25,1 % v roku 2011). Viac informácií o regionálnych rodových rozdieloch v prípade obidvoch cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania nájdete v tomto článku (v angličtine).

Najnižší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol zaznamenaný najmä vo východnej časti EÚ

Na mape 2 vidieť, že v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, boli v roku 2014 medzi regiónmi NUTS 2 výrazné rozdiely; najnižší podiel bol skoncentrovaný najmä v pásme regiónov na východe EÚ, ktoré sa nachádzajú od Poľska smerom na juh cez Českú republiku a Slovensko po juhovýchod Rakúska, Slovinsko a Chorvátsko. Naopak najvyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol často zaznamenaný v južných regiónoch EÚ (Španielsko, talianske ostrovy, Malta), ako aj vo vybraných regiónoch Bulharska a Rumunska.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Jadranska Hrvatska, Chorvátsko

V roku 2014 predstavoval v EÚ-28 podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, 11,1 %. Podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré dosiahli nanajvýš nižšie sekundárne vzdelanie a nezúčastňujú sa na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave, sa znížil na 2,2 % pozdĺž pobrežia Jadranského mora v chorvátskom regióne Jadranska Hrvatska; išlo o najnižšiu mieru v EÚ.

©: Phant / Shutterstock.com

Mestské regióny často zaznamenali relatívne malý podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

V roku 2014 bol najnižší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, zaznamenaný v chorvátskom regióne Jadranska Hrvatska (2,2 %) a v českom regióne hlavného mesta Praha (2,5 %). Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, dosiahol menej ako 5 % (znázornené na mape 2 najtmavším odtieňom) v šiestich regiónoch hlavných miest: v Chorvátsku, Českej republike, Poľsku, na Slovensku (údaje za rok 2013), v Slovinsku a Spojenom kráľovstve. Okrem toho podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré dosiahli nanajvýš nižšie sekundárne vzdelanie a ktoré sa nezúčastnili na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave, bol nižší ako 5 % aj v ďalších šiestich poľských regiónoch, ďalších troch českých regiónoch, jednom ďalšom regióne na Slovensku a v zostávajúcom jednom chorvátskom a slovinskom regióne, ako aj v regiónoch Steiermark (Rakúsko) a Bretagne (Francúzsko).

Najnižší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol často zaznamenaný v mestských oblastiach: možno to neprekvapuje vzhľadom na skutočnosť, že zariadenia vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy sú s väčšou pravdepodobnosťou zriadené v hlavných mestách a ďalších mestských oblastiach, v ktorých je počet potenciálnych študentov vyšší. Tento trend bol obzvlášť zreteľný v regióne hlavného mesta Rumunska (Bucureşti - Ilfov) a Spojeného kráľovstva (Inner London), hoci sa neprejavil vo všetkých členských štátoch EÚ, keďže podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol relatívne vysoký (v porovnaní s celoštátnym priemerom) v regióne hlavného mesta Belgicka (Région de Bruxelles-Capitale/Brusel Hoofdstedelijk Gewest) a Nemecka (Berlin).

Naopak podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, je často relatívne vysoký v okrajových a vzdialených oblastiach, kde sa môže stať, že študenti sú nútení opustiť domov, ak sa chcú vzdelávať v určitej oblasti, zatiaľ čo osoby, ktoré zostali v tom istom regióne, môžu mať relatívne málo možností vysokoškolského vzdelávania (viac informácií nájdete ďalej).

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol v roku 2014 nižší ako cieľ stratégie Európa 2020 (10 %) v 138 z 261 regiónov, za ktoré sú k dispozícii údaje (pokrytie je zobrazené na mape 2). Okrem už uvedených regiónov mala relatívne nízky podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, väčšina (zostávajúcich) regiónov v Belgicku, Českej republike, Dánsku, Nemecku, Írsku, vo Francúzsku, na Cypre (jeden región na tejto úrovni podrobnosti), v Holandsku, Rakúsku, Poľsku, na Slovensku a vo Švédsku.

Dosť veľké rozdiely v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, medzi regiónmi Nemecka, Grécka, Španielska a Spojeného kráľovstva

Relatívne veľké rozdiely v regionálnych podieloch osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, boli zaznamenané v Nemecku, Grécku, Španielsku a Spojenom kráľovstve. V Nemecku bola najnižšia miera zaznamenaná v regióne Tübingen (5,4 %), zatiaľ čo podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol 2,6-krát vyšší v regióne Bremen (14,0 %). V Grécku bola najnižšia miera zaznamenaná v regióne Thessalia (5,9 %) a najnižšia v regióne Anatoliki Makedonia, Thraki (19,7 %). Podobný trend bol zaznamenaný v Španielsku s najnižším podielom 9,4 % v regióne País Vasco a najvyšším podielom 32,1 % v regióne Illes Balears, pričom pomer medzi najnižšou a najvyššou mierou bol ešte väčší v Spojenom kráľovstve: podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, predstavoval 4,7 % obyvateľov vo veku 18 – 24 rokov v regióne Inner London – viac ako štyrikrát vyšší než v juhozápadnom regióne Cornwall and Isles of Scilly (20,3 %).

Okrajové a ostrovné regióny často zaznamenali najvyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

Najvyšší podiel osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré v roku 2014 predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol zaznamenaný v autonómnych mestách a ostrovoch Španielska a Portugalska; za francúzske zámorské regióny ani za ostrovný región Corse nie sú k dispozícii žiadne údaje. Ako už bolo uvedené, tieto odľahlé regióny možno aspoň čiastočne charakterizovať ako regióny, ktoré neponúkajú široký výber ďalších možností vzdelávania ani odbornej prípravy, čo môže mať za následok presťahovanie študentov, ktorí chcú študovať zvolený odbor.

Takmer polovica regiónov NUTS 2, kde sa aspoň jedna pätina obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov považovala za osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa nachádzala v Španielsku (10 regiónov). Ostatné boli regióny na juhu EÚ – tri regióny v Portugalsku, dva talianske ostrovné regióny Sardegna a Sicilia a región Malta, ako aj tri regióny v Rumunsku, jeden región v Bulharsku a jeden región v Spojenom kráľovstve (Cornwall and Isles of Scilly). V roku 2014 predčasne ukončila vzdelávanie a odbornú prípravu takmer jedna tretina obyvateľov vo veku 18 – 24 rokov v regiónoch Illes Balears a Região Autónoma dos Açores.

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu v EÚ-28, sa od roku 2008 do roku 2014 znížil

Na mape 3 vidieť zmenu v podiele osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. Porovnanie je vo všeobecnosti založené na zmene situácie od začiatku finančnej a hospodárskej krízy do obdobia, za ktoré sú k dispozícii najnovšie údaje. Počas tohto obdobia (2008 – 2014) došlo k rýchlemu nárastu nezamestnanosti mládeže a to mohlo vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí viesť k tomu, že niektorí mladí ľudia sa rozhodli zostať v procese vzdelávania a odbornej prípravy.

Podiel osôb EÚ-28, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa od roku 2008 do roku 2014 znížil o 3,5 percentuálneho bodu. Tento zostupný trend za EÚ-28 bolo možné pozorovať aj v prípade o niečo viac ako štyroch pätín (82,8 %) z 256 regiónov, za ktoré sú k dispozícii údaje (pokrytie je zobrazené na mape 3).

Hoci regionálne trendy sú nejednotné a rozmanité, najväčšie zníženie podielu osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré od roku 2008 do roku 2014 predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bolo často zaznamenané v regiónoch s najvyšším podielom osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. Najviac to platilo pre Portugalsko a Španielsko, ale aj pre Turecko.

Z regiónov NUTS 2 zaznamenali najväčší pokles podielu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, autonómne ostrovy a región Norte v Portugalsku, kde sa podiel znížil o viac ako 20 percentuálnych bodov. Ostatné tri portugalské regióny (Centro, Algarve a Lisboa), ako aj španielske regióny Murcia, Castilla-La Mancha, La Rioja a Ciudad Autónoma de Melilla zaznamenali zníženie o aspoň 15 percentuálnych bodov. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa znížil o aspoň 10 % vo viacerých ďalších portugalských a španielskych regiónoch, ako aj v dvoch gréckych regiónoch (Ionia Nisia a Voreio Aigaio) a dvoch regiónoch v Spojenom kráľovstve (Leicestershire, Rutland and Northhamptonshire a Essex). Všetky uvedené regióny sú zobrazené tmavozeleným odtieňom na mape 3).

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa od roku 2008 do roku 2014 zvýšil o viac ako 5 percentuálnych bodov len v troch regiónoch EÚ

Pre regióny, v ktorých sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, od roku 2008 do roku 2014 zvýšil, bol často typický relatívne nízky podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. V mnohých prípadoch bolo okrem toho pozorované len mierne zvýšenie. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa zvýšil o 5 percentuálnych bodov alebo viac len v troch regiónoch EÚ: išlo o rumunské regióny Nord-Vest a Sud-Est a bulharský región Severozapaden. Medzi ostatné regióny označené najtmavším odtieňom červenej na mape 3 – kde sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, zvýšil aspoň o 2,5 percentuálneho bodu – patrili ďalšie dva regióny v Rumunsku (Centru a Nord-Est), jeden región v Maďarsku (Észak-Magyarország) a jeden región v Poľsku (Warmińsko-Mazurskie).

Študenti odborného vyššieho sekundárneho vzdelávania

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP) sa považuje za kľúč k zníženiu miery nezamestnanosti mladých ľudí a uľahčenie prechodu mladých ľudí zo školy na trh práce. Politickí činitelia v celej EÚ hľadajú možnosti, ako by sa dala zvýšiť príťažlivosť programov odborného vzdelávania a učňovskej prípravy tak, aby ponúkali alternatívnu cestu k všeobecnému vyššiemu sekundárnemu a vysokoškolskému vzdelaniu a aby lepšie spĺňali požiadavky zamestnávateľov na zručnosti.

V roku 2013 sa v EÚ-28 asi polovica (48,9 %) študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3; viac informácií o tejto klasifikácii nájdete v oddiele Zdroje a dostupnosť údajov) zúčastňovala na programoch odborného vzdelávania, ostatní študenti sa zúčastňovali na všeobecných programoch. Na mape 4 vidieť, že v podiele študentov programov odborného vzdelávania sú medzi členskými štátmi EÚ veľké rozdiely, pričom mimoriadne vysoká špecializácia v odbornom vzdelávaní bola zaznamenaná v klastri regiónov pokrývajúcich Českú republiku, Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a severné Taliansko, ako aj Švajčiarsko; vysoký podiel malo aj Fínsko a Holandsko. Niektoré z týchto rozdielov je možné vysvetliť vnímaním odborného vzdelávania a prípravy: napríklad v krajinách ako Česká republika, Nemecko a Rakúsko sa odborné vzdelávanie a príprava vo všeobecnosti považujú za atraktívnu možnosť, ktorá uľahčuje prechod na trh práce, zatiaľ čo v iných členských štátoch EÚ, čiastočne vzhľadom na to, že sú vnímané menej pozitívne, zohrávajú skôr menej dôležitú úlohu.

Na odbornom vzdelávaní sa zúčastňovali viac ako tri štvrtiny študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania v troch českých regiónoch a jednom rakúskom regióne

Z podrobnejšej analýzy na regióny NUTS 2 vyplýva, že v roku 2013 sa viac ako tri štvrtiny študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania zúčastnilo na programe odborného vzdelávania v troch regiónoch Českej republiky – Severozápad, Jihozápad a Severovýchod; rovnako to bolo aj v prípade rakúskeho regiónu Oberösterreich. Naopak najnižší podiel študentov odborného vzdelávania zo študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania bol zaznamenaný v oboch írskych regiónoch NUTS 2 regiónoch a v Škótsku (údaje za Spojené kráľovstvo sú k dispozícii iba na úrovni NUTS 1), keďže na programoch odborného vzdelávania sa zúčastnil menej než každý desiaty študent. Podiel študentov, ktorí sa zúčastňovali na programoch odborného vzdelávania, sa nachádzal v rozpätí 10 – 20 % v troch regiónoch: išlo o ostrovné regióny Malta a Cyprus (pozostávajúce z jedného regiónu na tejto úrovni podrobnosti) a región hlavného mesta Maďarska (Közép-Magyarország). Inak podiel študentov programov odborného vzdelávania bol nižší ako 35 % (zobrazené najsvetlejším odtieňom na mape 4) aj v siedmich gréckych a siedmich španielskych regiónoch, v šiestich zostávajúcich maďarských regiónoch (ktoré mali výrazne nižšie podiely než regióny susediace s Maďarskom), ako aj v regióne Wales (región NUTS 1 v Spojenom kráľovstve), v Estónsku a Litve (pozostávajúce z jedného regiónu na tejto úrovni analýzy).

Európa 2020: úroveň vzdelania v terciárnej oblasti

Terciárne vzdelávanie je úroveň vzdelávania, ktorú ponúkajú univerzity, odborné vysoké školy, technologické inštitúty a ďalšie inštitúcie udeľujúce akademické tituly alebo diplomy osvedčujúce vyššie odborné vzdelanie. Nízka úroveň vzdelania v terciárnej oblasti môže brániť konkurencieschopnosti a oslabiť potenciál EÚ vytvárať „inteligentný rast“. Je pravdepodobné, že čoraz väčší počet pracovných miest v budúcnosti si bude vyžadovať terciárne vzdelanie. V dôsledku toho sú členské štáty EÚ postavené pred štyri veľké výzvy: rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu zvýšením účasti (najmä znevýhodnených skupín); zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončia vysokoškolské vzdelávanie bez kvalifikácie; skrátenie času, ktorý niektorí jednotlivci potrebujú na dokončenie svojho štúdia; zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania tým, že sa zvýši relevantnosť študijných odborov pre svet práce.

Ako už bolo uvedené, kľúčový cieľ stratégie Európa 2020 sa týka dosiahnutia vzdelania v terciárnej oblasti – inými slovami, podiel obyvateľov s univerzitným vzdelaním alebo podobnou úrovňou vzdelania. Podľa tohto cieľa by do roku 2020 malo mať aspoň 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov dokončené terciárne alebo rovnocenné vzdelanie.

Podiel obyvateľov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním sa v EÚ-28 neustále zvyšoval z úrovne 23,6 % v roku 2002 (začiatok radu za EÚ-28), pričom každý rok došlo k nárastu podielu. V roku 2014 dosiahlo terciárne vzdelanie približne 37,9 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, čo bolo o 0,8 percentuálneho bodu viac ako v roku 2013. Ak sa bude podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním aj naďalej zvyšovať v súlade s pokrokom, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, hlavný cieľ stratégie Európa 2020 – podiel 40 % – by sa mohlo podariť splniť.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Inner London, Spojené kráľovstvo

Britský región hlavného mesta Inner London zaznamenal najvyšší podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním. V tomto regióne mali terciálne vzdelanie o niečo viac ako dve tretiny obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov (bakalár, magister alebo doktorát), čo je približne 1,8-krát viac než priemer EÚ-28 (37,9 %).

©: Olavs / Shutterstock.com

V roku 2014 dosiahla v EÚ-28 terciárne vzdelanie približne tretina (33,6 %) mužov vo veku 30 – 34 rokov; bolo to podstatne menej než podiel žien v rovnakom veku (42,3 %). Okrem toho podiel mužov vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním sa zvyšoval pomalším tempom než podiel žien, takže rozdiel medzi pohlaviami sa ešte prehĺbil; ďalšie informácie nájdete v tomto článku (v angličtine), v ktorom sa analyzujú rodové rozdiely v súvislosti s týmto cieľom stratégie Európa 2020. Nižší podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním nebol nižší len u mužov, ale aj v prípade znevýhodnených skupín, ako napr. u osôb bývajúcich vo vidieckych oblastiach (26,9 %) alebo osôb narodených mimo EÚ (33,0 %).

„Efekt príťažlivosti“ môžu spôsobovať okrem iného pracovné príležitosti, na základe ktorých sa veľký podiel vysoko kvalifikovaných mladých ľudí sťahuje do regiónov hlavných miest

Keďže väčšina osôb vo veku 30 – 34 rokov dosiahne terciárne vzdelanie do veku 30 rokov, tento ukazovateľ sa môže použiť na posúdenie atraktívnosti (alebo „efektu príťažlivosti“) regiónov s ohľadom na možnosti absolventov nájsť si zamestnanie. Hlavné mestá si veľké organizácie často vyberajú za svoje sídla z dôvodov prestíže alebo výhod vyplývajúcich z úspor z rozsahu, ktoré sa im v niektorých najväčších mestách EÚ ponúkajú. Vzhľadom na vysoký počet a široký rozsah pracovných miest pre absolventov, ktoré sa v hlavných mestách ponúkajú, preto neprekvapuje, že mnohé regióny hlavných miest EÚ vykázali vysoký podiel obyvateľstva vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním. Ide o jeden z javov, ktorý vidieť na mape 5, na ktorej je zobrazená úroveň vzdelania v terciárnej oblasti podľa regiónov NUTS 2. Okrem regiónov hlavných miest zaznamenali vysoký podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním aj viaceré regióny spojené s výskumom a/alebo technológiou (napríklad Provincie Vlaams-Brabant a Province Brabant Wallon v Belgicku, regióny Midi-Pyrénées a Rhône-Alpes vo Francúzsku alebo Berkshire, Buckinghamshire and Oxfordshire a North Eastern Scotland v Spojenom kráľovstve).

Viac ako dve tretiny ľudí vo veku 30 – 34 rokov bývajúcich v regióne Inner London dosiahli terciárne vzdelanie

Na mape 5 sú najtmavším odtieňom zobrazené tie regióny EÚ na úrovni NUTS 2, v ktorých v roku 2014 terciárne vzdelanie dosiahla aspoň polovica obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov. Aspoň polovica obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov má terciárne vzdelanie aj vo viacerých regiónoch hlavného mesta, napr.: Hovedstaden (Dánsko), Southern and Eastern (Írsko), Île de France (Francúzsko), Noord-Holland (Holandsko), Wien (Rakúsko), Mazowieckie (Poľsko), Bratislavský kraj (Slovensko), Helsinki-Uusimaa (Fínsko) a Stockholm (Švédsko). Zďaleka najvyšší podiel bol však zaznamenaný v hlavnom meste Spojeného kráľovstva, kde terciárne vzdelanie dosiahlo 67,3 % osôb, ktoré bývajú v najväčšom meste EÚ – Inner London.

Osoby s terciárnym vzdelaním priťahujú aj regióny s intenzívnym výskumom

Druhý a tretí najvyšší podiel osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním spomedzi regiónov NUTS 2 zaznamenali regióny North Eastern Scotland (Spojené kráľovstvo) a Midi-Pyrénées (Francúzsko); v oboch týchto regiónoch bol podiel mierne nad 60 %. Oba sú aj príkladmi regiónov s intenzívnym výskumom, kde sa združujú podniky s podobnými ekonomickými činnosťami, aby využili synergie a blízkosť zákazníkov aj konkurentov, čo posilňuje špecializácie a priťahuje vysoko kvalifikovaných zamestnancov do regiónu. V obidvoch uvedených regiónoch má najväčší „efekt príťažlivosti“ ropný priemysel v Severnom mori pri pobreží Škótska, ako aj letecký a kozmický priemysel, ktorý je skoncentrovaný okolo Toulouse. Medzi ostatné činnosti s intenzívnym výskumom, ktoré „priťahujú“ kvalifikovaných zamestnancov, patrí biotechnológia, lekársky výskum, informačné a komunikačné technológie alebo výroba dopravných zariadení. Viac informácií týkajúcich sa štatistiky regionálneho výskumu a vývoja (V a V) sa uvádza v tomto tomto článku (v angličtine).

Podiel osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním klesol pod 20 % (zobrazené na mape 5 najsvetlejším odtieňom ) vo východných a južných regiónoch EÚ. Pre týchto osem regiónov je typická tradičná závislosť od primárnych činností – ťažkého priemyslu (napríklad baníctvo alebo hutníctvo železa a ocele) alebo poľnohospodárstva – v ich ekonomickej štruktúre. Štyri z ôsmich regiónov sa nachádzali v južnom Taliansku (Basilicata, Campania, Sardegna a Sicilia), tri vo východnej časti Rumunska (Nord-Est, Sud-Est a Sud-Muntenia) a posledný na severozápade Českej republiky (Severozápad); aj viac ako polovica (17) regiónov v Turecku hlásila, že terciárne vzdelanie má menej ako každá piata osoba vo veku 30 – 34 rokov.

Väčšina zostávajúcich regiónov vo východnej časti EÚ (Poľsko, Slovinsko a Chorvátsko) zaznamenala relatívne nízky podiel osôb s terciárnym vzdelaním – menej ako 30 % – a tento model bol zjavný aj vo viacerých regiónoch Talianska a Nemecka (čo sa dá aspoň čiastočne vysvetliť tým, že odborné vzdelávanie tu zohráva dôležitejšiu úlohu a v prípade mnohých činností sa nevyžaduje diplom ako taký, ale odborná kvalifikácia).

Podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním sa od roku 2008 do roku 2014 výrazne zvýšil

Vo všetkých krajinách EÚ-28 sa podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním od roku 2008 do roku 2014 zvýšil o 6,7 percentuálneho bodu na 37,9 %. Fínsko ako jediný členský štát EÚ hlásilo pokles podielu osôb s terciárnym vzdelaním počas posudzovaného obdobia – o 0,4 percentuálneho bodu na 45,3 % (čo bolo stále viac ako národný cieľ 42 %).

Najväčší nárast podielu osôb s terciárnym vzdelaním od roku 2008 do roku 2014 spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Rakúsko (upozorňujeme, že aspoň čiastočne je to spôsobené zlomom v rade), pričom dvojmiestny nárast bol zaznamenaný aj v pobaltských členských štátoch, Grécku, Luxembursku a vo všetkých východných členských štátoch s výnimkou Bulharska a Rumunska.

Na mape 6 sa uvádzajú informácie o zmene terciárneho vzdelania vo vekovej skupine 30 – 34 rokov na základe analýzy regiónov NUTS 2 regiónov (najtmavším odtieňom zelenej farby sú zobrazené tie regióny, v ktorých došlo od roku 2008 do roku 2014 k najväčšiemu nárastu). Podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním sa od roku 2008 do roku 2014 zvýšil o viac než 20 percentuálnych bodov v štyroch regiónoch EÚ; tri z nich boli v Rakúsku (opäť upozorňujeme na zlom v rade, ktorý vyplýva z metodických zmien v klasifikácii ISCED), zatiaľ čo najväčší nárast bol zaznamenaný v regióne hlavného mesta Slovenska Bratislavský kraj (o 24,5 bodu).

Viac ako štyri pätiny regiónov EÚ hlásili, že ich podiel obyvateľov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním vo veku 30 – 34 rokov sa od roku 2008 do roku 2014 zvýšil

Podobná situácia je vo veľkej väčšine regiónov EÚ-28, keďže podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním sa od roku 2008 do roku 2014 zvýšil v 222 z 263 regiónov NUTS 2 (pokrytie je zobrazené na mape 6). Naopak podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním sa znížil v 41 regiónoch (k žiadnej zmene nedošlo v nemeckom regióne Detmold v Severnom Porýní-Vestfálsku). Tento pokles podielu mladých absolventov terciárneho vzdelávania môže byť spôsobený tým, že: ľudia sa sťahujú do iného regiónu za prácou; mladí ľudia sa po dokončení štúdia nevracajú do regiónu, z ktorého pochádzajú (a namiesto toho sa usadia v inom regióne); alebo sa znížil počet absolventov vysokých škôl.

Okrem španielskeho autonómneho mesta Ceuta došlo k najväčšiemu poklesu podielu osôb s terciárnym vzdelaním v severnom bulharskom regióne Severen tsentralen, v dvoch východonemeckých regiónoch Dresden a Chemnitz, vo francúzskych regiónoch Basse-Normandie a Languedoc-Roussillon, v regióne Etelä-Suomi vo Fínsku a v regióne North Yorkshire v Spojenom kráľovstve; išlo o jediné regióny EÚ, v ktorých podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním klesol od roku 2008 do roku 2014 o viac než 5 percentuálnych bodov (zobrazené najtmavším odtieňom na mape 6).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika vzdelávania obsahuje informácie o účasti na vzdelávaní, jeho financovaní a pedagogických pracovníkoch, ako aj o dosiahnutom vzdelaní absolventov. V tejto oblasti sa okrem toho zbierajú aj informácie týkajúce sa prechodu zo školy do pracovného života, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania a znalosti jazykov.

Hlavné zdroje

Štatistika UNESCO/OECD/Eurostatu (UOE)

Veľké množstvo údajov pre európsku štatistiku vzdelávania sa zbiera v rámci spoločne riadeného projektu s účasťou Štatistického inštitútu UNESCO (UNESCO-UIS) (v angličtine), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Eurostatu; tento spoločný zber sa často označuje ako zber údajov UOE. Regionálne údaje o počte zapísaných študentov a o štúdiu cudzích jazykov zbiera Eurostat oddelene.

Zber údajov UOE je v zásade založený na administratívnych zdrojoch, ktoré poskytujú ministerstvá školstva alebo národné štatistické úrady na základe spoločne dohodnutých definícií. Štatistickou jednotkou pre regionálnu štatistiku vzdelávania je študent. Referenčným obdobím je kalendárny rok v prípade údajov o absolventoch a škole/akademický rok v prípade všetkých ostatných nepeňažných údajov (napr. údaje za obdobie 2013 sa vzťahujú na akademický rok 2012/2013).

Keďže štruktúra vzdelávacích systémov je v jednotlivých krajinách rozdielna, podmienkou pre porovnateľnosť je rámec na zber, zostavovanie a prezentáciu regionálnych, celoštátnych a medzinárodných štatistík a ukazovateľov v oblasti vzdelávania. Ten poskytuje Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED).

Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED)

Rámec ISCED sa občas aktualizuje s cieľom zohľadniť nový vývoj v systémoch vzdelávania na celom svete. ISCED 2011 bola prijatá Generálnou konferenciou UNESCO v novembri 2011 a je základom pre štatistiku uvedenú v tomto článku, aj keď údaje za referenčné roky pred rokom 2014 sa zbierali s použitím predchádzajúcej verzie, ISCED-97.

Do verzie tejto klasifikácie z roku 2011 boli doplnené nové kategórie vzhľadom na rozšírenie vzdelávania v ranom detstve a na reštrukturalizáciu terciárneho vzdelávania.

V ISCED sú klasifikované všetky vzdelávacie programy a kvalifikácie podľa týchto úrovní:

vzdelávanie v ranom detstve/nižšie než primárne vzdelávanie (úroveň 0),
primárne vzdelávanie (úroveň 1),
nižšie sekundárne vzdelávanie (úroveň 2),
vyššie sekundárne vzdelávanie (úroveň 3),
post-sekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) (úroveň 4),
krátke terciárne študijné cykly (úroveň 5),
bakalárska alebo rovnocenná úroveň (úroveň 6),
magisterská alebo rovnocenná úroveň (úroveň 7),
doktorandská alebo rovnocenná úroveň (úroveň 8).

Úplný opis je k dispozícii na webovej stránke UNESCO-UIS (v angličtine).

Výberové zisťovanie pracovných síl

Údaje o osobách, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a o osobách s terciárnym vzdelaním uvedené v tomto článku sa zbierajú v rámci výberového zisťovania pracovných síl v EÚ (LFS) (v angličtine).

LFS je založené na prieskume jednotlivcov, ktorí žijú v súkromných domácnostiach. Vzťahuje sa na celkový počet obyvateľov s obvyklým pobytom v členských štátoch EÚ, s výnimkou osôb žijúcich v kolektívnych alebo inštitucionálnych domácnostiach. Údaje o vzdelávaní získané na základe LFS sa aktualizujú dvakrát ročne na jar (vrátane údajov za nový referenčný rok) a na jeseň.

Upozorňujeme, že do referenčného roka 2013 (vrátane) boli tieto údaje klasifikované podľa ISCED-97, zatiaľ čo údaje od roku 2014 sa klasifikujú podľa ISCED 2011. Ukazovateľ týkajúci sa osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, má preto zlom v rade, keďže do roku 2013 sa vzťahuje na ISCED-97 úrovne 0 – 3C krátke programy a za referenčný rok 2014 na ISCED 2011 úrovne 0 – 2. Zlom v rade má rovnako aj ukazovateľ týkajúci sa úrovne vzdelania v terciárnej oblasti, keďže do roku 2013 sa vzťahuje na ISCED-97 úrovne 5 – 6 a za referenčný rok 2014 na ISCED 2011 úrovne 5 – 8.

Definície ukazovateľov

Štatistika týkajúca sa podielu štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní (ISCED 2011 úrovne 0 – 1) sa týka zariadení, ktoré poskytujú deťom starostlivosť zameranú na vzdelávanie; musia zamestnávať pracovníkov so špecializovanou kvalifikáciou. Upozorňujeme, že tento pomer sa vypočítava na základe údajov z dvoch rôznych zdrojov (štatistika vzdelávania a demografická štatistika) a je možné, že niektorí žiaci navštevujúci vzdelávacie zariadenia nie sú zahrnutí v demografickej štatistike ako rezidenti (preto by pomery mohli byť vyššie ako 100 %).

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, predstavujú ukazovateľ definovaný ako podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré dosiahli nanajvýš nižšie sekundárne vzdelanie (do roku 2013 ISCED-97 úrovne 0, 1, 2 alebo 3C krátke programy a za rok 2014 ISCED 2011 úrovne 0 – 2) a ktoré sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (počas štyroch týždňov pred zisťovaním). Tento ukazovateľ predstavuje cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je znížiť v EÚ podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, pod 10 %.

V rámci odborného vzdelávania majú študenti získať znalosti, zručnosti a kompetencie pre určité povolanie alebo remeslo. Odborné vzdelávanie môže obsahovať praktické prvky (napríklad učňovská príprava alebo vzdelávacie programy s duálnym systémom). Ukazovateľ uvedený v tomto článku vyjadruje podiel študentov zúčastňujúcich sa na programoch odborného vzdelávania z celkového počtu študentov zapísaných na programoch vyššieho sekundárneho vzdelávania (definovaných v ISCED 2011 úroveň 3).

Ukazovateľ terciárne vzdelanie sa definuje ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí úspešne dokončili terciárne štúdium (napríklad na univerzite alebo technickej vysokej škole). Vekové rozpätie 30 až 34 rokov sa používa preto, že sa vo všeobecnosti vzťahuje na prvé päťročné obdobie, v ktorom má veľká väčšina študentov dokončené štúdium. Pojem terciárne vzdelávanie sa do roku 2013 vzťahuje na ISCED-97 úrovne 5 – 6 a za rok 2014 na ISCED 2011 úrovne 5 – 8. Tento ukazovateľ predstavuje cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je zabezpečiť, aby do roku 2020 malo aspoň 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov dokončené terciárne vzdelanie.

Kontext

Vzdelávanie a odborná príprava mimoriadne dôležité pre hospodársky a sociálny pokrok, pričom zásadnú úlohu zohráva zosúladenie zručností s potrebami trhu práce. O to dôležitejšie sú v globalizovanej a znalostnej ekonomike, ktorá potrebuje kvalifikované pracovné sily, aby mohla konkurovať v oblasti produktivity, kvality a inovácií.

Každý členský štát EÚ je do veľkej miery zodpovedný za vlastný vzdelávací systém a systém odborného vzdelávania, ako aj za obsah vyučovacích programov (učebného plánu). EÚ podporuje celoštátne opatrenia a pomáha členským štátom riešiť spoločné problémy prostredníctvom takzvanej otvorenej metódy koordinácie: poskytuje politické fórum na diskusie o aktuálnych otázkach (napr. starnutie spoločnosti, nedostatok zručností alebo globálna hospodárska súťaž) a členským štátom umožňuje výmenu najlepších postupov.

Vzdelávanie a odborná príprava 2020 (ET 2020)

V máji 2009 bol prijatý strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (známy ako ET 2020) vo forme záverov Rady (2009/C 119/02). Stanovujú sa v ňom štyri strategické ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ: postarať sa o realizáciu celoživotného vzdelávania a mobility, zlepšiť kvalitu a účinnosť vzdelávania a odbornej prípravy, podporiť rovnosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo a posilniť oblasti tvorivosti a inovácií vrátane podnikania na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy. Na dosiahnutie týchto cieľov sa v strategickom rámci ET 2020 stanovilo množstvo referenčných hodnôt, ktoré sú predmetom pravidelného štatistického monitorovania a vykazovania, vrátane týchto cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2020:

minimálne 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začiatku povinnej školskej dochádzky by sa malo zúčastniť na vzdelávaní v ranom detstve,
podiel 15-ročných s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť nižší ako 15 %,
podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší ako 10 %;
podiel 30 až 34-ročných s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť minimálne 40 %,
v priemere by sa na celoživotnom vzdelávaní malo zúčastniť minimálne 15 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov,
v priemere by malo minimálne 20 % absolventov vysokoškolského vzdelávania absolvovať určité obdobie vzdelávania alebo odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí, čo predstavuje minimálne 15 kreditov European credit transfer and accumulation system (ECTS) alebo minimálne tri mesiace,
v priemere minimálne 6 % ľudí vo veku 18 – 34 rokov s počiatočným odborným vzdelaním a odbornou kvalifikáciou by malo absolvovať počiatočné štúdium v rámci odborného vzdelávania a prípravy (VET) alebo obdobie odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí, ktoré trvá minimálne dva týždne,
podiel absolventov (vo veku 20 – 34 rokov), ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu najneskôr tri roky pred referenčným rokom a ktorí sú zamestnaní, by mal byť minimálne 82 %.