Štatistika informačnej spoločnosti

Údaje od septembra 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

V tomto článku sa uvádzajú najnovšie štatistické údaje týkajúce sa mnohých rôznych aspektov informačnej spoločnosti v Európskej únii (EÚ). Pokrok v rozvoji informačnej spoločnosti sa považuje za rozhodujúci pre zlepšenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ alebo, všeobecnejšie, pre splnenie požiadaviek spoločnosti a hospodárstva EÚ.

Obr. 1: Prístup domácností k internetu, 2009 – 2010
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (tsiir040)

Obr. 2: Prístup domácností k internetu a širokopásmovému pripojeniu k internetu, EÚ-27, 2006 – 2010
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_pibi_hiac) a (isoc_pibi_hba)

Tabuľka 1: Používanie IKT a používanie elektronických služieb, 2008 – 2010
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_cfp_cu), (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ac_i)

Tabuľka 2: Miesto používania internetu, 2010
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov, ktorí použili internet v priebehu troch mesiacov pred týmto prieskumom)
Zdroj: Eurostat (isoc_pibi_pai)

Obr. 3: Frekvencia používania internetu, 2010
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ifp_fu)

Obr. 4: Osoby, ktoré si objednali tovar alebo služby prostredníctvom internetu na osobnú potrebu počas 12 mesiacov pred prieskumom, 2009 – 2010
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_ibuy)

Obr 5: Výskyt problémov s bezpečnosťou (vírus, spam), s ktorými mali používatelia internetu skúsenosti v priebehu 12 mesiacov pred prieskumom, 2010
(% jednotlivcov, ktorí použili internet v priebehu 12 mesiacov pred prieskumom)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_pb)

Obr. 6: Opatrenia prijaté používateľmi internetu na ochranu osobných počítačov a údajov, EÚ-27, 2010
(% osôb, ktoré použili internet v priebehu 12 mesiacov pred prieskumom)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_sw) a (isoc_cisci_f)

Obr. 7: Aktivity, ktorým sa používatelia internetu z dôvodu bezpečnostných obáv vyhli aspoň raz v priebehu 12 mesiacov pred prieskumom, EÚ-27, 2010
(% jednotlivcov, ktorí použili internet v priebehu 12 mesiacov pred prieskumom)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_ax)

Obr. 8: Používanie informačných technológií podnikmi, podľa veľkostnej skupiny, EÚ-27, január 2010
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_en2), (isoc_ci_it_en2) a (isoc_ci_cd_en2)

Tabuľka 3: Používanie informačných technológií podnikmi, január 2010
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_en2), (isoc_ci_it_en2) a (isoc_ci_cd_en2)

Obr. 9: Obrat podnikov z elektronického obchodu, 2009 (1)
(% celkového obratu)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_evaln2)

Obr. 10: Podniky predávajúce elektronicky (aspoň 1 % obratu z elektronického predaja), EÚ-27, 2008 – 2009
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_eseln2)

Obr. 11: Podniky predávajúce a kupujúce elektronicky (aspoň 1 %) alebo ktoré majú webovú alebo domovskú stránku, EÚ-27, 2009
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_eseln2), (isoc_ec_ebuyn2) a (isoc_ci_cd_en2)

Obr. 12: Podniky, ktoré majú formálne vymedzenú bezpečnostnú politiku týkajúcu sa IKT s plánom pravidelného preskúmania, EÚ-27, január 2010
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_ra)

Obr. 13: Podniky, ktoré majú formálne vymedzenú bezpečnostnú politiku IKT s plánom pravidelného preskúmania, a podniky, ktoré riešili všetky bezpečnostné riziká, január 2010
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_ra)

Obr. 14: Podniky, ktoré zvyšujú povedomie zamestnancov o ich povinnostiach súvisiacich s bezpečnosťou v oblasti IKT, EÚ-27, január 2010
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_ra)

Obr. 15: Prístupy zvolené podnikmi na zvýšenie povedomia zamestnancov o ich povinnostiach súvisiacich s bezpečnosťou v oblasti IKT, január 2010 (1)
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_ra)

Obr. 16: Výskyt problémov s bezpečnosťou IKT, ktoré ovplyvňujú systémy IKT podnikov, 2009 (1)
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_ic)

Obr. 17: Podniky, ktoré mali skúsenosti aspoň s jedným problémom s bezpečnosťou týkajúcim sa IKT, ktorý ovplyvnil ich systémy IKT, EÚ-27, 2009
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_ic)

Obr. 18: Podniky, ktoré používajú interné bezpečnostné zariadenia alebo postupy, EÚ-27, január 2010
(% podnikov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisce_fp)

Informačné a komunikačné technológie (IKT) ovplyvňujú rôznymi spôsobmi každodenný život ľudí, v práci i doma, a politiky EÚ v tejto oblasti siahajú od regulovania celých sektorov až po snahu ochraňovať súkromie jednotlivcov.

Hlavné štatistické výsledky

Domácnosti a jednotlivci

Počas posledného desaťročia sa IKT stali dostupnými pre širokú verejnosť, a to z hľadiska prístupu, ako aj ceny. Hranica bola prekonaná v roku 2007, keď väčšina (54 %) domácností v EÚ-27 mala prístup k internetu. Tento podiel sa naďalej zvyšoval a v roku 2010 dosiahol hodnotu 70 %. Najvyšší podiel (91 %) domácností s prístupom k internetu bol v roku 2010 zaznamenaný v Holandsku, najnižší (33 %) v Bulharsku (pozri Obr. 1). Rozsiahly a cenovo dostupný prístup k širokopásmovému pripojeniu je jedným zo spôsobov presadzovania znalostnej a informačnej spoločnosti. Vo všetkých členských štátoch bolo širokopásmové pripojenie zďaleka najbežnejšou formou prístupu k internetu, ktorú v roku 2010 používalo 61 % domácností EÚ-27, približne dvojnásobok podielu z roku 2006 – pozri Obr. 2.

Približne sedem z desiatich jednotlivcov v EÚ-27 vo veku 16 až 74 rokov použilo v prvom štvrťroku 2010 počítač a podobný podiel osôb použil internet. Podiel jednotlivcov, ktorí používajú počítač a internet, sa v roku 2010 zvýšil na 90 % vo Švédsku, v Holandsku a Luxembursku a podobná úroveň bola aj v Dánsku a Fínsku. Naopak menej ako polovica jednotlivcov používala počítače a internet v Grécku, Bulharsku a najmä v Rumunsku. Viac ako polovica (56 %) jednotlivcov v EÚ-27 používala v roku 2010 internet na vyhľadávanie informácií o tovare alebo službách. Veľký nárast (o 9 percentuálnych bodov alebo viac) bol pri tomto type využívania internetu zaznamenaný v roku 2010 v mnohých členských štátoch, ktoré mali všeobecne nízku úroveň používania internetu, najmä v Bulharsku a Rumunsku a aj na Slovensku a v Poľsku (pozri tabuľku 1).

Medzi používateľmi internetu, teda tými jednotlivcami v rámci EÚ-27, ktorí použili internet v priebehu 3 mesiacov pred prieskumom IKT, sa viac ako deviati z desiatich (92 %) pripojili k internetu z domu, ako sa uvádza v tabuľke 2. Na porovnanie, menej ako polovica tejto podmnožiny obyvateľstva sa pripojila k internetu z práce (41 %), čo predstavovalo zase dvojnásobok podielu prístupu k internetu z domu priateľa, suseda alebo príbuzného (23 %). Zo 69 % jednotlivcov v EÚ-27, ktorí použili v roku 2010 internet, viac ako tri štvrtiny používali internet denne alebo skoro denne.

Dve pätiny (40 %) jednotlivcov v EÚ-27 si objednali tovar alebo služby prostredníctvom internetu na súkromnú potrebu počas roka pred prieskumom z roku 2010, čo predstavuje nárast o 3 percentuálne body v porovnaní s predchádzajúcim rokom (pozri Obr. 4). Tento podiel predstavoval okolo dvoch tretín v Dánsku, Holandsku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku, zatiaľ čo nie viac ako jedna z 20 osôb robila objednávky prostredníctvom internetu v Bulharsku alebo Rumunsku.

Na Obrázkoch 5 až 7 je znázornená analýza problémov týkajúcich sa bezpečnosti, ktorým čelia používatelia internetu. Viac ako polovica (56 %) všetkých používateľov internetu v EÚ-27 dostala (pokiaľ je im známe) v roku 2010 e-maily so spamom, pričom tento podiel predstavoval v Írsku iba 18 % a až 70 % vo Francúzsku. Na Islande bol ešte vyšší (73 %). Takmer jedna tretina používateľov čelila počítačovému vírusu (alebo podobnému problému), pričom priemer v EÚ-27 predstavoval 31 %. V Bulharsku a na Malte dokonca viac ako polovica používateľov internetu uviedla, že mala skúsenosti s takýmto problémom a omnoho väčší podiel (68 %) bol v prípade Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Viac ako štyri pätiny (84 %) používateľov internetu v EÚ-27 malo nainštalovaný bezpečnostný softvér alebo nástroj IT a viac ako tri pätiny (63 %) uviedli, že pravidelne aktualizovali svoje bezpečnostné produkty; zálohovanie údajov alebo výroba bezpečnostných kópií súborov boli menej časté – pozri Obr. 6. Približne polovica (49 %) všetkých používateľov internetu uviedla, že sa aspoň raz vyhla aktivite na internete z dôvodu bezpečnostných obáv (pozri Obr. 7); najbežnejším z týchto prípadov bolo vyhnutie sa zadaniu osobných údajov na stránkach sociálnych sietí, potom pri elektronickom obchode (kúpa tovaru alebo služieb prostredníctvom internetu) a pri internetbankingu.

Podniky

Iba zhruba jeden z 20 podnikov v celej EÚ-27 nemal začiatkom roka 2010 (pozri Obr. 8) prístup k internetu. Približne dve tretiny (67 %) všetkých podnikov v EÚ-27 mali vlastnú webovú stránku a tento podiel sa zvýšil na 92 %, pokiaľ ide o veľké podniky. Podiel podnikov s prístupom k internetu prekročil v roku 2010 90 % vo všetkých členských štátoch s výnimkou Rumunska, Bulharska a Cypru, zatiaľ čo v každom z členských štátov okrem Rumunska, Bulharska a Lotyšska mala viac ako polovica všetkých podnikov webovú stránku (pozri tabuľku 3).

Elektronický obchod celkovo tvoril približne 14 % obratu v rámci podnikov, ktoré zamestnávajú aspoň desať osôb v EÚ-27, a jeho podiel sa pohyboval od 1 % na Cypre po 24 % v Írsku v roku 2009 (pozri Obr. 9). Približne 13 % podnikov v EÚ-27 prijalo počas roku 2009 elektronické objednávky, čo je asi polovica podielu podnikov (27 %), ktoré nakupovali elektronicky (pozri Obr. 11). Najvyššie percento podnikov, ktoré predávali elektronicky, bolo v sektore ubytovania (44 %), zatiaľ čo najvyšší podiel podnikov, ktoré nakupovali elektronicky, bol zaznamenaný v oblasti informačných a komunikačných služieb (51 %).

V januári 2010 malo 26 % podnikov v EÚ-27 formálne vymedzenú bezpečnostnú politiku týkajúcu sa IKT s plánom pravidelného preskúmania; tento podiel narástol nad úroveň 50 % medzi tými podnikmi, ktorých základná činnosť sa týkala informačných a komunikačných činností. V prípade veľkých podnikov bola trikrát väčšia pravdepodobnosť, že budú mať takúto bezpečnostnú politiku ako v prípade malých podnikov – pozri Obr. 12. Medzi členskými štátmi boli najväčšie podiely podnikov s formálne vymedzenými bezpečnostnými politikami týkajúcimi sa IKT zaznamenané vo Švédsku a Dánsku, kde viac ako dve pätiny podnikov mali takéto politiky, podobne ako v Nórsku.

Podniky volia rôzne prístupy na zvyšovanie povedomia zamestnancov o bezpečnostných politikách týkajúcich sa IKT a s tým spojenými rizikami – pozri Obr. 14 a 15. Nepovinná odborná príprava alebo použitie všeobecne dostupných informácií predstavovali prístup, ktorý podniky uviedli najčastejšie, pričom na Cypre a vo Fínsku približne tri štvrtiny podnikov zvolili takýto prístup. Približne polovica (48 %) všetkých podnikov v EÚ-27 uviedla, že používa aspoň jeden z troch skúmaných prístupov, pričom tento podiel siahal od 18 % v Poľsku po 84 % na Cypre.

Problémy s bezpečnosťou v oblasti IKT sa týkajú kľúčových prvkov v súvislosti s bezpečnosťou údajov, integritou, dôvernosťou a dostupnosťou údajov a IT systémov. Problémy typu 1 sa týkajú nedostupnosti služieb IKT alebo zničenia alebo poškodenia údajov z dôvodu zlyhania hardvéru alebo softvéru. V roku 2009 malo 16 % podnikov EÚ-27 skúsenosti s niektorým problémom s bezpečnosťou v oblasti IKT a 12 % malo skúsenosti s problémom typu 1. Portugalské podniky najčastejšie uvádzali, že mali skúsenosti s problémom s bezpečnosťou v oblasti IKT – v roku 2009 sa to týkalo dvoch pätín portugalských podnikov – pozri Obr. 16.

Dôkladné zabezpečenie heslom a externé zálohovanie dát boli uvedené ako najbežnejšie postupy, ktoré podniky používali na zaistenie internej bezpečnosti IKT, pričom 47 % podnikov v EÚ-27 používalo oba tieto prístupy.

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistici si veľmi dobre uvedomujú výzvy, ktoré predstavujú rýchle technologické zmeny v oblastiach súvisiacich s internetom a iné nové uplatnenia IKT. V tejto oblasti prebieha výrazný vývoj a prijali sa štatistické nástroje na uspokojenie nových žiadostí o údaje. Štatistiky sa v rámci tejto sféry každoročne posudzujú nanovo, aby sa splnili požiadavky používateľov a aby sa zohľadnilo rýchle tempo technologických zmien.

Tento prístup sa premieta v prieskume o používaní IKT v domácnostiach a jednotlivcami a v prieskume o používaní IKT v podnikoch, ktoré vypracoval Eurostat. Tieto ročné prieskumy sa používajú na meranie vývoja podporovaného IKT sledovaním vývoja základných premenných v čase a aj hlbším analyzovaním iných aspektov v určitom časovom okamihu. Zatiaľ čo sa prieskumy pôvodne sústreďovali na prístup a problémy s pripojením, ich rozsah sa postupne rozšíril a zahŕňa rôzne témy (napr. elektronická verejná správa a elektronický obchod) a sociálno-ekonomickú analýzu, ako sú napríklad regionálna diverzita, rodová špecifickosť, vek, rozdiely vo vzdelaní a situácia zamestnanosti jednotlivcov v prieskume domácností alebo analýza podľa veľkosti podnikov (malé, stredné, veľké) v prieskume o podnikoch. Rozsah prieskumu je vzhľadom na rôzne technológie takisto prispôsobený, aby zahŕňal nové skupiny výrobkov a spôsoby doručenia komunikačných technológií koncovým používateľom (podniky a domácnosti).

Domácnosti a jednotlivci

Prieskum domácností zahŕňa tie domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen vo vekovej skupine 16 až 74 rokov. Prístup domácností k internetu sa vzťahuje na percentuálny podiel tých domácnosti, ktoré majú prístup k internetu a ktokoľvek v domácnosti môže doma používať internet, ak si to želá, alebo iba poslať e-mail. Používatelia internetu sa vymedzujú ako všetci jednotlivci vo veku 16 až 74 rokov, ktorí použili internet v priebehu troch mesiacov pred prieskumom. Pravidelní používatelia internetu sú jednotlivci, ktorí použili internet v priemere aspoň raz za týždeň v priebehu troch mesiacov pred prieskumom. Referenčné obdobie bol prvý štvrťrok 2010; obdobie prieskumu bol pre väčšinu krajín druhý štvrťrok.

Technológie, ktoré sa bežne používajú na prístup k internetu, sa delia na širokopásmový alebo telefonický (dial-up) prístup prostredníctvom bežnej linky alebo telefónnej linky ISDN. Širokopásmové pripojenie zahŕňa digitálne účastnícke vedenie (DSL) a používa technológiu, prostredníctvom ktorej sa údaje premiestňujú vysokou rýchlosťou. Za širokopásmové vedenia sa považujú tie, ktorých výkonnosť je rovná alebo vyššia ako 144 kbit/s.

Počítač sa vymedzuje ako osobný počítač s jedným z hlavných operačných systémov (Macintosh, Linux alebo Microsoft); zahrnuté sú aj vreckové počítače alebo palmtopy (PDA).

Objednávky tovaru alebo služieb jednotlivcami zahŕňajú potvrdené rezervácie ubytovania, kúpu finančných investícií, účasť v lotériách a stávkovaní, internetové aukcie, ako aj informačné služby na internete, ktoré sú platené priamo. Tovar a služby, ktoré sa prostredníctvom internetu získajú zadarmo, sa vylučujú. Objednávky ručne napísanými e-mailami sa takisto vylučujú.

Špeciálny modul týkajúci sa internetovej bezpečnosti bol zahrnutý v prieskume IKT z roku 2010, v ktorom opýtaní jednotlivci používajúci internet v priebehu 12 mesiacov odpovedali, či mali skúsenosti s hrozbami týkajúcimi sa bezpečnosti a ako reagovali, aby sa vyhli problémom s bezpečnosťou. Išlo napríklad o vírusy (a iné infekcie ako červy a trójske kone) a nevyžiadané e-maily (spamy). Okrem iných opatrení obsahoval aj používanie bezpečnostného softvéru (ako napríklad zisťovanie vírusov alebo anti-spyware), ako aj zálohovanie alebo robenie kópií počítačových súborov na externé úložné zariadenie, ako napríklad CD, DVD, externý pevný disk, USB kľúč alebo miesto na disku na serveri.

Podniky

Prieskum týkajúci sa používania IKT a elektronického obchodu v podnikoch zahŕňa podniky, ktoré zamestnávajú aspoň desať osôb. Zahrnuté činnosti sú obmedzené na tie podniky, ktorých základný predmet činnosti je v rámci výroby, dodávky elektriny, plynu, pary a vody, čistenia a odvodu odpadových vôd a odpadov, stavebníctva, veľkoobchodu a maloobchodu, opravy motorových vozidiel a motocyklov, prepravy a uskladňovania, ubytovacích a stravovacích služieb, informácií a komunikácie, nehnuteľností, odborných, vedeckých a technických činností, administratívnych a podporných činností a opravy počítačov a komunikačných zariadení (NACE Rev. 2 sekcie C až N s výnimkou divízie 75 a skupiny 95.1); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K) sú zahrnuté v prieskume ale vylúčené z tejto predloženej analýzy. Podniky sa delia podľa ich veľkosti v zmysle počtu zamestnancov na malé (10 – 49 zamestnancov), stredné (50 – 249 zamestnancov) a veľké (250 alebo viac zamestnancov) podniky.

Údaje o používaní IKT sú začlenené do skupín podľa roka vykonania prieskumu; väčšina údajov sa vzťahuje na situáciu v januári, zatiaľ čo niektoré iné (ako napríklad elektronický obchod) sa vzťahujú na kalendárny rok pred rokom vykonania prieskumu.

Kontext

IKT sa považujú za rozhodujúce pre zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu alebo všeobecne pre splnenie požiadaviek spoločnosti a hospodárstva. IKT ovplyvňujú rôzne aspekty každodenného života ľudí, v práci aj doma, a politiky EÚ v tejto oblasti siahajú od regulovania celých sektorov až po ochranu súkromia jednotlivcov.

Technológie širokopásmového pripojenia sa považujú za dôležité pri meraní prístupu a používania internetu, pretože poskytujú používateľom možnosť rýchleho prenosu veľkých objemov dát a ponechať prístupové vedenia otvorené. Zavádzanie širokopásmového pripojenia sa považuje za kľúčový ukazovateľ v rámci tvorby politík v oblasti IKT. Rozsiahly prístup k internetu prostredníctvom širokopásmového pripojenia sa považuje za podstatný pre rozvoj pokročilých služieb na internete, ako sú napríklad elektronický obchod, elektronická verejná správa alebo elektronické vzdelávanie. Digitálne účastnícke vedenia (DSL) sú naďalej hlavnou formou poskytovania technológie širokopásmového pripojenia, hoci alternatívy ako používanie káblov, satelitu, optických vlákien alebo bezdrôtových miestnych slučiek sa šíria čoraz viac.

Politickým rámcom EÚ pre IKT bola do roku 2010 iniciatíva i2010 nazývaná „Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (KOM(2005) 229 v konečnom znení), ktorej cieľom bolo posilniť účinnosť hospodárstva v celej EÚ prostredníctvom širšieho používania IKT. Po priebežnom hodnotení bola v apríli 2008 predstavená aktualizovaná stratégia i2010, v ktorej sa riešili hlavné výzvy na obdobie rokov 2008 až 2010.

Európska komisia prijala v máji 2010 oznámenie týkajúce sa „Digitálnej agendy pre Európu“ (KOM(2010) 245 v konečnom znení), stratégie na podporu digitálneho hospodárstva do roku 2020. Opisujú sa v nej politiky a opatrenia zamerané na maximalizovanie výhod digitálnej éry vo všetkých oblastiach spoločnosti a hospodárstva. Táto agenda je zameraná na týchto sedem prioritných oblastí činností: vytvorenie jednotného digitálneho trhu, väčšia interoperabilita, podpora dôvery a bezpečnosti internetu, poskytnutie omnoho rýchlejšieho internetu, podpora investícií v oblasti výskumu a vývoja, zlepšenie zručností digitálnej gramotnosti a zahrnutia a uplatnenie IKT na riešenie výziev, ktorým spoločnosť čelí, napr. zmena klímy a demografické starnutie. Medzi výhody patria jednoduchšie elektronické platby a fakturácia, rýchle nasadenie telemedicíny a energeticky účinné osvetlenie. Digitálna agenda pre Európu je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

• Science, technology and innovation in Europe
• Science, technology and innovation in Europe – 2011 edition - Pocketbook

Hlavné tabuľky

• Information society, pozri:

Information society statistics

Policy indicators (t_isoc_pi)

Information society: Structural Indicators (t_isoc_si)

Telecommunication services (t_isoc_tc)

Computers and the Internet in households and enterprises (t_isoc_ci)

E-skills of individuals and ICT competence in enterprises (t_isoc_sk)

Databáza

• Information society, pozri:

Information society statistics

Policy indicators (isoc_pi)

Information society: Structural Indicators (isoc_si)

Telecommunication services (isoc_tc)

Computers and the Internet in households and enterprises (isoc_ci)

E-commerce by individuals and enterprises (isoc_ec)

E-skills of individuals and ICT competence in enterprises (isoc_sk)

Regional Information society statistics (isoc_reg)

Zvláštna sekcia

• Information society

Metodológia / Metadáta

• Computers and the Internet in households and enterprises (ESMS metadata file - isoc_ci_esms)
• E-commerce by individuals and enterprises (ESMS metadata file - isoc_ec_esms)
• E-skills of individuals and ICT competence in enterprises (ESMS metadata file - isoc_sk_esms)
• Policy indicators (ESMS metadata file - isoc_pi_esms)
• Regional Information society statistics (ESMS metadata file - isoc_reg_esms)
• Telecommunication services (ESMS metadata file - isoc_tc_esms]

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

• Information society: tables and figures

Externé odkazy

• OECD - Information and Communication Technologies

Pozri aj

• High-tech statistics
• Information society statistics at regional level
• Innovation statistics