1. Čo je to azbest?
Azbest je minerál, ktorý sa vyskytuje v prírode a ktorého vláknité štruktúry možno rozdeliť na tenké a odolné vlákna. Bežne sa používa v mnohých priemyselných odvetviach, pretože vlákna majú vynikajúce izolačné vlastnosti (sú odolné voči vysokým teplotám, ohňu a chemikáliám, nevedú elektrický prúd). Často sa využíva na spevnenie cementu a iných materiálov.
Ide však o veľmi nebezpečnú látku [klasifikovanú ako karcinogén kategórie 1A podľa
nariadenia (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, balení a označovaní chemikálií]. Ak dôjde k poškodeniu výrobkov s obsahom azbestu, môže to viesť k vdýchnutiu drobných vlákien, a to časom môže spôsobiť ochorenia ako je azbestóza, mezotelióm a iné formy rakoviny.
2. Aké typy biologických činiteľov existujú?
Existuje niekoľko typov azbestu:
- aktinolit,
- amozit („hnedý“ azbest),
- antofylit,
- chryzotil („biely“ azbest),
- krocidolit („modrý“ azbest),
- tremolit.
Krocidolit a amozit sú dve najnebezpečnejšie formy azbestu – predstavujú najväčšie riziká pre zdravie, ak sú ich vlákna vdychované. Od používania krocidolitu sa od roku 1970 postupne upúšťalo. Mnoho krocidolitu však ostalo v starších stavbách.
Poznámka: Azbest nespôsobuje poškodenie, ak sa s ním nemanipuluje. Nebezpečný je len vtedy, keď sa reže, prevŕta alebo sa nejakým spôsobom poškodí.3. Kde sa s ním možno stretnúť?
Azbest sa stále nachádza v niektorých budovách ako izolácia, ale používal sa aj v brzdových obloženiach a plášťoch potrubí a kotlov (napr. na palubách plavidiel). Môže byť stále prítomný v niektorých starších budovách, ale pri ich renovácii sa odstraňuje. Všeobecne platí, že dnes je používanie azbestu minimálne, keďže sú dostupné menej nebezpečné alternatívy. Ešte stále sa môže vyskytovať v niektorých starších budovách, v ktorých pracujete alebo ktoré navštevujete – ako sú liehovary –, a na palubách niektorých plavidiel, najmä z nečlenských krajín EÚ.
4. Aké poškodenie môže spôsobiť?
Azbest je nebezpečný len vtedy, ak je roztrieštený a vo vzduchu sa vznášajú jeho vlákna – ako azbestový prach. Ak sú tieto vlákna vdychované, môžu spôsobiť vážne ochorenia. Tie sú však veľmi zriedkavé u osôb, ktoré nie sú vystavené účinkom vysokého množstva azbestu. Tieto ochorenia vznikajú najmä u osôb, ktoré s azbestom často pracujú alebo s ním pracovali v minulosti.
- Azbestóza je nezvratné zjazvenie pľúc, ktoré vedie k ťažkým dýchacím problémom. Môže sa ďalej rozvíjať, aj po skončení vystavenia účinkom azbestu.
- Rakovina pľúc. Ľudia, ktorí často pracujú s azbestom, podstupujú vyššie riziko vzniku rakoviny pľúc. Pozri tiež časť Karcinogény.
- Mezotelióm je nevyliečiteľná rakovina vnútornej výstelky hrudníka alebo brušnej steny. Jej výskyt vo všeobecnej populácii je veľmi nízky, ale u osôb, ktoré pracujú s azbestom, je pravdepodobnosť jej vzniku vyššia.
Ochorenia spojené s azbestom sa rozvíjajú dlhý čas. Môže trvať 10 – 20 rokov, kým sa objavia príznaky azbestózy, a až 40 rokov, kým sa prejavia typy rakoviny spojené s azbestom.
5. Sú všetky azbestové vlákna nebezpečné?
To závisí od jednotlivých prípadov. Kritickým faktorom je veľkosť vlákien, ktoré musia byť dostatočne malé, aby boli vdýchnuté, ale zároveň príliš veľké na to, aby boli vydýchnuté. Preto sú vo všeobecnosti najnebezpečnejšie vlákna krocidolitu a amozitu. Nebezpečné vlákna sú vymedzené v
smernici 2009/148/ES, je však bezpečnejšie predpokladať, že všetky azbestové vlákna sú nebezpečné! Tieto vlákna sú však nebezpečné, len ak ich vdychujete – neexistuje žiadny dôkaz ochorenia zo zásobovania vodou, ktorá bola kontaminovaná azbestom.
6. Právne predpisy týkajúce sa azbestu
Smernica Komisie 1999/77/ES zakazuje všetky použitia azbestu od 1. januára 2005. V smernici 2003/18/ES sa navyše zakazuje odstraňovanie azbestu a výroba a spracovanie azbestových výrobkov.
Najvážnejším problémom je však vystavenie účinkom azbestu pri jeho odstraňovaní a počas búracích, technických a údržbárskych činností.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci prísne kontroluje vystavenie účinkom všetkých typov azbestu v každej forme.
Podľa článku 8 zamestnávatelia zabezpečia, aby žiadny pracovník nebol vystavený vyššej koncentrácii azbestu vo vzduchu ako 0,1 vlákna na cm
3 vo vzťahu k osemhodinovému časovo váženému priemeru (TWA –
time-weighted average). Všetky práce, ktoré priamo zahŕňajú azbest, musia byť oznámené zodpovednému orgánu členského štátu.
Mali by ste si overiť aj vnútroštátne právne predpisy.
7. Čo možno urobiť na zníženie rizík?
Ak musíte pracovať v priestoroch, o ktorých sa domnievate, že by v nich mohol byť prítomný azbestový prach, musíte:
- dbať na to, aby ste azbest neporušili,
- pracovať vždy v krátkych časových úsekoch a
- používať vhodné ochranné prostriedky dýchacích orgánov.
Ak je potrebné azbest premiestniť, tieto práce musí vykonať autorizovaný dodávateľ. V žiadnom prípade sa nepokúšajte odstrániť azbest sami. Akýkoľvek odev atď., o ktorom viete alebo si myslíte, že je kontaminovaný azbestovým prachom, musíte po použití dať do označeného plastového vreca. Váš úrad by sa mal zaistiť práčovňu na jeho vyčistenie – odev kontaminovaný azbestom sú schopné čistiť iba špecializované práčovne.
Poznámka: Vždy je lepšie úplne sa vyhnúť akýmkoľvek rizikám; takže ak viete, že je prítomný azbest – držte sa bokom.8. Čo ak sa domnievam, že som bol vystavený účinkom azbestu?
Mali by ste si overiť vnútroštátne postupy. Odporúča sa však, aby dodávateľ špecializovaný na azbest vykonal skúšky prostredia v priestoroch, kde je podozrenie na kontamináciu. Ak je prítomných viac ako 0,1 respirabilných vlákien na mililiter vzduchu v priemere počas akéhokoľvek kontinuálneho štvorhodinového obdobia (t. j. polovica maximálnej úrovne prípustnej podľa právnych predpisov), treba prijať naliehavé opatrenia. Mali by ste si overiť miestne usmernenia o vykazovaní expozície a všetky následné opatrenia – ktoré môžu zahŕňať dlhodobú evidenciu (až 40 rokov) a pravidelné lekárske prehliadky každé dva roky.
