Štatistika rozdelenia príjmov

Údaje extrahované v mesiaci februári 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: december 2018. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2015
Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)

Obrázok 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)

Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšieho ekonomického postavenia, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)

Obrázok 3: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti bez nezaopatrených detí, 2015
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Obrázok 4: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti s nezaopatrenými deťmi, 2015
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Obrázok 5: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)

Obrázok 6: Nerovnosti v rozdelení príjmov, 2015
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu)
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)

Obrázok 7: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2015
(pomer mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac k mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku do 65 rokov)
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)

Obrázok 8: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika peňažnej chudoby a príjmovej nerovnosti v Európskej únii (EÚ). Základom pre porovnania životnej úrovne medzi krajinami je často hrubý domáci produkt (HDP)na obyvateľa, ktorý v peňažnom vyjadrení ukazuje, aká bohatá je krajina v porovnaní s inou krajinou. Tento hlavný ukazovateľ však obsahuje veľmi málo informácií o rozdelení príjmov v rámci krajiny a neposkytuje ani informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality života určitej skupiny obyvateľov. Na jednej strane môže nerovnosť v rozdelení príjmov ľudí motivovať, aby zlepšili svoju situáciu prostredníctvom práce, inovácií alebo nadobudnutia nových zručností. Na druhej strane sa príjmová nerovnosť často považuje za príčinu kriminality, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Hlavné štatistické výsledky

Miera a hranica rizika chudoby

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ-28 zostala v období rokov 2010 – 2013 takmer stabilná, pričom sa zvýšila zo 16,5 % na 16,7 %. V období rokov 2013 – 2014 sa miera rizika chudoby zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu a následne v roku 2015 nepatrne vzrástla (o 0,1 percentuálneho bodu) a dosiahla úroveň 17,3 %.

Miera rizika chudoby pre štáty EÚ-28, ktorá je vypočítaná ako vážený priemer celoštátnych výsledkov, skrýva značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ (pozri obrázok 1). V ôsmich členských štátoch, konkrétne v Rumunsku (25,4 %), Lotyšsku (22,5 %), Litve (22,2 %), Španielsku (22,1 %), Bulharsku (22,0 %), Estónsku (21,6 %), Grécku (21,4 %) a Chorvátsku (20,0 %), sa pätina alebo viac obyvateľov považovala za osoby, ktorým hrozilo riziko chudoby; rovnako to bolo aj v prípade Srbska (25,4 %), Turecka (23,1 %, údaje za rok 2013) a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko (21,5 %). Najnižší podiel osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, bol zaznamenaný v Českej republike (9,7 %) a v Holandsku (11,6 %) a relatívne nízky podiel obyvateľov, ktorým hrozilo riziko chudoby, hlásilo aj Nórsko (11,9 %) a Island (9,6 %).

Hranica rizika chudoby (znázornená aj na obrázku 1) je stanovená na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch medzi jednotlivými krajinami. V prípade tejto hranice boli v členských štátoch EÚ v roku 2015 veľké rozdiely – pohybovala sa od 2 600 PPS v Rumunsku do 13 200 PPS v Rakúsku, pričom hranica v Luxembursku (17 600 PPS) toto rozpätie presahovala; hranica chudoby bola takisto pomerne nízka v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (2 700 PPS), Srbsku (3 000 PPS) a Turecku (3 200 PPS, údaje za rok 2013) a pomerne vysoká vo Švajčiarsku (15 400 PPS, údaje za rok 2014) a Nórsku (17 000 PPS).

Jednotlivým skupinám v spoločnosti hrozí riziko peňažnej chudoby v rozdielnej miere. V roku 2015 bol v EÚ-28 zaznamenaný pomerne malý rozdiel v miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) medzi mužmi a ženami, najnovšia miera zodpovedá údaju 16,9 % u mužov v porovnaní s mierne vyšším údajom (17,7 %) u žien (pozri obrázok 2). Najväčší rozdiel medzi mužmi a ženami v roku 2015 (5,1 percentuálneho bodu) bol zistený v Lotyšsku, zatiaľ čo v Bulharsku, Estónsku, vo Švédsku, v Slovinsku a Českej republike bola zaznamenaná miera rizika chudoby u žien o 2,5 percentuálneho bodu alebo viac vyššia ako u mužov, čo je aj prípad Švajčiarska (údaje za rok 2014) a Nórska. Oproti tomu v šiestich členských štátoch EÚ bola miera rizika chudoby nepatrne vyššia u mužov než u žien, a to v Maďarsku, Poľsku, Španielsku, Dánsku, Holandsku a Grécku, ako aj v Srbsku.

Rozdiely v miere chudoby boli väčšie, keď sa obyvateľstvo klasifikovalo podľa ekonomickej aktivity (pozri tabuľku 1). Mimoriadne zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní: v EÚ-28 hrozilo v roku 2015 riziko chudoby takmer polovici (47,5 %) všetkých nezamestnaných osôb, pričom zďaleka najvyššiu mieru zaznamenalo Nemecko (69,1 %), zatiaľ čo sedem ďalších členských štátov EÚ (tri pobaltské členské štáty, Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Malta) hlásilo, že riziko chudoby hrozilo v roku 2015 viac ako polovici nezamestnaných.

V roku 2015 hrozilo riziko chudoby takmer každému ôsmemu dôchodcovi (13,2 %) v EÚ-28; miery minimálne dvakrát vyššie ako priemer EÚ-28 boli zaznamenané v Litve (27,6 %), Bulharsku (30,0 %), Lotyšsku (36,7 %) a Estónsku (40,1 %).

V prípade osôb, ktoré mali zamestnanie, hrozilo riziko chudoby s oveľa menšou pravdepodobnosťou (v priemere 9,5 % za celú EÚ-28 v roku 2015). Relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb, ktorým hrozí riziko chudoby, malo Rumunsko (18,8 %) a v menšej miere Grécko (13,4 %) a Španielsko (13,1 %), zatiaľ čo Luxembursko, Taliansko, Poľsko a Portugalsko hlásili, že v roku 2015 hrozilo riziko chudoby viac ako jednej desatine pracovnej sily.

Miera rizika chudoby nie je rovnomerne rozdelená medzi domácnosťami s rozdielnym zložením dospelých a nezaopatrených detí. Spomedzi domácností bez nezaopatrených detí (pozri obrázok 3) bolo riziko chudoby najviac pravdepodobné u osôb žijúcich samostatne, čo je situácia, ktorej v roku 2015 čelilo 25,4 % jednočlenných domácností. Naopak riziko chudoby v domácnostiach s dvoma alebo viacerými dospelými členmi bolo menej ako o polovicu nižšie než táto miera, teda 11,5 %. Konkrétne v domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých aspoň jedna osoba bola vo veku 65 rokov alebo viac, bola miera rizika chudoby mierne nižšia, a to 10,4 %.

Väčšina členských štátov EÚ zaznamenala podobný trend: najvyššiu mieru rizika chudoby spomedzi domácností bez nezaopatrených detí vo všetkých členských štátoch mali jednočlenné domácnosti, okrem Malty, kde zaznamenali vyššiu mieru rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac; podobná situácia ako na Malte sa opakovala v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, až na to, že jednočlenné domácnosti vykázali najnižšiu mieru rizika chudoby spomedzi troch analyzovaných druhov. Miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, bola vo všeobecnosti nižšia ako miera v širšej kategórii všetkých domácností s dvomi alebo viacerými dospelými osobami, s výnimkou Cypru, Estónska, Rakúska, Spojeného kráľovstva, Belgicka, Lotyšska, Chorvátska, Bulharska a Malty.

Pri pohľade na domácnosti s nezaopatrenými deťmi (pozri obrázok 4) bola najvyššia miera rizika chudoby v EÚ-28 zaznamenaná u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, a to približne jedna tretina (33,7 %). V porovnaní s mierou rizika pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami sa pri domácnostiach s jediným nezaopatreným dieťaťom (12,9 %) zaznamenala miera rizika chudoby, ktorá dosahovala o trochu nižšiu hodnotu než bola polovica miery zaznamenanej pri domácnostiach s tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (27,1 %). Z troch druhov domácností zobrazených na obrázku 4 hrozilo podľa údajov všetkých členských štátov EÚ najnižšie riziko chudoby domácnostiam tvoreným dvomi dospelými osobami a jedným dieťaťom. Stojí za povšimnutie, že na Islande bolo najnižšie riziko chudoby zaznamenané pri domácnostiach tvorených dvomi dospelými osobami a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi. Väčšina členských štátov EÚ takisto ohlásila, že miera rizika chudoby bola najvyššia u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, hoci bolo zaznamenaných viacero výnimiek, keď miera rizika bola vyššia pri domácnostiach skladajúcich sa z dvoch dospelých osôb s tromi alebo viacerými deťmi, a to najmä v Bulharsku a Rumunsku a v menšej miere Španielsku, Portugalsku, na Slovensku, v Taliansku, Poľsku a Chorvátsku. Takáto situácia bola aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Turecku (údaje z roku 2013) a v menšej miere vo Švajčiarsku (údaje z roku 2014) a Srbsku.

Chudobu a sociálne vylúčenie je možné znižovať pomocou opatrení sociálnej ochrany. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným zo spôsobov hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnanie ukazovateľov rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obrázok 5). V roku 2015 sociálne transfery znížili mieru rizika chudoby medzi obyvateľmi EÚ-28 z 26,0 % pred transfermi na 17,3 % po transferoch, vďaka čomu sa 8,7 % obyvateľov dostalo nad hranicu chudoby. Bez sociálnych transferov by týmto ľuďom hrozila chudoba. Ak porovnáme mieru rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, relatívny vplyv sociálnych dávok bol nízky v Rumunsku, Grécku, Lotyšsku, Poľsku a Taliansku, ako aj v Turecku (údaje za rok 2013) a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Naopak, najmenej polovica všetkých osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby v Írsku, Fínsku a Dánsku, ako aj na Islande a v Nórsku sa vďaka sociálnym transferom dostala nad hranicu chudoby.

Príjmová nerovnosť

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú ekonomický alebo sociálny charakter. Údaje o ekonomickej nerovnosti sú mimoriadne dôležité na odhad relatívnej chudoby, lebo rozdelenie ekonomických zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby.

V roku 2015 existovala veľká nerovnosť v rozdelení príjmov: podľa obyvateľstvom váženého priemeru údajov za jednotlivé členské štáty EÚ (pozri obrázok 6) malo horných 20 % obyvateľstva (s najvyšším ekvivalentným disponibilným príjmom) 5,2-krát vyšší príjem ako spodných 20 % (s najnižším ekvivalentným disponibilným príjmom). V tomto pomere boli medzi členskými štátmi značné rozdiely, ktoré sa pohybovali od hodnoty 3,5 na Slovensku a v Českej republike do 6,0 alebo viac v Portugalsku, Estónsku, Lotyšsku, Grécku, Španielsku, Bulharsku a Litve a najvyššiu hodnotu 8,3 dosiahol uvedený pomer v Rumunsku. Z nečlenských krajín uvedených na obrázku 6 hlásili mimoriadne nízky pomer nerovnosti v rozdelení príjmov Island (3,4) a Nórsko (3,5), zatiaľ čo v Turecku (8,7, údaje z roku 2013) a Srbsku (9,0) bol pomer vyšší než vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ.

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, sú predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľstva EÚ vo veku 65 rokov a viac. Významnú úlohu pri riešení problému chudoby starších osôb môžu zohrávať dôchodkové systémy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb s ostatnými obyvateľmi.

V celej EÚ-28 predstavoval v roku 2015 medián príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac 93 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku do 65 rokov (pozri obrázok 7). V šiestich členských štátoch EÚ (Luxembursko, Grécko, Francúzsko, Španielsko, Maďarsko a Rumunsko) bol medián príjmov starších osôb rovnaký alebo vyšší ako medián príjmov osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Turecka (údaje z roku 2013). V Taliansku, Poľsku, Rakúsku, Portugalsku, na Slovensku a v Slovinsku dosiahol medián príjmov starších osôb aspoň 90 % mediánu príjmov osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade Nórska. Pomery nižšie ako 80 % boli zaznamenané v Belgicku, vo Švédsku, v Dánsku, na Malte, v Litve, Bulharsku, Lotyšsku a Estónsku. Tieto relatívne nízke pomery môžu široko vyjadrovať dôchodkové nároky.

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Mediánový príjem osôb ohrozených rizikom chudoby v EÚ-28 v roku 2015 bol v priemere 24,8 % pod hranicou chudoby (pozri obrázok 8); táto hranica je stanovená na úroveň 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu všetkých osôb. Spomedzi členských štátov EÚ bol relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby najvyšší v Rumunsku (38,2 %) a Španielsku (33,8 %), pričom prepad nad 25,0 % zaznamenali aj v Grécku, Bulharsku, Taliansku, Portugalsku, na Slovensku, v Chorvátsku, Litve a Lotyšsku. Prepad bol takisto pomerne vysoký v Srbsku (37,6 %) a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (33,1 %) a vyšší ako 25,0 % v Turecku (údaje za rok 2013). Najnižší prepad mediánu príjmov v riziku chudoby spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Fínsko (13,2 %), za ktorým nasledovalo Francúzsko (15,7 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) sa začala zostavovať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Zisťovanie EU-SILC sa zaviedlo na zabezpečenie podkladových údajov k ukazovateľom týkajúcim sa príjmov a životných podmienok — právny základ pre zber údajov predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003. Zber týchto štatistických údajov sa formálne začal v roku 2004 v 15 členských štátoch a v roku 2005 sa rozšíril aj na všetky zostávajúce členské štáty EÚ-25 spolu s Islandom a Nórskom. Bulharsko a Turecko sa zapojili do zisťovania EU-SILC v roku 2006, Rumunsko v roku 2007, Švajčiarsko v roku 2008 a Chorvátsko v roku 2010 [údaje za Chorvátsko za rok 2009 sú založené na inom zdroji údajov — konkrétne na zisťovaní rodinných účtov (HBS)]. Údaje za bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko sú k dispozícii od roku 2010 a za Srbsko od roku 2013. Štatistika EU-SILC má prierezový aj dlhodobý rozmer.

Disponibilný príjem domácnosti sa vytvára sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investícií a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadniť rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. modifikovanej škály OECD, na základe ktorej sa v prípade prvého dospelého člena domácnosti použije váha 1,0, v prípade každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac váha 0,5 a v prípade každého člena domácnosti vo veku do 14 rokov váha 0,3. Výsledná hodnota sa nazýva ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účely ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; uvažuje sa teda tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Referenčným obdobím pre príjem je stanovené 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, v ktorom je príjmovým referenčným obdobím aktuálny rok zisťovania, a Írska, v ktorom je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním.

Miera rizika chudoby sa vymedzuje ako podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrené v štandarde kúpnej sily – PPS) stanovenou na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každom členskom štáte EÚ, pričom sa neuplatňuje spoločná hranica. Mieru rizika chudoby možno vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa nepočítajú ako sociálne transfery, ale ako príjem pred transfermi. Existujú rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, pohlavia, ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo stupňa dosiahnutého vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je relatívnym meradlom nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými obyvateľmi v tej istej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. Agregovaná hodnota za EÚ-28 predstavuje vážený priemer (podľa počtu obyvateľov) údajov jednotlivých krajín.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sa neprestajne zdokonaľujú prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie (OMK) na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

Štatistika EU-SILC je referenčným zdrojom štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. Európska rada v súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia, a to, že do roku 2020 by v EÚ malo byť rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených minimálne o 20 miliónov menej osôb než v roku 2008. Štatistika EU-SILC predstavuje zdroj, ktorý sa používa na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa, pričom pokrok sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery vážnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou — viac informácií nájdete v článku o štatistike sociálneho začlenenia.

Pozri aj

Children at risk of poverty or social exclusion (v angličtine)
Housing conditions (v angličtine)
People at risk of poverty or social exclusion (v angličtine)
Social inclusion statistics (v angličtine)
Štatistika bývania

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Štatistické publikácie

Living conditions in Europe — 2014 edition (v angličtine)
European social statistics — 2013 edition (v angličtine)
Income and living conditions in Europe — 2010 edition (v angličtine)
Combating poverty and social exclusion. A statistical portrait of the European Union 2010 (v angličtine)
The life of women and men in Europe — A statistical portrait (v angličtine)

Tlačové správy

The share of persons at risk of poverty or social exclusion in the EU back to its pre-crisis level (v angličtine)
The risk of poverty or social exclusion affected 1 in 4 persons in the EU in 2014 (v angličtine)
More than 120 million persons at risk of poverty or social exclusion in 2013 (v angličtine)

Statistics in focus

Income inequality: nearly 40 per cent of total income goes to people belonging to highest (fifth) quintile — Statistics in focus 12/2014 (v angličtine)
Is the likelihood of poverty inherited?– Statistics in focus 27/2013 (v angličtine)
Living standards falling in most Member States — Statistics in focus 8/2013 (v angličtine)
Children were the age group at the highest risk of poverty or social exclusion in 2011 — Statistics in focus 4/2013 (v angličtine)
In 2009 a 6.5 % rise in per capita social protection expenditure matched a 6.1 % drop in EU-27 GDP — Statistics in focus 14/2012 (v angličtine)
23 % of EU citizens were at risk of poverty or social exclusion in 2010 — Statistics in focus 9/2012 (v angličtine)

Hlavné tabuľky

Income and living conditions (t_ilc) (v angličtine)

Databáza

Income and living conditions (ilc) (v angličtine), pozri:

Income distribution and monetary poverty (ilc_ip)

Monetary poverty (ilc_li)

Monetary poverty for elderly people (ilc_pn)

In-work poverty (ilc_iw)

Distribution of income (ilc_di)

Ďalšie informácie

Nariadenie (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie (ES) č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti ... štatistiky, ...

Externé odkazy