Štatistika rozdelenia príjmov

Údaje od septembra 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika monetárnej chudoby a príjmových nerovností v Európskej únii (EÚ). Priaznivé životné podmienky záležia od širokej škály faktorov, ktoré možno rozdeliť na tie, ktoré súvisia s príjmom, a tie, ktoré s nim nesúvisia. Rozdelenie príjmov v rámci krajiny sa vyznačuje nerovnosťami: nerovnosti môžu na jednej strane ľudí motivovať k zlepšeniu svojej situácie prostredníctvom práce, inovácie alebo nadobudnutím nových zručností, na druhej strane sa však s takýmito príjmovými nerovnosťami často môže spájať trestná činnosť, chudoba a sociálne vylúčenie.

Obr. 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2009

Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)

Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2007 – 2009
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)

Tabuľka 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšieho statusu ekonomickej aktivity, 2009 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)

Obr. 2: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2009 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)

Obr. 3: Nerovnomernosť príjmového rozdelenia, 2009
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu)
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)

Obr. 4: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2009
(pomer)
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)

Obr. 5: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2009
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

Hlavné štatistické výsledky

Miera a hranica rizika chudoby

V roku 2009 bolo podľa posúdenia 16,3 % populácie EÚ-27 ohrozenej rizikom chudoby (pozri obr. 1). Tento podiel, ktorý je vypočítaný ako vážený priemer vnútroštátnych výsledkov, skrýva značné rozdiely medzi krajinami. Zistilo sa, že v štyroch členských štátoch EÚ, konkrétne v Lotyšsku (25,7 %), Rumunsku (22,4 %), Bulharsku (21,8 %) a Litve (20,6 %) je viac ako pätina populácie ohrozená rizikom chudoby. Zistilo sa, že najnižšie podiely osôb ohrozených rizikom chudoby sú v Českej republike (8,6 %), na Slovensku (11,0 %), v Holandsku (11,1 %) a Slovinsku (11,3 %); Island (10,2 %) a Nórsko (11,7 %) takisto vykázali pomerne nízke podiely svojho obyvateľstva ohrozeného chudobou.

Hranica rizika chudoby (znázornená aj na obrázku 1) je stanovená na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa vzali do úvahy rozdiely životných nákladov v jednotlivých krajinách. V roku 2009 sa PPS v členských štátoch značne líšili, a to od 2 066 v Rumunsku a 3 452 v Bulharsku po úroveň v rozmedzí od 11 000 do 12 000 PPS v štyroch členských štátoch (Švédsko, Rakúsko, Holandsko a Cyprus) a najvyššie boli v Luxembursku s 16 226 PPS; hranica chudoby bola pomerne vysoká aj na Islande, v Nórsku a Švajčiarsku (vo všetkých týchto krajinách nad 12 000 PPS).

Miera rizika chudoby je (po sociálnych transferoch) medziročne všeobecne stabilná (pozri tabuľku 1). V rokoch 2008 až 2009 predstavovali mierne výnimky z tohto pravidla Luxembursko (s nárastom 1,5 percentuálneho bodu z hodnoty 13,4 % v roku 2008 na 14,9 % v roku 2009) a Spojené kráľovstvo (so znížením o 1,5 percentuálneho bodu z 18,7 % v roku 2008 na 17,2 % v roku 2009).

Rozdielne skupiny v spoločnosti sú viac alebo menej náchylné na príjmovú chudobu. Medzi mužmi a ženami (15,4 % v porovnaní so 17,1 %) bol v EÚ-27 v roku 2009 zaznamenaný pomerne malý rozdiel miery rizika chudoby (po sociálnych transferoch). Rozdiely boli však významnejšie, keď sa populácia klasifikovala podľa statusu ekonomickej činnosti (pozri tabuľku 2). Nezamestnaní sú osobitne zraniteľnou skupinou: v EÚ-27 bola chudobou ohrozená takmer polovica (45,3 %) nezamestnaných, najvyššie miery boli v Nemecku (62,0 %), Lotyšsku (56,7 %) a Estónsku (55,1 %) a štyri ďalšie členské štáty vykázali, že chudobou je ohrozená viac ako polovica nezamestnaných. Približne každý šiesty dôchodca zo všetkých dôchodcov v EÚ 27 (15,4 %) bol v roku 2009 ohrozený chudobou; miery boli omnoho vyššie v Lotyšsku, na Cypre, v Estónsku a Bulharsku – v ktorých bola chudobou ohrozená viac ako tretina populácie. V prípade zamestnaných bola pravdepodobnosť rizika chudoby omnoho nižšia (8,4 % v EÚ-27), aj keď v Rumunsku (17,6 %) a Grécku (13,8 %) sa zistili pomerne vysoké miery.

Ako spôsob znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia sa môžu použiť opatrenia sociálnej ochrany. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným spôsobom hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnať ukazovatele rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obr. 2). Sociálnymi transfermi v roku 2009 sa znížila miera rizika chudoby populácie v EÚ-27 z 25,1 % pred transfermi na 16,3 % po transferoch, v dôsledku čoho sa 35 % osôb, ktoré by inak boli ohrozené chudobou, dostalo nad hranicu chudoby. Vplyv sociálnych dávok bol v pomernom vyjadrení najnižší v Grécku, Lotyšsku, Bulharsku, Španielsku a v Taliansku. Na porovnanie, aspoň polovica všetkých osôb, ktoré boli ohrozené chudobou v Írsku, Dánsku, Maďarsku, v Českej republike, Rakúsku a vo Švédsku, sa dostala nad hranicu v dôsledku sociálnych transferov; rovnako to platí pre Nórsko.

Nerovnosti príjmov

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú hospodársku alebo spoločenskú povahu. Údaje o hospodárskej nerovnosti sa stávajú osobitne dôležité na účel odhadnutia relatívnej chudoby, pretože rozdelenie hospodárskych zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby (pozri obr. 3). Medzi populáciou v EÚ-27 boli v roku 2009 veľké nerovnosti v rozdelení príjmov: 20 % populácie s najvyšším ekvivalentným disponibilným príjmom získalo 4,9-krát väčší príjem ako 20 % populácie s najnižším ekvivalentným disponibilným príjmom. Tento pomer sa v členských štátoch značne líšil, a to od 3,2 v Slovinsku, 3,5 v Českej republike a Maďarsku, po 5,9 v Grécku, 5,9 v Bulharsku, 6,0 v Španielsku a Portugalsku, 6,3 v Litve, 6,7 v Rumunsku a najvyšší bol na úrovni 7,3 v Lotyšsku.

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, je predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel populácie EÚ vo veku nad 65 rokov. Dôchodkové systémy môžu zohrávať významnú úlohu v riešení chudoby medzi staršími osobami. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb so zvyšnou populáciou. V EÚ-27 ako celku mali ľudia vo veku 65 a viac medián príjmu, ktorý v roku 2009 predstavoval približne 86 % mediánu príjmu populácie vo veku do 65 rokov (pozri obr. 4). Maďarsko a Luxembursko boli jediné členské štáty, v ktorých bol príjem starších osôb vyšší ako príjem osôb mladších ako 65 rokov. Vo Francúzsku, Rumunsku, Poľsku a Rakúsku bol medián príjmu starších osôb viac ako 90 % mediánu zaznamenaného u ľudí mladších ako 65 rokov; tak to bolo aj v prípade Islandu. Naopak, staršie osoby v Lotyšsku a na Cypre dosiahli mediány príjmov, ktoré boli menej ako 60 % mediánov zaznamenaných u ľudí mladších ako 65 rokov, podiely dosiahli rozpätie od 60 % do 70 % v Bulharsku a Estónsku; tieto pomerne nízke podiely môžu zo širokého hľadiska odrážať dôchodkové nároky.

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Medián príjmu osôb ohrozených chudobou v EÚ-27 bol roku 2009 v priemere 22,4 % pod hodnotou 60 % hranice chudoby. Medzi krajinami znázornenými na obrázku 5 bol prepad v riziku chudoby najväčší v Rumunsku (32,0 %), Lotyšsku (28,9 %), Španielsku (27,7 %) a Bulharsku (27,4 %), ale takisto pomerne veľký v Grécku (24,1%) a Portugalsku (23,6%). Najnižší prepad spomedzi členských štátov sa zistil vo Fínsku (15,1 %), nasledovali Írsko a Malta (oba štáty 16,2 %), Maďarsko (16,3 %) a Holandsko (16,5 %); pomerne malý prepad bol aj na Islande (16,4 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) sa začali vypracovávať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Formálne sa spustili v roku 2004 v 15 krajinách a v roku 2005 sa rozšírili a pokrývali všetky vtedajšie členské štáty EÚ-25 spolu s Islandom a Nórskom. Bulharsko začalo EU SILC v roku 2006 a Rumunsko, Švajčiarsko a Turecko zaviedlo toto zisťovanie v roku 2007. Údaje za Chorvátsko sa zakladajú na rôznych zdrojoch údajov – konkrétne na zisťovaní rodinných účtov (HBS).

EU SILC zahŕňa prierezovú aj longitudinálnu dimenziu. Porovnania životnej úrovne medzi krajinami sa často zakladajú na hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa. Tieto údaje však poskytujú málo informácií o rozdelení príjmov v rámci krajiny; tento článok obsahuje informácie o rozdelení príjmov a pomernej chudobe.

Disponibilný príjem domácnosti sa vytvára sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investovania a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadňovať rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. „modifikovanej škály OECD“, na základe ktorej sa koeficient 1 použije pre prvého dospelého člena domácnosti, 0,5 pre každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac a koeficient 0,3 pre každého člena domácnosti mladšieho ako 14 rokov. Výsledná hodnota sa volá ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účel ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; z toho dôvodu sa uvažuje tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Príjmové referenčné obdobie je pevné 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, pre ktoré je príjmové referenčné obdobie súčasný rok zisťovania, a Írsko, pre ktoré je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním).

Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrenou v štandarde kúpnej sily – PPS), stanovenej na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Táto miera sa môže vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa počítajú ako príjem pred transfermi a nie ako sociálne transfery. Sú dostupné rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, rodu, statusu ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo úrovne vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je mierou nízkeho súčasného príjmu (v porovnaní s ostatnými ľuďmi v rovnakej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. Súhrn EÚ-27 je vážený priemer (podľa obyvateľstva) údajov jednotlivých krajín. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každej krajine, nie uplatnením spoločnej prahovej hodnoty pre všetky krajiny.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sú predmetom pretrvávajúceho procesu zdokonaľovania prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

EU SILC sa zaviedlo na zabezpečenie podkladových údajov pre tieto ukazovatele. EU SILC, ktoré je organizované v rámci Nariadenie 1177/2003, je v súčasnosti referenčným zdrojom štatistík príjmov a životných podmienok a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. V súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala Európska rada v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia – konkrétne, že do roku 2020 by malo byť aspoň o 20 miliónov menej ľudí v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. EU SILC je zdroj používaný na monitorovanie pokroku, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto hlavného cieľa, ktorý sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery vážnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou.

Ďalšie informácie z Eurostatu

Metodológia / Metadáta

Income and living conditions (ESMS metadata file - ilc_esms)
Comparative EU Statistics on Income and Living Conditions: Issues and Challenges (Proceedings of the International Conference on EU Comparative Statistics on Income and Living Conditions, Helsinki, 6-8 November 2006)
What can be learned from deprivation indicators in Europe?

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Income distribution statistics: tables and figures

Ďalšie informácie

Nariadenie 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti štatistiky

Externé odkazy

Pozri aj

Housing statistics