Archive:Štatistika vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni

Údaje z februára 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v ekonomických a sociálnych stratégiách Európskej únie (EÚ). Tento článok sa zaoberá regionálnou štatistikou Eurostatu o vzdelávaní a obsahuje informácie týkajúce sa účasti na vzdelávaní, dosiahnutého vzdelania a účasti na celoživotnom vzdelávaní. Tieto ukazovatele sa môžu použiť na meranie pokroku dosiahnutého na regionálnej úrovni, pokiaľ ide o rad referenčných cieľov. Vzdelávanie je skutočne jedným z piatich ústredných cieľov stratégie Európy pre rast, Európa 2020.

Mapa 1: Miery účasti štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní (úrovne ISCED 0 a 1) podľa regiónov NUTS 2, 2010 (1)
(% štvorročných detí)
Zdroj: Eurostat (educ_regind)

Mapa 2: Študenti vo veku 17 rokov na všetkých stupňoch vzdelávania (úrovne ISCED 0 – 6) podľa regiónov NUTS 2, 2010 (1)
(% 17 ročných)
Zdroj: Eurostat (educ_regind)

Mapa 3: Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku podľa regiónov NUTS 1, 2010 (1)
(% 18 – 24 ročných)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)

Mapa 4: Počet študentov terciárneho vzdelávania spolu (úrovne ISCED 5 a 6) ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 −24 rokov podľa regiónov NUTS 2, 2010 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (educ_regind)

Mapa 5: Osoby vo veku 30 − 34 rokov s terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 a 6) podľa regiónov NUTS 1, 2010 (1)
(% 30 − 34 ročných)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)

Mapa 6: Osoby vo veku 25 − 64 rokov s terciárnym vzdelaním (ISCED úrovne 5 a 6) podľa regiónov NUTS 2, 2010 (1)
(% 25 − 64 ročných)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_11)

Hlavné štatistické výsledky

Z údajov za EÚ-27 za rok 2009 vyplýva, že v riadnom vzdelávacom systéme, ktorý zahŕňa všetky úrovne vzdelávania od primárneho až po postgraduálne štúdiá (s výnimkou predprimárneho vzdelávania) bolo asi 93 miliónov študentov; v celej EÚ-27 sa na predprimárnom vzdelávaní zúčastňovalo ďalšieho 14,6 milióna študentov.

Účasť štvorročných detí na vzdelávacom procese

Začiatok povinnej školskej dochádzky je v jednotlivých členských štátoch rozdielny: v severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) sa povinná školská dochádzka začína vo veku štyroch rokov, zatiaľ čo v iných regiónoch EÚ je to vo veku päť až sedem rokov; účasť na predprimárnom vzdelávaní je vo väčšine členských štátov EÚ vo všeobecnosti dobrovoľná.

V stratégii Európa 2020 sa zdôrazňuje zvýšenie miery účasti malých detí na príprave na začiatok povinného vzdelávania. Jedným z jej cieľov je zvýšiť podiel detí zúčastňujúcich sa na predprimárnom vzdelávaní do roku 2020 na minimálne 95 %.

Na Mape 1 vidieť, že v roku 2009 bolo v celej EÚ-27 v predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní 90,5 % štvorročných detí. 48 regiónov v EÚ hlásilo, že v roku 2010 sa na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní zúčastnilo viac ako 99 % štvorročných detí; väčšina z nich bola vo Francúzsku (18 regiónov na úrovni NUTS 2), v Španielsku (11 regiónov), v Spojenom kráľovstve (sedem regiónov na úrovni NUTS 1), Belgicku (päť regiónov) a Taliansku (štyri regióny), zatiaľ čo Holandsko (celoštátna úroveň) bolo takisto nad touto prahovou hodnotou, rovnako aj jeden región v Dánsku a jeden v Rakúsku. Miery účasti štvorročných detí na vzdelávaní boli vo všeobecnosti vysoké v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, Maďarsku, na Malte, v Holandsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve (okrem Škótska), ako aj na Islande a v Nórsku. Naproti tomu Grécko, Írsko a väčšina regiónov v Poľsku a Fínsku hlásili účasť štvorročných detí nižšiu ako 70 %; rovnako to bolo aj v prípade Švajčiarska, Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, ako aj všetkých regiónov v Turecku.

Študenti vo veku 17 rokov

Počet 17 ročných študentov (na všetkých úrovniach) v EÚ-27 predstavoval v roku 2009 5,2 milióna, čo zodpovedalo 88,3 % všetkých 17 ročných. 17 rokov je dôležitý vek, keďže mladí ľudia si vtedy často musia vybrať, či budú pokračovať v štúdiu či v odbornom vzdelávaní alebo si budú hľadať zamestnanie. Počet 17 ročných študentov v pomere k populácii 17 ročných prekročil 80 % vo veľkej väčšine regiónov EÚ, ako aj v tretích krajinách zobrazených na Mape 2. Znamená to, že z nejakého dôvodu sa mnohí mladí ľudia v tomto veku aj po ukončení povinnej školskej dochádzky ďalej vzdelávajú. Vo viacerých regiónoch bol počet 17 ročných študentov vyšší ako počet 17 ročných rezidentov príslušného regiónu; mohlo to byť okrem iného spôsobené tým, že študenti s bydliskom v jednom regióne prekračovali hranice, aby navštevovali zariadenie v inom regióne (alebo krajine), ktorý poskytuje osobitný kurz alebo odbornú prípravu.

V roku 2010 bolo v EÚ 23 regiónov, v ktorých menej ako štyria z piatich 17 ročných pokračovali v štúdiu. Viaceré z týchto regiónov sa nachádzali vo východnej Európe, sedem v Rumunsku a dva v Bulharsku, zatiaľ čo relatívne nízky podiel bol zaznamenaný aj v ostrovných regiónoch Illes Balears (Španielsko), Malta a Açores (Portugalsko). Nízky podiel bol evidovaný aj v štyroch regiónoch v severnom Taliansku (Provincia Autonoma Bolzano/Bozena Trento, ako aj Lombardia a Valle d'Aosta/Vallée d'Aoste) a tri regióny na úrovni NUTS 1 v Spojenom kráľovstve (East Midlands, Yorkshire and the Humber a Wales). Štyri ďalšie krajiny uviedli, že majú jeden región, v ktorom menej ako 80 % 17 ročných pokračovalo v štúdiu. Išlo o Province/Provincie Vlaams-Brabant v Belgicku (2007), Střední Čechy v Českej republike, Guyane vo Francúzsku a Niederösterreich v Rakúsku. Treba poznamenať, že niektorí študenti s bydliskom v určitom regióne sa rozhodnú alebo musia cestovať do iného regiónu (alebo krajiny v prípade Malty), aby mohli pokračovať v štúdiu.

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

Ukazovateľ, ktorý obsahuje informácie o osobách, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, udáva percentuálny podiel jednotlivcov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie a ktorí sa nezúčastňujú na žiadnom ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave: asi 14,1 % všetkých 18 až 24 ročných v EÚ-27 bolo v roku 2010 klasifikovaných ako osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, pričom podiel mužov bol o niečo vyšší (16,0 %) ako podiel žien (12,1 %).

Mapa 3 ukazuje, že v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, boli v roku 2010 medzi krajinami EÚ výrazné rozdiely. V 26 regiónoch na úrovni NUTS 1 bolo 10 % alebo menej obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov klasifikovaných ako osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu; tieto regióny preto už dosiahli jeden z cieľov stratégie Európa 2020. Nachádzali sa v 15 rôznych členských štátoch vrátane Českej republiky, Litvy, Luxemburska, Slovinska a Slovenska (ktoré pozostávajú z jedného regiónu na úrovni NUTS 1); najväčší počet regiónov sa nachádzal v Poľsku (všetkých šesť poľských regiónov), Nemecku (tri regióny) a Rakúsku (všetky tri rakúske regióny), Francúzsku a Švédsku (po dva regióny). Najnižší podiel osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou bol zaznamenaný v regióne Region Południowy (3,8 %).

V 14 regiónoch na úrovni NUTS 1 predstavovalo osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou viac ako 20 % obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov. Tieto regióny sa nachádzali v šiestich rôznych členských štátoch, predovšetkým v južnej Európe. Išlo o šesť zo siedmich španielskych regiónov, všetky tri portugalské regióny, dva juhotalianske regióny, a po jednom regióne v Grécku, na Malte (celá krajina zodpovedá úrovni NUTS 1) a v Rumunsku. Najvyšší podiel osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou bol zaznamenaný v troch ostrovných regiónoch, a to v portugalských ostrovných regiónoch Açores a Madeira, ako aj na Malte. Môže sa stať, že mladí ľudia, ktorí oficiálne bývajú na adrese svojich rodičov na jednom z týchto ostrovov, navštevujú vzdelávací kurz na pevnine alebo v inej krajine a ukazovateľ sa preto musí interpretovať opatrne, ak veľké množstvo študentov odchádza z regiónu študovať niekam inam.

Študenti terciárneho vzdelávania

Terciárne vzdelávanie je úroveň vzdelávania, ktorú ponúkajú univerzity, odborné vysoké školy, technologické inštitúty a ostatné inštitúcie udeľujúce akademické tituly alebo odborné certifikáty. V roku 2009 (akademický rok 2008/09) predstavoval počet študentov terciárneho vzdelávania v EÚ-27 19,5 milióna; zodpovedalo to 61,3 % všetkých osôb vo veku 20 až 24 rokov.

Mapa 4 ukazuje počet študentov terciárneho vzdelávania v jednotlivých regiónoch v pomere k počtu rezidentov vo veku 20 až 24 rokov v uvedenom regióne: to vypovedá o atraktívnosti regiónu pre študentov terciárneho vzdelávania. Tu je možné, že niektorí študenti nemali bydlisko v regióne, v ktorom študovali. Z tohto dôvodu sú v prípade niektorých regiónov zaznamenané veľmi vysoké hodnoty (napr. viac ako 100 %), keďže v nich majú sídlo veľké univerzity alebo iné zariadenia terciárneho vzdelávania, a tieto vysoké podiely sú dôsledkom skutočnosti, že priťahujú veľký počet študentov z iných regiónov. Okrem toho treba poznamenať, že vďaka podpore vzdelávania a učenia pre všetkých členov spoločnosti študenti terciárneho vzdelávania čoraz menej patria do tradičnej vekovej skupiny 20 až 24 rokov (ktorá sa používa ako menovateľ na výpočet tohto ukazovateľa).

V prípade desiatich z 15 regiónov, v ktorých bol počet študentov terciárneho vzdelávania v roku 2010 vyšší ako počet rezidentov vo veku 20 až 24 rokov, išlo o regióny hlavného mesta: București – Ilfov (Rumunsko), Praha (Česká republika), Bratislavský kraj (Slovensko), Wien (Rakúsko), Zahodna Slovenija (Slovinsko), Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest (Belgicko, údaje sú za rok 2008), Mazowieckie (Poľsko), Attiki (Grécko), Közép-Magyarország (Maďarsko) a Lisboa (Portugalsko). Jeden z ďalších piatich regiónov, v ktorých bolo viac študentov terciárneho vzdelávania ako rezidentov vo veku 20 až 24 rokov, sa nachádzal v Belgicku a ostatné štyri v Grécku, pričom v týchto štyroch gréckych regiónoch bol pomer študentov terciárneho vzdelávania k rezidentom vo veku 20 až 24 rokov vyšší ako v regióne hlavného mesta Attiki. Najvyššia koncentrácia študentov terciárneho vzdelávania bola zaznamenaná v regiónoch hlavného mesta Bulharska, Dánska, Írska, Španielska, Francúzska, Talianska, Fínska a Spojeného kráľovstva, hoci tam bol podiel nižší ako 100 %. Nemecko bolo teda jediným veľkým členským štátom, ktorý tvoril výnimku z tohto pravidla. Najvyššia koncentrácia študentov terciárneho vzdelávania bola zaznamenaná v regiónoch Hamburg (75,6 %) a Bremen (74,1 %), a nie v regióne Berlin (67,3 %); v Holandsku mal najvyššiu koncentráciu študentov terciárneho vzdelávania región Groningen (89,8 %) a vo Švédsku to bol región Övre Norrland (97,5 %).

Dosiahnuté terciárne vzdelanie

Na Mape 5 a 6 sa uvádzajú ďalšie dva ukazovatele týkajúce sa terciárneho vzdelávania. Prvý ukazuje dosiahnuté vzdelanie relatívne mladej vekovej skupiny, osôb vo veku 30 až 34 rokov, čo vypovedá o aktuálnom počte osôb, ktorí v poslednom čase dosiahli terciárne vzdelanie. Druhý zohľadňuje osoby vo veku 25 až 64 rokov a uvádza, aký veľký podiel obyvateľstva v produktívnom veku dosiahol terciárne vzdelanie.

V EÚ-27 ako celku dokončilo v roku 2010 terciárne vzdelanie o niečo viac ako jedna tretina (33,6 %) všetkých osôb vo veku 30 až 34 rokov. Tieto údaje podporujú predpoklad o tom, že podiel obyvateľstva v EÚ, ktorý získal vyššie vzdelanie, sa zvýšil. Tento trend zodpovedá jednému z cieľov stratégie Európa 2020, a to zvýšiť do roku 2020 podiel osôb vo veku 30 až 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie, na minimálne 40 %.

Mapa 5 ukazuje, že v roku 2010 bolo v členských štátoch 28 regiónov (z 91 regiónov na úrovni NUTS 1, za ktoré sú dostupné údaje), ktoré uviedli, že viac ako štyri z desiatich osôb vo veku 30 až 34 rokov dosiahli terciárne vzdelanie; podiely vyššie ako 40 % boli zaznamenané aj v Nórsku, Švajčiarsku a na Islande. Naproti tomu v deviatich regiónoch dosiahla terciárne vzdelanie menej ako jedna osoba z piatich vo veku 30 až 34 rokov. Tri z týchto deviatich regiónov boli v Rumunsku vrátane regiónu s najnižším podielom – Macroregiunea doi (14,3 %) – tri ďalšie regióny boli v Taliansku a po jednom v Grécku, Nemecku a v Maďarsku. V kandidátskych krajinách bol podiel vo všetkých regiónoch s výnimkou jedného v Turecku (Bati Anadolu) nižší ako 20 %.

Keďže väčšina osôb vo veku 30 až 34 rokov dosiahne terciárne vzdelanie do veku 30 rokov, tento ukazovateľ sa môže použiť aj na posúdenie atraktívnosti (alebo „efektu príťažlivosti“) regiónov s ohľadom na možnosti absolventov nájsť si zamestnanie. Terciárne vzdelanie dosiahla viac ako polovica 30 až 34 ročných obyvateľov Londýna (Spojené kráľovstvo), Noreste a the Comunidad de Madrid (obidva v Španielsku) a Île de France (Francúzsko).

Mapa 6 ukazuje percentuálny podiel obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov, ktorí úspešne dokončili univerzitné alebo podobné (terciárne) štúdium; demografický profil regiónu má do určitej miery vplyv na tento ukazovateľ, keďže mladšie generácie vo všeobecnosti dosahujú vyššie vzdelanie ako staršie generácie. V roku 2010 dosiahlo terciárne vzdelanie 25,9 % obyvateľov EÚ-27 v produktívnom veku (25 až 64 rokov).

V EÚ bolo 14 regiónov na úrovni NUTS 2 (z celkového počtu 266 regiónov), v ktorých terciárne vzdelávanie dokončilo viac ako 40 % obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov. Päť z týchto regiónov bolo v Spojenom kráľovstve (štyri z toho v Londýne alebo v jeho okolí a piaty v regióne North Eastern Scotland, kde sa podporuje ťažba ropy a zemného plynu v Severnom mori), tri v Belgicku (v belgickom hlavnom meste a jeho okolí), v prípade ostatných išlo o regióny hlavného mesta Dánska, Švédska, Fínska a Španielska, ako aj región País Vasco (Španielsko) a Utrecht (Holandsko). Z tretích krajín hlásili aj Oslo (Nórsko) a Zürich (Švajčiarsko), že viac ako 40 % ich obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov má terciárne vzdelanie.

Na spodnom konci rebríčka bolo 36 regiónov, ktoré uviedli, že najviac 15 % ich obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov dosiahli terciárne vzdelanie. Z nich sa 12 regiónov nachádzalo v Taliansku (o niečo viac ako polovica talianskych regiónov), sedem v Rumunsku (všetky s výnimkou regiónu hlavného mesta București – Ilfov), šesť v Portugalsku (všetky s výnimkou regiónu hlavného mesta Lisboa), štyri regióny v Českej republike, po dva regióny v Grécku a Slovensku a po jednom regióne v Maďarsku a Rakúsku; podiel nižší ako 15 % zaznamenala aj Malta (ktorá má len jeden región na úrovni NUTS 2). Pri pohľade na jednotlivé krajiny boli regióny s najnižším podielom rezidentov v produktívnom veku s terciárnym vzdelaním často koncentrované vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch − napríklad v ostrovných regiónoch Açores (Portugalako) alebo Valle d’osta/Vallée d’Aoste (Taliansko).

Zdroje a dostupnosť údajov

Keďže štruktúra vzdelávacích systémov je v jednotlivých krajinách rozdielna, podmienkou pre porovnateľnosť je rámec na zber, zostavovanie a prezentáciu regionálnych, celoštátnych a medzinárodných štatistík a ukazovateľov v oblasti vzdelávania. Základ pre zber údajov o vzdelávaní poskytuje Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED). V ISCED-97, súčasnej verzii klasifikácie zavedenej v roku 1997, sa všetky vzdelávacie programy členia podľa vzdelávacieho odboru a úrovne; predstavuje štandardné pojmy, definície a klasifikácie. Úplný opis je k dispozícii na webových stránkach Štatistického úradu UNESCO.

Eurostat zbiera štatistiku vzdelávania na európskej úrovni v rámci spoločného zberu údajov (UOE) s účasťou Štatistického úradu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO-UIS) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Vo všeobecnosti je pre nástup do prvého stupňa (povinného primárneho) vzdelávania, ktoré sa vo väčšine členských štátov začína vo veku 5 alebo 6 rokov, rozhodujúci len vek. V Bulharsku, pobaltských členských štátoch, vo Fínsku a Švédsku sa povinná školská dochádzka začína vo veku 7 rokov a v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) vo veku 4 rokov. Povinná školská dochádzka sa spravidla končí dosiahnutím nižšieho sekundárneho vzdelania, hoci v niektorých krajinách pokračuje až po vyššie sekundárne vzdelanie. Vo väčšine členských štátov EÚ trvá povinná školská dochádzka v priemere deväť alebo desať rokov, najdlhšia je v Maďarsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. Vo veku 17 rokov si mnohí mladí ľudia musia vybrať, či budú pokračovať v štúdiu či v odbornom vzdelávaní alebo si budú hľadať zamestnanie.

Vyššie sekundárne vzdelávanie sa obvykle začína po ukončení povinnej školskej dochádzky a požiadavkou na prijatie je zvyčajne ukončenie deväťročného alebo dlhšieho vzdelávania (od začiatku primárneho stupňa). Všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie zahŕňa vzdelávacie programy, ktoré po úspešnom absolvovaní spravidla umožňujú prístup k vysokoškolským programom. Odborné vyššie sekundárne vzdelávanie má predovšetkým oboznámiť študentov s pracovným prostredím a pripraviť ich na ďalšie odborné alebo technické vzdelávacie programy. Študenti vo všeobecnosti začínajú vyššie sekundárne vzdelávanie vo veku 15 až 17 rokov a ukončujú ho po dvoch až štyroch rokoch. Vek začatia/ukončenia a vekové rozpätie závisí od národných vzdelávacích programov. Prístup k terciárnemu vzdelávaniu si obvykle vyžaduje úspešné dokončenie vyššieho sekundárneho a (alebo) post-sekundárneho programu (nezahrňovaného do terciárneho).

Štatistika účasti na vzdelávaní zahŕňa účasť na všetkých programoch počiatočného vzdelávania a vzdelávania dospelých, ktoré majú podobnú náplň ako programy počiatočného vzdelávania alebo ktoré vedú k podobným kvalifikáciám ako zodpovedajúce programy počiatočného vzdelávania. Patria sem aj učňovské programy s výnimkou vzdelávania, ktoré je založené výlučne na pracovnej činnosti a na ktoré nedohliada žiadny formálny vzdelávací orgán.

Ukazovateľ „osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu“ uvádza percentuálny podiel jednotlivcov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie (úrovne ISCED 0, 1, 2 alebo 3c), a ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

Dosiahnuté vzdelanie sa definuje ako percentuálny podiel osôb určitej vekovej skupiny (s vylúčením osôb, ktoré neodpovedali na otázku týkajúcu sa najvyššieho dosiahnutého vzdelania alebo odbornej prípravy), ktoré dosiahli určitú úroveň vzdelania.

Treba poznamenať, že na Mape 2 a Mape 4 sa kombinujú dva rôzne koncepty: čitateľ založený na počte študentov podľa vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sú zapísaní, a menovateľ založený na štatistike obyvateľstva zostavovanej podľa miesta bydliska. Región, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávanie, preto nie vždy zodpovedá regiónu bydliska. Okrem toho počet študentov môže zahŕňať osoby, ktoré nie sú evidované v registri obyvateľov (napríklad dočasní zahraniční študenti). Tak je možné, že jeden región uvádza v prípade obyvateľov, ktorí sa vzdelávajú na určitom stupni (platí to najmä pre vyššie úrovne vzdelávania, kde je mobilita stále bežnejšia), podiel vyšší ako 100 %.

Kontext

Rozdiely vo vnútroštátnych vzdelávacích systémoch

Vo februári 2011 Európska komisia prijala oznámenie s názvom „Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti“ (KOM(2011) 66). Zdôrazňuje sa v ňom, že vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve je dôležitým základom úspešného celoživotného učenia, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a neskoršej zamestnateľnosti, čo je prospešné najmä pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, a môže deťom pomôcť vyslobodiť sa z chudoby a nefungujúceho rodinného prostredia.

Väčšina Európanov zotrváva vo vzdelávacom systéme podstatne dlhšie ako je zákonné minimum. Súvisí to s rozhodnutím sa pre vysokoškolské vzdelávanie, ako aj vyšší počet detí, ktoré navštevujú zariadenia predprimárneho vzdelávania a vyššia účasť na iniciatívach celoživotného vzdelávania, napr. keď sa ľudia v neskoršom veku vrátia do vzdelávacieho systému – často s cieľom rekvalifikovať sa alebo pripraviť sa na inú profesijnú dráhu.

Vzdelávanie, odborná príprava a všeobecnejšie celoživotné vzdelávanie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v ekonomickom a sociálnom kontexte. Príležitosti na život, štúdium a prácu v inej krajine, ktoré EÚ ponúka svojim občanom, sú dôležitým príspevkom k medzikultúrnemu porozumeniu, osobnému rozvoju a realizácii úplného hospodárskeho potenciálu EÚ. Každý rok využíva viac ako milión obyvateľov EÚ každého veku programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a aktívneho občianstva, ktoré sú financované EÚ.

Vzdelávanie a odborná príprava 2020

Napriek tomu jedno zo siedmich detí predčasne ukončí školskú dochádzku alebo vzdelávanie, čo má vplyv na jednotlivcov, spoločnosť a ekonomiku. V januári 2011 Európska komisia prijala oznámenie s názvom „Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020“ (KOM(2011) 18). Opisujú sa v ňom dôvody, pre ktoré sa žiaci rozhodujú predčasne ukončiť školskú dochádzku a podáva sa v ňom prehľad existujúcich a plánovaných opatrení na vyriešenie tohto problému v celej EÚ.

Politická spolupráca v rámci EÚ bola posilnená pracovným programom „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, v ktorom sú zhrnuté predchádzajúce opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Ako následné opatrenie k tomuto programu prijala Rada v máji 2009 strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (známy ako ET 2020). Sú v ňom stanovené rôzne referenčné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020:

aspoň 95 % detí vo veku štyroch rokov do veku začiatku povinného primárneho vzdelávania by sa malo zúčastniť na predškolskej výchove;
podiel 15 ročných s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a vede, by mal byť nižší ako 15 %;
podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší ako 10 %;
podiel 30 až 34 ročných s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť minimálne 40 %;
v priemere by sa na celoživotnom vzdelávaní malo zúčastniť minimálne15 % dospelých vo veku 25 až 64 rokov.

Ukazovateľ „osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu“ bol prijatý ako jeden z ukazovateľov udržateľného rozvoja v rámci oblasti „sociálne začlenenie“. Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj dosiahnuté terciárne vzdelanie sú hlavnými ukazovateľmi aj pre stratégiu Európa 2020. Boli vybrané na sledovanie pokroku na ceste k inteligentnejšej a ekologickejšej znalostnej ekonomike s vysokou mierou zamestnanosti, produktivity a sociálneho začlenenia. Európska komisia v hlavnej iniciatíve „Mládež v pohybe“ predložila svoje návrhy týkajúce sa toho, ako môže EÚ dosiahnuť svoje ciele Európa 2020 v oblasti vzdelávania a zamestnávania na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni celej EÚ.