Highlights

[[File:International trade in services 27-01-2025.xlsx]]

Tento článok popisuje hlavný vývoj medzinárodného obchodu so službami v Európska únia a členských štátov EÚ. Okrem toho poskytuje informácie o hlavných obchodných partneroch EÚ v oblasti služieb.

Všeobecný prehľad

Služby zohrávajú dôležitú úlohu vo všetkých moderných ekonomikách. Odolný sektor terciárnych služieb, ako aj zvýšená dostupnosť služieb môžu podporiť hospodársky rast a zlepšiť výkonnosť priemyslu. V čoraz globalizovanejšom svete poskytujú služby, ako sú financie, poisťovníctvo, doprava, logistika a komunikácie, kľúčové medzivstupy, a tým poskytujú rozhodujúcu podporu zvyšku hospodárstva.

Na ilustrácii 1 je znázornený medziročný vývoj súčtu vývozov a dovozov za EÚ transakcie s tovarom a službami s nečlenskými krajinami (inými slovami obchod mimo EÚ, známy aj ako obchod mimo EÚ) za roky 2001 až 2023; tieto údaje vychádzajú zo štvrťročnej štatistiky platobnej bilancie. Počas tohto obdobia sa objem transakcií EÚ v oblasti služieb s nečlenskými krajinami každoročne zvyšoval s výnimkou rokov 2003, 2009 a 2020. Rok 2009 je rokom, v ktorom svetová finančná a hospodárska kríza dosiahla svoj vrchol a objem transakcií EÚ v oblasti služieb klesol o 8,3 %. Výrazný pokles v roku 2020 o 10,1 % bol spôsobený pandémiou COVID-19 a súvisiacimi opatreniami. Objem obchodu so službami v EÚ sa v roku 2021 opäť zvýšil o 11 %, ako aj v roku 2022 o 23,4 % (najväčší nárast zaznamenaný za celé obdobie) a o 3,6 % v roku 2023.

V období rokov 2002 až 2023 bol čistý prebytok služieb EÚ, inými slovami hodnota vývozu mínus hodnota dovozu, vždy kladný, a to maximálne vo výške 208 EUR. miliardu v roku 2022. V období rokov 2012 až 2017 bol rast medzinárodného obchodu EÚ so službami vyšší ako v prípade medzinárodného obchodu s tovarom, pričom tento trend sa v roku 2018 obrátil, ale v roku 2019 sa vrátil. V roku 2020 zaznamenali služby rovnaký pokles ako tovar. V rokoch 2021 a 2022 zaznamenal tovar výrazne vyššiu mieru rastu ako služby. V roku 2023 zaznamenali služby rast, zatiaľ čo tovar výrazne klesol.

alt = dvojitý vertikálny stĺpcový graf znázorňujúci ročnú zmenu v medzinárodnom obchode (vývoz plus dovoz) s nečlenskými krajinami (mimo EÚ) v EÚ od roku 2001 do roku 2023, stĺpce znázorňujú tovar a služby.

Od roku 2010 do roku 2019 sa vývoz služieb z EÚ do nečlenských krajín každoročne zvyšoval z 560 EUR. miliardu v roku 2010 na 1 097 miliárd EUR v roku 2019. V dôsledku pandémie COVID-19 vývoz v roku 2020 klesol na 952 miliárd EUR, ale v roku 2021 sa vývoz obnovil o 1 128 miliárd EUR a v roku 2023 dosiahol 1 427 miliárd EUR. V tom istom období sa dovoz služieb z nečlenských krajín do EÚ zvýšil zo 488 miliárd EUR v roku 2010 na 1 045 miliárd EUR v roku 2019 a potom v roku 2020 klesol na 945 miliárd EUR. V roku 2021 sa dovoz zvýšil na 989 miliárd EUR a v roku 2023 dosiahol 1 274 miliárd EUR.(pozri obrázok 2).

alt = dvojitý vertikálny stĺpcový graf s jednou čiarou znázorňujúcou medzinárodný obchod so službami s nečlenskými krajinami (mimo EÚ) v EÚ od roku 2010 do roku 2023. Tyče zobrazujú vývoz a dovoz a čiara zobrazuje rovnováhu.

Z údajov za rok 2023 vyplýva, že Írsko bolo krajinou EÚ s najvyššou hodnotou vývozu služieb do nečlenských krajín, pričom jeho vývoz vo výške 271 miliárd EUR zodpovedal 19 % celkového vývozu EÚ – pozri ilustráciu 3. Ďalšie najvyššie úrovne vývozu do nečlenských krajín zaznamenali Nemecko (229 miliárd EUR alebo 16 %), Francúzsko (187 miliárd EUR alebo 13,1 %) a Holandsko (143 miliárd EUR alebo 10 %). Írsko malo najvyššiu úroveň dovozu služieb z nečlenských krajín s 324 miliardami EUR alebo 25,4 % celkového objemu EÚ; Nasledovalo Nemecko (225 miliárd EUR alebo 17,6 %), Francúzsko (148 miliárd EUR alebo 11,6 %) a Holandsko (129 miliárd EUR alebo 10,1 %).

alt = dva koláčové grafy znázorňujúce podiel krajín EÚ na medzinárodnom obchode so službami s nečlenskými krajinami (mimo EÚ) v roku 2023, jeden graf znázorňuje dovoz a druhý vývoz, segmenty znázorňujú krajiny.

Na ilustrácii 4 je znázornená analýza obchodu so službami medzi krajinami EÚ (obchod v rámci EÚ) – a nie s nečlenskými krajinami. V roku 2023 zaznamenalo najväčšiu hodnotu vývozu služieb do iných krajín EÚ Nemecko (181 miliárd EUR alebo 12,9 %), za ním nasledovalo Francúzsko (155 miliárd EUR alebo 11,1 %) a Holandsko (151 miliárd EUR alebo 10,8 %). Nemecko bolo opäť najväčším dovozcom služieb z iných krajín EÚ s dovozom v hodnote 245 miliárd EUR alebo 19,1 %, pred Francúzskom (159 miliárd EUR alebo 12,4 %) a Holandskom (139 miliárd EUR alebo 10,9 %).

Figure 4: Share of EU countries in international trade in services within the EU (intra-EU), 2023
(% of EU total)
Source: Eurostat (bop_its6_tot)

V roku 2023 sa rozdelenie celkového objemu obchodu so službami (súčet dovozu a vývozu) medzi obchodom s nečlenskými krajinami na jednej strane a obchodom s inými krajinami EÚ na strane druhej medzi krajinami EÚ výrazne líšilo (pozri ilustráciu 5). Do určitej miery to odrážalo buď geografickú blízkosť, alebo historické obchodné združenia. Írsko (75,6 %) teda vykazovalo veľký podiel medzinárodného obchodu so službami mimo EÚ, rovnako ako Cyprus (64 %) a Grécko (60,1 %).

alt = vertikálny stohovaný stĺpcový graf znázorňujúci rozdelenie obchodu so službami v rámci EÚ a mimo nej (vývoz plus dovoz) v roku 2023, stohy zobrazujú obchod s krajinami EÚ a obchod s nečlenskými krajinami.

Na druhej strane spektra bolo zaznamenaných 77,2 % medzinárodného obchodu Slovenska so službami s inými krajinami EÚ, za ktorým nasledovalo Slovinsko so 75,8 % a Rakúsko so 74,8 %. Z priemeru EÚ za rok 2023 vyplýva, že 49,8 % všetkých transakcií v oblasti medzinárodných služieb sa uskutočnilo v rámci EÚ a 50,2 % sa uskutočnilo s nečlenskými krajinami.

Hlavní obchodní partneri

Na ilustrácii 6 sú uvedení hlavní obchodní partneri EÚ v oblasti služieb. V rokoch 2022 až 2023 sa vývoz služieb EÚ zvýšil v prípade všetkých jej hlavných partnerov s výnimkou Číny, Singapuru, Indie a Hongkongu, v prípade ktorých sa znížil. Dovoz sa zvýšil aj v prípade všetkých hlavných partnerov s výnimkou Singapuru, Číny a Kanady.

Obrázok 6: Obchod so službami s nečlenskými krajinami (mimo EÚ), hlavnými partnermi, EÚ, 2022 a 2023
(v mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (bop_its6_det)

Na ilustrácii 7 je znázornený podiel hlavných partnerov v oblasti vývozu a dovozu služieb. V roku 2023 boli najväčšou destináciou vývozu služieb z EÚ Spojené štáty americké s hodnotou 319 miliárd EUR a Spojené kráľovstvo s hodnotou 280 miliárd EUR, čo predstavuje 22,3 % a 19,6 % celkového vývozu do nečlenských krajín. Ďalšími najväčšími destináciami boli Švajčiarsko (10,8 %) a Čína (4,1 %) (pozri obrázok 7). Všetky krajiny znázornené na obrázku 7 v roku 2023 spoločne prijali približne 71,8 % celkového vývozu služieb z EÚ do nečlenských krajín.

alt = dva koláčové grafy znázorňujúce podiel obchodných partnerov na medzinárodnom obchode EÚ so službami s nečlenskými krajinami (mimo EÚ) v roku 2023, prvý koláčový graf znázorňuje vývoz a druhý koláčový graf znázorňuje dovoz.

Tri najväčšie krajiny pôvodu dovozu služieb do EÚ boli rovnaké ako destinácie s tromi najväčšími podielmi na vývoze služieb z EÚ (pozri ilustráciu 7). Spojené štáty opäť predstavujú najväčšiu hodnotu dovážaných služieb, približne 427 miliárd EUR, čo zodpovedá 33,5 % celkového dovozu z nečlenských krajín. Ďalšie najväčšie podiely sú zo Spojeného kráľovstva s 18% a Švajčiarska s 7,2%. Všetky krajiny zobrazené na obrázku 7 spoločne predstavujú približne 75,9 % všetkých služieb EÚ dovezených z nečlenských krajín v roku 2023.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Štatistika medzinárodného obchodu so službami poskytuje peňažnú hodnotu takéhoto obchodu s analýzou podľa druhu služby (napríklad počítačové služby alebo právne služby) a podľa partnerskej krajiny. Tieto štatistiky sa zostavujú z transakcií zaznamenaných v rámci platobnej bilancie krajiny, ktorá zachytáva všetky transakcie, ktoré sa uskutočňujú medzi rezidentmi a nerezidentmi hospodárstva. Okrem toho sa v štatistike medzinárodného obchodu so službami rozlišuje medzi transakciami medzi členskými štátmi EÚ (transakcie v rámci EÚ) a transakciami s nečlenskými krajinami (transakcie mimo EÚ). Súčet zahŕňa medzinárodné transakcie so všetkými krajinami sveta a zahŕňa transakcie v rámci EÚ a mimo EÚ.

Prenos údajov o medzinárodnom obchode so službami do Eurostat je pokrytáRegulation (EC) No 184/2005 z Európsky parlament a z Rada .

Na tvorbu štatistiky medzinárodného obchodu so službami sa používajú tieto hlavné metodické odkazy:

The Medzinárodného menového fondu Manuál platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície (BPM6);

The Organizácia Spojených národov „o štatistike medzinárodného obchodu so službami (MSITS 2010);

Theslužieb platobnej bilancie (EBOPS 2010).

Údaje uvedené v tomto článku sú založené na metodike BPM6, ktorú členské štáty EÚ prijali od referenčného roku 2013. Niektoré členské štáty dobrovoľne poskytli údaje podľa metodiky BPM6 späť do referenčného roka 2010. S cieľom vypočítať súhrn EÚ za predchádzajúce roky – s použitím údajov poskytnutých podľa predchádzajúcej metodiky (BPM5) – Eurostat odhadol chýbajúce hodnoty pre tie členské štáty, v ktorých neboli k dispozícii údaje pred rokom 2013.

Údaje EÚ o celkovom medzinárodnom obchode so službami za roky pred rokom 2010 sú k dispozícii zo štvrťročnej platobnej bilancie. Treba poznamenať, že za roky, za ktoré sú k dispozícii údaje z oboch zdrojov (štvrťročná platobná bilancia a ročný medzinárodný obchod so službami), sú hodnoty týchto dvoch zdrojov trochu odlišné. Rozdiely môžu byť spôsobené revíziami štvrťročných údajov, rozdielmi v pokrytí a prípadne aj rozdielnymi postupmi zostavovania.

Súvislosti

Poskytovanie služieb prispieva podstatnou časťou k hospodárskemu bohatstvu EÚ a predstavuje viac ako 50 % HDP v každom členskom štáte EÚ. Hodnota vývozu a dovozu tovaru je však vo všeobecnosti 2- až 3-krát vyššia ako hodnota služieb. Časť tejto nerovnováhy môže byť spôsobená povahou niektorých služieb, napríklad odborných služieb, ktoré sú viazané odlišnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ďalší rozdiel medzi tovarom a službami sa týka bezprostrednosti vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom: mnohé služby sú neprenosné, inými slovami si vyžadujú fyzickú blízkosť poskytovateľa služieb a spotrebiteľa, čo znamená, že mnohé transakcie so službami zahŕňajú faktor mobility. Aby sa mohol uskutočniť medzinárodný obchod s neprenosnými službami, spotrebiteľ musí buď ísť k poskytovateľovi služieb, alebo poskytovateľ služieb musí ísť k spotrebiteľovi. Dôležitou črtou služieb je teda to, že sa poskytujú prostredníctvom rôznych spôsobov poskytovania. Služby sú často prispôsobené potrebám a želaniam klienta, a preto nemajú tendenciu byť homogénne alebo hromadne vyrábané. Služby ako také zahŕňajú rôznorodú škálu výrobkov a činností, ktoré je ťažké zahrnúť do jednoduchej definície, zatiaľ čo služby môže byť tiež ťažké oddeliť od tovaru, s ktorým môžu byť spojené alebo zoskupené. Medzinárodné organizácie čoraz viac uznávajú, že je potrebné preskúmať spôsoby zhromažďovania ďalších informácií o tom, ako sa služby poskytujú, čo by v budúcnosti mohlo umožniť lepšiu tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni a zároveň ponúknuť doplňujúce informácie na účely dvojstranných alebo mnohostranných rokovaní o obchode so službami; v tomto smere sa už podnikli niektoré prvé kroky.

Zároveň sa začali niektoré iniciatívy s cieľom poskytnúť odpovede na otázky, ako napríklad: Kto sú obchodníci so službami, sú obchodníci so službami v zahraničnom vlastníctve a koľko ľudí zamestnávajú obchodníci so službami? Zhromaždil sa prvý súbor experimentálnych údajov o obchode so službami podľa podnikových ukazovateľov (STEC). Tieto sa snažia merať medzinárodný obchod so službami pomocou údajov z rôznych zdrojov údajov. Uskutočnilo sa to napríklad prepojením podnikových údajov (z obchodných registrov) s údajmi o obchodníkoch so službami pomocou spoločného identifikátora, konkrétne kódu obchodného registra. Zostavovatelia údajov zapojení do tohto experimentu vytvorili krížovú klasifikáciu s cieľom získať nové údaje, ktoré charakterizujú súbor podnikov zapojených do obchodu so službami.

Napriek tomu, že úroveň medzinárodného obchodu so službami v EÚ zodpovedá jednej tretine ekvivalentnej úrovne v prípade tovaru, existuje niekoľko dôvodov domnievať sa, že podiel služieb môže v budúcich rokoch rásť. Technologický vývoj zvýšil obchodovateľnosť niektorých služieb, okrem iného napríklad zjednodušením webových služieb v službách, ako sú financie, vzdelávanie, zdravotníctvo a verejná správa. Okrem toho je pravdepodobné, že snahy o liberalizáciu uľahčia, a tým podporia medzinárodný obchod so službami. Zahrnutie služieb do Uruguajského kola obchodných rokovaní viedlo k všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS), ktorá nadobudla platnosť v januári 1995. Cieľom GATS je zabezpečiť väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť príslušných pravidiel a predpisov a podporovať postupnú liberalizáciu prostredníctvom postupných kôl rokovaní.

V rámci EÚ je cieľomDirective 2006/123/EC z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu s cieľom odstrániť prekážky obchodu so službami. Podporí sa tým rozvoj cezhraničných operácií, čím sa podnikom poskytujúcim služby uľahčí zakladanie alebo predaj ich služieb inde v EÚ. V smernici sa od členských štátov EÚ vyžaduje, aby zriadili "jednotné kontaktné miesta" na pomoc podnikom poskytovaním informácií týkajúcich sa ponúkania služieb v zahraničí. Cieľom smernice je zlepšiť konkurencieschopnosť nielen podnikov poskytujúcich služby, ale aj podnikov EÚ ako celku, a zároveň poskytujú spotrebiteľom väčší výber a lepšiu kvalitu. Koncom mája 2012 sa Európska komisia potvrdil, že všetky členské štáty EÚ oficiálne transponovali smernicu o službách do vnútroštátneho práva.

Explore further