breadcrumb.ecName

Panorama 67: Podpora politiky súdržnosti pre horské, ostrovné a riedko osídlené oblasti

  • 29 January 2019
Panorama 67: Podpora politiky súdržnosti pre horské, ostrovné a riedko osídlené oblasti

Politika súdržnosti venuje osobitnú pozornosť regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú horské, ostrovné a riedko osídlené oblasti (článok 174 ZFEÚ). V regulačnom rámci EŠIF na roky 2014 – 2020 sa zavádzajú ustanovenia, ako sú výnimka z 

Politika súdržnosti venuje osobitnú pozornosť regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú horské, ostrovné a riedko osídlené oblasti (článok 174 ZFEÚ).

V regulačnom rámci EŠIF na roky 2014 – 2020 sa zavádzajú ustanovenia, ako sú výnimka z tematického zamerania alebo úprava miery spolufinancovania, a ponúka sa niekoľko možností na lepšie riešenie potrieb v týchto oblastiach a rozvoj ich potenciálu.

V období rokov 2014 – 2020 pätnásť členských štátov zdôraznilo vo svojich programových dokumentoch (partnerské dohody), že čelia výzvam, ktoré spôsobuje ich ostrovný alebo horský charakter či riedke osídlenie. GR REGIO si objednalo odbornú analýzu v záujme nadobudnutia hĺbkových poznatkov o tom, ako tieto členské štáty uplatňujú možnosti na podporu a posilnenie rozvoja ostrovov, hôr a riedko osídlených oblastí prostredníctvom politiky súdržnosti počas programového obdobia 2014 – 2020.

Gilda Carbone hovorí o hlavných zisteniach jej výskumu, ktorý bol predstavený počas Európskeho týždňa regiónov a miest 2018 v Bruseli. 

  • Aký prístup uplatnili členské štáty pri zaobchádzaní s územiami so zemepisnými špecifikami?

Spolu s príslušnými riadiacimi orgánmi sme vykonali prieskum v jednotlivých členských štátoch a spozorovali sme v nich rozmanité prístupy a pohľady. Každá krajina zaobchádzala s územiami so zemepisnými špecifikami inak, či už prostredníctvom vyhradených operačných programov (OP) (napr. regionálny program pre Juhoegejské ostrovy v Grécku alebo OP pre Baleárske ostrovy v Španielsku), alebo v rámci širšej programovej oblasti (napr. OP pre Lotrinsko a pohorie Vogézy vo Francúzsku).

Napriek tomu, že osobitné potreby týchto území neboli vždy vyslovene uvedené v samostatnej časti partnerských dohôd a OP, vo všeobecnosti sa na ne prihliadalo a riešili sa v programových dokumentoch, pričom v niektorých prípadoch sa využívali integrované územné nástroje.

  • Aké hlavné výzvy boli identifikované v spojitosti s horskými, ostrovnými a riedko osídlenými oblasťami?

Ochrana životného prostredia je zväčša v oblastiach so zemepisnými špecifikami hlavnou prioritou. Medzi hlavné výzvy patrí nachádzanie dobrého vyváženia environmentálnej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov na jednej strane a sociálno-hospodárskych faktorov rastu a rozvoja na druhej strane.

Ďalšie významné oblasti zásahu sú prepojenosť, a to fyzická aj digitálna, lepší prístup k verejným službám a obnoviteľné zdroje energie.

  • Ako členské štáty využili možnosti, ktoré im ponúka regulačný rámec politiky súdržnosti na roky 2014– 2020?

O možnosti vyplývajúce z nariadení o EŠIF na roky 2014 – 2020 (t. j. výnimka z tematického zamerania, úpravy miery spolufinancovania atď.) bol len malý záujem. Tieto ustanovenia sa využívali vo veľmi obmedzenej miere a javili sa ako nepotrebné (t. j. zvýšenie miery spolufinancovania viedlo k menším celkovým verejným investíciám na vnútroštátnej úrovni).

Pozornosť voči územiam so zemepisnými špecifikami bola istým spôsobom zaručená vo fáze vykonávania inými prostriedkami, napr. prideľovaním dodatočných bodov projektom zameraným na tieto oblasti vo fáze výberu (Taliansko, OP Friuli-Venezia Giulia). Identifikovali sme tiež niekoľko dobrých príkladov zriadenia vyhradených finančných nástrojov (napr. vnútroštátny finančný nástroj zriadený pre ostrov Bornholm v Dánsku alebo finančný nástroj v správe spoločnosti Almi Invest vo Švédsku) a zostavenia integrovaných miestnych stratégií zameraných na osobitné otázky, ktoré súviseli aj s ostrovnými, horskými či riedko osídlenými územiami (napr. stratégia Provere v Portugalsku alebo stratégia pre vnútorné oblasti v Taliansku).

  • Je v aktuálnom programovom období nadväznosť a jednotnosť medzi programovaním a vykonávaním?

Od plánovania v partnerskej dohode až po programovanie v OP je dostatočná nadväznosť a jednotnosť, no ešte stále je čo zlepšovať, najmä pokiaľ ide o konkrétne vykonávanie a zverejňovanie vyhradených výziev na zacielené projekty v týchto oblastiach.

V odbornej analýze sa identifikovali aj osvedčené projekty v každej kategórii území (horské, ostrovné a riedko osídlené oblasti), ktoré boli vybrané z potvrdených projektov predložených v správach riadiacich orgánov vybraných OP.

  • Aké sú hlavné posolstvá politiky súdržnosti na roky 2021– 2027 v spojitosti s územiami so zemepisnými špecifikami?

Politika súdržnosti by mala aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri podpore horských, ostrovných a riedko osídlených oblastí. Územia so zemepisnými špecifikami netvoria jeden celok, takže miestny prístup istotne prispieva k územnej súdržnosti území so zemepisnými špecifikami, keďže vychádza z miestnych a regionálnych potrieb, stavia na osobitných silných stránkach týchto území a zameriava sa na odhalenie súvisiaceho potenciálu. 

Budúcimi nariadeniami by sa malo zabezpečiť pružné, jednoduché a podporujúce prostredie na riešenie potrieb a výziev území so zemepisnými špecifikami. Je mnoho spôsobov, ako zabezpečovať potreby týchto oblastí (integrované územné investície, rozvoj vedený miestnym spoločenstvom, nástroje finančného inžinierstva, prideľovanie dodatočných bodov projektom v oblastiach so zemepisnými špecifikami vo fáze výberu atď.). Tam, kde je potreba, je aj cesta!

  • Čo na základe vašich dlhoročných skúseností s otázkami regionálnej politiky považujete za zásadné otázky, ktoré pomôžu potenciálu týchto oblastí?

Integrovaný prístup má zásadný význam, predovšetkým na územiach so zemepisnými špecifikami. Zásahy môžu mať väčší vplyv, ak sa zameriavajú na rozličné, no vzájomne prepojené sektory.

Výmena osvedčených postupov a poznatkov medzi krajinami a regiónmi, ktoré čelia podobným výzvam (čiže ostrovné či horské oblasti atď.) by uľahčila a zvýšila zostavovanie zacielených integrovaných územných stratégií a finančných nástrojov. Je veľmi dôležité učiť sa od partnerov.

Významnú úlohu zohrávajú aj programy európskej územnej spolupráce a makroregionálne stratégie, pretože mnohé z týchto území sa nachádzajú priamo na hraniciach krajín EÚ, čo znamená, že koordinovaný prístup by bol rozhodne prínosný. 

ĎALŠIE INFORMÁCIE