Štatistika príjmovej chudoby

Údaje extrahované v máji 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2019.

Zaujalo nás

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ sa v roku 2016 nezmenila a udržala sa na úrovni 17,3 %.

V roku 2016 sa vďaka sociálnym transferom dostalo 8,6 % obyvateľov EÚ nad hranicu chudoby.

20 % obyvateľov s najvyšším disponibilným príjmom v EÚ v roku 2016 malo 5,2-krát vyšší príjem ako spodných 20 %.

At-risk-of-poverty rate, 2016

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika peňažnej chudoby a príjmovej nerovnosti v Európskej únii (EÚ). Ako základ pre porovnanie životnej úrovne medzi krajinami často slúži hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, ktorý v peňažnom vyjadrení ukazuje, aká bohatá je krajina v porovnaní s inou krajinou. Tento hlavný ukazovateľ však obsahuje veľmi málo informácií o rozdelení príjmov v rámci krajiny a neposkytuje informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality života obyvateľov. Nerovnosť v rozdelení príjmov môže na jednej strane motivovať ľudí, aby zlepšili svoju situáciu prostredníctvom práce, inovácií alebo nadobudnutia nových zručností. Na druhej strane sa často považuje za príčinu kriminality, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Celý článok

Miera a hranica rizika chudoby

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ28 zostala v období rokov 2010 – 2013 takmer stabilná, keďže sa zvýšila zo 16,5 % na 16,7 %. V období rokov 2013 – 2014 sa miera rizika chudoby zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu a následne v roku 2015 nepatrne vzrástla (o 0,1 percentuálneho bodu) a dosiahla úroveň 17,3 %, na ktorej sa udržala aj v roku 2016.

Miera rizika chudoby pre štáty EÚ28, ktorá je vypočítaná ako vážený priemer celoštátnych výsledkov, skrýva značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ (pozri obrázok 1). V ôsmich členských štátoch, a to v Rumunsku (25,3 %), Bulharsku (22,9 %), Španielsku (22,3 %), Litve (21,9 %), Lotyšsku (21,8 %), Estónsku (21,7 %), Grécku (21,2 %) a Taliansku (20,6 %), sa pätina alebo viac obyvateľov považovala za osoby, ktorým hrozilo riziko chudoby. Rovnako to bolo aj v prípade Srbska (25,5 %), Turecka (22,5 %, údaje za rok 2015) a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko (21,9 %). Najnižší podiel osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, bol spomedzi členských štátov zaznamenaný v Českej republike (9,7 %), vo Fínsku (11,6 %) a v Dánsku (11,9 %), a pomerne nízky podiel obyvateľov, ktorým hrozilo riziko chudoby, oznámil aj Island (8,8 %).

Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2016
Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)

Úroveň hranice rizika chudoby (znázornená tiež na obrázku 1) je stanovená na 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch medzi jednotlivými krajinami. Táto hranica sa v roku 2016 výrazne líšila medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, a to v rozpätí od 2 900 PPS v Rumunsku do 13 500 PPS v Rakúsku, pričom v Luxembursku bola vyššia ako uvedené rozpätie (16 800 PPS). Hranica chudoby bola tiež pomerne nízka v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (2 900 PPS), Srbsku (3 200 PPS) a Turecku (3 400 PPS, údaje za rok 2015) a pomerne vysoká vo Švajčiarsku (16 300 PPS) a Nórsku (17 200 PPS).

Jednotlivým skupinám v spoločnosti hrozí riziko peňažnej chudoby v rozdielnej miere. V roku 2016 bol v EÚ28 zaznamenaný pomerne malý rozdiel v miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) medzi mužmi a ženami, pričom najnovšia miera zodpovedá hodnote 16,6 % u mužov v porovnaní s mierne vyššou hodnotou (17,9 %) u žien (pozri obrázok 2). Najväčšie rodové rozdiely boli v roku 2016 zaznamenané v pobaltských členských štátoch (o 2,7 – 4,8 percentuálneho bodu vyššia miera rizika chudoby u žien než u mužov), Slovinsku (2,7 percentuálneho bodu) a Nemecku (2,6 percentuálneho bodu) a mieru rizika chudoby vyššiu o 2,0 percentuálneho bodu alebo viac u žien než u mužov uviedlo aj Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Švédsko a Belgicko, ako aj Nórsko. Naproti tomu v piatich členských štátoch EÚ, konkrétne v Dánsku, na Malte, v Holandsku, vo Fínsku a v Španielsku, bola miera rizika chudoby o niečo vyššia u mužov než u žien. Rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska.

Obrázok 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)

Rozdiely v miere chudoby boli väčšie, keď sa obyvateľstvo klasifikovalo podľa ekonomickej aktivity (pozri tabuľku 1). Mimoriadne zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní: v roku 2016 hrozilo riziko chudoby takmer polovici (48,6 %) všetkých nezamestnaných osôb v EÚ28, pričom zďaleka najvyššiu mieru zaznamenalo Nemecko (70,5 %), zatiaľ čo sedem ďalších členských štátov EÚ (tri pobaltské členské štáty, Bulharsko, Česká republika, Švédsko a Rumunsko) oznámilo, že riziko chudoby hrozilo v roku 2016 aspoň polovici nezamestnaných.

Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšej ekonomickej aktivity, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)

V roku 2016 hrozilo riziko chudoby takmer každému siedmemu dôchodcovi (13,8 %) v EÚ28. Miery rizika chudoby minimálne dvakrát vyššie ako priemer EÚ28 boli zaznamenané vo všetkých troch pobaltských členských štátoch: Litve (30,6 %), Lotyšsku (41,9 %) a Estónsku (45,0 %).

Osobám, ktoré mali zamestnanie, hrozilo riziko chudoby s oveľa menšou pravdepodobnosťou (v priemere 9,6 % za celú EÚ28 v roku 2016). Relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb, ktorým hrozí riziko chudoby, malo Rumunsko (18,9 %) a v menšej miere Grécko (14,1 %) a Španielsko (13,1 %), zatiaľ čo Luxembursko, Taliansko, Bulharsko, Portugalsko a Poľsko oznámili, že v roku 2016 hrozilo riziko chudoby viac ako jednej desatine pracovnej sily.

Miera rizika chudoby nie je rovnomerne rozdelená medzi domácnosťami s rozdielnym zložením dospelých a nezaopatrených detí. Spomedzi domácností bez nezaopatrených detí (pozri obrázok 3) bolo riziko chudoby najpravdepodobnejšie u osôb žijúcich samostatne, čo je situácia, ktorej v roku 2016 čelilo 25,6 % jednočlenných domácností. Naopak riziko chudoby v domácnostiach s dvoma alebo viacerými dospelými členmi bolo menej ako o polovicu nižšie než táto miera, teda 11,5 %. Konkrétne v domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých aspoň jedna osoba bola vo veku 65 rokov alebo viac, bola miera rizika chudoby trochu nižšia, a to 11,0 %.

Obrázok 3: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti bez nezaopatrených detí, 2016
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Väčšina členských štátov EÚ zaznamenala podobnú situáciu: najvyššiu mieru rizika chudoby spomedzi domácností bez nezaopatrených detí vo všetkých členských štátoch mali jednočlenné domácnosti, okrem Malty, ktorá zaznamenala vyššiu mieru rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 alebo viac rokov. Podobná situácia ako na Malte sa opakovala v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, až na to, že najnižšiu mieru rizika chudoby spomedzi troch analyzovaných druhov domácností vykázali jednočlenné domácnosti. V nepatrnej väčšine členských štátov (15 z 28) bola miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, nižšia ako miera v širšej kategórii všetkých domácností s dvomi alebo viacerými dospelými osobami, predovšetkým v Grécku, kde bol rozdiel 7,5 percentuálneho bodu. Na druhej strane stála Malta, kde miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 alebo viac, bola o 13,2 percentuálneho bodu vyššia ako pri všetkých domácnostiach s dvomi alebo viacerými dospelými osobami. Podobne veľký rozdiel zaznamenalo aj Švajčiarsko (9,0 percentuálneho bodu).

Pokiaľ ide o domácnosti s nezaopatrenými deťmi (pozri obrázok 4), najvyššia miera rizika chudoby bola v EÚ28 zaznamenaná u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, a to o niečo viac než pri jednej tretine (34,0 %). V porovnaní s mierou rizika pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami sa pri domácnostiach s jediným nezaopatreným dieťaťom (13,6 %) zaznamenala miera rizika chudoby, ktorá dosahovala o trochu vyššiu hodnotu, než bola polovica miery zaznamenanej pri domácnostiach s tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (26,9 %). Pokiaľ ide o tri druhy domácností znázornené na obrázku 4, všetky členské štáty EÚ okrem Slovinska uviedli, že najnižšie riziko chudoby hrozilo domácnostiam tvoreným dvomi dospelými a jedným dieťaťom. V Slovinsku bolo najnižšie riziko chudoby zaznamenané pri domácnostiach tvorených dvomi dospelými a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi. Väčšina členských štátov EÚ takisto uviedla, že miera rizika chudoby bola najvyššia u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, aj keď existovalo niekoľko výnimiek, kde miera rizika chudoby bola vyššia u domácností tvorených dvomi dospelými osobami s tromi alebo viacerými deťmi. Medzi tieto výnimky patrilo predovšetkým Bulharsko a Rumunsko, a v menšej miere Portugalsko, Taliansko, Slovensko, Španielsko a Grécko. Podobnú situáciu zaznamenali aj všetky tri kandidátske krajiny, za ktoré sú k dispozícii údaje.

Obrázok 4: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti s nezaopatrenými deťmi, 2016
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Chudobu a sociálne vylúčenie je možné znižovať pomocou opatrení sociálnej ochrany. Tento cieľ sa dá dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným zo spôsobov hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnanie ukazovateľov rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obrázok 5). V roku 2016 sociálne transfery znížili mieru rizika chudoby medzi obyvateľmi EÚ28 z 25,9 % pred transfermi na 17,3 % po transferoch, vďaka čomu sa 8,6 % obyvateľov dostalo nad hranicu chudoby. Bez sociálnych transferov by týmto ľuďom hrozila chudoba. Ak porovnáme mieru rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, relatívny vplyv sociálnych dávok bol nízky a pohyboval sa väčšinou na úrovni 6,0 % osôb nad hranicou chudoby — v Grécku, Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Taliansku, na Slovensku, v Portugalsku, Litve a Lotyšsku, ako aj v Turecku (údaje za rok 2015) a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Pokiaľ ide o relatívny vplyv, najmenej polovica všetkých osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, sa vďaka sociálnym transferom dostala nad hranicu chudoby vo Fínsku, v Írsku a Dánsku; rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska.

Obrázok 5 Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)

Príjmová nerovnosť

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú ekonomický alebo sociálny charakter. Údaje o ekonomickej nerovnosti sú mimoriadne dôležité na odhad relatívnej chudoby, lebo rozdelenie ekonomických zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby.

V roku 2016 existovala veľká nerovnosť v rozdelení príjmov: podľa obyvateľstvom váženého priemeru údajov za jednotlivé členské štáty EÚ (pozri obrázok 6) malo horných 20 % obyvateľstva (s najvyšším ekvivalentným disponibilným príjmom) 5,2-krát vyšší príjem ako spodných 20 % (s najnižším ekvivalentným disponibilným príjmom). V tomto pomere boli medzi členskými štátmi značné rozdiely, ktoré sa pohybovali od hodnoty 3,5 v Českej republike a 3,6 v Slovinsku, na Slovensku a vo Fínsku do viac ako 6,0 v Lotyšsku, Taliansku, Španielsku, Grécku a viac ako 7,0 v Litve a Rumunsku. Najvyššiu hodnotu 7,9 dosiahol uvedený pomer v Bulharsku. Z tretích krajín uvedených na obrázku 6 uviedli mimoriadne nízky pomer nerovnosti v rozdelení príjmov Island (3,3) a Nórsko (3,7), zatiaľ čo v Turecku (8,6, údaje za rok 2015) a Srbsku (9,7) bol pomer vyšší než vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ.

Obrázok 6: Nerovnosti v rozdelení príjmov, 2016
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu)
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, sú predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľstva EÚ vo veku 65 a viac rokov. Významnú úlohu pri riešení problému chudoby starších osôb môžu zohrávať dôchodkové systémy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb s ostatnými obyvateľmi.

V celej EÚ28 predstavoval v roku 2016 medián príjmov osôb vo veku 65 a viac rokov 93 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku do 65 rokov (pozri obrázok 7). V šiestich členských štátoch EÚ (Luxembursko, Grécko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Maďarsko) bol medián príjmov starších osôb rovnaký alebo vyšší ako medián príjmov osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Srbska a Turecka (údaje za rok 2015). V Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Portugalsku a na Slovensku dosiahol medián príjmov starších osôb aspoň 90 % mediánu príjmov osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska. Pomer nižší ako 80 % zaznamenala Česká republika, Cyprus, Švédsko, Belgicko, Dánsko, Malta, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Relatívne nízke pomery môžu do značnej miery vyjadrovať dôchodkové nároky.

Obrázok 7: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2016
(pomer mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac k mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku do 65 rokov)
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Mediánový príjem osôb ohrozených rizikom chudoby v EÚ28 v roku 2016 bol v priemere 25,0 % pod hranicou chudoby (pozri obrázok 8); táto hranica je stanovená na úroveň 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu všetkých osôb. Spomedzi členských štátov EÚ bol relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby najvyšší v Rumunsku (36,2 %), pričom prepad nad 25,0 % zaznamenali aj v Grécku, Taliansku, Španielsku, Bulharsku, Chorvátsku, Litve, Portugalsku a na Slovensku. Prepad bol ešte vyšší v Srbsku (38,1 %) a takisto pomerne vysoký v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (32,9 %) a Turecku (27,8 %, údaje za rok 2015). Najnižší prepad mediánu príjmov v riziku chudoby spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Fínsko (13,9 %), za ktorým nasledovala Malta (15,9 %).

Obrázok 8: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Income poverty: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) sa začala zostavovať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Zisťovanie EU-SILC sa zaviedlo na zabezpečenie podkladových údajov k ukazovateľom týkajúcim sa príjmov a životných podmienok — právny základ pre zber údajov predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003.

Zber týchto štatistických údajov sa formálne začal v roku 2004 v 15 členských štátoch a v roku 2005 sa rozšíril aj na všetky zostávajúce členské štáty EÚ25 spolu s Islandom a Nórskom. Bulharsko a Turecko sa zapojili do zisťovania EU-SILC v roku 2006, Rumunsko v roku 2007, Švajčiarsko v roku 2008 a Chorvátsko v roku 2010 (údaje za Chorvátsko za rok 2009 sú založené na inom zdroji údajov — konkrétne na zisťovaní rodinných účtov (HBS)). Údaje za bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko sú k dispozícii od roku 2010 a za Srbsko od roku 2013. Štatistika EU-SILC má prierezový aj dlhodobý rozmer.

Disponibilný príjem domácnosti sa vypočítava sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investícií a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadniť rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. modifikovanej škály OECD, na základe ktorej sa v prípade prvého dospelého člena domácnosti použije váha 1,0, v prípade každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac váha 0,5 a v prípade každého člena domácnosti vo veku do 14 rokov váha 0,3. Výsledná hodnota sa nazýva ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účely ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; uvažuje sa teda tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Referenčným obdobím pre príjem je stanovené 12-mesačné obdobie (napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, v ktorom je príjmovým referenčným obdobím aktuálny rok zisťovania, a Írska, v ktorom je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním.

Miera rizika chudoby sa vymedzuje ako podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrené v štandarde kúpnej sily – PPS) stanovenou na úrovni 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každom členskom štáte EÚ, pričom sa neuplatňuje spoločná hranica. Mieru rizika chudoby možno vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa nepočítajú ako sociálne transfery, ale ako príjem pred transfermi. Existujú rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, pohlavia, ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo stupňa dosiahnutého vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je relatívnym meradlom nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými obyvateľmi v tej istej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. EÚ28 a eurozóna predstavujú priemer (podľa počtu obyvateľov) údajov za jednotlivé členské štáty.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sa neprestajne zdokonaľujú prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie (OMK) na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

Štatistika EU-SILC je referenčným zdrojom štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach, a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. Európska rada v súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia, a to, že do roku 2020 by v EÚ malo byť rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených minimálne o 20 miliónov menej osôb než v roku 2008. Štatistika EU-SILC predstavuje zdroj, ktorý sa používa na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa, pričom pokrok sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery závažnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou — viac informácií nájdete v článku o osobách, ktorým hrozí riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Priamy prístup

Podobné články

Tabuľky

Databáza

Tematická sekcia

Publikácie

Metodológia

Právne predpisy

Vizualizácie

Externé odkazy

Being young in Europe today — living conditions for children (v angličtine)
Children at risk of poverty or social exclusion (v angličtine)
Disability statistics — poverty and income inequalities (v angličtine)
Europe 2020 indicators — poverty and social exclusion (v angličtine)
Living conditions in Europe - poverty and social exclusion (v angličtine)
Urban Europe — statistics on cities, towns and suburbs — poverty and social exclusion in cities (v angličtine)

Štatistické publikácie

Living conditions in Europe — 2014 edition (v angličtine)
European social statistics — 2013 edition (v angličtine)
Income and living conditions in Europe — 2010 edition (v angličtine)
Combating poverty and social exclusion. A statistical portrait of the European Union 2010 (v angličtine)
The life of women and men in Europe — A statistical portrait (v angličtine)

Tlačové správy

Downward trend in the share of persons at risk of poverty or social exclusion in the EU (v angličtine)
One in four children at risk of poverty or social exclusion in the EU (v angličtine)
The share of persons at risk of poverty or social exclusion in the EU back to its pre-crisis level (v angličtine)
The risk of poverty or social exclusion affected 1 in 4 persons in the EU in 2014 (v angličtine)
More than 120 million persons at risk of poverty or social exclusion in 2013 (v angličtine)

Štatistika v kocke

Income inequality: nearly 40 per cent of total income goes to people belonging to highest (fifth) quintile — Štatistika v kocke 12/2014 (v angličtine)
Is the likelihood of poverty inherited? — Štatistika v kocke 27/2013 (v angličtine)
Living standards falling in most Member States — Štatistika v kocke 8/2013 (v angličtine)
Children were the age group at the highest risk of poverty or social exclusion in 2011 — Štatistika v kocke 4/2013 (v angličtine)
In 2009 a 6.5 % rise in per capita social protection expenditure matched a 6.1 % drop in EU-27 GDP — Štatistika v kocke 14/2012 (v angličtine)
23 % of EU citizens were at risk of poverty or social exclusion in 2010 — Štatistika v kocke 9/2012 (v angličtine)

Income and living conditions (t_ilc) (v angličtine)

Income and living conditions (ilc) (v angličtine), pozri:

Income distribution and monetary poverty (ilc_ip)

Monetary poverty (ilc_li)

Monetary poverty for elderly people (ilc_pn)

In-work poverty (ilc_iw)

Distribution of income (ilc_di)

Income and living conditions (v angličtine)

Income and living conditions (ESMS metadata file — ilc_esms) (v angličtine)
Comparative EU Statistics on Income and Living Conditions: Issues and Challenges (Proceedings of the International Conference on EU Comparative Statistics on Income and Living Conditions, Helsinki, 6–8 November 2006) (v angličtine)
How does attrition affect estimates of persistent poverty rates? The case of European Union statistics on income and living conditions (EU-SILC) (v angličtine)
Individual employment, household employment and risk of poverty in the EU — A decomposition analysis — 2013 edition (v angličtine)
Statistical matching of EU-SILC and the Household Budget Survey to compare poverty estimates using income, expenditures and material deprivation — 2013 edition (v angličtine)
Using EUROMOD to nowcast poverty risk in the European Union — 2013 edition (v angličtine)

Nariadenie (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie (ES) č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)

Employment and social analysis (v angličtine), pozri:

OECD — Better Life Initiative: Measuring Well-being and Progress (v angličtine)