Statistics Explained

Štatistika rozdelenia príjmov

Revision as of 18:57, 31 July 2013 by EXT-S-Allen (talk | contribs)
Údaje z októbra 2012, najnovšie údaje: Ďalšie údaje Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.
Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2010 – Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)
Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2008 – 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (ilc_li02)
Tabuľka 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa prevažujúcej ekonomickej aktivity, 2010 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (ilc_li04)
Obrázok 2: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2010 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)
Obrázok 3: Nerovnomernosť rozdelenia príjmov, 2010
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu) – Zdroj: Eurostat (ilc_di11)
Obrázok 4: Relatívny pomer mediánov príjmov, 2010
(pomer mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu osôb vo veku 65+ k mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu osôb vo veku 0 – 64) – Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)
Obrázok 5: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby , 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika monetárnej chudoby a príjmových nerovností v Európskej únii (EÚ). Porovnania životnej úrovne medzi krajinami sú často založené na hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa – čo v peňažnom vyjadrení ukazuje, aká bohatá je určitá krajina v porovnaní s inou krajinou. Tento hlavný ukazovateľ však vypovedá veľmi málo o rozdelení príjmov v rámci jednej krajiny a neposkytuje ani informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality života určitého obyvateľstva. Na jednej strane môže nerovnosť v rozdelení príjmov stimulovať ľudí, aby zlepšili svoju situáciu prácou, inováciou alebo získaním nových zručností. Na druhej strane sa takáto nerovnosť v príjmoch často spája s trestnou činnosťou, chudobou a sociálnym vylúčením.

Hlavné štatistické výsledky

Miera a hranica rizika chudoby

V roku 2010 sa 16,4 % obyvateľov EÚ-27 považovalo za ohrozených [Glossary:At-risk-of-poverty rate before social transfers|rizikom chudoby]] po sociálnych transferoch (pozri obrázok 1). Tento podiel, ktorý je vypočítaný ako vážený priemer vnútroštátnych výsledkov, skrýva značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. V šiestich krajinách – v Lotyšsku (21,3 %), Rumunsku (21,1 %), Bulharsku (20,7 %), Španielsku (20,7 %), Litve (20,2 %) a Grécku (20,1 %) sa viac ako jedna pätina obyvateľov považovala za ohrozenú chudobou. Najnižší podiel osôb ohrozených chudobou bol zaznamenaný v Holandsku (10,3 %) a Českej republike (9,0 %). Relatívne nízke podiely obyvateľov ohrozených chudobou hlásilo aj Nórsko (11,2 %) a Island (9,8 %).

Hranica rizika chudoby (pozri aj obrázok 1) je stanovená na 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch v jednotlivých krajinách. V roku 2010 boli v prípade tejto hranice medzi členskými štátmi EÚ veľké rozdiely, pohybovala sa od 2 122 PPS v Rumunsku a 3 528 PPS v Bulharsku po úroveň v rozmedzí od 11 000 PPS a 12 000 PPS v Holandsku, na Cypre a v Rakúsku pred tým, ako dosiahla v Luxembursku maximum 16 049 PPS; hranica chudoby bola relatívne vysoká aj v Nórsku a vo Švajčiarsku (v obidvoch krajinách vyššia ako 13 000 PPS).

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) zaznamenala medziročne relatívnu stabilitu (pozri tabuľku 1). V rokoch 2009 až 2010 predstavovali jediné výnimky z tohto pravidla Lotyšsko (so znížením o 4,4 percentuálneho bodu z 25,7& % v roku 2009 na 21,3& % v roku 2010) a Estónsko (so znížením o 3,9 percentuálneho bodu z 19,7& % v roku 2009 na 15,8& % v roku 2010). Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch sa od roku 2009 do roku 2010 zvýšila aspoň o jeden percentuálny bod na Slovensku, v Írsku, Španielsku a Slovinsku. Chorvátsko malo väčší nárast (o 2,6 percentuálneho bodu), čo však mohlo byť dôsledkom zmeny zdroja údajov v roku 2010.

Rozdielne skupiny v spoločnosti sú viac alebo menej náchylné na monetárnu chudobu. Medzi mužmi a ženami (15,6 % v porovnaní so 17,0 %) bol v EÚ-27 v roku 2010 v miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) zaznamenaný pomerne malý rozdiel. Najvyšší rozdiel, a to 3,3 percentuálneho bodu (19,0 % v prípade mužov a 22,3 % v prípade žien), bol zaznamenaný v Bulharsku. Švédsko, Cyprus, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko hlásili v roku 2010 mieru rizika chudoby v prípade žien aspoň o 2,5 percentuálneho bodu vyššiu ako v prípade mužov. Naopak v štyroch členských štátoch EÚ bola miera rizika chudoby o niečo vyššia v prípade mužov ako v prípade žien, a to v Litve, Lotyšsku, Maďarsku a Luxembursku.

Rozdiely v miere chudoby boli významnejšie, keď sa obyvateľstvo členilo podľa ekonomickej aktivity (pozri tabuľku 2). Mimoriadne zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní: v roku 2010 bola takmer polovica (45,0& %) nezamestnaných v EÚ-27 ohrozená chudobou, zďaleka najvyššiu mieru malo Nemecko (70,3& %) a Litva (55,6& %) a štyri ďalšie členské štáty (Bulharsko, Lotyšsko, Spojené kráľovstvo a Estónsko) mali v roku 2010 o niečo menej ako polovicu nezamestnaných ohrozených chudobou. V roku 2010 bol v EÚ-27 ohrozený chudobou približne každý siedmy dôchodca (13,9& %); miery boli oveľa vyššie na Cypre (41,1 %) a v Bulharsku (30,0 %). Pravdepodobnosť ohrozenia chudobou bola oveľa nižšia v prípade zamestnaných osôb (v priemere 8,4 % v celej EÚ-27), relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb ohrozených chudobou bol však v Rumunsku (17,2 %) a Grécku (13,8 %), zatiaľ čo Španielsko, Litva, Poľsko a Luxembursko hlásili, že v roku 2010 bola ohrozená chudobou viac ako jedna z desiatich zamestnaných osôb.

Ako prostriedky na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia sa môžu použiť opatrenia v oblasti sociálnej ochrany. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným spôsobom hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnať ukazovatele rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obrázok 2). Sociálnymi transfermi v roku 2010 sa znížila miera rizika chudoby obyvateľov v EÚ-27 z 25,9 % pred transfermi na 16,4 % po transferoch, v dôsledku čoho sa takmer 37 % osôb, ktoré by inak boli ohrozené chudobou, dostalo nad hranicu chudoby. Vplyv sociálnych dávok bol v relatívnom vyjadrení najnižší v Grécku, Taliansku, Rumunsku a Bulharsku. Naopak aspoň polovica všetkých osôb, ktoré boli ohrozené chudobou v Írsku, Maďarsku, Dánsku, vo Švédsku, Fínsku, v Holandsku, Českej republike a Luxembursku, sa v dôsledku sociálnych transferov dostala nad hranicu; rovnako to bolo aj v prípade Nórska a Islandu.

Nerovnosti príjmov

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú hospodársku alebo spoločenskú povahu. Údaje o hospodárskej nerovnosti sa stávajú osobitne dôležité na odhadnutie relatívnej chudoby, pretože rozdelenie hospodárskych zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby (pozri obrázok 3). Medzi obyvateľmi EÚ-27 boli v roku 2010 veľké nerovnosti v rozdelení príjmov: 20 % obyvateľov s najvyšším ekvivalentným disponibilným príjmom malo päťkrát väčší príjem ako 20 % obyvateľov s najnižším ekvivalentným disponibilným príjmom. V tomto koeficiente boli v jednotlivých členských štátoch veľké rozdiely, pohyboval sa od 3,4 v Slovinsku a Maďarsku a 3,5 vo Švédsku a v Českej republike do 5,9 v Bulharsku, 6,0 v Rumunsku, 6,9 v Lotyšsku a Španielsku a úplne najvyšší bol v Litve (7,3).

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, je predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľov EÚ vo veku 65+ rokov. Dôchodkové systémy môžu zohrávať významnú úlohu v riešení chudoby medzi staršími osobami. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb so zvyšným obyvateľstvom. V EÚ-27 ako celku mali ľudia vo veku 65+ medián príjmov, ktorý v roku 2010 predstavoval 88 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku 0 – 64 rokov (pozri obrázok 4). Maďarsko a Luxembursko boli jediné členské štáty, v ktorých bol príjem starších osôb vyšší ako príjem osôb vo veku 0 – 64 rokov. Vo Francúzsku, v Rumunsku, Poľsku, Taliansku, Litve a Rakúsku predstavoval medián príjmov starších osôb viac ako 90 % mediánu zaznamenaného v prípade ľudí vo veku 0 – 64 rokov; tak to bolo aj v prípade Islandu. Naopak na Cypre predstavoval medián príjmov starších osôb necelých 65 % mediánu zaznamenaného v prípade ľudí vo veku 0 – 64 rokov, podiely v Dánsku, Estónsku, Bulharsku, Belgicku, Lotyšsku, Fínsku a vo Švédsku sa pohybovali od 70 % do 80 %; tieto pomerne nízke podiely môžu do značnej miery odrážať nárok na dôchodok. Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Medián príjmov osôb ohrozených chudobou v EÚ-27 bol roku 2010 v priemere 23,2 % pod hodnotou 60 % hranice chudoby. Z krajín uvedených na obrázku 5 bol relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby najväčší v Litve (32,6 %), Španielsku a Rumunsku (v oboch krajinách 30,6 %), v Bulharsku (29,6 %) a Lotyšsku (29,4 %); relatívne veľký prepad (28,6 %) zaznamenalo aj Chorvátsko. Najnižší prepad spomedzi členských štátov EÚ sa zistil vo Fínsku (13,8 %), za ním nasledovalo Írsko (15,2 %), Holandsko (16,2 %) a Maďarsko (16,5 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) sa začala zostavovať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Zisťovanie EU-SILC sa zaviedlo s cieľom poskytovať východiskové údaje pre ukazovatele týkajúce sa príjmov a životných podmienok – právnym základom pre zber údajov je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003. Zber týchto štatistických údajov sa formálne začal v roku 2004 v 15 krajinách a v roku 2005 sa rozšíril a pokrýval všetky zostávajúce členské štáty EÚ-25 spolu s Islandom a Nórskom. V Bulharsku a Turecku sa zisťovanie EU-SILC začalo realizovať v roku 2006, v Rumunsku v roku 2007, vo Švajčiarsku v roku 2008, zatiaľ čo v Chorvátsku sa zisťovanie zaviedlo v roku 2010 (údaje Chorvátska za rok 2008 a 2009 vychádzajú z iného zdroja údajov, a to zo zisťovania rodinných účtov (HBS)). EU SILC zahŕňa prierezovú aj longitudinálnu dimenziu.

Disponibilný príjem domácnosti sa vytvára sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investovania a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním platených daní a sociálnych príspevkov. Aby sa zohľadnili rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti, táto celková suma sa delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. „modifikovanej škályOECD“, na základe ktorej sa koeficient 1 použije pre prvého dospelého člena domácnosti, 0,5 pre každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14+ rokov a koeficient 0,3 pre každého člena domácnosti vo veku 0 – 13 rokov. Výsledná hodnota sa volá ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účel ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; z toho dôvodu sa uvažuje tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Príjmové referenčné obdobie je pevné 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, pre ktoré je príjmové referenčné obdobie súčasný rok zisťovania, a Írsko, pre ktoré je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním).

Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrenou v štandarde kúpnej sily – PPS), stanovenej na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v jednotlivých členských štátoch EÚ, nie uplatnením spoločnej prahovej hodnoty. Miera rizika chudoby sa môže vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa počítajú ako príjem pred transfermi a nie ako sociálne transfery. Sú dostupné rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, rodu, ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo stupňa vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je relatívnou mierou nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými ľuďmi v tej istej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. Agregát EÚ-27 je vážený priemer (podľa obyvateľstva) údajov jednotlivých krajín.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sú predmetom pretrvávajúceho procesu zdokonaľovania prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

EU-SILC je v súčasnosti referenčným zdrojom štatistík EÚ o príjmoch a životných podmienkach a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. V súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala Európska rada v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia – konkrétne, že do roku 2020 by malo byť aspoň o 20 miliónov menej ľudí v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. EU SILC je zdroj používaný na monitorovanie pokroku, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto hlavného cieľa, ktorý sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery vážnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou – viac informácií nájdete v článku o sociálnom začlenení.

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

  • Living conditions and welfare (t_livcon), pozri (v angličtine):
Income and living conditions (t_ilc)

Databáza

  • Living conditions and welfare (livcon), pozri (všetky v angličtine):
Income and living conditions (ilc)
Income distribution and monetary poverty (ilc_ip)
Monetary poverty (ilc_li)
Monetary poverty for elderly people (ilc_pn)
Distribution of income (ilc_di)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Ďalšie údaje

  • Nariadenie č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
  • Nariadenie č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
  • Nariadenie č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti ... štatistky

Externé odkazy

Pozri aj

Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Income_poverty_statistics/sk&oldid=144685"