Uhlíkový cyklus –
v ustavičnom pohybe
Uhlík je všade a vo všetkých živých veciach vrátane
teba! Uhlík však nezostáva na jednom mieste, ale
sústavne sa pohybuje z jednej časti planéty na druhú,
pričom mení formu. Uhlík sa napríklad vyskytuje
v ovzduší predovšetkým ako plyn (oxid uhličitý), ktorý
vstrebávajú rastliny vrátane stromov a oceány.
Na povrchu uhlík prijímajú živočíchy, a teda aj my, keď
jedia rastliny, a vydychujú ho počas dýchania. Po tom,
ako rastliny a živočíchy zahynú, ich pozostatky sa
rozpadajú a rozkladajú, pričom sa tvorí uhlík, ktorý sa
vstrebáva nazad do zeme. Uhlíkový cyklus zachováva
viac-menej stabilný podiel plynu v atmosfére.
Túto jemnú rovnováhu však narúšajú ľudské činnosti,
v rámci ktorých sa CO
2
vypúšťa rýchlejšie, ako ho
možno prirodzene odstrániť, alebo sa znižujú prírodné
zdroje uhlíka, napríklad odlesňovaním tropických
dažďových pralesov.
Môže diera v ozónovej
vrstve za zmenu klímy?
Nie! Ozón je veľmi užitočný plyn v zemskej atmosfére,
ktorý vstrebáva škodlivé ultrafialové žiarenie zo Slnka.
Keď vedci zistili, že plyny, ktoré vyrába človek a ktoré
sa používali v chladničkách a sprejoch, vytvárajú dieru
v
, medzinárodné spoločenstvo sa
dohodlo na ich vyradení. Zhotovila sa dohoda s názvom
Montrealský protokol, aby sa postupne znižovalo
využívanie týchto nebezpečných látok, ktoré sa nazývajú
chlórfluórované uhľovodíky (CFC).
Toto úsilie bolo natoľko úspešné, že ozónová vrstva by
sa mala do polovice 20. storočia napraviť. Nanešťastie,
CFC a ich náhrady nakoniec vystriedali fluórované plyny,
ktoré sa zvyknú nazývať
. Tieto plyny síce nemajú
vplyv na ozónovú vrstvu, ale sú to silné skleníkové plyny.
EÚ je v súčasnosti na čele svetového úsilia, ktoré sa
pokúša obmedziť ich využívanie a nájsť za ne náhradu.
Do roku 2030 sa emisie F-plynov v rámci EÚ znížia
o dve tretiny v porovnaní so súčasnými úrovňami.
ako je uhlie, sú pozostatky
pravekých rastlín a živočíchov, ktoré boli
celé milióny rokov ukryté hlboko v zemi
a premenili sa na látky, ktoré sa môžu
používať ako palivá.
Vieš, že...
... ak by neexistoval skleníkový efekt,
priemerná teplota Zeme by bola –18 °C
namiesto príjemných 15 °C, ktoré máme
teraz? Taká teplota by bola prinízka na
prežitie rastlín a živočíchov, a teda aj
nás ľudí!
Čím sa CO
2
odlišuje od ostatných skleníkových plynov,
ktoré sa vypúšťajú do atmosféry?
Prispievanie
k globálnemu
otepľovaniu
Životnosť
Schopnosť
uchovávať
teplo
Oxid uhličitý
(CO
2
)
55%
50-500
rokov
/
Metán
32 %
12 rokov
28 x CO
2
Oxid dusný (N
2
O)
6%
120 rokov
265 x CO
2
Halogénderiváty
uhľovodíkov a
fluórované plyny
7%
niekoľko dní
až tisíce
rokov
1-10000 x CO
2
Vieš, že...
... uhlík má rôzne podoby – napr.
grafit v tvojej ceruzke alebo
diamanty, ktoré tvorí čistý
uhlík? Aj takmer 20% nášho tela
predstavuje uhlík.
5
