4
Vedecké
okienko
P
odnebie Zeme sa počas histórie menilo a postupne sa
otepľovalo alebo schladzovalo na dlhé časové obdobia.
Za posledných milión rokov sa vyskytlo asi desať dôb
ľadových, ktoré boli prerušované oveľa teplejšími obdobiami.
Tieto
vyplynuli z prírodných príčin, ako sú zmeny naklonenia planéty, činnosť Slnka alebo oceánske
prúdy. Súčasné premeny sú však iné a môžeme si za ne sami! Vypúšťame plyny, ktoré zachytávajú teplo
v atmosfére, a tak spôsobujeme mimoriadne rýchle zvyšovanie teploty Zeme.
Teplo ide dnu...
... a nemôže
ísť von!
PRESNE AKO JA...
Skleníkový efekt
Keď sa slnečné žiarenie dotkne
povrchu Zeme, časť z neho sa
vstrebáva a ohrieva zemský povrch
a časť sa odráža späť do vesmíru.
Vstrebané teplo sa nakoniec
uvoľňuje do ovzdušia. Na ceste do
vesmíru niektoré plyny v atmosfére,
najmä vodná para, oxid uhličitý,
metán a oxid dusný zachytávajú
teplo a pôsobia ako sklo v skleníku,
ktoré zohrieva vnútro. Tento
„skleníkový efekt“ za bežných
okolností udržiava vhodnú teplotu
na našej planéte. Pri ľudskej činnosti
sa však vytvára veľké množstvo
skleníkových plynov, ktoré sa
hromadia v atmosfére a zosilňujú
skleníkový efekt.
Čo spôsobuje
zmenu klímy?
Energia je v našom bežnom živote
nevyhnutná. Potrebujeme ju na
vykurovanie a osvetlenie našich
domov a škôl, na dodávku elektriny
v našich podnikoch, továrňach
a elektrárňach a na poháňanie
našich dopravných prostriedkov
– áut, autobusov, vlakov atď.
No spaľovaním fosílnych palív na
výrobu energie a ďalšími ľudskými
činnosťami, ako je vyrubovanie
dažďových pralesov či chov dobytka,
sa dopĺňa obrovské množstvo
skleníkových plynov k tým, ktoré sa
prirodzene vyskytujú v atmosfére.
Zintenzívňuje sa tak skleníkový efekt
a globálne otepľovanie.
Počasie a klíma
Počasie a klíma sú rôzne veci,
ktoré sú však vzájomne prepojené.
Počasím sa opisujú každodenné
podmienky na nejakom mieste, napr.
jeden deň môže byť zamračený
a upršaný, a druhý slnečný.
Klímu tvoria priemerné podmienky
počasia na nejakom mieste počas
dlhších časových období. Na púšti
sa napríklad vyskytuje horúca
a suchá klíma, zatiaľ čo v arktickom
a antarktickom regióne je studená
a suchá klíma.
Otepľovanie
Priemerná teplota povrchu Zeme sa od konca 19. storočia
zvýšila o 0,85 °C a predpokladá sa, že v ďalšom storočí sa
bude ešte zvyšovať. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať
veľa, ale zamysli sa nad týmto skutočnosťami:
k otepľovaniu došlo poväčšine v posledných desiatich
rokoch, takže zvyšovanie teploty sa zrýchľuje;
v tomto storočí sa zaznamenalo 14 z 15 rekordne
najteplejších rokov;
nezabudni, že ide o priemerné zvýšenie – niektoré miesta
sú oveľa teplejšie a iné zasa chladnejšie; napríklad Arktída
sa za uplynulých 60 rokov podstatne oteplila a v roku
2040 sa na nej môžu vyskytovať letá bez ľadu.
Vieš, že...
... v súčasnosti sa v atmosfére
nachádza viac oxidu uhličitého
(CO
2
) ako kedykoľvek za uplynulých
800000 rokov?
