Zastúpenie na Slovensku

STOP šíreniu dezinformácií na internete: 6 spôsobov, ako môžete pomôcť

/slovakia/file/p043458-895922sjpg_sk.

.
© European Commission

S dezinformáciami nie sú žarty. Aby sme zabránili ich šíreniu a nebezpečnému vplyvu, mali by sme všetci spolupracovať. Prečítajte si niekoľko praktických tipov, ktoré vám pomôžu identifikovať ich online. 

17/08/2020

Jednou z veľkých výziev, ktorým dnes čelíme, je boj proti dezinformáciám na internete. Dôležitým je preto vedieť ich rýchlo rozpoznať a nešíriť ďalej.

Dezinformácia je akákoľvek preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia vytvorená, prezentovaná a šírená pre ekonomický zisk alebo so zámerom zavádzať či klamať verejnosť. Niektorí šíria dezinformácie za účelom peňažného profitu, keďže im to môže pomôcť predávať výrobky, ktoré nie vždy fungujú alebo zvyšovať návštevnosť ich webových stránok a tým pádom aj zisky z reklamy. Ďalší môžu zase šírením dezinformácií sledovať svoje politické ciele. Podľa správy špeciálneho tímu EÚ, ktorý bojuje proti dezinformáciám, mnohé takéto správy pochádzajú z Číny alebo Ruska, pričom ich zámerom je oslabiť EÚ alebo vyvolávať politické zmeny. No mnoho ľudí zdieľa falošné informácie aj preto, lebo im jednoducho veria, nerobia to preto, že by chceli niekomu zámerne ublížiť, manipulovať ho alebo sa obohatiť.

Dezinformácie pritom nie sú vždy len úplne „falošné“ alebo nepravdivé. Medzi bežné praktiky dezinformátorov patrí práve šírenie poloprávd, miešanie faktov s fikciou či vytrhávanie informácií z kontextu. Cieľom týchto praktík je v konečnom dôsledku zmiasť čitateľov. 
Dezinformácie môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre našu spoločnosť i demokraciu. Môžu ovplyvniť naše politické rozhodovacie procesy či dokonca ohroziť ochranu životného prostredia, zdravia, osobnej bezpečnosti a pod. 

Tí, ktorí šíria dezinformácie, používajú na dosiahnutie svojich cieľov mnoho trikov. Aby sme vám tieto triky pomohli odhaliť, prinášame šesť spôsobov, ako dezinformácie rozpoznať a spomaliť ich šírenie v online prostredí: 

1. Overte si zdroj
Poznáte zdroj správ, na ktorom sa informácie zverejňujú? Ak nie, skúste si napríklad pozrieť sekciu „O nás“ daného webu a zistite, kto je za tým. Podobá sa vám tento zdroj vzhľadom alebo celkovou koncepciou na nejakú webovú lokalitu, ktorú dobre poznáte, ale nie je to celkom to isté? Môže to naznačovať, že ide o nespoľahlivý alebo podvodný zdroj, ktorý sa snaží napodobniť iný dôveryhodný zdroj informácií a ide teda o rafinovanú kamufláž. 

2. Overte si autora
Ak ide o dôveryhodného autora alebo novinára, malo by byť možné vyhľadať si jeho predchádzajúce práce a prípadne zistiť, pre koho v minulosti pracoval. Takisto by nemal byť problém nájsť ďalšie články alebo publikácie, ktoré napísal.
Nezabúdajte, že „online expert“ nemusí byť vždy naozajstným odborníkom na danú tému. Je veľký rozdiel medzi skutočným odborníkom a niekým, kto je posadnutý konšpiračnými teóriami. 
Zároveň, ak zbadáte, že niektorý účet na sociálnom médiu zverejňuje stovky príspevkov za deň, najmä na Twitteri a často v čase, ktorý vyzerá podozrivo, napríklad o štvrtej ráno, je dosť pravdepodobné, že je to bot (internetový robot - bot - je softvérový program, ktorý dokáže vykonávať konkrétne prednastavené úlohy, ako napr. aj simulovať komunikáciu s používateľmi internetu či sociálnych sietí, odpovedať na správy, komentovať a pod., boti môžu byť naprogramovaní na rôzne funkcie, pričom následne fungujú automaticky alebo s minimálnym ľudským zásahom). Ďalším varovným signálom môžu byť jazykové alebo syntaktické chyby, ako aj zriedkavé alebo nulové zapájanie sa do skutočných konverzácií. 

3. Overte si obsah
Patrí príspevok, ktorý chcete zdieľať, medzi témy, ktorým sa venujú tradičné médiá ako noviny alebo televízne/rozhlasové vysielanie? Zodpovedá príspevok informáciám, ktoré zverejňujú verejné orgány, inštitúcie alebo neziskové organizácie? Pamätajte, že dôveryhodné mediálne kanály majú jasne vymedzené normy, ktorých sa pri šírení informácií držia, a ich správy majú vyvážený charakter, uvedené zdroje a zapadajú do kontextu. Dôležité je aj overiť si, či uvedené fakty a čísla v texte sú presné, a či nie je článok zaujatý. Dôveryhodné médiá majú objektívne spravodajstvo oddelené od sekcií, kde sa uverejňujú osobné stanoviská, názory či komentáre. 

4. Overte si obrázky a videá
Dnes už sa nedá povedať staré dobré „uverím, keď uvidím“. Niekedy sa stáva, že staršie fotografie sa použijú v úplne inom kontexte alebo sú fotografie vyslovene sfalšované. Ak chcete zistiť, či je fotografia skutočná, môžete sa pokúsiť nájsť jej pôvodný zdroj alebo použitie, na čo sa dajú použiť rôzne online nástroje na vyhľadávanie obrázkov (tzv. reverse image search). Pomôcť vám môže napríklad aj doplňujúci modul z projektu InVID, ktorý slúži na odhaľovanie manipulácie s videami alebo obrázkami. 
Netreba zabúdať, že technológie využívané na šírenie dezinformácií sa neustále vyvíjajú a zlepšujú, o čom svedčí i výskyt falošných videí vytvorených technológiou „deepfake“.

5. Zistite, aké pocity vo vás článok vyvoláva
Ak vo vás článok vyvoláva veľa (negatívnych) emócií, na chvíľu sa zastavte a opýtajte sa sami seba: „Chcel niekto u mňa zámerne vyvolať takúto reakciu? Nechytil/-a som sa do pasce?“
Dezinformácie sú často navrhnuté tak, aby vyvolali negatívne emócie a narušili dôveru ľudí vo verejné orgány a profesionálne médiá. Ak sa tak stane, vždy je dobré porovnať si tieto informácie, príbehy s inými zdrojmi, inými médiami – a zistiť, či sa podobajú, resp. či sa tejto danej šokujúcej informácii venujú aj dôveryhodné médiá. Ak je totiž udalosť skutočná, je vysoko pravdepodobné, že neujde pozornosti a spracovaniu etablovaných médií a novinárov. 

6. Nahlasujte dezinformácie
Ak narazíte na správu, ktorá znie príliš šokujúco, zábavne či burcujúco, zachovajte chladnú hlavu a v prvom rade si skúste aspoň letmo overiť u iných spoľahlivých zdrojov či je jej obsah pravdivý. Ak sa domnievate, že ide o dezinformáciu, nahláste ju alebo aj účet, ktorý takéto správy pravidelne šíri, platforme sociálnych médií, na ktorej bola správa uverejnená. Všetky platformy už dnes ponúkajú možnosť nahlásenia a jednotlivé podozrivé správy a účty sa následne preverujú.

Boj proti dezinformáciám musí byť koordinovaným úsilím, do ktorého sa zapájajú všetci aktéri – od inštitúcií po sociálne platformy, cez spravodajské médiá až po jednotlivcov! Ak sa chcete pridať k ničiteľom dezinformácií, sledujte najnovšie triky a príbehy dezinformátorov a nahlasujte ich. Zároveň môžete svoje vedomosti a obozretnosť využiť aj na informovanie svojich blízkych a pomôcť im nepadnúť do osídiel skúsených dezinformátorov či konšpirátorov. 
Všetci sme v tom spoločne. Spoločne chránime naše hodnoty i demokratické systémy v EÚ.

Ak si chcete overiť či dokážete rozoznať pravdivé správy od dezinformácií a potrénovať si pritom aj svoju angličtinu, skúste si spraviť napríklad tento náučný kvíz na stránke EUvsdisinfo.eu.
Viac o dezinformáciách, ktoré sa šíria v súvislosti s EÚ, nájdete aj na stránke euromyty.sk alebo na tejto stránke europa.sk v sekcii Euromýty.