Zastúpenie na Slovensku

Povedzme si, akú Európu chceme

/slovakia/file/5scenarovholubicajpg_sk5scenarov_holubica.jpg

5 scenárov o budúcnosti EÚ
©

Len pred pár dňami prezident, predseda parlamentu i premiér vyslali silný signál, že považujú témy budúcnosti Európskej únie a našej pozície v nej za kľúčové. Podobnú pozornosť venujú európskym otázkam aj politici v mnohých ďalších krajinách Únie, kde sa tieto témy neraz predrali aj do epicentra volebných kampaní. 

Komentár Dušana Chreneka

13/11/2017

EÚ dnes po sérii kríz, Brexite, ale aj viacerých dôležitých reformách, stojí pred novou otázkou. Tá už dnes neznie či, ale ako sa Európa zmení. Nezanedbateľná časť obyvateľov EÚ dáva čoraz jasnejšie najavo, že ich očakávania od spoločného projektu sa pozvoľna menia.

Potvrdzuje to aj čerstvý celoeurópsky prieskum verejnej mienky Eurobarometer. K tradične uvádzaným prioritným úlohám EÚ ako boj proti nezamestnanosti a chudobe, ľudia stále hlasnejšie pridávajú aj potieranie terorizmu či obmedzenie neriadenej migrácie. Obyvatelia Slovenska dokonca tieto dva problémy označili za najhorúcejšie hrozby, ktorým by sa EÚ mala prioritne venovať.

Viac za menej

Lenže kvôli novším výzvam nemôžeme zabudnúť ani na tie stále nedoriešené. Kľúčovým pre nás zostáva dotiahnutie projektu eurozóny. Ak sa nechceme zmieriť s faktom, že nedostatočné záchranné mechanizmy môžu našu spoločnú menu vystavovať ďalším krízam, musíme sa zodpovedne vyrovnať s viacerými kľúčovými otázkami.

To znamená ujasniť si napríklad postoj k bankovej únii, zriadeniu Európskeho menového fondu, prepojeniu európskeho rozpočtu so štrukturálnymi reformami či zriadeniu postu ministra financií. Všetky tieto opatrenia môžu pri rozumnom prístupe výrazne zvýšiť odolnosť eura voči menovým nástrahám.

Potom je tu otázka financovania. EÚ po rozhodnutí o odchode Spojeného kráľovstva stojí pred výzvou, ako za menej peňazí naplniť rastúce očakávania našich obyvateľov. Ak nechceme výrazne okresať výdavky obmedzením eurofondov alebo platieb poľnohospodárom, bude sa musieť hľadať priestor na úspory. Druhou možnosťou je pripraviť reformu financovania EÚ a hľadať aj úplne nové zdroje príjmov. Toto je osobitne dôležitý balík otázok pre Slovensko, ktoré dlhodobo patrí k najväčším čistým príjemcom podpory z eurofondov.

Daňové rezervy

Nové riešenia musíme nájsť aj pre osekanie daňových únikov či obchádzanie platenia daní v krajinách, v ktorých spoločnosti produkujú zisk. Ide aj o elementárny pocit spravodlivosti a férovosti, dodržiavania pravidiel a vymáhania pravidiel, ktoré ľudia očakávajú. A nejde o drobné. Len na DPH ročne strácame viac ako 150 miliárd eur, z toho 50 miliárd eur predstavujú straty kvôli cezhraničným podvodom s DPH. Ďalšie úniky spôsobujú presuny firiem do daňových rajov a vyhýbanie sa plateniu daní. Aj mnohé veľké a úspešné firmy dnes platia len minimálne dane.  Ak by sme tieto peniaze zachránili, mohli by sa za to postaviť tisíce škôl, nemocníc a  ciest.

Aby mali špekulanti menší priestor na úniky a podvody, potrebujeme lepšie pravidlá, silnejšiu koordináciu a spoločný postup. Do úvahy prichádza viacero návrhov – od spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, cez reformu platieb DPH, spravodlivé dane pre digitálny priemysel až po daň z finančných transakcií. Dôležité bolo aj zriadenie Úradu európskeho prokurátora s poverením riešiť podvody s eurofondami, ale aj cezhraničné podvody na DPH.

Regionálne rozdiely

Naprieč Úniou stále evidujeme aj veľké regionálne rozdiely a nerovný prístup k zamestnancom či živnostníkom.

Musíme si preto zodpovedať otázku, či dokážeme udržať politickú súdržnosť európskeho projektu aj s veľkými sociálnymi rozdielmi. Alebo či sme naďalej schopní a ochotní investovať do ich zmenšovania. A ak áno, tak ako? Máme sa sústrediť najmä na infraštruktúru, alebo skôr na investície do vzdelávania, výskumu a inovácií? Alebo ísť radšej cestou grantov či návratného financovania?

Hlasno v poslednej dobe zaznieva aj otázka občanov druhej kategórie. Uspokojíme sa napríklad s tým, ak časť obyvateľov EÚ dostáva za rovnakú prácu na rovnakom mieste výrazne odlišnú mzdu len preto, že pochádzajú z iných končín Únie? Podobne by sme mohli pokračovať ďalej. Pozitívom nesporne je, že kľúčové otázky už vieme formulovať, aj možné riešenia už dnes máme položené na stole veľmi jasne. Aby sme sa však mohli pohnúť a spoločný európsky projekt tak posilniť, musia si najskôr národné reprezentácie každá doma a potom všetci spoločne vyjasniť tú najhlavnejšiu otázku týkajúcu sa (nášho) celkového smerovania EÚ.

Som preto veľmi rád, že traja najvyšší ústavní činitelia dali veľmi jasne najavo svoj postoj. A jasno v tom zjavne majú aj obyvatelia Slovenska, z ktorých len 8 percent považuje podľa aktuálneho Eurobarometra členstvo v Únii za negatívum. Pri drvivej väčšine nás ostatných tak platí, že otázkou nie je či, ale ako.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol zverejnený v denníku Hospodárske noviny 13. novembra 2017.