Zastúpenie na Slovensku

Európa berie klimatické zmeny vážne

/slovakia/file/futureoftheeujpg_skfuture_of_the_eu.jpg

Jednou z najdôležitejších politických výziev súčasnosti sa nepochybne stáva boj proti klimatickým zmenám. Okrem zložitých a nákladných opatrení však vytvára aj priestor na inovácie a zelenší hospodársky rast.

Komentár Dušana Chreneka

11/11/2017

Ak sa niekomu zdá, že najväčším problém súčasnosti je migračná kríza, nech počká 20 rokov. Iba toľko môže totiž trvať, kým začnú dôsledky neriešených klimatických zmien vyháňať z domovov mnohonásobne viac utečencov, ako dnešné ozbrojené konflikty. 

Aj tak by sa dal zhrnúť jeden zo záverov novej štúdie klimatológov a bezpečnostných expertov z americkej organizácie Environmental Justice Foundation, o ktorej pred pár dňami informoval britský Denník The Guardian. Autorom varovania je niekdajší americký brigádny generál a bezpečnostný expert Stephen Cheney a jeho zámerom nebolo strašiť, ale upozorniť, že dopady klimatických zmien môžeme pocítiť  všetci.

Organizácia preto svetových lídrov vyzvala, aby urýchlene začali s napĺňaním záväzkov z Parížskej klimatickej dohody, ktorá vstúpila do platnosti pred rokom. Situácia sa odvtedy čiastočne zmenila, keď nový americký prezident od dohody odstúpil. Jeho rozhodnutie vyvolalo veľké rozčarovanie svetových i európskych politikov. Okrem sklamania však prinieslo aj silnejší záväzok pre Európu prevziať v boji proti klimatickým zmenám ešte aktívnejšiu úlohu ako doposiaľ.

Toto odhodlanie sú krajiny Európskej únie pripravené potvrdiť aj na 23. konferencii OSN o zmene klímy, ktorá práve prebieha v nemeckom Bonne. Európania od stretnutia očakávajú nielen  opätovné potvrdenie záväzkov medzinárodného spoločenstva zintenzívniť globálnu reakciu na zmenu klímy, ale aj pokrok pri vypracovaní konkrétnych technických predpisov a usmernení vedúcich k tomuto cieľu.

Európske inšpirácie

Jedna vec je totiž dohoda na papieri, no celkom iná konkrétny prístup jednotlivých aktérov. Fakty sú pritom alarmujúce.  

V 20. storočí narástol počet obyvateľov štvornásobne, no hospodárska produkcia až 40-násobne. Spotreba vody vzrástla osemnásobne a spotreba fosílnych palív 16-násobne. Klimatológovia upozorňujú, že ak priemerná teplota na zemi stúpne viac ako o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím (po roku 1850) zmeny klímy sa môžu stať nezvratné. Tento rok bude pritom už tretím rokom v rade, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Celosvetové extréme výkyvy počasia, smog paralyzujúci každodenný život v metropolách, odpad kontaminujúci podzemnú vodu a moria, ako aj masy ľudí utekajúcich pred suchom a pohromami, môžu výrazne ovplyvniť už aj životy nás a ďalších generácií naisto.   

Európska únia sa preto proaktívne zaviazala, že na aktivity spojené s ochranou klímy vyčlení do roku 2020 až 180 miliárd eur. Cieľom je znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie, oproti roku 1990 aspoň o pätinu, a do roku 2030 až o 40 percent.

Zatiaľ čo Slovensku sa celkovo podarilo výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, naše hospodárstvo aj bytový fond sú nadpriemerne energeticky náročné a stále posielame na skládky až tri štvrtiny vyprodukovaného odpadu, čim sa radíme na úplný chvost EÚ. 

Zelený rast

Ochrana životného prostredia pritom už dávno nie je len niečo, čo musíme v záujme udržateľnosti nášho života na planéte so škrípaním zubov tolerovať. S príchodom nových zelených technológií sa z tejto nevyhnutnosti stáva zároveň aj obrovská príležitosť na tvorbu nových pracovných miest a zmysluplného hospodárskeho rastu.  

Že nemusí ísť o protichodné ciele, ukazujú aj dáta. Medzi rokmi 1990 až 2016 poklesli emisie skleníkových plynov v EÚ o 23 percent, no hrubý domáci produkt narástol o 53 percent. Efektívnejšie využívanie zdrojov prináša aj vznik nových pracovných príležitostí. Podľa odhadov Európskej komisie by len opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti fabrík či budov priniesli do roku 2020 až dva milióny pracovných miest. Pri zavádzaní technológií na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov ako slnko, vietor a biomasa, môžu získať prácu ďalšie tri milióny ľudí.

Únia chce byť celosvetovým lídrom aj pri prechode k vozidlám s nízkymi a nulovými emisiami. Opatrenia, ktoré k tomu povedú pred pár dňami predstavil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Podporia čistejšie vozidlá, sprístupnia alternatívne zdroje a zefektívnia náš dopravný systém.

Samozrejme, nikto netvrdí, že prechod na nízko-uhlíkové hospodárstvo bude jednoduchý. Takmer celý náš priemysel, bývanie či doprava stoja na fosílnych palivách a obavám z veľkých zmien sa preto dá rozumieť.  Pravdou však je, že súčasný model je neudržateľný, a to nielen pre katastrofické dôsledky na životné prostredie. Zásoby ropy, uhlia a plynu sa míňajú a technologická závislosť na obmedzených zdrojoch bude ekonomicky stále náročnejšia. Nehovoriac o rizikách závislosti na dovoze palív z často nestabilného prostredia.

Áno, nebude to ľahké a ani lacné. Stále je to ale oveľa istejšia investícia do budúcnosti, ako len 20 rokov pasívne čakať, či sa predpoveď amerického brigádneho generála naozaj potvrdí.  

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol zverejnený v denníku SME 11. novembra 2017.