Zastúpenie na Slovensku

Čo sa podarilo Európskej komisii za uplynulý rok

/slovakia/file/prejav-o-stave-%C3%BAnie-2021_skPrejav o stave Únie 2021

Prejav o stave Únie 2021
© Európska únia, 2021

Európska únia sústreďovala svoju pozornosť v krízovom režime najmä na zastavenie šírenia nového koronavírusu, obstarávanie očkovacích látok a na vyvedenie Európy z hospodárskej krízy pomocou nástroja NextGenerationEU.

13/09/2021

Po pandemickom roku 2020 môže Európa opäť vykročiť do budúcnosti. Cesta bude zelenšia, digitálnejšia a spravodlivejšia. Úniu čakajú dôležité kroky v oblasti klímy, digitalizácie a sociálnych otázok, no nezabúda ani na globálne opatrenia a Konferenciu o budúcnosti Európy.  

UKAZOVAŤ CESTU VON Z CELOSVETOVEJ ZDRAVOTNEJ KRÍZY 

Stratégia Európskej komisie spočívajúca v spoločnom obstarávaní očkovacích látok, vo vybudovaní širokého portfólia vakcín a v diverzifikácii ich európskych dodávateľov výrazne zrýchlila tempo očkovacej kampane EÚ. Komisia zabezpečila až 4,6 miliardy dávok vakcín, vďaka čomu sa do konca augusta 2021 podarilo zaočkovať 70 % dospelej populácie EÚ. Navyše, vďaka celosvetovému nástroju COVAX sa viac ako 200 miliónov dávok vakcín dostalo do 138 krajín sveta. Keď sa objavili nové varianty koronavírusu, Komisia okamžite zmobilizovala finančné prostriedky na naliehavý výskum a uzatvorila predbežné kúpne zmluvy na posilňovacie dávky a na prispôsobenie očkovacích látok novým variantom. K ich vývoju prispeje Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) a zaistí tak lepšiu pripravenosť na budúce pandémie a ich prevenciu. Zvládnutie pandémie a zlepšenie zdravia ľudí v Európe si vyžaduje aj bezpečnú a účinnú liečbu. Európska stratégia liečby ochorenia COVID-19 podporí vývoj a dostupnosť liekov. 

V snahe zmierniť sociálno-ekonomický vplyv krízy, prijala Komisia 2 179 opatrení a zmobilizovala všetky dostupné nástroje. Pomoc členským štátom poskytla z Fondu solidarity EÚ (530 miliónov eur), Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (7,6 miliardy eur), z programu EÚ pre výskum a inovácie – Horizont Európa (123 miliónov eur) alebo Európskeho centra pre prevenciu chorôb (110 miliónov eur). Zriadila aj európsku strategickú rezervu núdzového zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU, prostredníctvom ktorého odoslala viac ako 6,6 milióna zdravotníckych pomôcok a zmobilizovala šesť tímov urgentnej zdravotnej starostlivosti. Členské štáty sa zhodli na potrebe vybudovať silnú zdravotnú úniu, ktorá sa sústredí aj na boj proti rakovine, farmaceutickú stratégiu pre Európu, či potrebu podporiť nemocnice a zdravotnícke služby prostredníctvom nového programu EU4health

Bezpečné znovuotvorenie Európy a cezhraničný voľný pohyb zabezpečila koordinovaná reakcia členských štátov založená na spoločnom farebnom kódovaní a zriadení digitálnych COVID preukazov EÚ. Tie značne uľahčujú cestovanie a zároveň prispievajú k zotaveniu leteckých spoločností. Do konca augusta bolo vygenerovaných približne 400 miliónov preukazov. Aktuálne informácie o vnútroštátnych opatreniach a zdravotnej situácii v 31 krajinách sú zhrnuté na portáli Re-open EU

S post-pandemickou obnovou súvisí aj snaha o rozprúdenie hospodárstva pomocou historického plánu, ktorý poskytne zdroje z nástroja NextGenerationEU. Ide o výnimočnú šancu transformovať naše hospodárstva a vytvárať príležitosti a pracovné miesta. Jeho ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý pozostáva z grantov a úverov v hodnote 723,8 miliardy EUR na podporu reforiem a investícií realizovaných členskými štátmi EÚ. Už v lete 2021 začali do členských štátov plynúť prvé finančné prostriedky, ktoré si Komisia požičala z kapitálových trhov. Cieľom nie je len zmierniť hospodársku krízu, ale aj podporiť hospodárstvo, aby sa stalo zelenším, digitálnejším, odolnejším a spravodlivejším. V súlade s dohodou preto členské štáty vo svojich plánoch obnovy vyčlenili minimálne 37 % celkových pridelených prostriedkov na podporu cieľov v oblasti klímy a minimálne 20 % na podporu digitálnej transformácie. Do konca roku 2022 sa predpokladá, že všetky členské štáty dosiahnu aspoň takú úroveň hospodárstva, akú mali pred krízou. Prispela k tomu aj rýchla reakcia Komisie, ktorá podnikla okamžité kroky na zmiernenie hospodárskeho vplyvu pandémie, a to umožnením flexibility pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, schválením nových zdrojov financovania alebo prostredníctvom núdzových hospodárskych opatrení, akou je prvá iniciatíva EÚ na financovanie režimov skráteného pracovného času (SURE). Doteraz sa v rámci nástroja SURE poskytlo 19 členským štátom 90 miliárd EUR na podporu vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času. Na Slovensko putovalo približne 630 miliónov eur. Len v roku 2020 dostalo pomoc v rámci nástroja SURE 25 až 30 miliónov zamestnancov v EÚ

ZELENŠIA EURÓPA 

Len zdravá planéta môže podporiť dlhodobý blahobyt občanov EÚ. Európska komisia preto aj počas pandémie intenzívne pracovala na tom, aby sa Európska zelená dohoda stala realitou. Kľúčovým míľnikom na ochranu klímy je prijatie európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, kde je zakotvený záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 55 %. V záujme splnenia týchto ambicióznych cieľov Komisia predložila balík dvanástich návrhov týkajúcich sa Európskej zelenej dohody. Ďalšími dôležitými legislatívami pre dosiahnutie zelenšej Európy sú akčný plán nulového znečistenia, nový prístup k udržateľnému modrému hospodárstvu a akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu a stratégiou lesného hospodárstva

EURÓPSKE DIGITÁLNE DESAŤROČIE  

Digitálna Európa na svetovej úrovni priniesla počas pandémie veľké výhody – od umožnenia spojenia s priateľmi a rodinou až po prácu z domu a nakupovanie cez internet. Pandémia však ukázala aj potrebu ďalšieho urýchlenia digitálnej transformácie Európy. Prispeje k nemu nová vízia Európske digitálne desaťročie a jej digitálny kompas - usmernenie, ktoré premietne ambície EÚ pre rok 2030 do konkrétnych výsledkov. Pri zvyšovaní digitalizácie je dôležité dodržiavať hodnoty, ktoré si ctíme aj v online svete, o čo sa postará akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch. V nadchádzajúcom digitálnom desaťročí nám pomôže akt o správe údajov, nová smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov, vôbec prvý právny rámec pre umelú inteligenciu a návrh na európsku digitálnu identitu. 

SILNÁ SOCIÁLNA EURÓPA 

V záujme uspokojenia potrieb, ktoré plynú z dlhodobej zmeny klímy, digitalizácie, demografických trendov a riešenia bezprostredného vplyvu pandémie potrebuje EÚ nový súbor sociálnych pravidiel. Cieľom Komisie je, aby bolo do roku 2030 najmenej 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov zamestnaných. Zároveň by malo byť o 15 miliónov menej ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, čo zabezpečí návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách. Dôraz sa kladie najmä na vzdelávanie, zvyšovanie zručností, digitálne vzdelávanie a podporu zamestnanosti, a to najmä pri rekvalifikácii zamestnancov v upadajúcich odvetviach.  

Silu a hodnotu nášho sociálneho trhového hospodárstva dokazuje aj zvýšenie strednej dĺžky života Európanov o 10 rokov. Starnutie obyvateľstva má však vplyv na spôsob života čomu sa musia prispôsobiť aj vykonávané politiky. Komisia preto prijala zelenú knihu o starnutí a začala širokú verejnú diskusiu o výzvach a príležitostiach, ktoré sa týkajú dlhodobých vplyvov starnutia. Európa môže byť silná len vtedy, ak vďaka politikám a opatreniam nikoho nevylučuje a snaží sa dosiahnuť Úniu rovnosti, kde nie je nikto diskriminovaný. Dôležitými míľnikmi sú vytvorenie akčného plánu EÚ proti rasizmu a strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Prioritné postavenie v rámci agendy EÚ má najmä rodová rovnosť s čím súvisí návrh na zaistenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu bez ohľadu na pohlavie. Rovnosť žien a dievčat na celom svete zaisťuje Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť. 

OCHRANA EURÓPSKYCH DEMOKRACIÍ A PRÁVNEHO ŠTÁTU 

Európska komisia sa po prvý krát pozrela bližšie aj na stav vlády práva  v európskej 27-mičke a zároveň rozbehla inkluzívnu diskusiu o kultúre právneho štátu v celej EÚ. Pravidelná Správa o stave právneho štátu je súčasťou širšieho úsilia EÚ o podporu a obranu jej základných hodnôt. Táto činnosť zahŕňa aj akčný plán pre európsku demokraciu a obnovenú stratégiu uplatňovania Charty základných práv, ako aj nový mechanizmus podmienenosti na ochranu európskeho rozpočtu. Únia má prvýkrát k dispozícii mechanizmus na ochranu svojho rozpočtu vrátane nástroja NextGenerationEU pred porušovaním zásad právneho štátu. Komisia je odhodlaná chrániť bezpečnosť Európanov online aj offline. Od prijatia Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu v júli 2020 Komisia predložila dôležité nové legislatívne iniciatívy na posilnenie Europolu a na ochranu kritickej fyzickej a digitálnej infraštruktúry. Komisia prijala aj program boja proti terorizmu pre EÚ, iniciatívy na boj proti organizovanej trestnej činnosti a aj stratégiu kybernetickej bezpečnosti Európskej únie, či posilnenie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.  

Novej podoby sa dočkali aj politiky v oblasti migrácie a azylu, ktorá spája spoľahlivé a spravodlivé riadenie hraníc s účinnými a humánnymi pravidlami. Nový pakt o migrácii a azyle predstavuje nový prístup k zodpovednosti a solidarite, partnerstvám s krajinami mimo EÚ a legálnym možnostiam migrácie. S cieľom zabezpečiť inkluzívnejšiu integráciu Komisia predložila akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027. Významnými míľnikmi sú aj stratégia EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu migrantov, ako aj nová stratégia na posilnenie schengenského priestoru. 

SPOLOČNE VYTVÁRAŤ BUDÚCNOSŤ EURÓPY 

Jedným z kľúčových prvkov európskej demokracie je informovanosť občanov o tom, s kým sa ľudia s rozhodovacími právomocami stretávajú a kto sa snaží ovplyvniť nové právne predpisy a politiky. Európske inštitúcie preto podpísali novú medziinštitucionálnu dohodu o povinnom registri transparentnosti, ktorá rozširuje rozsah pôsobnosti registra transparentnosti a stanovuje zásady a pravidlá koordinovaného prístupu k transparentnému a etickému zastupovaniu záujmov na úrovni EÚ. Komisia zároveň pracuje na zefektívnení tvorby právnych predpisov EÚ, aby bol čo najinkluzívnejší. 

V oblasti participatívnej a poradnej demokracie zároveň prišla s inovatívnou Konferenciou o budúcnosti Európy, ktorá priamo dáva slovo občanom. Poskytuje Európanom nové možnosti na diskusiu a formovanie budúcich priorít EÚ. Je otvorená pre občanov zo všetkých spoločenských skupín a zo všetkých kútov Únie s osobitným zameraním na mladých ľudí. Pre „tichú väčšinu“ je to príležitosť zapojiť sa do fungovania EÚ, a to pomocou viacjazyčnej digitálnej platformy, lokálnych diskusií alebo občianskych panelov. Závery konferencie sa premietnu do budúcej tvorby politík EÚ.