Komisia zverejňuje vôbec prvú samostatnú správu o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ

Ďalšie nástroje

 
16/12/2016

Európska komisia dnes prijala vôbec prvú samostatnú správu o vykonávaní štyroch existujúcich makroregionálnych stratégií Európskej únie (EÚ): stratégia EÚ pre región Baltského morastratégia EÚ pre podunajskú oblasťstratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora a stratégia EÚ pre alpský región.

V tejto správe sa uvádza posúdenie stavu vykonávania aktuálnych stratégií, ako aj prehľad hlavných, doteraz dosiahnutých výsledkov. Hodnotia sa v nej doteraz získané skúsenosti a predkladá viacero odporúčaní o možnom vývoji týchto stratégií a ich akčných plánov, a to aj v súvislosti s budúcou politikou súdržnosti.

V správe sa riešia spoločné prierezové problematiky všetkých štyroch stratégií, a to bez ohľadu na stupeň ich vypracovanosti (napr. tvorba a plánovanie politiky, riadenie, sledovanie a hodnotenie, financovanie a oznamovanie). V osobitných častiach sa uvádzajú hlavné výsledky a výzvy pre každú makroregionálnu stratégiu.

Vykonávanie štyroch makroregionálnych stratégií, ktoré zahŕňajú 19 členských štátov EÚ a 8 krajín mimo EÚ, celkovo vyvolalo silnejší záujem a povedomie o európskej územnej spolupráci a územnej súdržnosti a jej pridanej hodnote. Viedli k väčšej koordinácii a posilneniu spolupráce v určitých oblastiach (napr. plavbyschopnosť, energie, zmena klímy) a medzi dotknutými krajinami, ako aj k intenzívnejšej spolupráci s krajinami mimo EÚ za účelom ich priblíženia k EÚ. Stratégie takisto prispeli k formovaniu politiky, vykonávaniu existujúcich právnych predpisov a hlbšiemu dialógu medzi rozličnými subjektmi.

Stratégie však ešte naplno nevyužili svoj celý potenciál a stále je potrebné prekonať niektoré problémy. Členské štáty, ktoré stratégie iniciovali, musia zachovávať väčšie vlastníctvo a zodpovednosť; účinnosť systémov riadenia sa musí zlepšiť; príslušné existujúce zdroje financovania (európske, regionálne, vnútroštátne) sa musia lepšie koordinovať. V správe sa zdôrazňuje aj význam administratívnych zdrojov a spôsobilosť dosahovať stanovené ciele.

Niektoré otázky vyvstávajú v súvislosti s budúcou politikou súdržnosti. Tie sa týkajú najmä synergií a komplementarity medzi makroregionálnymi stratégiami a programami EÚ podporovanými z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj zosúladenia stratégií s nadnárodnými programami Interreg a ďalšieho zlepšenia systému riadenia.

K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sú uvedené podrobnejšie informácie týkajúce sa stavu vykonávania každej makroregionálnej stratégie, ako aj osobitných odporúčaní.

V správe sa uvádza komplexné pochopenie toho, ako štyri makroregionálne stratégie EÚ fungujú, a to začlenením konkrétnych príkladov vykonávaných v príslušných oblastiach. Každá z týchto oblastí má osobitnú pridanú hodnotu, napríklad:

  • kvalita vody Baltského mora sa zlepšuje a prítok živín sa znižuje prostredníctvom vykonávania projektov, ako je napríklad PRESTO alebo Interaktívne hospodárenie s vodami (IWAMA),
  • inovačné a udržateľné využívanie morských zdrojov a spolupráca medzi príslušnými subjektmi a iniciatívami v oblasti Baltského mora v tejto oblasti sa ďalej aktívne podporuje v rámci siete SUBMARINER,
  • v povodí rieky Dunaj sa vďaka koordinovanému hospodáreniu s vodami a riadeniu rizík prostredníctvom projektov, ako je SEERISK , značne znižuje riziko škôd spôsobených povodňami,
  • úzke plavebné miesta Dunaja sa odstraňujú a bezpečnosť navigácie sa zlepšuje prostredníctvom projektov ako FAIRWAY a DARIF,
  • spolupráca s krajinami EÚ v konkrétnych oblastiach spoločného záujmu v rámci stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora pomáha zúčastneným krajinám západného Balkánu vytvárať podmienky na ich pristúpenie k EÚ;
  • zelené/modré koridory, ktoré sa zameriavajú na udržateľný hospodársky rast, rešpektujú životné prostredie a prepájajú zem a more v Jadranskom a Iónskom mori, boli identifikované ako kľúčové oblasti, v ktorých by sa mali podporovať strategické projekty,
  • zavedenie cezhraničného vzdelávacieho priestoru pre duálne odborné vzdelávanie v alpskom regióne sa rieši prostredníctvom projektov ako je mountErasmus,
  • cezhraničné prepojenie v alpskom regióne sa zlepšuje v súvislosti s prepravou cestujúcich, a to premenou AlpInfoNet na cezhraničný systém cestovných informácií.

Ďalšie informácie

 

Novinky