Celkové údaje o prisťahovalcoch v európskej spoločnosti

K 1. januáru 2020

  • circle image 2 people with European flag

    mala EÚ 447,3 milióna obyvateľov

 

  • [[{"fid":"725627","view_mode":"wysiwyg","fields":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"inhibitants image icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""},"type":"media","field_deltas":{"40":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"inhibitants image icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""}},"attributes":{"alt":"inhibitants image icon","style":"height: 80px; width: 80px;","class":"media-element file-wysiwyg","data-delta":"40" 23 miliónov z nich tvorili občania krajín mimo EÚ (5,1 % celkového počtu obyvateľov EÚ)
  • {"fid":"725656","view_mode":"wysiwyg","fields":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"inhibitants image icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""},"type":"media","field_deltas":{"41":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"inhibitants image icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""}},"attributes":{"alt":"inhibitants image icon","style":"height: 80px; width: 80px;","class":"media-element file-wysiwyg","data-delta":"41" Takmer 37 miliónov predstavovali osoby, ktoré sa narodili mimo EÚ* (8,3 % celkového počtu obyvateľov EÚ)

*To nezahŕňa osoby narodené v inom členskom štáte.

Podiel obyvateľov narodených v zahraničí je v EÚ nižší ako vo väčšine krajín s vysokými príjmami.

Počet obyvateľov narodených v zahraničí v jednotlivých krajinách

Zdroj: Eurostat, OECD, UNDESA, údaje z roku 2020
Poznámka: osoby žijúce v EÚ, ktoré sa narodili mimo EÚ (nezahŕňa to osoby narodené v inom členskom štáte); ak by sa zahrnuli osoby narodené v inom členskom štáte EÚ, podiel by predstavoval 12,2 %.

Dôvody, prečo ostať v Európe

Všetky platné povolenia na pobyt na konci roku 2020 podľa dôvodu vydania

Zdroj: Eurostat; okrem Dánska, Nemecka, Grécka, Portugalska a Švédska; „Iné“ zahŕňajú povolenia vydané len z dôvodu pobytu, povolenia vydané obetiam obchodovania s ľuďmi a maloletým osobám bez sprievodu, ako aj povolenia vydané zo všetkých ostatných dôvodov, na základe ktorých sa môžu vydávať povolenia na pobyt a na ktoré sa nevzťahujú ostatné kategórie.

Spomedzi občanov krajín mimo EÚ, ktorí sa na konci roka 2020 zdržiavali v EÚ s platným povolením na pobyt, bola väčšina držiteľmi povolení vydaných z rodinných alebo pracovných dôvodov.

Zamestnanosť prisťahovalcov

V roku 2020 bolo na trhu práce EÚ zamestnaných 8,6 milióna občanov krajín mimo EÚ z celkového počtu 189,1 milióna osôb vo veku 20 – 64 rokov, čo predstavuje 4,6 % celkového počtu.

V EÚ bola v roku 2020 miera zamestnanosti obyvateľstva v produktívnom veku vyššia v prípade občanov EÚ (73,3 %) ako občanov krajín mimo EÚ (57,6 %).

Skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť: Mnohí občania krajín mimo EÚ sú dôležitými pracovníkmi.

Sektory s nadmerným zastúpením

V roku 2020 boli občania krajín mimo EÚ nadmerne zastúpení v niektorých osobitných ekonomických odvetviach, ako napríklad:

Odvetvie Celková zamestnanosť občanov krajín mimo EÚ Celková zamestnanosť občanov EÚ
Ubytovacie a stravovacie služby 11,4 % 3,8 %  
Administratívne a pomocné činnosti 7,1 % 3,7 %
Práca v domácnosti 6,5 % 0,7 %
Stavebníctvo 8,6 % 6,4 %

Nadmerné zastúpenie podľa povolania

Z hľadiska povolaní boli občania krajín mimo EÚ nadmerne zastúpení v týchto odvetviach:

Profesijná skupina Celková zamestnanosť občanov krajín mimo EÚ Celková zamestnanosť občanov EÚ
Upratovači a pomocníci 11,9 %

3,1 %

Pracovníci v osobných službách 9,0 % 4,2 %
Pracovníci v oblasti osobnej zdravotnej starostlivosti 5,1 % 2,9 %
Stavební pracovníci 5,8 % 3,6 %
Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, priemyselnej výrobe a doprave 5,6 % 2,4 %
Pomocní pracovníci pri príprave jedla 2,7 % 0,5 %
Pomocní pracovníci v poľnohospodárstve a rybárstve 2,6 % 0,6 %

Sektory s nedostatočným zastúpením

Občania krajín mimo EÚ boli nedostatočne zastúpení v iných ekonomických odvetviach, ako napríklad:

Odvetvie Celková zamestnanosť občanov krajín mimo EÚ Celková zamestnanosť občanov EÚ
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 1,2 % 7,5 %
Vzdelávanie 3,7 % 7,6 %
Zdravotníctvo a sociálna pomoc 7,6 % 10,9 %
Finančné a poisťovacie činnosti 1,1 % 2,8 %

Nedostatočné zastúpenie podľa povolania

Na druhej strane boli občania krajín mimo EÚ nedostatočne zastúpení v týchto odvetviach:

Profesijná skupina Celková zamestnanosť občanov krajín mimo EÚ Celková zamestnanosť občanov EÚ
Učitelia a odborní pedagogickí pracovníci 2,5 % 5,6 %
Odborní pracovníci administratívnych, podporných a obchodných činností 2,5 % 6,8 %
Všeobecní administratívni pracovníci a zapisovatelia 1,4 % 4,0 %
Technici a odborní pracovníci v oblasti vedy a techniky 2,0 % 4,1 %
Špecialisti administratívnych, podporných a obchodných činností 2,1 % 4,2 %
Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve (trhovo orientovaní) 1,3 % 3,1 %

Zdroj: Eurostat

Utečenci v Európe

Na základe údajov Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov bolo na konci roka 2020 na celom svete:

  • 26,4 milióna utečencov a
  • 48,0 milióna vnútorne vysídlených osôb (v dôsledku konfliktu).

Skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť: V EÚ žilo na konci roka 2020 len 10 % všetkých svetových utečencov a len zlomok vnútorne vysídlených osôb.

V porovnaní s celkovým počtom obyvateľov tvorí podiel utečencov v EÚ 0,6 %.

Počet utečencov v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov

V niekoľkých krajinách sveta žije veľký počet utečencov:

Zdroj: ÚRAD VYSOKÉHO KOMISÁRA OSN PRE UTEČENCOV
Poznámka: Grafy znázorňujú EÚ a desať krajín s najvyšším počtom utečencov

Skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť: Väčšina utečencov z Afriky a Ázie neprichádza do Európy, ale presúvajú sa do susedných krajín.

Migrácia do EÚ a z EÚ

Údaje o migrácii za rok 2019


  • 2,7 milióna
    osôb sa do EÚ prisťahovalo,

  • 1,2 milióna osôb sa z EÚ vysťahovalo,

  • Celkové čisté prisťahovalectvo do EÚ: 1,5 milióna osôb.

Skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť: Vzhľadom na to, že v EÚ sa narodilo 4,2 milióna detí a 4,7 milióna ľudí umrelo, by sa bez migrácie európska populácia zmenšila v roku 2019 o pol milióna obyvateľov. Podľa predbežných údajov sa v roku 2020 počet obyvateľov EÚ znížil približne o 300 000 ľudí (zo 447,3 milióna k 1. januáru 2020 na 447,0 milióna k 1. januáru 2021) v dôsledku kombinácie menšieho počtu pôrodov, väčšieho počtu úmrtí a nižšej čistej migrácie.

V roku 2020 bolo v EÚ vydaných približne 1,9 milióna prvých povolení na pobyt v porovnaní s takmer 3,0 milióna v roku 2019. Tento pokles bol spôsobený cestovnými obmedzeniami zavedenými na zastavenie šírenia vírusu ochorenia COVID-19. Pandémia mala mimoriadne silný negatívny vplyv na pracovné povolenia a v dôsledku toho sa ich podiel znížil zo 41 % v roku 2019 na 29 % v roku 2020. V roku 2020 boli prvé povolenia vydané z týchto dôvodov:

Zdroj: Eurostat; okrem Grécka, Chorvátska a Švédska; „Iné“ zahŕňajú povolenia vydané len z dôvodu pobytu, povolenia vydané obetiam obchodovania s ľuďmi a maloletým osobám bez sprievodu, ako aj povolenia vydané zo všetkých ostatných dôvodov, na základe ktorých sa môžu vydávať povolenia na pobyt a na ktoré sa nevzťahujú ostatné kategórie.

10 štátnych príslušností s najčastejšie udeľovanými prvými povoleniami na pobyt v členských štátoch EÚ v roku 2020

Zdroj: Eurostat; okrem Grécka, Chorvátska a Švédska.

Žiadanie o azyl v Európe

Počet osôb žiadajúcich o azyl prvýkrát podľa kontinentu pôvodu (2020)

Zdroj: Eurostat

15 štátnych príslušností s najväčším počtom osôb žiadajúcich o azyl prvýkrát (2020)

Zdroj: Eurostat

Žiadatelia o azyl pochádzali v roku 2020 z takmer 150 krajín.

V EÚ bolo podaných 472 000 žiadostí, z ktorých 417 000 tvorili žiadosti podané prvýkrát, čo je 32 % pokles v porovnaní s rokom 2019.

Čoraz väčší počet žiadateľov prichádza do EÚ legálne z krajín s bezvízovým stykom (v roku 2020 to bolo 28 % žiadateľov, ktorí žiadosť podali prvýkrát), a to najmä z týchto krajín:

  • Venezuela (7,3 % všetkých žiadateľov, ktorí žiadosť podali prvýkrát),
  • Kolumbia (7,0 %),
  • Gruzínsko (1,6 %),
  • Peru (1,5 %),
  • Honduras (1,4 %).
  • {"fid":"723864","view_mode":"wysiwyg","fields":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"asylum application icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""},"type":"media","field_deltas":{"32":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"asylum application icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""},"33":{"format":"wysiwyg","field_file_image_alt_text[en][0][value]":"asylum application icon","field_file_image_title_text[en][0][value]":false,"field_caption[en][0][value]":""}},"attributes":{"alt":"asylum application icon","style":"height: 80px; width: 80px;","class":"media-element file-wysiwyg","data-delta":"32"}}]]

    Väčšina prvých žiadostí bola podaná v týchto krajinách:

    • Nemecko (102 500),
    • Španielsko (86 400),
    • Francúzsko (81 700),
    • Grécko (37 900),
    • Taliansko (21 200).
  •  

    asylum application icon

    Vzhľadom na počet obyvateľov bolo v roku 2020 najviac prvýkrát podaných žiadostí o azyl zaznamenaných v týchto krajinách:

    • Cyprus (841 na 100 000 obyvateľov),
    • Malta (468),
    • Grécko (354).

     

Počet prvýkrát podaných žiadostí o azyl na 100 000 obyvateľov v roku 2020:

Zdroj: Eurostat

V roku 2020 malo 141 000 osôb žiadajúcich o azyl menej ako 18 rokov, pričom takmer 10 % z nich (13 500) tvorili maloleté osoby bez sprievodu. Väčšina detí bez sprievodu pochádzala z Afganistanu, zo Sýrie a z Pakistanu.

V prvej polovici roka 2021 bolo v EÚ podaných 248 000 žiadostí o azyl (z toho 200 000 prvýkrát podaných žiadostí), čo predstavuje nárast o 12 % percent v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020, ale pokles o 26 % v porovnaní spred pandémiou Covid-19 (rovnaké obdobie roka 2019)

Priznanie postavenia utečenca

V roku 2020 prijali krajiny EÚ 521 000 prvostupňových rozhodnutí o azyle. 41 % z nich bolo kladných:

  • 106 000 osôb získalo postavenie utečenca,
  • 50 000 osôb získalo postavenie osoby s doplnkovou ochranou a
  • 55 000 osôb získalo humanitárne postavenie.

Ďalších 233 000 konečných rozhodnutí bolo prijatých po odvolaní, a to vrátane:

  • 22 000 rozhodnutí o priznaní postavenia utečenca,
  • 22 000 rozhodnutí o priznaní postavenia osoby s doplnkovou ochranou a
  • 25 000 rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia.  

Celkovo tak krajiny EÚ udelili v roku 2020 ochranu približne 280 000 ľuďomNajväčšie skupiny pochádzali z týchto krajín:

  • Sýria (27 % všetkých ľudí, ktorým bola udelená ochrana),
  • Venezuela (17 %),
  • Afganistan (15 %).

V prvom polroku 2021 sa miera uznaných žiadostí znížila. Z 269 000 prvostupňových rozhodnutí o azyle prijatých v tomto období bolo 35 % kladných vrátane:

  • 48 000 rozhodnutí o priznaní postavenia utečenca,
  • 31 000 rozhodnutí o priznaní postavenia osoby s doplnkovou ochranou a
  • 15 000 rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia.

Účinnosť azylového systému

  • Nižší počet zatiaľ nerozhodnutých žiadostí
    Vzhľadom na značný pokles počtu žiadostí sa členským štátom podarilo znížiť počet zatiaľ nerozhodnutých žiadostí: na konci roka 2020 nebolo rozhodnuté v prípade 766 000 žiadostí o azyl, čo je o 18 % menej než prechádzajúci rok (929 000). V roku 2021 sa počet nevybavených žiadostí naďalej znižoval, pričom do konca júna klesol na 704 000, čo je najnižšia úroveň od polovice roka 2015.
  • Rôzne trvanie vybavovania žiadostí v jednotlivých členských štátoch
    Pomer prebiehajúcich konaní a žiadostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, sa v jednotlivých členských štátoch líši v závislosti od rozdielneho trvania ich vybavovania. Podľa údajov agentúry EASO sa takmer dve tretiny prípadov, o ktorých sa nerozhodlo na prvom stupni, vybavovalo viac než šesť mesiacov.

Počet žiadostí, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté, v porovnaní s celkovým počtom žiadostí v príslušnom mesiaci

Zdroj: Eurostat

  • Rôzne miery uznávania štatútu utečenca v jednotlivých krajinách EÚ
    Azylový systém EÚ naďalej oslabujú výrazné rozdiely v mierach uznávania štatútu utečenca medzi jednotlivými krajinami EÚ. V roku 2020 bola napríklad miera uznávania štatútu utečenca afganským občanom na prvom stupni od 1 % v Bulharsku do 93 % v Taliansku.
  • Dublinské pravidlá v praxi
    V roku 2020 zaznamenali členské štáty 94 500 žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktoré boli podľa dublinských pravidiel zaslané do iných členských štátov a iných štátov zapojených do dublinského systému. Tie potom prevzali zodpovednosť za preskúmanie žiadosti. Z 85 000 rozhodnutí o týchto žiadostiach bolo 49 900 (59 %) kladných, pričom sa uskutočnilo 12 200 presunov, čo zodpovedá 24 % prijatých žiadostí.

Presídlenie

V roku 2020 bolo z krajín mimo EÚ presídlených do členských štátov EÚ približne 8 700 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, čo je o 59 % menej ako v roku 2019.

Najväčší počet odchodov bol zaznamenaný z Turecka. Najväčší počet presídlených tvorili Sýrčania, a to 53 %.

V rámci spoločných systémov presídľovania EÚ získalo od roku 2015 v EÚ ochranu viac ako 81 000 osôb. Členské štáty získavajú na takéto presídlenia podporu z rozpočtu EÚ.

Neoprávnené prekročenia hraníc

Celkové údaje

Neoprávnené prekročenia hraníc EÚ v roku 2020 podľa národnosti

Zdroj: Frontex

2020
 
localisation 125 100 neoprávnených prekročení hraníc
Pokles o 12 % v porovnaní s rokom 2019, čo je najmenej za sedem rokov

Z toho:

  •  

    crossing boat

    86 300 prekročení námorných hraníc v roku 2020

    Pokles o 19 % v porovnaní s rokom 2019

  • crossing map

    38 800 prekročení pozemných hraníc v roku 2020

    Nárast o 9 % v porovnaní s rokom 2019

2021

85 700 neoprávnených prekročení hranice (január – júl 2021)

O 66 % viac ako za rovnaké obdobie roka 2020

Geografické rozdelenie

2020

 

  • Nárast prekročení hraníc na trasách cez západné Stredozemie (vrátane atlantickej trasy zo západnej Afriky na Kanárske ostrovy) (+51 %, 40 300) a cez centrálne Stredozemie (+155 %, 35 700),
  • Pokles prekročení hraníc na trase cez východné Stredozemie (-76 %, 20 300),
  • Trasa cez východné hranice (cez pozemnú hranicu s Bieloruskom, Moldavskom, Ruskom a Ukrajinou): počet nezákonných prekročení hraníc sa medziročne znížil o 4 %, rádová hodnota však bola oveľa nižšia ako na troch hlavných trasách (615),
  • 8 % nárast úmrtí na mori: v roku 2020 sa zaznamenalo 2 268 mŕtvych alebo nezvestných osôb na týchto troch hlavných trasách, pričom v roku 2019 to bolo 2 095.
2021
  • Medziročný (údaje za január – júl) nárast prekročení hraníc na trase cez centrálne Stredozemie (+102 %, 31 800) a na trase cez západné Stredozemie (+66 %, 16 200) a na trase cez východné hranice (+1744 %, 4 200),
  • Pokles prekročení hraníc na trase cez východné Stredozemie (–28 %, 9 700),
  • 100 % nárast úmrtí na mori: v období od januára do augusta 2021 sa na týchto troch hlavných trasách zaznamenalo 1 904 mŕtvych alebo nezvestných osôb, pričom v tom istom období roku 2020 to bolo 954.

Návraty

Celkové údaje

  •  
    2020

    396 000 občanov krajín mimo EÚ dostalo príkaz na opustenie územia EÚ,

    Pokles o 19 % v porovnaní s rokom 2019

  •  

     
    2019

    491 000 občanov krajín mimo EÚ dostalo príkaz na opustenie územia EÚ,

     

Najčastejšie bol príkaz na opustenie územia EÚ vydaný občanom týchto krajín:

  • Alžírsko (8,6 % z celkového počtu),
  • Maroko (8,5 %),
  • Albánsko (5,8 %),
  • Ukrajina (5,4 %),
  • Pakistan (4,8 %).

Účinnosť návratového systému

V roku 2020 bolo do krajiny mimo EÚ vrátených 70 200 občanov krajín mimo EÚ. Toto predstavuje 18 % všetkých rozhodnutí o návrate vydaných počas daného roka, čo predstavuje pokles z 29 % v roku 2019. Cestovné obmedzenia zavedené v dôsledku pandémie a obmedzená dostupnosť letov skomplikovali v roku 2020 vykonávanie návratov.

V roku 2020 boli osoby najčastejšie vrátené do týchto hlavných krajín pôvodu mimo EÚ:

  • Albánsko (13,9 % všetkých návratov),
  • Gruzínsko (8,2 %),
  • Ukrajina (7,9 %).

Veľmi nízka miera návratov bola spomedzi občanov krajín s minimálne 5 000 príkazmi na návrat zaznamenaná v prípade osôb pochádzajúcich z týchto krajín:

  • Pobrežie Slonoviny (2,0 %),
  • Mali (2,1 %),
  • Guinea (2,5 %),
  • Senegal (3,2 %),
  • Alžírsko (4,8 %).

V prípade 17 členských štátov, ktoré oznámili údaje v tomto členení v roku 2020, tvorili 25 % návratov asistované návraty, t. j. vrátené osoby dostali logistickú, finančnú a/alebo inú materiálnu pomoc. Neasistované návraty tvorili 75 %.

Počet asistovaných návratov bol obzvlášť vysoký v týchto krajinách:

  • Maďarsko (90 %),
  • Luxembursko (66 %),
  • Rakúsko (62 %).

Miera návratov zostala v roku 2021 nízka: v 21 členských štátoch, ktoré oznámili úplné údaje, bolo v prvom štvrťroku uskutočnených 12 400 návratov, čo zodpovedá 17 % príkazov na návrat vydaných v tomto období (71 600).

Krátkodobé víza

V roku 2020 prijalo viac ako 1 700 konzulátov členských štátov 2,9 milióna žiadostí o vydanie krátkodobých víz podaných občanmi krajín mimo EÚ, čo je o 83 % menej než v roku 2019.

Celkovo bolo 2,5 milióna krátkodobých víz vydaných a 0,4 milióna zamietnutých, čo predstavuje mieru zamietnutia 13,6 % na úrovni celej EÚ (nárast z 9,9 % v roku 2019).

Väčšina žiadostí bola podaná v týchto krajinách:

  • Rusko (654 000), 
  • Turecko (229 000),
  • Čína (209 000),
  • Maroko (180 000),
  • India (168 000).

Väčšina žiadostí o udelenie víz bola spracovaná v týchto krajinách:

  • Francúzsko (658 000),
  • Nemecko (412 000),
  • Španielsko (340 000),
  • Taliansko (294 000),
  • Česko (177 000).

62 % všetkých víz bolo udelených na viac vstupov. Krátkodobé víza platia 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia pre cesty v rámci 26 schengenských krajín.

Atlas migrácie

Vedomostné centrum pre migráciu a demografiu Európskej komisie vydalo Atlas migrácie – interaktívny zdroj harmonizovaných, aktuálnych a validovaných údajov o situácii v oblasti migrácie a demografie v 27 členských štátoch EÚ a 171 krajinách a na územiach mimo EÚ.

Európska štatistika o migrácii a azyle

Aktuálna európska štatistika o

Ďalšie informácie sú dostupné na webovom sídle Eurostatu.

Eurostat zbiera údaje od národných štatistických úradov členských štátov EÚ a krajín EZVO na základe štatistických nariadení prijatých Európskym parlamentom a Radou. Údaje a metaúdaje sa v pravidelných intervaloch aktualizujú v závislosti od zberu údajov a ich kvalita je zabezpečená v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku. Štatistické zistenia sa uverejňujú v článkoch Statistics Explained (Štatistika v kocke) a v iných publikáciách.

Vyhlásenie o vylúčení zodpovednosti: Uvedené údaje vychádzajú z najnovších dostupných informácií, ktoré sú aktualizované štvrťročne, posledná aktualizácia: 22. september 2021.