Komisia 10. marca 2020 položila základy priemyselnej stratégie, ktorá by mala podporiť dvojakú transformáciu na zelené a digitálne hospodárstvo, zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ na celosvetovej úrovni a posilniť otvorenú strategickú autonómiu Európy. Deň po tom, ako bola prezentovaná nová priemyselná stratégia, Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila COVID-19 za pandémiu.

Táto aktualizácia nenahrádza priemyselnú stratégiu z roku 2020, ani nezavršuje procesy, ktoré sa ňou začali – veľká časť týchto snáh stále prebieha a vyžaduje si osobitné úsilie. Ide o cielenú aktualizáciu, ktorá sa zameriava na to, čo ešte treba urobiť a aké ponaučenia treba vyvodiť.

Pri prijímaní všetkých opatrení v rámci tejto stratégie treba brať ohľad na malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú hlavným prostriedkom inovácie v jednotlivých ekosystémoch. Odzrkadlené je to horizontálne, vo zvýšenej pozornosti, ktorá sa venuje regulačnej záťaži pre MSP. Nové opatrenia budú pre MSP a startupy veľkým prínosom – či už z hľadiska posilnenia jednotného trhu, zníženia závislosti od dodávok zo zahraničia alebo zrýchlenia zelenej a digitálnej transformácie. Súčasťou stratégie sú aj určité opatrenia zamerané na MSP, ako napríklad opatrenia týkajúce sa zvýšenej odolnosti, boja proti oneskoreným platbám a podpory platobnej schopnosti.

Ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 výrazne ovplyvnila hospodárstvo EÚ. Jej vplyv bol rôznorodý pre rozličné ekosystémy a spoločnosti rôznych veľkostí. Kríza odhalila vzájomnú závislosť globálnych hodnotových reťazcov a poukázala na kritickú úlohu globálne integrovaného a dobre fungujúceho jednotného trhu.

  • 6,3 % pokles hospodárstva EÚ
  • 60 % malých a stredných podnikov (MSP) hlásilo v roku 2020 pokles obratu
  • 24 % pokles obchodu v rámci EÚ v druhom a treťom štvrťroku 2020
  • 1,7 % zníženie zamestnanosti v MSP v roku 2020 – 1,4 milióna pracovných miest
  • 45 % spoločností očakávalo, že v roku 2021 dôjde k zníženiu miery investícií

Hoci sa vplyv krízy v jednotlivých ekosystémoch a podnikoch líši, treba zdôrazniť určité kľúčové otázky, na ktoré poukázala táto kríza: 

  • Uzavretie hraníc, ktoré obmedzuje voľný pohyb osôb, tovaru a služieb.
  • Prerušenie globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré ovplyvňuje dostupnosť základných výrobkov. 
  • Narušenie dopytu.

V snahe riešiť tieto otázky sú v aktualizovanej priemyselnej stratégii navrhnuté nové opatrenia, ktorých cieľom je zohľadniť ponaučenia z krízy a udržiavať úroveň investícií. Stratégia sa zameriava najmä na tieto aspekty:

 

Odolnosť jednotného trhu

Jednotný trh je najdôležitejším aktívom EÚ, ktoré európskym spoločnostiam ponúka istotu, rozsiahly záber a odrazový mostík na globálne trhy. Pandémia COVID-19 však zredukovala počet príležitostí, ktoré ponúka jednotný trh. Podniky a občania utrpeli v dôsledku zatvorenia hraníc, narušenia ponuky a často aj chýbajúcej predvídateľnosti.     

S cieľom riešiť tieto otázky Komisia navrhla: 

Single market emergency instrument Núdzový nástroj jednotného trhu: poskytnúť štrukturálne riešenie na zabezpečenie dostupnosti a voľného pohybu osôb, tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz.
Deepening the single market Prehĺbenie jednotného trhu: preskúmať harmonizáciu noriem v oblasti kľúčových služieb pre podniky; zároveň posilniť digitalizáciu dohľadu nad trhom a iné cielené opatrenia pre MSP.
Monitoring the single market Monitorovanie jednotného trhu: každoročná analýza stavu jednotného trhu, a to aj v rámci 14 priemyselných ekosystémov.

Graph of industrial ecosystems

14 priemyselnými ekosystémami sú: stavebníctvo, digitálny priemysel, zdravotníctvo, agropotravinárstvo, obnoviteľné zdroje energie, energeticky náročné odvetvia, doprava a automobilový priemysel, elektronika, textílie, letecký/kozmický priestor a obrana, kultúrny a kreatívny priemysel, cestovný ruch, blízkosť a sociálne hospodárstvo a maloobchod.

Posilňovanie otvorenej strategickej autonómie EÚ

A factory employee transporting boxes

Pre EÚ, ktorá je významným dovozcom i vývozcom, je otvorenosť v oblasti obchodu a investícií silnou stránkou a zdrojom rastu a odolnosti. Ochorenie COVID-19 však spôsobilo narušenie globálneho dodávateľského reťazca a viedlo v Európe k nedostatku určitých kritických výrobkov. Preto musíme našu otvorenú strategickú autonómiu v kľúčových oblastiach ďalej zlepšovať, ako už bolo stanovené v priemyselnej stratégii EÚ z roku 2020.

Komisia navrhuje:

Diversified international partnerships Diverzifikácia medzinárodných partnerstiev: zabezpečiť, aby obchod a investície naďalej zohrávali kľúčovú úlohu pri budovaní našej hospodárskej odolnosti.
Four new industrial alliances Priemyselné aliancie môžu tiež byť vhodným nástrojom na urýchlenie činností, ku ktorým by inak nedošlo, a miestom, ktoré pomáha prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch spôsobom, ktorý je otvorený, transparentný a plne v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, a ktoré má potenciál vytvárať pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú platformu, ktorá bude v zásade široká a otvorená a bude venovať osobitnú pozornosť inkluzívnosti pre startupy a MSP. Komisia pripravuje spustenie aliancie pre procesory a polovodičové technológie a aliancie pre priemyselné dáta, pokročilé a cloudové technológie, pričom zvažuje aj vytvorenie aliancie pre kozmické nosné rakety a aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
Monitoring of strategic dependencies Monitorovanie strategických závislostí: uverejnenie prvej správy, v ktorej sa analyzujú strategické závislosti EÚ. V správe sa identifikuje 137 výrobkov v citlivých ekosystémoch, v prípade ktorých je EÚ do veľkej miery závislá od zahraničných zdrojov.

 

Analýza strategických závislostí

  • 137 výrobkov v citlivých ekosystémoch, v prípade ktorých je EÚ vysoko závislá od zahraničných dodávateľov, z celkového počtu 5 200 analyzovaných výrobkov.
  • Tieto výrobky predstavujú 6 % hodnoty všetkých výrobkov dovážaných do Európy.
  • Viac ako polovica týchto závislostí má pôvod v Číne, za ktorou nasleduje Vietnam a Brazília.
  • 34 výrobkov je zraniteľnejších, pričom v prípade týchto výrobkov registrujeme nízky potenciál diverzifikácie a ich nahradenia výrobou v EÚ. Patria sem rozličné suroviny a chemické látky, ktoré sa používajú v energeticky náročných priemyselných odvetviach a zdravotníctve.
  • Tieto výrobky predstavujú 0,6 % hodnoty všetkých výrobkov dovážaných do Európy.

Správa obsahuje aj hĺbkovú analýzu 6 strategických oblastí, v ktorých EÚ vykazuje závislosť:

  • suroviny;
  • batérie;
  • účinné farmaceutické látky;
  • vodík;
  • polovodiče;
  • cloudové a pokročilé technológie.

Urýchľovanie dvojakej transformácie

Priemyselná stratégia z roku 2020 obsahovala zoznam opatrení na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, z ktorých mnohé už boli prijaté alebo spustené. Pandémia však drasticky ovplyvnila rýchlosť a rozsah tejto transformácie. Spoločnosti, ktoré sa usilujú o udržateľnosť a digitalizáciu, budú s veľkou pravdepodobnosťou patriť medzi lídrov zajtrajška. 

V snahe urýchliť dvojakú transformáciu Komisia navrhla:

  • Transition pathways
    Spôsoby transformácie Možné spôsoby transformácie sa vypracujú v spolupráci s priemyslom a zainteresovanými stranami, pričom v týchto dokumentoch sa budú identifikovať opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dvojakej transformácie, a do podrobnosti sa rozpracuje rozsah transformácie, jej prínosy a podmienky, ktoré na ňu budú potrebné.
  • Multi-country projects
    Projekty prebiehajúce vo viacerých krajinách súčasne V snahe podporovať úsilie o oživenie hospodárstva a vyvinúť digitálne a zelené kapacity bude Komisia podporovať členské štáty v rámci spoločných projektov, ktorých cieľom bude maximalizovať investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
  • Analysis of the steel sector
    Analýza sektora výroby ocele V snahe zabezpečiť čisté a konkurencieschopné odvetvie výroby ocele Komisia analyzuje a rieši výzvy špecifické pre tento sektor.
  • Horizon Europe partnerships
    Partnerstvá v rámci programu Horizont Európa Spájame súkromné a verejné prostriedky v snahe financovať výskum a inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov. 
  • Decarbonised energy
    Všadeprítomná, prístupná a cenovo dostupná dekarbonizovaná energia Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na urýchľovaní investícií do obnoviteľných zdrojov energie, energetických sietí a riešenia problematických miest.

Dokumenty

StiahnuťPDF - 1.2 MB
StiahnuťPDF - 6.4 MB
StiahnuťPDF - 4 MB
StiahnuťPDF - 1.4 MB
StiahnuťPDF - 499.5 KB
StiahnuťPDF - 3.2 MB