Prehľad

Bavlna sa pestuje na ornej pôde predovšetkým na výrobu vlákien. Bavlníkové semeno, získané po odzrnení bavlny, sa používa na výrobu olejov na ľudskú spotrebu a olejových výliskov na kŕmenie zvierat.

V súčasnosti sa bavlna pestuje len v troch krajinách EÚ na približne 320,000 ha. Hlavným pestovateľom bavlny je Grécko, na ktoré pripadá 80 % pestovateľskej plochy v Európe, za ním nasleduje Španielsko (najmä región Andalúzia) s 20 % podielom. Bulharsko pestuje bavlnu na menej ako 1 000 hektároch pôdy.

Napriek tomu, že bavlna predstavuje menej ako 0,2 % hodnoty európskej poľnohospodárskej výroby, má zásadný regionálny význam v dvoch hlavných producentských krajinách EÚ.

Podľa odhadov dosiahla v roku 2018 výroba bavlny v EÚ 340 000 ton, čo predstavuje len 1 % celosvetovej produkcie.

Dovoz odzrnenej bavlny počas posledných 10 rokov zaznamenal prudký pokles: v priemere z 870 000 ton v roku 2002 na 130 000 ton počas posledných piatich rokov. V rovnakom období zotrval vývoz z EÚ na relatívne stabilnej úrovni okolo 250 000 ton bavlny ročne.

Trh EÚ je úplne otvorený a neplatia v ňom žiadne dovozné clá ani vývozné subvencie v súvislosti s bavlnou.

Politika EÚ v oblasti bavlny

Podpora na produkciu bavlny sa zaviedla v roku 1981, keď k vtedajšiemu Európskemu spoločenstvu pristúpilo Grécko. Európska politika v oblasti bavlny sa odvtedy novelizovala niekoľkokrát, naposledy v roku 2006.

Súčasný režim je určený na podporu konkurencieschopného, udržateľného a trhovo orientovaného odvetvia bavlny pri dodržiavaní právnych záväzkov podporovať „produkciu bavlny v regiónoch Spoločenstva, v ktorých je to dôležité pre poľnohospodársku ekonomiku“.

Podobne ako ostatní poľnohospodári, pestovatelia bavlny majú nárok na oddelenú podporu príjmov (tzv. krížové plnenie), ak dodržiavajú prísne normy v oblasti ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a bezpečnosti potravín.

Okrem toho EÚ poskytuje osobitnú platbu na bavlnu, ktorá sa uplatňuje len na určitú obmedzenú plochu v každej krajine Únie. Oprávnení poľnohospodári musia pestovať bavlnu len na pôde schválenej krajinou EÚ, používať určené odrody osiva a skutočne zozbieraná bavlna musí spĺňať minimálne požiadavky na kvalitu. Cieľom tejto osobitnej platby na plodinu je zabrániť akýmkoľvek rizikám narušenia výroby v regiónoch produkujúcich bavlnu.

Každoročne sa osobitná podpora poskytuje maximálne na 302 000 ha pôdy. Z toho 250 000 ha v Grécku a 48 000 ha v Španielsku.

S cieľom pomôcť odvetviu bavlny v EÚ sa v roku 2009 začal realizovať program reštrukturalizácie, v rámci ktorého sa poskytuje podpora na demontáž odzrňovacích zariadení, investície do odzrňovacieho priemyslu, zapojenie poľnohospodárov do systémov kvality bavlny atď.

Tieto reštrukturalizačné programy v trvaní štyroch alebo ôsmich rokov bolo možné dokončiť bez možnosti ďalšieho predĺženia. Prostriedky, ktoré zostali k dispozícii zo štvorročných programov, boli od roku 2014 začlenené do dostupných prostriedkov Únie určených na opatrenia na rozvoj vidieka. Prostriedky, ktoré zostali k dispozícii z osemročných programov, boli od roku 2017 zahrnuté do vnútroštátnych stropov na podporu príjmu.

Právne základy

Súčasné právne predpisy týkajúce sa bavlny vrátane nariadenia EÚ č. 1307/2013 stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe systémov podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Vykonávacie nariadenie č. 2017/1185 stanovuje pravidlá uplatňovania nariadenia EÚ č. 1307/2013 a nariadenia EÚ č. 1308/2013 pokiaľ ide o poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii, a mení a ruší viaceré nariadenia Komisie.

Monitorovanie trhu

Situácia na trhu s bavlnou sa dlhodobo monitoruje, pričom sa sleduje vývoj výroby, spotreby a zásob, ako aj výnosy, dovoz a vývoz bavlny EÚ.

StiahnuťPDF - 905.7 KB

Štúdie

Hodnotenie opatrení spoločnej poľnohospodárskej politiky v sektore bavlny sa zverejnilo v júli 2014 s cieľom posúdiť vplyv opatrení realizovaných po reforme z roku 2006. Štúdia sa týkala sa troch producentských krajín – Grécka, Španielska a Bulharska.

Kľúčové závery sa zameriavali na vplyv na:

  • výrobu neodzrnenej bavlny;
  • príjmy a regionálne hospodárstvo;
  • štruktúry hospodárstva;
  • štruktúry výroby;
  • odberateľský sektor;
  • životné prostredie;
  • účinnosť, relevantnosť a súdržnosť.