Informácie o konzultácii

Konzultačné obdobie
4 júl 2018 - 16 august 2018
Oblasti
Doprava

Zobraziť príspevky

Cieľová skupina

Komisia má v pláne získať názory občanov Únie, zainteresovaných strán a členských štátov na prípadnú zmenu aktuálnej úpravy letného času. 

Cieľ konzultácie

Na základe početných žiadostí občanov, Európskeho parlamentu a niektorých členských štátov sa Komisia rozhodla preskúmať fungovanie momentálnej úpravy letného času v EÚ a posúdiť, či by sa nemala zmeniť.

V tejto súvislosti sa Komisia zaujíma o názory európskych občanov, zainteresovaných strán a členských štátov na súčasnú úpravu letného času v EÚ a na jeho prípadnú zmenu.

Spôsob predkladania príspevkov

Online dotazník je dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ (okrem írčiny) a odpovedať môžete v ktoromkoľvek z nich. Oceníme však odpovede v angličtine, ak je to možné.

Vypĺňanie dotazníka môžete kedykoľvek prerušiť a pokračovať neskôr. Po odoslaní odpovedí si môžete kópiu vyplnených odpovedí stiahnuť.

Nahrať môžete aj prílohy (ako napríklad pozičný dokument), alebo ich môžete zaslať na kontaktnú e-mailovú adresu.

Predložené príspevky uverejníme na tejto webovej stránke. Ak prispievateľ namieta voči zverejneniu osobných údajov, príspevok sa uverejní anonymne. Dokument nahratý k príspevku môže byť zverejnený v nezmenenej podobe spolu s odpoveďou.

Komisia vyzýva organizácie, ktoré chcú v rámci verejných konzultácií predložiť svoje pripomienky, aby v záujme transparentnosti poskytli Komisii a širokej verejnosti informácie o tom, koho a aké záujmy zastupujú, a to formou registrácie v registri transparentnosti a prijatím kódexu správania. Ak sa organizácia rozhodne neposkytnúť tieto informácie, Komisia v súlade so svojou stanovenou politikou zaradí takýto príspevok medzi individuálne príspevky [normy týkajúce sa konzultácií, pozri KOM(2002) 704, a oznámenie o nadväzujúcich opatreniach v súvislosti s Európskou iniciatívou za transparentnosť, pozri KOM(2007) 127 z 21. 3. 2007].

Ak ste registrovaná organizácia, pri vypĺňaní online dotazníka uveďte svoje identifikačné číslo v registri transparentnosti. Váš príspevok bude v takom prípade považovaný za reprezentatívny názor vašej organizácie.

Ak vaša organizácia nie je registrovaná, môžete sa zaregistrovať teraz. Potom sa vráťte na túto stránku a vyplňte dotazník ako registrovaná organizácia.

Systém ukladá kópie odpovedí účastníkov prieskumu lokálne, aby boli zálohované v prípade nedostupnosti servera pri nahrávaní, neúmyselného vypnutia počítača používateľa atď. Lokálne úložisko obsahuje identifikačné čísla otázok a návrhy odpovedí. Po úspešnom nahraní vyplneného dotazníka alebo uložení predbežnej verzie na server sa dáta z lokálneho úložiska vymažú. Nad dotazníkom je políčko „Uložiť zálohu na vašom lokálnom počítači (deaktivujte, ak používate verejný/spoločný počítač)“, ktorým sa táto funkcia dá vypnúť. V takom prípade sa na vašom počítači žiadne údaje neuložia.

Pozri aj: stránku pomocníka pre účastníkov prieskumu

Doplňujúce informácie

Letný čas v EÚ – o čo ide?

Pri súčasnej úprave sa v EÚ dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla a aby sa v danom období využilo čo najlepšie.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Dôvodov však bolo viac – napríklad cestná bezpečnosť, viac príležitostí na oddych vďaka dlhším večerom alebo jednoducho zosúladenie so susednými štátmi či hlavnými obchodnými partnermi.

Letný čas na úrovni EÚ funguje od osemdesiatych rokov a momentálne ho upravuje smernica 2000/84/ES. V nej sa členským štátom ukladá povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu. Cieľom legislatívy EÚ o letnom čase bolo zjednotiť vnútroštátne harmonogramy týchto prechodov, ktoré sa líšili, aby sa tento časový posun na jednotnom trhu harmonizoval.

Nezávisle od úpravy letného času spadajú členské štáty EÚ do troch rôznych časových pásiem. Pravidlá EÚ upravujúce letný čas ani ich prípadná zmena sa týchto časových pásiem nijako nedotýkajú. [V súčasnosti sa členské štáty EÚ nachádzajú v troch časových pásmach: Západoeurópsky alebo stredný greenwichský čas (GMT), stredoeurópsky čas (GMT + 1) a východoeurópsky čas (GMT + 2). Osem členských štátov Únie (Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Grécko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko) používa pásmo GMT + 2. 17 členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko) uplatňuje GMT + 1 a tri členské štáty (Írsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo) používajú GMT]. Určuje sa vo vzťahu ku GMT (greenwichský stredný čas) alebo UTC (koordinovaný svetový čas).

Treba tiež poznamenať, že dostupnosť denného svetla sa líši v závislosti od geografickej polohy jednotlivých členských štátov EÚ. Na severe EÚ sa táto dostupnosť v priebehu roka pomerne výrazne mení – zimy sú tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. V najjužnejších členských štátoch sa pomer trvania dní a nocí v priebehu roka mení len málo (pozri harmonogramy západu a východu slnka v členských štátoch EÚ).

Je súčasná úprava letného času v EÚ vyhovujúca?

Užitočnosťou letného času v EÚ sa už zaoberali viaceré štúdie. Z dostupných dôkazov vyplýva nasledovné (ak chcete vedieť viac, na konci dotazníka nájdete zoznam hlavných referenčných dokumentov – ide o oficiálne dokumenty a správy Komisie, ako aj najnovšie metaštúdie, ktoré analyzujú dostupné vedecké správy a štúdie tejto problematiky):

  • Vnútorný trh: Zistenia sa v tomto štádiu zhodujú len na jednom: nekoordinované zmeny času naprieč členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, keďže by sa zvýšili náklady na cezhraničné obchodovanie a skomplikovala preprava, komunikácia i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita na vnútornom trhu s tovarmi a službami.
  • Energetika: Hoci išlo o jeden z hlavných dôvodov zavedenia letného času, výskum naznačuje, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná. Závery sa ale líšia aj v závislosti od faktorov ako geografická poloha.
  • Zdravie: Odhaduje sa, že letný čas má pozitívny vplyv, keďže umožňuje viac exteriérových oddychových aktivít. Závery chronobiologického výskumu však na druhej strane naznačujú, že vplyv týchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo. Dôkazy o celkovom vplyve na zdravie (po zohľadnení predpokladaných pozitívnych a negatívnych účinkov) sú nejednoznačné.
  • Bezpečnosť na cestách: Neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd. Nedostatok spánku spôsobený jarným časovým posunom by teoreticky mohol riziko nehôd zvýšiť. Na druhej strane panuje názor, že dlhšie letné večery vplývajú na cestnú bezpečnosť pozitívne. Všeobecne však možno len ťažko izolovať ostatné faktory a nehodovosť priamo spojiť s účinkami letného času.
  • Poľnohospodárstvo: Minulé obavy o narušenie biorytmu zvierat a zmeny harmonogramu dojenia v dôsledku časového posunu sa z veľkej časti odbúrali nástupom nových technológií, umelého osvetlenia a automatizácie. V lete môže byť hodina svetla navyše výhodou, keďže sa dá dlhšie pracovať vonku (napr. obrábanie polí a žatva).

Občania sa na Komisiu v otázke letného času pravidelne obracajú, pričom sa často sťažujú na vnímaný negatívny vplyv rušivého časového posunu na zdravie v dôsledku nedostatku spánku a iných nepriaznivých dôsledkov. Niektorí však volajú aj po zachovaní súčasného systému, keďže veria, že má pozitívny vplyv.

Určité členské štáty nedávno zaslali Komisii listy venované tejto otázke. Fínsko konkrétne žiadalo, aby sa od polročných časových zmien upustilo, a Litva vyzvala na prehodnotenie súčasného systému s cieľom zohľadniť regionálne rozdiely a zemepisnú polohu.

Európsky parlament prijal vo februári 2018 uznesenie, v ktorom Komisiu požiadal, aby príslušnú smernicu dôkladne preskúmala a podľa potreby prišla s návrhom jej revízie. Uznesenie zároveň potvrdilo, že „je kľúčové zachovať jednotnú štruktúru času v EÚ aj po skončení zmeny času dvakrát za rok“.

Ako ďalej?

Z dostupných dôkazov vyplýva, že spoločné pravidlá v tejto oblasti majú zásadný význam pre zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu. Súhlasí s tým aj Európsky parlament, ktorý vo svojom uznesení uviedol, že zachovanie jednotnej štruktúry času v EÚ je kľúčové.

V reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu sa preto Komisia rozhodla vyhodnotiť dve hlavné dostupné politické alternatívy na zaistenie harmonizovaného režimu, a to:

  1. zachovanie súčasnej úpravy letného času v EÚ v zmysle smernice 2000/84/ES alebo
  2. zrušenie polročných časových posunov vo všetkých členských štátoch a zákaz periodických posunov; opäť treba poznamenať, že sa to netýka časových pásem a rozhodnutie o tom, či trvalo ponechať zimný alebo letný (prípadne iný) čas, by zostalo na uvážení jednotlivých členských štátov.