Prejsť na hlavný obsah
Public Health

Hoci je miera výskytu infekčných chorôb v EÚ už desaťročia vo všeobecnosti nízka, najnovšia pandémia COVID-19 ukázala, že vypuknutia nákazy predstavujú vážnu hrozbu pre Európu i pre celý svet, pretože majú potenciál výrazne narušiť chod spoločnosti a hospodárstva.  

Ochorenie COVID-19 bolo závažnou zdravotnou krízou, ktorá narušila náš každodenný život a jasne ukázala, že zdravie je základným predpokladom blahobytu našej spoločnosti a základnou podmienkou všetkých oblastí ľudskej činnosti: práce, cestovania, vzdelávania atď. Dokonca aj vážne hrozby pred pandémiou COVID-19, ako napríklad pandémia chrípky z roku 2009 (H1N1), vírus eboly v západnej Afrike v rokoch 2014 a 2022, horúčka Zika v roku 2016 či opičie kiahne v roku 2022 atď. svedčia o tom, že medzinárodné ohrozenia zdravia sa môžu objaviť kedykoľvek.

Boj proti cezhraničným ohrozeniam zdravia si vyžaduje udržateľné a spoľahlivé prístupy v oblasti pripravenosti a reakcie, a to vrátane koordinačných opatrení pred krízou, počas nej a po nej. V rámci budovania európskej zdravotnej únie Európska komisia v novembri 2020 navrhla nový rámec pre bezpečnosť verejného zdravia, ktorý bude pripravený na budúce výzvy v oblasti zdravia. 

Na základe skúseností získaných z pandémie COVID-19 sa novým rámcom posilní architektúra EÚ v oblasti prevencie závažných cezhraničných ohrození zdravia, pripravenosti a reakcie na ne prostredníctvom nového nariadenia (EÚ) 2022/2371. Zároveň sa prostredníctvom nových mandátov rozšíri úloha dvoch kľúčových agentúr EÚ: Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA)

Zriadený bol Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ktorého cieľom je zlepšiť pripravenosť a reakciu na závažné cezhraničné hrozby v oblasti zdravotníckych protiopatrení.

Riešenie cezhraničných ohrození zdravia

Cezhraničnými ohrozeniami zdravia môžu byť ohrozenia vo forme infekčných chorôb, ako sú pandémie. Môžu však byť spôsobené aj chemickými únikmi alebo environmentálnymi príčinami, napríklad sopečnými erupciami alebo zmenou klímy. V EÚ sa závažné cezhraničné ohrozenie zdravia môže šíriť cez hranice – hrozí tým preťaženie vnútroštátnych kapacít na zamedzenie šírenia nákazy, čo si vyžaduje koordinovaný prístup medzi členskými štátmi EÚ.

Reakcia na cezhraničné ohrozenie zdravia zahŕňa niekoľko prvkov:

  • odhalenie a identifikáciu hrozby, vypuknutia nákazy alebo krízy prostredníctvom dohľadu a rýchleho posúdenia rizika;
  • zavedenie kanálov včasného varovania a oznamovania prostredníctvom dôveryhodných postupov a ďalších nástrojov, ktoré môžu zdravotnícke orgány použiť na rýchlu a cielenú výmenu informácií;
  • silnú kapacitu na mobilizáciu mechanizmov reakcie, ako sú zdravotnícky personál, liečba a vakcíny a nemocničná infraštruktúra.

Úspech reakcie závisí aj od vysokej úrovne pripravenosti udržiavanej ešte pred vznikom hrozby. Pripravenosť sa týka všetkých vhodných kapacít, procesov, mechanizmov a opatrení, ktoré je potrebné aktivovať v prípade závažných cezhraničných ohrození zdravia.

Pripravenosť prispeje zásadným spôsobom k tomu, aby boli postupy a mechanizmy zavedené vopred a aby ich bolo možné počas ohrozenia zdravia rýchlo zmobilizovať na ochranu občanov. Skúsenosti získané zo skutočných udalostí a pravidelné simulačné cvičenia na otestovanie zavedených postupov poskytujú cenné informácie na zlepšovanie a prispôsobovanie činností týkajúcich sa pripravenosti.

Niektoré hrozby sú dlhodobé a vyžadujú si konkrétne cielené opatrenia. Antimikrobiálna rezistencia – schopnosť mikróbov prekonať účinky liekov určených na ich usmrtenie, napríklad antibiotík. Je veľkou hrozbou pre verejné zdravie a vyžaduje si cielené úsilie o pripravenosť a reakciu.

Novovznikajúce choroby, napríklad zoonóza prostredníctvom mutácie, ktorá môže prejsť zo zvierat na ľudí, si tiež vyžadujú úsilie v podobe prístupu „jedno zdravie“: zabezpečiť, aby sa v optimálnom zdraví zohľadnilo prepojenie medzi ľuďmi, zvieratami, rastlinami a ich spoločným prostredím. Osobitnú, koordinovanú a dlhodobú pozornosť si vyžadujú aj epidémie chorôb ako HIV/AIDS, vírusová hepatitída či tuberkulóza. Platí to aj pre pripravenosť na teroristické útoky, hybridné hrozby a všetky formy človekom spôsobených hrozieb pre verejnosť.

Opatrenia zo strany EÚ: nové nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia

Európska únia má už vyše dve desaťročia k dispozícii právne predpisy, ktorých cieľom je zabezpečiť koordinovanú reakciu na cezhraničné ohrozenia zdravia spôsobené infekčnými chorobami, ako aj ohrozenia chemického, biologického, environmentálneho a neznámeho pôvodu, či už náhodné alebo úmyselné. Tieto právne predpisy boli posilnené novým nariadením (EÚ) 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré vychádza z predchádzajúceho rozhodnutia 1082/2013/EÚ a zrušuje ho. 

Na základe skúseností získaných z pandémie COVID-19 sa týmto novým nariadením vytvára pevnejší právny rámec na zlepšenie kapacity EÚ v kľúčových oblastiach prevencie, pripravenosti, dohľadu, posudzovania rizík, včasného varovania a reakcie. Je to hlavný právny akt, ktorým sa stanovujú štruktúry, postupy a mechanizmy na úrovni EÚ s cieľom reagovať na hrozby biologického, chemického, environmentálneho alebo neznámeho pôvodu pre verejné zdravie.

Nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré je v platnosti od decembra 2022, teraz dáva EÚ tieto možnosti:

  • možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia v EÚ, ktorá by viedla k zvýšenej koordinácii, nasadeniu podpory ECDC a mechanizmov na monitorovanie, vývoju, obstarávaniu a zavádzaniu zdravotníckych protiopatrení, ako sú liečba či vakcíny;
  • spoľahlivejšie plánovanie pripravenosti, a to vďaka plánu pripravenosti EÚ a pravidelnému monitorovaniu a posudzovaniu kapacít členských štátov v oblasti pripravenosti;
  • rozšírený systém včasného varovania a reakcie, ktorý je interoperabilný s inými systémami varovania na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni a ktorý podporí efektívne vyhľadávanie kontaktov a nový modul zdravotníckej evakuácie;
  • posilnený integrovaný systém dohľadu na úrovni EÚ, ktorý bude využívať umelú inteligenciu a iné vyspelé technologické prostriedky;
  • nový rámec hodnotenia rizík pre všetky nebezpečenstvá, ktorého súčasťou sú rýchle a vhodné odporúčania pre opatrenia reakcie a do ktorého budú zapojené viaceré agentúry EÚ: ECDC, EFSA, ECHA, EEA, EMCDDA, Europol a EMA;
  • spoľahlivé mechanizmy spoločného obstarávania zdravotníckych protiopatrení;
  • možnosť prijať spoločné opatrenia na úrovni EÚ s cieľom riešiť budúce cezhraničné ohrozenia zdravia prostredníctvom posilneného Výboru pre zdravotnú bezpečnosť.

Posilnená úloha centra ECDC a agentúry EMA

Spolu s novým rámcom EÚ pre zdravotnú bezpečnosť sa posilnili aj dve kľúčové agentúry EÚ: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska agentúra pre lieky. ECDC bude svojím novým mandátom podporovať Európsku komisiu a krajiny EÚ pri riešení cezhraničných ohrození zdravia. Využije pritom:

  • epidemiologický dohľad prostredníctvom integrovaných systémov umožňujúcich dohľad v reálnom čase,
  • plánovanie v oblasti pripravenosti a reakcie, podávanie správ a posúdenie,
  • poskytovanie nezáväzných odporúčaní a možností riadenia rizík v oblasti biologických hrozieb,
  • schopnosť mobilizovať a nasadiť tímy pomoci EÚ pri vypuknutí epidémie na pomoc pri miestnej reakcii v členských štátoch,
  • budovanie siete referenčných laboratórií EÚ a siete pre látky ľudského pôvodu.

Okrem toho sa posilnil aj mandát Európskej agentúry pre lieky, aby mohla prispievať ku koordinovanej reakcii Únie na zdravotné krízy:

  • monitorovaním a zmierňovaním rizika nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok,
  • poskytovaním vedeckého poradenstva o liekoch, ktoré môžu mať potenciál na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku ochorení spôsobujúcich tieto krízy,
  • koordinovaním štúdií na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti očkovacích látok,
  • koordinovaním klinického skúšania.

Predošlé rozhodnutie o cezhraničných ohrozeniach zdravia

Hlavným právnym aktom, ktorým sa zriadil rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť, bolo pred prijatím nariadenia rozhodnutie 1082/2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré obsahovalo ustanovenia o pripravenosti a kapacite koordinovanej reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia v celej EÚ.
Toto rozhodnutie prijaté v roku 2013 bolo dôležitým krokom vpred pri zlepšovaní zdravotnej bezpečnosti v EÚ. Poskytovalo právny rámec pre spoluprácu EÚ v tejto oblasti, kým ho nenahradilo nové nariadenie (2371/2022) o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia.

Rozhodnutie poskytovalo podporu členským štátom EÚ v boji proti cezhraničným hrozbám a pomáhalo chrániť občanov pred možnými budúcimi pandémiami a závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, a to vďaka:

  • posilneniu kapacity na plánovanie pripravenosti na úrovni EÚ zlepšením koordinácie, osvedčených postupov a vzájomnej výmeny informácií o plánovaní pripravenosti na vnútroštátnej úrovni;
  • prevádzkovaniu systému včasného varovania na hlásenie závažných cezhraničných ohrození zdravia, ktoré si vyžadujú koordinovanú reakciu na úrovni Únie – Systém včasného varovania a včasnej reakcie EÚ;
  • zlepšeniu posudzovania rizika a riadenia cezhraničných ohrození zdravia;
  • zavedeniu nevyhnutných opatrení na účely vývoja a vykonávania spoločného obstarávania týkajúceho sa zdravotníckych protiopatrení, ako aj mechanizmov ich nasadenia;
  • zlepšeniu koordinácie celoeurópskej reakcie poskytnutím solídneho zákonného mandátu Výboru pre zdravotnú bezpečnosť na účely koordinácie reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia, ako aj oznamovania rizík a krízovej komunikácie s cieľom poskytovať konzistentné a koordinované informácie verejnosti a zdravotníckym pracovníkom;
  • podpore medzinárodnej spolupráce a celosvetových opatrení.