Health security and infectious diseases

Krízové riadenie

Infekčné choroby sa môžu rýchlo šíriť, ak sa neprijmú včasné opatrenia. V prípade cezhraničného šírenia choroby musí byť reakcia rýchla, cielená a koordinovaná. Podobne je to aj pri chemických hrozbách alebo environmentálnych katastrofách (napr. sopečné erupcie), ktoré môžu rýchlo prekročiť hranice jednej krajiny alebo môžu zahltiť vnútroštátne kapacity potrebné na zabezpečenie reakcie.

Úlohou EÚ pri riadení kríz v oblasti zdravia je najmä zabezpečiť koordináciu reakcie; hoci za osobitné opatrenia v oblasti verejného zdravia sú naďalej zodpovedné národné vlády, ktoré berú do úvahy také faktory, ako je epidemiologická situácia na vnútroštátnej úrovni, sociálna štruktúra a kapacita vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

Komisia v úzkej spolupráci so všetkými krajinami EÚ zabezpečí, aby bola reakcia zosúladené a dobre koordinovaná. Komisia môže takisto na úrovni EÚ mobilizovať nástroje priamej podpory členských štátov, ako je napríklad spoločné obstarávanie.

Súčasná pandémia COVID-19 je veľkou zdravotnou krízou, ktorá si vyžaduje rozsiahle koordinované opatrenia na úrovni EÚ. Príkladom koordinácie opatrení zo strany EÚ v predchádzajúcom období je vypuknutie epidémie eboly v západnej Afrike.

Výbor pre zdravotnú bezpečnosť

Rýchlu reakciu EÚ na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia koordinuje Výbor pre zdravotnú bezpečnosť (HSC). Je kľúčovým fórom na výmenu informácií o konkrétnych opatreniach prijatých jednotlivými krajinami a spolu s Európskou komisiou vymedzuje opatrenia, ktoré sa majú sledovať v oblasti pripravenosti, plánovania, komunikácie a reakcie na riziká a krízy.

Výbor pre zdravotnú bezpečnosť sa skladá zo zástupcov zdravotníckych orgánov krajín EÚ, pričom kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny sa zúčastňujú ako pozorovatelia. Na zasadnutia Výboru pre zdravotnú bezpečnosť týkajúce sa ochorenia COVID-19 sa v záujme posilnenia spolupráce pozývajú aj zástupcovia krajín ako Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko a Ukrajina.

Výbor pre zdravotnú bezpečnosť zasadá v pravidelných intervaloch a v prípade potreby aj na žiadosť Komisie alebo členského štátu EÚ. Predsedá mu Komisia. Od začiatku pandémie COVID-19 zasadá Výbor pre zdravotnú bezpečnosť veľmi často.

Keď krajina EÚ plánuje prijať opatrenia v oblasti verejného zdravia na boj proti závažnému cezhraničnému ohrozeniu zdravia, musí pred ich prijatím informovať ostatné krajiny EÚ a Komisiu o ich povahe, účele a rozsahu s výnimkou prípadu, keď je na ochranu verejného zdravia potrebné ich okamžité prijatie.

Zástupcovia vnútroštátnych zdravotníckych služieb sa radia v rámci Výboru pre zdravotnú starostlivosť v spolupráci s Európskou komisiou s cieľom koordinovať

  • vnútroštátne reakcie na závažné cezhraničné ohrozenie zdravia,
  • komunikáciu o riziku a kríze s verejnosťou a zdravotníckymi pracovníkmi, ktorú je potrebné prispôsobiť potrebám a špecifikám krajiny.

V prípade závažného cezhraničného ohrozenia zdravia, ktoré presahuje vnútroštátne kapacity reakcie, môže postihnutá krajina EÚ požiadať o pomoc aj iné krajiny EÚ prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.

Farmaceutické postupy počas pandemickej hrozby

V prípadoch hrozby pandémie alebo veľmi vážneho ohrozenia, ktoré sa týka verejného zdravia v Európskej únii, môže Európska komisia vyhlásiť stav ohrozenia verejného zdravia, na základe ktorého sa aktivujú osobitné opatrenia ustanovené vo farmaceutických právnych predpisoch EÚ, vďaka ktorým možno zabezpečiť rýchle udelenie povolenia na uvedenie liekov na trh. Môže zvážiť aj zrýchlené konanie na rýchle schválenie vakcín proti pandemickej chrípke.https://ec.europa.eu/health/vaccination/influenza_sk

Európska komisia je v neustálom kontakte s kľúčovými partnermi, ako sú ECDC, Európska agentúra pre lieky (EMA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Komisia je takisto v neustálom kontakte s kľúčovými partnermi, ako sú Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európska agentúra pre lieky (EMA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Komunikácia týkajúca sa rizika a krízy

Jasné a účinné informovanie verejnosti a zdravotníckych pracovníkov a komunikácia s nimi sú základnými prvkami reakcie na krízu na vnútroštátnej úrovni.

V prípade výskytu pandémie poskytuje EÚ podporu členským štátom pri komunikačných aktivitách, ale nevyžaduje, aby boli správy jednotné. Úlohou Komisie je skôr zabezpečiť koordináciu medzi členskými štátmi tak, aby komunikácia s verejnosťou a so zdravotníckymi pracovníkmi bola koherentná a konzistentná.

Sieť komunikátorov

Výbor pre zdravotnú bezpečnosť zriadil sieť komunikátorov, podskupinu, ktorú tvoria odborníci v oblasti riadenia rizík z členských krajín EÚ, Komisie a agentúr EÚ. Títo odborníci sú zodpovední za komunikačnú stránku v prípade zdravotných kríz.

Sieť uľahčuje spoluprácu:

  • počas krízy – zjednodušením výmeny informácií od samého začiatku a koordináciou vnútroštátnych stratégií a komunikácie s verejnosťou s cieľom zabezpečiť, aby boli konzistentné a koherentné a aby zostali prispôsobené vnútroštátnym okolnostiam
  • z dlhodobého hľadiska – umožnením výmeny najlepších postupov v oblasti komunikácie o zdravotných rizikách/krízovej komunikácii a poskytovaním odporúčaní na preventívne opatrenia