Prenosné choroby

Prehľad

V nedávnych desaťročiach dosiahli krajiny EÚ úspech v boji prenosným ochoreniam prostredníctvom liečby a prevencie. Výskyt infekčných ochorení sa buď znížil, alebo zostal stabilný a väčšinu úmrtí v krajinách EÚ majú v súčasnosti na svedomí neprenosné ochorenia, ako sú rakovina a infarkt.

Prenosné ochorenia však stále predstavujú ohrozenie zdravia európskych občanov. V globalizovanom svete sa prenosné ochorenia môžu veľmi rýchlo šíriť z jednej krajiny do druhej. Niektoré z výziev, ktorým EÚ čelí, sú (opakovaný) výskyt infekčných ochorení, antimikrobiálna rezistencia a nedôvera k očkovaniu. EÚ sa v reakcii na ohrozenie, ktoré predstavujú prenosné ochorenia, zameriava na:

  • dohľad
  • rýchlu detekciu
  • včasnú reakciu

Dohľad nad prenosnými ochoreniami

Systémy dohľadu poskytujú informácie na monitorovanie vývoja v oblasti prenosných ochorení a na včasné odhalenie ohnísk choroby, čo pomáha identifikovať rizikové faktory a oblasti, kde treba zasiahnuť. Poskytujú informácie pre stanovovanie priorít, plánovanie, vykonávanie a prideľovanie zdrojov v súvislosti s preventívnymi programami, ako aj pre hodnotenie preventívnych programov a kontrolných opatrení.

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES sa zriadila sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení. Prijali sa viaceré vykonávacie opatrenia a bol vypracovaný referenčný zoznam prenosných ochorení a súvisiacich problémov v oblasti verejného zdravia (rozhodnutie Komisie č. 2000/96/ES) vrátane definícií ochorení (rozhodnutie Komisie č. 2002/253/ES).

Rozhodnutie č. 2119/98/ES bolo zrušené a nahradené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. Novým rozhodnutím sa oživila sieť epidemiologického dohľadu nad prenosnými ochoreniami a súvisiacimi špeciálnymi problémami v oblasti verejného zdravia. Stanovili sa v ňom pravidlá týkajúce sa údajov a informácií, ktoré musia poskytovať príslušné vnútroštátne orgány, a pokračujúca koordinácia siete Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).

Zoznam ochorení a ich definícií sa pravidelne aktualizuje, aby sa zohľadnili zmeny incidencie a prevalencie ochorenia a nové vedecké informácie a vyvíjajúce sa laboratórne diagnostické kritériá a postupy.

Rýchla detekcia

Prenosné ochorenia nepoznajú hranice, a ak sa nepodniknú včasné opatrenia, rýchlo sa šíria. Reakcia v EÚ musí byť v prípade výskytu ohniska choroby rýchla a koordinovaná.

Systém včasného varovania a reakcie (EWRS)

EWRS je systém rýchleho varovania na hlásenie závažných cezhraničných ohrození zdravia na úrovni EÚ v zmysle článku 8 rozhodnutia 1082/2013/EÚ. Tento spoľahlivý počítačový systém umožňuje Európskej komisii a krajinám EÚ nepretržitú komunikáciu na účely varovania, hodnotenia rizík pre verejné zdravie a určovania opatrení, ktoré môžu byť potrebné na ochranu verejného zdravia.

Systém vlastní Európska komisia a prevádzkuje ho ECDC. EWRS sa úspešne použil na varovanie, výmenu informácií a koordináciu opatrení v reakcii na predchádzajúce výskyty ohnísk chorôb vrátane SARS, pandemickej chrípky A(H1N1), eboly, vírusu Zika a iných cezhraničných ohnísk prenosných ochorení.

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/253 z 13. februára 2017 sa stanovujú postupy na oznamovanie varovaní v systéme včasného varovania a reakcie a postupy na výmenu informácií, konzultáciu a koordináciu reakcií na tieto ohrozenia.

Rýchla reakcia

Rýchla reakcia na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia sa koordinuje na úrovni EÚ v rámci Výboru pre zdravotnú bezpečnosť (HSC). HSC a EWRS poskytujú platformu a nástroj na koordináciu opatrení a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia. HSC tvoria zástupcovia krajín EÚ. Podporuje výmenu informácií medzi nimi a spoločne s Komisiou koordinuje ich pripravenosť, plánovanie, oznamovanie rizík a kríz a reakcie.

HSC zasadá v pravidelných intervaloch a v prípade potreby na žiadosť Komisie alebo iného člena EÚ. Všetkým zasadnutiam predsedá zástupca Komisie.

Keď krajina EÚ plánuje prijať opatrenia v oblasti verejného zdravia na boj proti závažnému cezhraničnému ohrozeniu zdravia, musí pred ich prijatím informovať ostatné krajiny EÚ a Komisiu o ich povahe, účele a rozsahu s výnimkou prípadu, keď je na ochranu verejného zdravia potrebné ich okamžité prijatie.

Hrozba pandémie

V prípade pandémie chrípky Komisia riadi koordináciu EÚ prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie (EWRS), v rámci ktorého sa vnútroštátne orgány musia navzájom informovať o plánovaných alebo prijatých opatreniach. Komisia je takisto v stálom kontakte s hlavnými partnermi, ako sú ECDC, Európska agentúra pre lieky (EMA), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Celosvetová iniciatíva za zdravotnú bezpečnosť (GHSI).

Môže zvážiť aj zrýchlené konanie na rýchle schválenie vakcín proti pandemickej chrípke. Ponaučenia získané napríklad z pandémie chrípky A(H1N1) viedli k posilnenej spolupráci medzi Komisiou a krajinami EÚ na zvýšenie dostupnosti vakcín v prípade budúcej pandémie chrípky.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

ECDC vzniklo v roku 2005 a jeho úlohou je pomáhať pri identifikácii a vyhodnocovaní rizík spojených so súčasnými a novými hrozbami, ktoré pre zdravie ľudí predstavujú infekčné choroby. ECDC svojou prácou pomáha Európskej komisii v oblastiach pripravenosti, riadenia rizík a reakcie na krízu.

Príkladom práce ECDC v oblasti dohľadu je zber, analýza a šírenie údajov o dohľade nad prenosnými ochoreniami a súvisiacimi špeciálnych problémami v oblasti verejného zdravia zo všetkých krajín EÚ a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (Island a Nórsko). Údaje sa získavajú pomocou databázy TESSy a šíria sa prostredníctvom Surveillance Atlas.

Rýchle posúdenia rizika vypracúva ECDC na žiadosť Európskej komisie, krajiny EÚ alebo na základe vnútorného rozhodnutia.

Súvisiace informácie