Pstruh dúhový má v Európe problém rozmnožiť sa prirodzeným spôsobom, pretože samice sa nedokážu vytrieť na jeseň.

Chovné farmy preto disponujú širokou škálou generačných jedincov, aby predišli problémom s nedostatkom ikier, pre ktorý museli európske farmy v minulosti ikry dovážať. Samice sa iba zriedkavo používajú na reprodukciu pred dosiahnutím tretieho alebo štvrtého roku života. Najpoužívanejšou metódou je suché oplodnenie. Ikry sa vytierajú ručne. Následne sa zmiešajú s mliečom viacerých samcov. Takto oplodnené ikry sa môžu prenášať po 20 minútach až 48 hodinách po oplodnení.

Plôdik pstruha sa odchováva v nádržiach zo sklenených vlákien alebo betónu kruhovitého tvaru, aby sa zabezpečilo pravidelné prúdenie a rovnomerné rozloženie plôdika.

Plôdik sa liahne so žĺtkovým vakom, ktorý obsahuje všetku výživu potrebnú na počiatočný vývoj. Po absorbovaní tejto výživy plôdik vypláva na hladinu za potravou, a aby si po prvýkrát naplnil svoj plávací mechúr. V tomto štádiu dostáva potravu vo forme veľmi drobných omrviniek, tvorenú bielkovinami, vitamínmi a olejmi. V prvotných štádiách sa uprednostňuje ručné podávanie krmiva, aby sa zabránilo prekŕmeniu. Pstruhy neskôr prechádzajú na malé granule, až kým nedosiahnu hmotnosť 50 g a veľkosť 8 až 10 cm.

Mladé pstruhy sa premiestnia do rastovej jednotky, do plávajúcich klietok na jazerách alebo najčastejšie do rybníkov pozdĺž riek.

Tieto pravouhlé rybníky, najčastejšie z betónu, fungujú dvomi spôsobmi: neustály prietok, otvorený systém, kde voda z rieky prechádza prostredníctvom kanála chovnými zariadeniami a recirkulácia, uzatvorený systém, kde voda cirkuluje v nádržiach a recykluje sa prostredníctvom čerpadiel a čističky. Recirkulačný systém má výhodu v možnosti kontrolovať teplotu vody a tým udržiavať zimnú produkciu v krajinách strednej a severnej Európy. Pstruhy, ktoré sú dravce, vyžadujú potravinový režim s vysokým obsahom proteínov. V priaznivom prostredí dosiahnu hmotnosť 350 g za 10 až 12 mesiacov a hmotnosť 3 kg za 2 roky. Existujú aj výkrmné farmy na mori s plávajúcimi klietkami v málo slaných vodách Baltského mora alebo v chránených vodách škandinávskych fjordov. Pstruhy chované v mori sa kŕmia rovnakou potravou ako lososy, čo vysvetľuje ružovú farbu ich mäsa. Optimálna starostlivosť o chovnú populáciu počas výkrmu zahŕňa oddeľovanie pstruhov, ktoré rastú rýchlejšie ako ostatné: Chovná populácia sa bežne triedi štyrikrát za produkčný cyklus. Po dosiahnutí tržnej hmotnosti sa pstruhy z nádrží odlovia sieťou a pstruhy z klietok sa živé odčerpajú.

V Európe je pstruh k dispozícii počas celého roka.

Až do hmotnosti 400 g sa pstruh s bielym alebo ružovým sfarbením mäsa predáva v celku, nakrájaný na filety, chladený alebo údený. Ak sa pstruh dúhový chová dlhšie a dosiahne hmotnosť 1,5 kg, predáva sa ako losos chladený (na filety alebo podkovy) alebo údený (na plátky). Solené ikry sa konzumujú najmä na severe Európy.