Rybné hospodárstvo

Treska škvrnitá

Treska škvrnitá

Treska škvrnitá

Treske škvrnitej patrí významné miesto v európskej gastronomickej kultúre. Napriek ťažkostiam so zásobovaním z dôvodu vyčerpania niektorých voľne žijúcich populácií je treska škvrnitá neustále predmetom veľkého dopytu. Jej chov sa tak z obchodného hľadiska ukazuje ako zaujímavá príležitosť. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nórsky vedci začali zaoberať chovom tresky škvrnitej. Súčasne nórski chovatelia lososov hľadajúci možnosti diverzifikácie začali s výkrmom ulovených voľne žijúcich tresiek, zdokonaľujúc tak techniky kŕmenia. Ale až v roku 2000 a predovšetkým v Nórsku sa s prvými malými treskami z liahní reálne začína chov tresky škvrnitej. Prvé plody tejto činnosti však s väčším či menším úspechom zožali chovatelia lososov v Škótsku a v Írsku, využijúc podobnosť techník výkrmu oboch druhov.

Treska škvrnitá © ScandFish
Latinský názovGadus morhua
Produkcia (EÚ 27) – 2 560 t (2007); 21 % svetovej produkcie
Hodnota (EÚ 27) – 9,2 miliónov EUR (2007)
Hlavní producenti EÚ – Írsko, Spojené kráľovstvo
Hlavní svetoví producenti – Nórsko, Island, Írsko, Spojené kráľovstvo

Reprodukcia

Reprodukcia tresky škvrnitej sa uskutočňuje v liahňach, s využitím generačných jedincov ulovených v mori.

Samce aj samice sa umiestnia do tých istých nádrží. Reprodukčný cyklus sa opätovne spúšťa technikou fotomanipulácie, ktorá spočíva vo vyvolávaní sezónneho sexuálneho správania druhu manipuláciou s dĺžkou umelého „slnečného“ svitu. Výhodou je produkcia ikier a rýb počas celého roka. Ikry prirodzene oplodnené samcom sa pozbierajú na hladine nádrže, v ktorej prebieha výter. Umiestnia sa do inkubátora s morskou vodou s teplotou približne 5 °C a stúpajúcim prúdom. Liahnu sa po 12 až 14 dňoch.

Odchov plôdika

Vo voľnej prírode samica uvoľní milión ikier s veľmi nízkou mierou prežitia v dôsledku predátorstva iných druhov, kanibalizmu tresky škvrnitej, špecifickému potravinovému režimu plôdika a jeho citlivosti na infekcie, morské prúdenie, na kvalitu vody a jej teplotu (rôzna v závislosti od štádia vývinu) atď.

Odchov plôdika teda spočíva v dosiahnutí takej úrovne technickej sofistikovanosti, ktorá umožní znížiť vplyv týchto parametrov tak, aby sa dosiahla priemyselne akceptovateľná miera prežitia.

Plôdikové štádium – Plôdik (0,2 mg) 3 alebo 4 dni po svojom vyliahnutí spotrebuje svoj žĺtkový vak a premiestni sa do „prvej vykrmovacej“ nádrže naplnenej morskou vodou s teplotou 11 °C so stálym prúdením. Kŕmi sa vírnikmi (mikroskopický zooplanktón produkovaný v liahni) počas 2 mesiacov, až kým nedosiahne hmotnosť 0,2 g.

Plôdiková nádrž – Plôdik sa následne premiestni do väčších nádrží, aj naďalej so stálym prúdením morskej vody. Počas približne 2 mesiacov sa postupne odstavuje a prechádza na nehybnú potravu vo forme veľmi jemného stlačeného prášku s vysokým obsahom proteínov (niekedy aj s prímesou žiabronôžok vyprodukovaných v liahni). Súčasne prechádza vakcináciou, najmä proti vibrióze, ktorá môže byť príčinou významnej mortality druhu. Od tohto štádia sa mladé tresky mechanicky triedia a rozdeľujú podľa veľkosti (kategorizácia), pretože väčšie jedince majú tendenciu požierať menšie.

Rast mladých jedincov – Plôdik sa po dosiahnutí hmotnosti 2 g premiestni do veľkých nádrží, kde sa kŕmi granulami z rybej múčky a oleja a rastlinnými proteínovými doplnkami. Po dosiahnutí 30 až 40 g sa injekčne očkuje proti bakteriálnym infekciám. Naďalej prebieha kategorizácia na zníženie mortality vplyvom kanibalizmu. Mladé tresky zostávajú v týchto veľkých nádržiach 5 až 10 mesiacov, až kým nedosiahnu hmotnosť 50 až 200 g. Hmotnosť potrebná na presun do klietok totiž závisí od teploty vody, od ročného obdobia, veľkosti klietky a ôk na sieti atď.

Výkrm

Výkrm prebieha v plávajúcich klietkach rovnakého typu ako pri chove lososov alebo v pozemných nádržiach využívajúcich systém recirkulácie. Tresky sa kŕmia granulami skladajúcimi sa z rybej múčky a oleja a z rastlinných výťažkov. Treska škvrnitá sa vylovuje a poráža po dosiahnutí hmotnosti 3 až 4 kg, t. j. približne po dvoch rokoch výkrmu.

Konzumácia

Treska škvrnitá sa po zabití presúva do spracovateľskej jednotky, ktorá ju predáva čerstvú, očistenú a naporciovanú. Chov tresky škvrnitej sa rozvinul v Nórsku, kde viacero chovateľov investovalo do tohto trhu v rôznych formách: klietky na mori, pozemné nádrže, normálne, bio atď.

Činnosť sa ďalej rozvíja na Islande, Faerských ostrovoch a v Kanade. Významnú skúsenosť s týmto chovom v rámci Európskej únie mali na Shetlandských ostrovoch (Spojené kráľovstvo), ktorá sa však skončila neúspechom v roku 2008. Činnosť sa v súčasnosti opäť rozvíja v Írsku a v Škótsku. Jej budúcnosť vo veľkom závisí od vývoja zásobovania treskami škvrnitými z lovísk v severnom Atlantiku a v Arktickom oceáne.