Mzdy a náklady práce

Údaje extrahované v mesiaci apríla 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: v december 2018.
Zložky nákladov práce
Obrázok 1: Odhadované hodinové náklady práce, 2016
(EUR)
Zdroj: Eurostat (lc_lci_lev)
Obrázok 2: Medián hrubých hodinových príjmov, všetci zamestnanci (okrem učňov), 2014
Zdroj: Eurostat (earn_ses_pub2s)
Obrázok 3: Pracovníci s nízkymi mzdami – zamestnanci
(okrem učňov), ktorí zarábajú menej než dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov, 2014
(% zamestnancov)
Zdroj: Eurostat (earn_ses_pub1s)
Obrázok 4: Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, 2015
(% rozdiel medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami zamestnaných mužov a žien ako % hrubých príjmov mužov, v neupravenej podobe)
Zdroj: Eurostat (earn_gr_gpgr2)
Obrázok 5: Čisté ročné príjmy, 2015
(EUR)
Zdroj: Eurostat (earn_nt_net)
Tabuľka 1: Ukazovatele sadzby dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (earn_nt_taxwedge), (earn_nt_unemtrp) a (earn_nt_lowwtrp)

V tomto článku sa porovnávajú a dávajú do protikladu číselné údaje o mzdách a nákladoch práce (výdavky zamestnávateľov na zamestnancov) v členských štátoch Európskej únie (EÚ) a v kandidátskych krajinách EÚ a krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Práca zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní hospodárstva. Z hľadiska podnikov predstavuje náklad (náklady práce), ktorý zahŕňa nielen mzdy a platy zamestnancov, ale aj nemzdové náklady, najmä sociálne príspevky zo strany zamestnávateľa. Ide o kľúčový faktor konkurencieschopnosti podnikov, hoci konkurencieschopnosť ovplyvňujú aj kapitálové náklady (napr. úroky z úverov a dividendy z vlastného kapitálu) a necenové činitele, ako sú napríklad podnikavosť, zručnosti a produktivita práce, inovácie a postavenie značky alebo produktu na trhu.

Pokiaľ ide o zamestnancov, odmena, ktorú dostávajú za prácu, častejšie nazývaná mzda alebo príjem, zvyčajne predstavuje ich hlavný zdroj príjmov, a preto má prvoradý vplyv na to, koľko peňazí môžu minúť a/alebo usporiť. Zatiaľ čo hrubé mzdy/príjmy zahŕňajú sociálne príspevky, ktoré platí zamestnanec, čisté príjmy sa vypočítavajú po odrátaní týchto príspevkov a ostatných súm, ktoré sa odvádzajú štátu, napríklad daní z príjmu. Keďže výška daní väčšinou závisí od príjmov a zloženia domácnosti, čisté príjmy sa vypočítavajú pre niekoľko modelových situácií domácností. Graf znázorňuje vzťah medzi čistými príjmami, hrubými príjmami/mzdami a nákladmi práce.

Hlavné štatistické výsledky

Náklady práce

Priemerné hodinové náklady práce boli v roku 2016 odhadnuté na 25,40 EUR v EÚ-28 a 29,80 EUR v eurozóne (EZ-19). Tento priemer však zastiera výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, kde sa hodinové náklady práce pohybujú v rozpätí 4,40 EUR v Bulharsku až 42,00 EUR v Dánsku (pozri obrázok 1), pričom priemer bol stále vyšší v Nórsku (50,20 EUR).

Náklady práce pozostávajú z nákladov na mzdy a platy a z nemzdových nákladov, akými sú sociálne príspevky zamestnávateľov. V roku 2016 predstavoval podiel nemzdových nákladov 23,9 % v EÚ-28, zatiaľ čo v eurozóne to bolo 26,0 %. Prejavili sa výrazné rozdiely v podiele nemzdových nákladov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ: najvyšší podiel nemzdových nákladov bol zaznamenaný vo Francúzsku (33,2 %), Švédsku (32,5 %), v Belgicku (27,5 %), Litve (27,8 %) a Taliansku (27,4 %), zatiaľ čo najnižší podiel bol zistený na Malte (6,6 %), v Luxembursku (13,4 %), Írsku (13,8 %), Dánsku (13,9 %) a Chorvátsku (14,9 %).

Hrubé mzdy/príjmy

Medián príjmov

Hrubý príjem predstavuje najväčšiu časť nákladov práce. V roku 2014 bol najvyšší medián hrubých hodinových príjmov vyjadrených v eurách zaznamenaný v Dánsku (25,52 EUR), po ktorom nasledovalo Írsko (20,16 EUR), Švédsko (18,46 EUR), Luxembursko (18,38 EUR), Belgicko (17,32 EUR) a Fínsko (17,24 EUR). Naproti tomu najnižší medián hrubých hodinových príjmov vyjadrených v eurách zaznamenalo Bulharsko (1,67 EUR) a Rumunsko (2,03 EUR), po ktorých nasledovala Litva (3,11 EUR), Lotyšsko (3,35 EUR) a Maďarsko (3,59 EUR). Inými slovami, medián hrubých hodinových príjmov v členskom štáte EÚ, kde mal najvyššiu úroveň, bol 15-krát vyšší než najnižší medián pri vyjadrení v eurách; pri vyjadrení v štandardoch kúpnej sily (PPS) (ktoré zohľadňujú rozdiely v cenových hladinách) bol najvyšší priemer päťnásobkom najnižšieho priemeru, pričom extrémy na obidvoch stranách stupnice opäť predstavovali Dánsko a Bulharsko.

Pracovníci s nízkymi mzdami

Za pracovníkov s nízkymi mzdami sa považujú tí zamestnanci, ktorí zarábajú dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov v danej krajine alebo menej. V roku 2014 bolo v EÚ-28 medzi zamestnancami 17,2 % pracovníkov s nízkymi mzdami, pričom v eurozóne bol tento pomer 15,9 %. V roku 2014 sa podiel pracovníkov s nízkymi mzdami významne líšil v jednotlivých členských štátoch: najvyšší podiel zaznamenalo Lotyšsko (25,5 %), Rumunsko (24,4 %), Litva (24,0 %) a Poľsko (23,6 %), po ktorých nasledovalo Estónsko (22,8 %), Nemecko (22,5 %), Írsko (21,6 %) a Spojené kráľovstvo (21,3 %). Na rozdiel od uvedených štátov tvorili pracovníci s nízkymi mzdami menej ako 10 % zamestnancov vo Švédsku (2,6 %), v Belgicku (3,8 %), vo Fínsku (5,3 %), v Dánsku (8,6 %), vo Francúzsku (8,8 %) a v Taliansku (9,4 %).

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov

Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je dôležitý ukazovateľ pri meraní rozdielov medzi priemernými zárobkami mužov a žien v EÚ. V roku 2015 zarobili ženy v priemere o 16,3 % menej ako muži v EÚ-28 ako celku, pričom v eurozóne tento rozdiel predstavoval 16,8 %. Najmenšie rozdiely v priemernom plate medzi pohlaviami sa zistili v Luxembursku, Taliansku, Rumunsku, Belgicku, Poľsku a Slovinsku (rozdiel do 10,0 % v jednotlivých krajinách). Najväčšie rozdiely v odmeňovaní žien a mužov boli zistené v Estónsku (26,9 %), Českej republike (22,5 %), Nemecku (22,0 %), Rakúsku (21,7 %) a Spojenom kráľovstve (20,8 %) — pozri obrázok 4.

K rozdielom v odmeňovaní žien a mužov môže prispievať viacero faktorov, napríklad odlišnosti v miere ekonomickej aktivity obyvateľstva, rozdiely v zamestnaniach a činnostiach, ktoré majú dominantné zastúpenie mužov alebo žien, rozdiely v miere, v akej muži a ženy pracujú na kratší pracovný čas, ako aj postoje personálnych útvarov v súkromných a vo verejných inštitúciách ku kariérnemu rozvoju a neplatenej a/alebo materskej/rodičovskej dovolenke. Niektoré základné faktory, ktoré môžu aspoň sčasti vysvetliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zahŕňajú odvetvovú a profesijnú segregáciu, vzdelanie a odbornú prípravu, informovanosť a transparentnosť, ako aj priamu diskrimináciu. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odrážajú aj iné nerovnosti, najmä často neúmerný podiel žien na rodinných povinnostiach a súvisiace problémy so zosúladením práce a súkromného života. Mnoho žien pracuje na kratší pracovný čas alebo má atypickú pracovnú zmluvu. Hoci im to umožňuje udržať sa na trhu práce a zároveň zvládať rodinné povinnosti, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, kariérny rozvoj, vyhliadky postupu na vyššie pozície a na dôchodok.

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Čisté príjmy

Informácie o čistých príjmoch dopĺňajú údaje o hrubých príjmoch, lebo poskytujú prehľad o disponibilných príjmoch, teda o objeme prostriedkov po tom, čo sa z hrubých súm odrátajú dane z príjmu a sociálne príspevky zamestnanca a v prípade domácností s deťmi sa k výsledku prirátajú rodinné prídavky (hotovostné prevody vyplácané na nezaopatrené deti).

V roku 2015 sa čisté príjmy slobodnej bezdetnej osoby, ktorá zarábala 100 % priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére, pohybovali od 4,3-tisíca EUR v Bulharsku do 38,5-tisíca EUR v Luxembursku. V týchto dvoch členských štátoch EÚ boli zároveň zistené najnižšie (4,9-tisíca EUR) a najvyššie (52,5-tisíca EUR) priemerné čisté príjmy v prípade zosobášeného páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi (pozri obrázok 5).

V prípade domácností, kde v zosobášenom páre pracovali obaja partneri (a obaja mali príjmy priemerného pracovníka), boli najvyššie čisté ročné príjmy zaznamenané v Luxembursku, a to na úrovni 86,4-tisíca EUR, ak mal pár dve deti, a 78,8-tisíca EUR, ak bol bezdetný. Najnižšie čisté príjmy boli v Bulharsku: bez ohľadu na to, či mal pár dve deti alebo nie, dosahovali úroveň 8,7-tisíca EUR.

Daňový klin

Informácie o daňovom kline slúžia na meranie zaťaženia, ktoré predstavujú dane a príspevky na sociálne zabezpečenie v súvislosti s nákladmi práce. Tieto informácie sa uvádzajú za pracujúcich s nízkymi mzdami. V roku 2015 dosahoval daňový klin pre EÚ-28 hodnotu 38,4 % (pozri tabuľku 1). Najvyššie daňové zaťaženie pracovníkov s nízkymi mzdami bolo v roku 2015 zaznamenané v Belgicku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Lotyšsku a vo Švédsku (vo všetkých nad 40,0 %). Naopak najnižšie daňové zaťaženie pracujúcich s nízkymi mzdami mala Malta, Írsko a Spojené kráľovstvo (vo všetkých pod 30,0 %).

Ďalšie tri ukazovatele uvedené v tabuľke 1 poskytujú informácie o podiele hrubých príjmov, o ktoré ľudia prídu pri zdanení (vyššie sadzby dane a príspevky na sociálne zabezpečenie a/alebo zníženie alebo strata dávok), keď sa vracajú do zamestnania alebo prechádzajú z nižších príjmov na vyššie. V roku 2015 bol v EÚ-28 celkový podiel príjmu, o ktorý nezamestnaná osoba prišla zdanením, keď nastúpila do zamestnania, 74,0 % (76,5 % v eurozóne). Najvyššia miera bola zaznamenaná v Belgicku (92,0 %) a najnižšia na Slovensku (44,7 %).

Pracovníci s nízkymi mzdami snažiaci sa o vyššie príjmy by po zdanení prišli o vyšší podiel svojich príjmov. V roku 2015 v prípade zosobášeného páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi dosahovala pasca nízkej mzdy 59,8 % v EÚ-28 (58,0 % v eurozóne), pričom najnižšia miera bola zaznamenaná v Taliansku (5,2 %) a najvyššia v Luxembursku (105,8 %). Naopak v prípade slobodnej bezdetnej osoby pasca nízkej mzdy v EÚ-28 v roku 2015 predstavovala 44,6 % (44,9 % v eurozóne), pričom najvyššia miera bola zaznamenaná v Holandsku (75,2 %) a najnižšia v Bulharsku (21,6 %) a Grécku (21,7 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Náklady práce

Náklady práce zahŕňajú odmeny zamestnancov (vrátane miezd, platov v hotovosti a v naturáliách a príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie), náklady na odbornú prípravu a ostatné výdavky (ako sú napríklad náklady na prijímanie do zamestnania, výdavky na pracovné odevy a dane zo mzdy považované za náklady práce mínus akékoľvek prijaté subvencie). Uvedené zložky nákladov práce a ich prvky sú vymedzené v nariadení č. 1737/2005 z 21. októbra 2005.

Štatistika nákladov práce je hierarchický systém viacročných, ročných a štvrťročných štatistík, ktorého cieľom je poskytnúť komplexný a podrobný obraz o úrovni, štruktúre a krátkodobom vývoji nákladov práce v jednotlivých odvetviach ekonomickej činnosti v členských štátoch EÚ a niektorých nečlenských krajinách. Všetky štatistiky vychádzajú z harmonizovaného vymedzenia nákladov práce. Údaje o výške nákladov práce sa zakladajú na poslednom zisťovaní nákladov práce (momentálne z roku 2012) a na extrapolácii vychádzajúcej zo štvrťročného indexu nákladov práce. Zisťovanie nákladov práce sa uskutočňuje každé štyri roky a na jeho účely sa zbierajú veľmi podrobné informácie o výške nákladov práce. Na účely extrapolácie s indexom nákladov práce sa používajú len údaje na agregovanej úrovni. Štvrťročným indexom nákladov práce Euroindicator) sa meria nákladový tlak vyplývajúci z výrobného faktora práce. Údaje, ktoré sa zbierajú na výpočet indexu nákladov práce, sa týkajú celkových priemerných hodinových nákladov práce a dvoch kategórií nákladov práce: jednak miezd a platov, jednak príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie po prirátaní zaplatených daní a odrátaní subvencií, ktoré prijal zamestnávateľ. Údaje, ktoré sú upravené o vplyv počtu pracovných dní aj sezónne upravené, sú dostupné v podobe agregátov za EÚ (EÚ a eurozóna) a za jednotlivé členské štáty EÚ a vzťahujú sa na agregát položiek priemysel, stavebníctvo a služby (okrem sekcie verejná správa a obrana a povinné sociálne zabezpečenie) pokrytých v sekciách B až N a P až S NACE Rev. 2 (informácie sa uvádzajú aj v členení podľa ekonomických činností).

Hrubé mzdy/príjmy

Hlavné vymedzenia týkajúce sa príjmov sú stanovené v nariadení č. 1738/2005 z 21. októbra 2005. Údaje sa zbierajú v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa vykonáva každé štyri roky a ktoré sa naposledy uskutočnilo v októbri 2014. Hrubé príjmy zahŕňajú peňažné odmeny, ktoré vypláca priamo zamestnávateľ, pred odpočtom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie splatných zárobkovo činnými osobami a zadržiavaných zamestnávateľom. Pritom sa berú do úvahy všetky príplatky bez ohľadu na to, či sa vyplácajú alebo nevyplácajú pravidelne (ako sú napríklad 13. a 14. mesačný plat, prázdninové príplatky, podiely na ziskoch, náhrady za nevybratú dovolenku, príležitostné provízie atď.).

Údaje o mediánoch príjmov vychádzajú z hrubých hodinových príjmov všetkých zamestnancov (na plný aj kratší pracovný čas, okrem učňov), ktorí pracujú v podnikoch minimálne s desiatimi zamestnancami vo všetkých odvetviach hospodárstva okrem poľnohospodárstva, rybolovu, verejnej správy, súkromných domácností a extrateritoriálnych organizácií. Medián príjmu sa vypočíta tak, že polovica populácie zarába menej, než je medián a druhá polovica zarába viac.

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v neupravenej podobe sa vymedzujú ako rozdiely medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami vyplácanými zamestnaným mužom a príjmami vyplácanými zamestnaným ženám, vyjadrené ako percentuálny podiel priemerných hrubých hodinových príjmov vyplácaných zamestnaným mužom. Metodika zostavovania tohto ukazovateľa sa zakladá na údajoch zbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa revidujú každé štyri roky po sprístupnení nových výsledkov tohto zisťovania.

Podľa použitej metodiky sa ukazovateľ týkajúci sa neupraveného rozdielu v odmeňovaní žien a mužov vzťahuje na všetkých zamestnancov (neexistujú obmedzenia z hľadiska veku a odpracovaných hodín) podnikov (minimálne s desiatimi zamestnancami) v priemysle, stavebníctve a službách (zahrnutých v sekciách B až S NACE Rev. 2 s výnimkou sekcie O). Niektoré krajiny poskytujú aj údaje za sekciu O NACE Rev. 2 (verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie), aj keď sa to nevyžaduje. Údaje sú k dispozícii aj v členení podľa verejného a súkromného sektora, pracovného času (plného alebo kratšieho) a veku zamestnancov.

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Čisté príjmy sú odvodené od hrubých príjmov a predstavujú súčasť odmeny, ktorú si zamestnanci môžu skutočne ponechať na minutie alebo sporenie. Čisté príjmy v porovnaní s hrubými príjmami nezahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie ani dane, ale zahŕňajú rodinné prídavky.

Ukazovatele vzťahujúce sa na sadzbu dane (daňový klin z nákladov práce, pasca nezamestnanosti a pasca nízkej mzdy) pomáhajú monitorovať príťažlivosť práce. Daňový klin z nákladov práce sa vymedzuje ako daň z príjmu z hrubých mzdových zárobkov plus príspevky zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie a je vyjadrený ako percentuálny podiel na celkových nákladoch práce. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné bezdetné osoby, ktoré zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 2).

Pascou nezamestnanosti sa meria podiel hrubých príjmov, o ktoré nezamestnaná osoba príde v dôsledku vyšších daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok v nezamestnanosti a iných dávok, keď sa začlení na trh práce. Vymedzuje sa ako rozdiel medzi hrubými príjmami a zvýšením čistých príjmov pri prechode z nezamestnanosti do zamestnanosti, vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubých príjmoch. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné bezdetné osoby, ktoré zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 2).

Pascou nízkej mzdy sa meria podiel (percentuálny) hrubých príjmov, o ktoré človek príde v dôsledku kombinovaného vplyvu daní z príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie a prípadne odobratia dávok, keď sa hrubé príjmy zvýšia z 33 % na 67 % priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 2). Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné bezdetné osoby a takisto za páry s jednou zárobkovo činnou osobou a dvomi deťmi vo veku 6 až 11 rokov.

Kontext

Štruktúra a vývoj nákladov práce a príjmov sú dôležité charakteristiky každého trhu práce, ktoré odrážajú ponuku pracovnej sily jednotlivých osôb a dopyt podnikov po pracovnej sile.

Európska únia sa snaží podporovať rovnosť príležitostí, čo zahŕňa postupné odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a v článku 157 ods. 3 sa stanovuje právny základ pre právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v otázkach zamestnania. Európska komisia prijala v decembri 2015 Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019. V tomto pracovnom programe opätovne potvrdila svoje odhodlanie pokračovať v presadzovaní rovnosti medzi ženami a mužmi. Jednou z tematických prioritných oblastí je zníženie rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch žien a mužov, a tak bojovať proti chudobe žien. Európska komisia určila kľúčové opatrenia, ktoré treba prijať v tejto prioritnej oblasti. Jedným z nich je každoročná organizácia európskeho dňa rovnosti odmeňovania na zvyšovanie informovanosti o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčinách.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

  • Earnings (t_earn), pozri (v angličtine):
Gender pay gap in unadjusted form (tsdsc340)
Labour cost index by NACE Rev. 2 (teilm100)
Labour cost index by NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-1 (teilm120)
Labour cost index by NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-4 (teilm130)
Labour cost index by NACE Rev. 2 - Index (2012=100) (teilm140)

Databáza

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Externé odkazy