Mzdy a náklady práce

Údaje z júna 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: júl 2020.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Zaujalo nás
V roku 2018 dosahovali priemerné hodinové náklady práce v EÚ 27,4 EUR a v eurozóne 30,6 EUR.
V roku 2018 sa pohybovali priemerné hodinové náklady práce v EÚ od 5,4 EUR v Bulharsku do 43,5 EUR v Dánsku.

Odhadované hodinové náklady práce, 2018

V tomto článku sa porovnávajú a dávajú do protikladu číselné údaje o mzdách a nákladoch práce (výdavky zamestnávateľov na zamestnancov) v členských štátoch Európskej únie (EÚ) a v kandidátskych krajinách EÚ a krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Práca zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní hospodárstva. Z hľadiska podnikov predstavuje náklad (náklady práce), ktorý zahŕňa nielen mzdy a platy zamestnancov, ale aj nemzdové náklady, najmä sociálne príspevky zo strany zamestnávateľa. Ide o kľúčový faktor konkurencieschopnosti podnikov, hoci konkurencieschopnosť ovplyvňujú aj kapitálové náklady (napr. úroky z úverov a dividendy z vlastného kapitálu) a necenové činitele, ako sú napríklad podnikavosť, zručnosti a produktivita práce, inovácie a postavenie značky alebo produktu na trhu.


Celý článok


Zložky nákladov práce

Pokiaľ ide o zamestnancov, odmena, ktorú dostávajú za prácu, častejšie nazývaná mzda alebo príjem, zvyčajne predstavuje ich hlavný zdroj príjmov, a preto má prvoradý vplyv na to, koľko peňazí môžu minúť a/alebo usporiť. Zatiaľ čo hrubé mzdy/príjmy zahŕňajú sociálne príspevky, ktoré platí zamestnanec, čisté príjmy sa vypočítavajú po odrátaní týchto príspevkov a ostatných súm, ktoré sa odvádzajú štátu, napríklad daní z príjmu. Keďže výška daní väčšinou závisí od príjmov a zloženia domácnosti, čisté príjmy sa vypočítavajú za niekoľko modelových situácií domácností.

Diagram 1 znázorňuje vzťah medzi čistými príjmami, hrubými príjmami/mzdami a nákladmi práce.

Diagram 1: Zložky nákladov práce

Náklady práce

Priemerné hodinové náklady práce boli v roku 2018 odhadnuté na 27,4 EUR v EÚ28 a 30,6 EUR v eurozóne (EZ19). Tento priemer však zastiera výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, kde sa hodinové náklady práce pohybujú od 5,4 EUR v Bulharsku do 43,5 EUR v Dánsku (pozri obrázok 1). Ešte vyšší priemer (50,0 EUR) bol v Nórsku.

Obrázok 1: Odhadované hodinové náklady práce, 2018
(EUR)
Zdroj: Eurostat (lc_lci_lev)


Náklady práce pozostávajú z nákladov na mzdy a platy a z nemzdových nákladov, akými sú sociálne príspevky zamestnávateľov. V roku 2018 predstavoval podiel nemzdových nákladov na celkových nákladoch práce za celé hospodárstvo 23,7 % v EÚ28 a 25,6 % v eurozóne. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ boli výrazné rozdiely aj v podiele nemzdových nákladov: najvyššie podiely nemzdových nákladov boli zaznamenané vo Francúzsku (32,6 %), Švédsku (32,3 %), v Litve (29,2 %) a Taliansku (28,4 %) a najnižšie podiely mala Malta (6,1 %), Luxembursko (11,1 %), Dánsko (14,1 %), Chorvátsko (15,3 %) a Írsko (15,4 %).

Hrubé mzdy/príjmy

Medián príjmov

Hrubý príjem predstavuje najväčšiu časť nákladov práce. V roku 2014 bol najvyšší medián hrubých hodinových príjmov vyjadrených v eurách zaznamenaný v Dánsku (25,52 EUR), po ktorom nasledovalo Írsko (20,16 EUR), Švédsko (18,46 EUR), Luxembursko (18,38 EUR), Belgicko (17,32 EUR) a Fínsko (17,24 EUR). Naproti tomu najnižší medián hrubých hodinových príjmov vyjadrených v eurách zaznamenalo Bulharsko (1,67 EUR) a Rumunsko (2,03 EUR), po ktorých nasledovala Litva (3,11 EUR), Lotyšsko (3,35 EUR) a Maďarsko (3,59 EUR). Inými slovami, medián hrubých hodinových príjmov v členskom štáte EÚ, kde mal najvyššiu úroveň, bol 15-krát vyšší než najnižší medián pri vyjadrení v eurách. Pri prepočítaní na štandardy kúpnej sily (PPS), čím sa zohľadňujú rozdiely v cenovej úrovni jednotlivých krajín, bol najvyšší priemer päťnásobkom najnižšieho priemeru, pričom extrémy na obidvoch stranách stupnice opäť predstavovali Dánsko a Bulharsko.

Obrázok 2: Medián hrubých hodinových príjmov, všetci zamestnanci (okrem učňov), 2014
Zdroj: Eurostat (earn_ses_pub2s)


Pracovníci s nízkymi mzdami

Za pracovníkov s nízkymi mzdami sa považujú tí zamestnanci, ktorí zarábajú dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov v danej krajine alebo menej. V roku 2014 bolo v EÚ28 medzi zamestnancami 17,2 % pracovníkov s nízkymi mzdami, pričom v eurozóne bol tento pomer 15,9 %. V roku 2014 sa podiel pracovníkov s nízkymi mzdami v jednotlivých členských štátoch významne líšil: najvyšší podiel zaznamenalo Lotyšsko (25,5 %), Rumunsko (24,4 %), Litva (24,0 %) a Poľsko (23,6 %). Za nimi nasledovali Chorvátsko (23,1 %), Estónsko (22,8 %), Nemecko (22,5 %) a Grécko (21,7 %). Na rozdiel od uvedených štátov tvorili pracovníci s nízkymi mzdami menej ako 10 % zamestnancov vo Švédsku (2,6 %), v Belgicku (3,8 %), vo Fínsku (5,3 %), v Dánsku (8,6 %), vo Francúzsku (8,8 %) a v Taliansku (9,4 %).

Obrázok 3: Pracovníci s nízkymi mzdami – zamestnanci (okrem učňov), ktorí zarábajú dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov alebo menej, 2014
(% zamestnancov)
Zdroj: Eurostat (earn_ses_pub1s)


Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov

Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je dôležitý ukazovateľ pri meraní rozdielov medzi priemernými zárobkami mužov a žien v EÚ. V roku 2017 zarobili ženy v priemere o 16,0 % menej ako muži v EÚ28 ako celku, pričom v eurozóne tento rozdiel predstavoval 16,1 %. Najmenšie rozdiely v priemernom plate medzi pohlaviami sa zistili v Rumunsku, Taliansku, Luxembursku, Belgicku, Poľsku a Slovinsku (rozdiel do 10,0 % v každej z týchto krajín). Najväčšie rozdiely zasa zaznamenalo Estónsko (25,6 %), Česká republika (21,1 %), Nemecko (21,0 %) a Spojené kráľovstvo (20,8 %) – pozri obrázok 4.

Obrázok 4: Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, 2017
(rozdiel medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami zamestnaných mužov a žien ako % hrubých príjmov mužov)
Zdroj: Eurostat (earn_gr_gpgr2)


K rozdielom v odmeňovaní žien a mužov môže prispievať viacero faktorov, napríklad odlišnosti v miere ekonomickej aktivity obyvateľstva, rozdiely v zamestnaniach a činnostiach, ktoré majú dominantné zastúpenie mužov alebo žien, rozdiely v miere, v akej muži a ženy pracujú na kratší pracovný čas, ako aj postoje personálnych útvarov v súkromných a vo verejných inštitúciách ku kariérnemu rozvoju a neplatenej a/alebo materskej/rodičovskej dovolenke. Niektoré základné faktory, ktoré môžu aspoň sčasti vysvetliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zahŕňajú odvetvovú a profesijnú segregáciu, vzdelanie a odbornú prípravu, informovanosť a transparentnosť, ako aj priamu diskrimináciu. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odrážajú aj iné nerovnosti, najmä často neúmerný podiel žien na rodinných povinnostiach a súvisiace problémy so zosúladením práce a súkromného života. Mnoho žien pracuje na kratší pracovný čas alebo má atypickú pracovnú zmluvu. Hoci im to umožňuje udržať sa na trhu práce a zároveň zvládať rodinné povinnosti, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, kariérny rozvoj, vyhliadky postupu na vyššie pozície a na dôchodok.

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Všetky údaje sú založené na všeobecne uznávanom modeli vyvinutom OECD, pričom číselné údaje sa získavajú z vnútroštátnych zdrojov (ďalšie podrobnosti o modeli nájdete v informáciách na stránke OECD - Benefits and wages).

Čisté príjmy

Informácie o čistých príjmoch dopĺňajú údaje o hrubých príjmoch, lebo poskytujú prehľad o disponibilných príjmoch, teda o objeme prostriedkov po tom, čo sa z hrubých súm odrátajú dane z príjmu a sociálne príspevky zamestnanca a v prípade domácností s deťmi sa k výsledku prirátajú rodinné prídavky (hotovostné prevody vyplácané na nezaopatrené deti).

V roku 2018 sa čisté príjmy slobodnej bezdetnej osoby, ktorá zarábala 100 % priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére, pohybovali od 5 500 EUR v Bulharsku do 41 900 EUR v Luxembursku. V týchto dvoch členských štátoch EÚ boli zároveň zistené najnižšie (6 100 EUR) a najvyššie (56 300 EUR) priemerné čisté príjmy v prípade zosobášeného páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi (pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Čisté ročné príjmy, 2018
(EUR)
Zdroj: Eurostat (earn_nt_net)


V prípade, keď v zosobášenom páre pracovali obaja partneri (a obaja zarábali príjmy priemerného pracovníka), boli najvyššie čisté ročné príjmy zaznamenané v Luxembursku, a to na úrovni 93 400 EUR, ak mal pár dve deti, a 85 800 EUR, ak bol pár bezdetný. Najnižšie čisté príjmy boli zaznamenané v Bulharsku: 11 100 EUR, keď mal pár dve deti, a o niečo menej 11 000 EUR v prípade bezdetného páru.

Daňové zaťaženie

Ukazovatele vzťahujúce sa na sadzbu dane (daňový klin z nákladov práce, pasca nezamestnanosti a pasca nízkej mzdy) majú za cieľ monitorovať atraktívnosť práce. Tabuľka 1 predstavuje tieto ukazovatele pre pracovníka s nízkou mzdou, ktorý zarába dve tretiny (presnejšie 67 %) priemerných príjmov pracovníka v podnikateľskej sfére (NACE Rev. 2, sekcie B až N) a ktorý je slobodný a bezdetný.

Prvý ukazovateľ, daňový klin z nákladov práce, meria zaťaženie, ktoré predstavujú dane a príspevky na sociálne zabezpečenie v súvislosti s nákladmi práce. Definuje sa ako daň z príjmu z hrubých mzdových zárobkov plus príspevky zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie a je vyjadrený ako percentuálny podiel na celkových nákladoch práce. Daňový klin bol v EÚ28 v roku 2018 38,2 % (40,9 % v eurozóne). Najvyššie daňové zaťaženie pracovníkov s nízkymi mzdami bolo v roku 2018 zaznamenané v Belgicku, Česku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Maďarsku, Rakúsku a vo Švédsku (vo všetkých nad 40,0 %). Naopak najnižšie daňové zaťaženie pracovníkov s nízkymi mzdami bolo zaznamenané v Írsku, na Cypre, Malte a v Spojenom kráľovstve (vo všetkých pod 30,0 %).

Tabuľka 1: Ukazovatele sadzby dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami – slobodná bezdetná osoba, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (earn_nt_taxwedge), (earn_nt_unemtrp) a (earn_nt_lowwtrp)


Druhý ukazovateľ, pasca nezamestnanosti, meria percentuálny podiel zvýšenia hrubých príjmov, o ktorý nezamestnaná osoba príde v dôsledku vyšších daní a príspevkov zamestnanca na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok v nezamestnanosti a iných dávok, keď sa začlení na trh práce. V roku 2018 predstavovala v EÚ28 pasca nezamestnanosti 73,1 % (v eurozóne 75.7 %). Najvyššia miera bola zaznamenaná v Luxembursku (90,8 %) a najnižšia v Estónsku (32,2 %).

Tretí ukazovateľ, pasca nízkej mzdy, meria percentuálny podiel zvýšenia hrubých príjmov, o ktorý osoba príde v dôsledku kombinovaného vplyvu daní z príjmu, príspevkov zamestnanca na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok, keď sa hrubé príjmy zvýšia z 33 % na 67 % priemerných príjmov pracovníka. V roku 2018 dosahovala v EÚ28 pasca nízkej mzdy 39,0 % (42,2 % v eurozóne), pričom najnižšia miera bola zaznamenaná na Cypre (10,3 %) a najvyššia v Belgicku (59,7 %).

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Náklady práce

Náklady práce zahŕňajú odmeny zamestnancov (vrátane miezd, platov v hotovosti a v naturáliách a príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie), náklady na odbornú prípravu a ostatné výdavky (ako sú napríklad náklady na prijímanie do zamestnania, výdavky na pracovné odevy a dane zo mzdy považované za náklady práce mínus akékoľvek prijaté subvencie). Uvedené zložky nákladov práce a ich prvky sú vymedzené v nariadení č. 1737/2005 z 21. októbra 2005.

Štatistika nákladov práce je hierarchický systém viacročných, ročných a štvrťročných štatistík, ktorého cieľom je poskytnúť komplexný a podrobný obraz o úrovni, štruktúre a krátkodobom vývoji nákladov práce v jednotlivých odvetviach ekonomickej činnosti v členských štátoch EÚ a niektorých nečlenských krajinách. Všetky štatistiky vychádzajú z harmonizovaného vymedzenia nákladov práce. Údaje o výške nákladov práce sa zakladajú na poslednom zisťovaní nákladov práce (momentálne z roku 2016) a na extrapolácii vychádzajúcej zo štvrťročného indexu nákladov práce. Zisťovanie nákladov práce sa uskutočňuje každé štyri roky a na jeho účely sa zbierajú veľmi podrobné informácie o výške nákladov práce. Na účely extrapolácie s indexom nákladov práce sa používajú len údaje na agregovanej úrovni. Štvrťročným indexom nákladov práce Euroindicator sa meria nákladový tlak vyplývajúci z výrobného faktora práce. Údaje, ktoré sa zbierajú na výpočet indexu nákladov práce, sa týkajú celkových priemerných hodinových nákladov práce a dvoch kategórií nákladov práce: jednak miezd a platov, jednak príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie po prirátaní daní a odrátaní subvencií, ktoré prijal zamestnávateľ. Údaje, ktoré sú upravené o vplyv počtu pracovných dní aj sezónne upravené, sú dostupné v podobe agregátov za EÚ (EÚ a eurozóna) a za jednotlivé členské štáty EÚ a vzťahujú sa na agregát položiek priemysel, stavebníctvo a služby (okrem sekcie verejná správa a obrana a povinné sociálne zabezpečenie) pokrytých v sekciách B až N a P až S NACE Rev. 2 (informácie sa uvádzajú aj v členení podľa ekonomických činností).

Hrubé mzdy/príjmy

Hlavné vymedzenia týkajúce sa príjmov sú stanovené v nariadení č. 1738/2005 z 21. októbra 2005. Údaje sa zbierajú v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa vykonáva každé štyri roky a ktoré sa naposledy uskutočnilo v októbri 2014. Hrubé príjmy zahŕňajú peňažné odmeny, ktoré vypláca priamo zamestnávateľ, pred odpočtom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie splatných zárobkovo činnými osobami a zadržiavaných zamestnávateľom. Pritom sa berú do úvahy všetky príplatky bez ohľadu na to, či sa vyplácajú alebo nevyplácajú pravidelne (ako sú napríklad 13. a 14. mesačný plat, prázdninové príplatky, podiely na ziskoch, náhrady za nevybratú dovolenku, príležitostné provízie atď.).

Údaje o mediánoch príjmov vychádzajú z hrubých hodinových príjmov všetkých zamestnancov (na plný aj kratší pracovný čas, okrem učňov), ktorí pracujú v podnikoch minimálne s desiatimi zamestnancami vo všetkých odvetviach hospodárstva okrem poľnohospodárstva, rybolovu, verejnej správy, súkromných domácností a extrateritoriálnych organizácií. Medián príjmu sa vypočíta tak, že polovica populácie zarába menej, než je medián a druhá polovica zarába viac.

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v neupravenej podobe sa vymedzujú ako rozdiely medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami vyplácanými zamestnaným mužom a príjmami vyplácanými zamestnaným ženám, vyjadrené ako percentuálny podiel priemerných hrubých hodinových príjmov vyplácaných zamestnaným mužom. Metodika zostavovania tohto ukazovateľa sa zakladá na údajoch zbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa revidujú každé štyri roky po sprístupnení nových výsledkov tohto zisťovania.

Podľa použitej metodiky sa ukazovateľ týkajúci sa neupraveného rozdielu v odmeňovaní žien a mužov vzťahuje na všetkých zamestnancov (neexistujú obmedzenia z hľadiska veku a odpracovaných hodín) podnikov (minimálne s desiatimi zamestnancami) v priemysle, stavebníctve a službách (zahrnutých v sekciách B až S NACE Rev. 2 s výnimkou sekcie O). Niektoré krajiny poskytujú aj údaje za sekciu O NACE Rev. 2 (verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie), hoci to nie je povinné. Údaje sú k dispozícii aj v členení podľa verejného a súkromného sektora, pracovného času (plného alebo kratšieho) a veku zamestnancov.

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Čisté príjmy sú odvodené od hrubých príjmov a predstavujú súčasť odmeny, ktorú si zamestnanci môžu skutočne ponechať na minutie alebo sporenie. Čisté príjmy v porovnaní s hrubými príjmami nezahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie ani dane, ale zahŕňajú rodinné prídavky.

Pasca nezamestnanosti sa vymedzuje ako rozdiel medzi zvýšením hrubých príjmov a zvýšením čistých príjmov pri prechode z nezamestnanosti do zamestnanosti, vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubých príjmoch.

Kontext

Štruktúra a vývoj nákladov práce a príjmov sú dôležité charakteristiky každého trhu práce, ktoré odrážajú ponuku pracovnej sily jednotlivých osôb a dopyt podnikov po pracovnej sile.

Európska únia sa snaží podporovať rovnosť príležitostí, čo zahŕňa postupné odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a v článku 157 ods. 3 sa stanovuje právny základ pre právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v otázkach zamestnania. Európska komisia prijala v decembri 2015 Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019. V tomto pracovnom programe opätovne potvrdila svoje odhodlanie pokračovať v presadzovaní rovnosti medzi ženami a mužmi. Jednou z tematických prioritných oblastí je zníženie rozdielov v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch žien a mužov, a tak bojovať proti chudobe žien. Európska komisia určila kľúčové opatrenia, ktoré treba prijať v tejto prioritnej oblasti. Jedným z nich je každoročná organizácia európskeho dňa rovnosti odmeňovania na zvyšovanie informovanosti o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčinách.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy




  • Earnings (t_earn), pozri (v angličtine):
Gender pay gap in unadjusted form (tsdsc340)
Labour cost index by NACE Rev. 2 (teilm100)
Labour cost index by NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-1 (teilm120)
Labour cost index by NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-4 (teilm130)
Labour cost index by NACE Rev. 2 - Index (2012=100) (teilm140)