Štatistika cestovného ruchu


Údaje extrahované v mesiaci decembra 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: marec 2019.
Tabuľka 1: Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, 2016
Zdroj: Eurostat (tour_cap_nat) a (tour_occ_ninat)
Obrázok 1: Trendy prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu, EÚ-28, 2005 – 2016
(index 2005=100)
Zdroj: Eurostat (tour_occ_ninat)
Obrázok 2: Turistické destinácie – počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu, 2016
(milióny prenocovaní nerezidentov v krajine)
Zdroj: Eurostat (tour_occ_ninat)
Obrázok 3: Podiel nocí, ktoré strávili v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v EÚ-28 turisti cestujúci mimo krajiny svojho pobytu, 2016
(% všetkých nocí strávených v ubytovacích zariadeniach v EÚ-28)
Zdroj: Eurostat (tour_occ_ninat)
Obrázok 4: Intenzita cestovného ruchu, 2016
(počet prenocovaní rezidentov a nerezidentov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (tour_occ_ninat)
Obrázok 5: Podiel obyvateľstva účastný na cestovnom ruchu, 2016
(% obyvateľov vo veku 15 alebo viac rokov)
Zdroj: Eurostat (tour_dem_tttot)
Tabuľka 2: Turistické pobyty rezidentov (vo veku 15 alebo viac rokov), 2016
Zdroj: Eurostat (tour_dem_tttot) a (tour_dem_totot)
Obrázok 6: Podiel prenocovaní počas dovoleniek Európanov v zahraničí v členení podľa krajiny pobytu turistu, 2016
(% prenocovaní rezidentov EÚ-28 v zahraničí)
Zdroj: Eurostat (tour_dem_tntot)
Obrázok 7: Krajina pôvodu v prípade turistických zahraničných pobytov, 2016
(priemerný počet prenocovaní v zahraničí na obyvateľa vo veku 15 alebo viac rokov)
Zdroj: Eurostat (tour_dem_tntot) a (demo_pjanbroad)
Tabuľka 3: Príjmy z cestovného ruchu a výdavky na cestovanie v platobnej bilancii, 2011 – 2016
Zdroj: Eurostat (bop_c6_q), (bop_eu6_q) a (nama_10_gdp)

Tento článok obsahuje informácie o najnovšej štatistike cestovného ruchu v Európskej únii (EÚ). Cestovný ruch zohráva v EÚ dôležitú úlohu z dôvodu ekonomického potenciálu a potenciálu pre zamestnanosť, ako aj pre sociálny a environmentálny vplyv. Štatistika cestovného ruchu sa používa na monitorovanie nielen politík EÚ v oblasti cestovného ruchu, ale aj jej regionálnej politiky a politiky trvalo udržateľného rozvoja.

V roku 2014 pôsobil každý desiaty podnik v európskom nefinančnom podnikovom sektore v odvetví cestovného ruchu. Týchto 2,3 mil. podnikov zamestnávalo podľa odhadu 12,3 mil. osôb. Na podniky v odvetviach zaoberajúcich sa činnosťami súvisiacimi s cestovným ruchom pripadalo 9,1 % zamestnaných osôb v celom nefinančnom podnikovom sektore a 21,5 % zamestnaných osôb v sektore služieb. Podiely odvetvia cestovného ruchu na celkovom obrate a pridanej hodnote v nákladoch výrobných činiteľov boli relatívne nižšie a na odvetvie cestovného ruchu pripadalo 3,7 % obratu a 5,6 % pridanej hodnoty v nefinančnom podnikovom sektore.

Hlavné štatistické výsledky

Jedna tretina všetkých lôžok v EÚ-28 je sústredná vo Francúzsku a v Taliansku

Odhaduje sa, že v roku 2016 bolo v EÚ-28 aktívnych viac než 608 tisíc ubytovacích zariadení cestovného ruchu a že spolu poskytovali takmer 31 mil. lôžok (pozri tabuľku 1). Takmer tretina (32,2 %) všetkých lôžok v EÚ-28 bola sústredená len v dvoch členských štátoch EÚ, konkrétne vo Francúzsku (5,1 mil. lôžok) a Taliansku (4,9 mil. lôžok), za ktorými nasledovalo Spojené kráľovstvo, Španielsko a Nemecko.

V posledných rokoch má počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu vo všeobecnosti rastúci trend (pozri obrázok 1). V dôsledku finančnej a hospodárskej krízy však v rokoch 2008 a 2009 došlo ku krátkodobému poklesu v počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu: počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v EÚ-28 klesol v roku 2008 o 0,6 % a v roku 2009 o ďalšieho 2,0 %. V roku 2010 sa počet prenocovaní začal obnovovať a najvyššiu hodnotu 2,9 mld. prenocovaní dosiahol v roku 2016, čo je oproti roku 2015 o 3,0 % viac.

Viac ako polovica (55,7 %) celkového počtu prenocovaní nerezidentov v EÚ-28 pripadá na Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo

V roku 2016 bolo Španielsko najčastejšou turistickou destináciou v EÚ pre nerezidentov (ľudí prichádzajúcich zo zahraničia), počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu predstavoval 295 mil., resp. 22,2 % z celkovej hodnoty za EÚ-28 (pozri obrázok 2 a obrázok 3). Viac než 7 z 10 prenocovaní z celkového počtu 295 miliónov prenocovaní v Španielsku sa sústredilo v troch regiónoch: Kanárske ostrovy, Baleáry a Katalánsko.

V celej EÚ patrili medzi štyri najobľúbenejšie destinácie nerezidentov Španielsko, Taliansko (199 mil. prenocovaní), Francúzsko (124 mil. prenocovaní) a Spojené kráľovstvo (119 mil. prenocovaní, odhad vychádza z mesačných údajov za rok 2016), čo spolu predstavovalo viac než polovicu (55,7 %) celkového počtu prenocovaní nerezidentov v EÚ-28. Najmenej bežnými destináciami bolo Luxembursko a Lotyšsko; pri výklade týchto hodnôt by sa mal zohľadniť vplyv veľkosti uvedených členských štátov.

Počet prenocovaní (rezidentov a nerezidentov) je možné lepšie uviesť do kontextu, ak ich porovnáme s počtom obyvateľov každej krajiny, čím dostaneme ukazovateľ intenzita cestovného ruchu. V roku 2016 boli s použitím tohto ukazovateľa najpopulárnejšími turistickými destináciami v EÚ-28 stredozemské destinácie Malta, Chorvátsko a Cyprus, ako aj rakúske Alpy a mestá (pozri obrázok 4). Podľa ukazovateľa intenzity cestovného ruchu boli obľúbenými destináciami aj Island a Čierna Hora.

62 % rezidentov EÚ sa podieľalo na cestovnom ruchu a uskutočnili 1,2 mld. pobytov

Odhaduje sa, že v roku 2016 sa na cestovnom ruchu zo súkromných dôvodov podieľalo 62,1 % obyvateľov EÚ-28 vo veku 15 rokov alebo viac, inými slovami, počas roka uskutočnili aspoň jeden turistický pobyt zo súkromných dôvodov. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ možno opäť sledovať veľké rozdiely, keďže táto miera účasti sa pohybovala od 23,7 % v Rumunsku po 88,9 % vo Fínsku (pozri obrázok 5).

Rezidenti (vo veku 15 rokov a viac) z EÚ-28 podnikli v roku 2016 podľa odhadu 1,2 mld. turistických ciest zo súkromných alebo z pracovných dôvodov. Vo väčšine (58,0 %) z celkového počtu ciest išlo o krátkodobé pobyty v trvaní jedného až troch prenocovaní (pozri tabuľku 2), pričom tri štvrtiny (74,4 %) všetkých ciest smerovalo do domácich destinácií a zvyšok do zahraničia.

Obyvatelia niektorých členských štátov EÚ uskutočnili v roku 2016 viac ako polovicu celkového počtu turistických pobytov v zahraničí; bolo to tak v prípade Luxemburska, Belgicka, Malty a Slovinska (ako aj Švajčiarska). Rezidenti Rumunska a Španielska však uskutočnili v zahraničí menej ako 10 % pobytov. Zdá sa, že na tieto číselné údaje má vplyv veľkosť členského štátu aj jeho geografická poloha (podľa údajov menších a severnejších krajín trávievajú ich rezidenti dovolenky skôr v zahraničí).

Rezidenti EÚ uprednostňovali cestovanie v letných mesiacoch, pričom takmer jedna zo štyroch ciest sa uskutočnila v júli alebo auguste.

Na rezidentov z Nemecka a Spojeného kráľovstva pripadala viac ako polovica celkového počtu prenocovaní rezidentov EÚ-28 v zahraničí

Rezidenti EÚ-28 strávili v roku 2016 pri turistických pobytoch približne 2,6 mld. nocí v zahraničí (pozri obrázok 6). Nemeckí rezidenti v roku 2016 strávili 771 mil. nocí na cestách mimo Nemecka, kým rezidenti Spojeného kráľovstva strávili v zahraničí 564 mil. nocí (pri Spojenom kráľovstve sú údaje za rok 2013); na rezidentov z týchto dvoch členských štátov EÚ pripadala viac ako polovica (51,3 %) celkového počtu prenocovaní rezidentov EÚ-28 v zahraničí.

Keď berieme do úvahy veľkosť krajiny z hľadiska počtu obyvateľov, členským štátom EÚ, ktorého rezidenti strávili v zahraničí najviac nocí na obyvateľa, bolo Luxembursko (v roku 2016 priemerne 22,3 noci) a za ním nasledoval Cyprus (18,7 noci). Na opačnom konci spektra boli rezidenti Rumunska, Bulharska a Grécka, ktorí v roku 2016 strávili v priemere menej ako jednu noc v zahraničí (pozri obrázok 7).

Nemci minuli na cestách do zahraničia najviac peňazí

Ekonomický význam medzinárodného cestovného ruchu možno merať pomerom príjmov z medzinárodného cestovného ruchu a HDP. Tieto údaje sú zo štatistiky platobnej bilancie a zahŕňajú pracovné, ako aj rekreačné cesty. V roku 2016 bol pomer príjmov z cestovného ruchu a HDP spomedzi členských štátov EÚ najvyšší v Chorvátsku (18,6 %), na Cypre (13,7 %) a Malte (13,2 %), čo potvrdzuje význam cestovného ruchu pre tieto krajiny (pozri tabuľku 3). V absolútnom vyjadrení boli najvyššie príjmy z medzinárodného cestovného ruchu v roku 2016 zaznamenané v Španielsku (54,7 mld. EUR), vo Francúzsku (38,3 mld. EUR) a v Spojenom kráľovstve (37,4 mld. EUR), za ktorými nasledovalo Taliansko (36,4 mld. EUR) a Nemecko (33,8 mld. EUR).

Nemecko zaznamenalo najvyššiu úroveň výdavkov na medzinárodný cestovný ruch, ktoré v roku 2016 dosiahli spolu 72,1 mld. EUR; za ním nasledovalo Spojené kráľovstvo (58,4 mld. EUR) a Francúzsko (36,5 mld. EUR).

V roku 2016 malo spomedzi členských štátov EÚ najvyššiu úroveň čistých príjmov z cestovného ruchu Španielsko (37,2 mld. EUR), zatiaľ čo najväčší deficit zaznamenalo Nemecko (–38,3 mld. EUR).

Zdroje a dostupnosť údajov

Cestovný ruch v štatistickom kontexte predstavuje aktivitu návštevníkov, ktorí cestujú do destinácie mimo svojho zvyčajného prostredia na menej ako rok. Môže to byť na akýkoľvek hlavný účel vrátane pracovných a voľnočasových aktivít alebo osobných dôvodov iných ako na účel zamestnania rezidentskou osobou, domácnosťou alebo podnikom na navštívenom mieste.

Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali v júli 2011 nové nariadenie č. 692/2011 o európskej štatistike cestovného ruchu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 95/57/ES. Nariadenie nadobudlo účinnosť za referenčný rok 2012 a na jeho základe musia členské štáty EÚ pravidelne zasielať súbor porovnateľných štatistík cestovného ruchu.

Štatistiku cestovného ruchu v EÚ tvoria dve hlavné zložky: na jednej strane štatistika týkajúca sa kapacity a obsadenosti hromadných ubytovacích zariadení cestovného ruchu a na druhej strane štatistika týkajúca sa dopytu v oblasti cestovného ruchu. Vo väčšine členských štátov EÚ sa prvý typ štatistických údajov získava prostredníctvom zisťovaní, v ktorých poskytujú údaje ubytovacie zariadenia, kým druhý typ štatistických údajov sa zbiera najmä prostredníctvom zisťovaní u cestujúcich na hraničných priechodoch alebo prostredníctvom zisťovaní, v ktorých poskytujú údaje domácnosti.

Štatistika týkajúca sa kapacity hromadných ubytovacích zariadení cestovného ruchu obsahuje počet zariadení, počet izieb a počet lôžok. Táto štatistika je k dispozícii podľa druhov zariadení alebo podľa regiónov a zostavuje sa ročne. Štatistika obsadenosti hromadných ubytovacích zariadení cestovného ruchu zachytáva počet príchodov (do ubytovacích zariadení) a počet prenocovaní rezidentov a nerezidentov v členení podľa druhov zariadení alebo podľa regiónov; k dispozícii sú ročné a mesačné časové rady. Okrem toho sa zostavuje štatistika využitia izieb a lôžok, (miery obsadenosti).

Pre štatistiku dopytu v cestovnom ruchu sa zbierajú údaje o počte absolvovaných pobytov (a počte prenocovaní počas týchto pobytov), v členení podľa:

  • cieľovej krajiny,
  • účelu,
  • dĺžky pobytu,
  • druhu ubytovania,
  • mesiaca odchodu,
  • spôsobu dopravy,
  • výdavkov.

Údaje sa analyzujú aj podľa sociálno-demografických charakteristík turistov:

  • pohlavie,
  • veková skupina,
  • dosiahnutá úroveň vzdelania (nepovinný údaj),
  • príjem domácnosti (nepovinný údaj),
  • status ekonomickej činnosti (nepovinný údaj).

Do roku 2013 boli štatistiky cestovného ruchu obmedzené na aspoň jedno prenocovanie; od referenčného roku 2014 oficiálna európska štatistika zahŕňa aj jednodňové zahraničné cesty. Údaje budú čoskoro analyzované v novom článku sprievodcu Statistics Explained.

Na skúmanie cestovného ruchu sa môžu použiť aj údaje z rôznych iných oficiálnych zdrojov. Tieto štatistiky zahŕňajú:

  • štrukturálnu podnikovú štatistiku a krátkodobú podnikovú štatistiku, ktoré sa môžu použiť na získanie dodatočných informácií o tokoch cestovného ruchu a ekonomických výkonoch určitých sektorov v oblasti cestovného ruchu;
  • údaje o zamestnanosti v sektore turistického ubytovania zo zisťovania pracovných síl, analyzované podľa pracovného času (plný pracovný čas/kratší pracovný čas), pracovného postavenia, veku, úrovne vzdelania, pohlavia, stálosti zamestnania a počtu odpracovaných rokov u toho istého zamestnávateľa (ročné a štvrťročné údaje);
  • údaje o osobných cestovných príjmoch a výdavkoch z platobnej bilancie;
  • štatistiku dopravy (napríklad osobná letecká doprava).

Kontext

V publikácii Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch (UNWTO) s názvom Tourism highlights (v angličtine) je EÚ označená za významnú turistickú destináciu, kde v roku 2015 päť členských štátov patrilo medzi desať najobľúbenejších svetových destinácií. Cestovný ruch má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti a hospodárskemu rastu, ako aj k rozvoju vidieckych, okrajových a menej rozvinutých oblastí. Tieto charakteristiky stimulujú dopyt po spoľahlivých a harmonizovaných štatistikách v tejto oblasti, ako aj v širšom kontexte oblastí regionálnej politiky a politiky trvalo udržateľného rozvoja.

Cestovný ruch môže zohrávať významnú úlohu aj v rozvoji európskych regiónov. Infraštruktúra vytvorená na účely cestovného ruchu prispieva k miestnemu rozvoju a pracovné miesta, ktoré sa vytvárajú alebo udržiavajú, môžu pomáhať pôsobiť proti úpadku priemyselnej výroby alebo vidieka. Trvalo udržateľný cestovný ruch zahŕňa ochranu a zveľaďovanie kultúrneho a prírodného dedičstva od umenia po miestnu gastronómiu alebo ochranu biodiverzity.

Európska komisia prijala v roku 2006 oznámenie s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti turistického ruchu – Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho turistického ruchu [KOM(2006) 134 v konečnom znení]. Tento dokument sa zaoberal okruhom výziev, ktoré budú formovať cestovný ruch v nasledujúcich rokoch, vrátane starnutia obyvateľstva Európy, rastúcej vonkajšej konkurencie, dopytu spotrebiteľov po špecializovanejšom cestovnom ruchu a potreby rozvíjať udržateľnejšie praktiky cestovného ruchu, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Uvádza sa v ňom, že konkurencieschopnejšia ponuka v oblasti cestovného ruchu a trvalo udržateľné destinácie pomôžu zvýšiť spokojnosť turistov a zabezpečiť pozíciu Európy ako poprednej svetovej turistickej destinácie. Za týmto dokumentom nasledovalo v októbri 2007 ďalšie oznámenie s názvom Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch [KOM(2007) 621 v konečnom znení], v ktorom sa navrhli opatrenia týkajúce sa udržateľného riadenia destinácií, zohľadnenia aspektu udržateľnosti zo strany podnikov a informovania turistov o udržateľnosti.

V Lisabonskej zmluve sa uznal význam cestovného ruchu, vytýčila sa osobitná právomoc EÚ v tejto oblasti a umožnilo sa prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou. V článku zmluvy týkajúcom sa cestovného ruchu sa stanovuje, že EÚ „dopĺňa činnosť členských štátov v odvetví cestovného ruchu najmä podporou konkurencieschopnosti podnikov Únie v tomto odvetví“. Európska komisia prijala v júni 2010 oznámenie s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch [KOM(2010) 352 v konečnom znení]. Cieľom tohto oznámenia je podporiť koordinovaný prístup v prípade iniciatív v súvislosti s cestovným ruchom a definoval sa v ňom nový rámec pre opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu a jeho kapacity pre udržateľný rast. Navrhlo sa v ňom niekoľko európskych alebo nadnárodných iniciatív vrátane konsolidácie sociálno-ekonomickej znalostnej základne pre cestovný ruch s ohľadom na dosiahnutie týchto cieľov.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Databáza

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metaúdaje

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Ďalšie informácie

Externé odkazy