Národné účty a HDP


Údaje extrahované v júli 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: december 2019.

Zaujalo nás
V roku 2017 HDP rástol neprerušovane päť rokov za sebou v EÚ a štyri roky v eurozóne.
Rozdielny štrukturálny vývoj za posledných 10 rokov v EÚ: klesol podiel stavebníctva na celkovej pridanej hodnote a zvýšil sa podiel podnikateľských služieb.
Ekonomika EÚ v roku 2017 zaznamenala štvrtý rok za sebou ročný nárast investícií.

Real GDP growth, 2007-2017

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, ktoré sú opísané v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) sa najčastejšie používaným meradlom celkovej veľkosti ekonomiky, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je napríklad HDP na obyvateľa – napríklad v eurách alebo očistené o rozdiely v cenových hladinách (vyjadrené v štandardoch kúpnej sily, PPS) — sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie hospodárskej konvergencie alebo divergencie v celej Európskej únii (EÚ).

Okrem toho vývoj špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údaje o rozdelení dôchodkov a úsporách môžu poskytnúť hodnotný pohľad na hlavné hybné sily ekonomickej činnosti a poslúžiť ako základ na vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie konkrétnych politík EÚ.

Celý článok

Vývoj HDP v EÚ: rast od roku 2013

Dôsledkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ v roku 2009 (pozri obrázok 1), po ktorej nasledovalo oživenie v roku 2010. Kríza sa začala najskôr v Japonsku a Spojených štátoch amerických, pričom záporná ročná miera zmeny HDP (v reálnom vyjadrení) bola zaznamenaná už v roku 2008, v roku 2009 sa prehĺbila a následne v roku 2010 zvýšila. Naproti tomu hospodárska produkcia Číny ďalej pomerne rýchlo rástla aj v čase krízy (každý rok takmer o 10 %), v nasledujúcich rokoch sa rast trochu spomalil, ale aj tak bol oveľa vyšší než v ostatných ekonomikách znázornených na obrázku 1.

V EÚ28 sa kríza viditeľne prejavila už v roku 2008, keď sa podstatne znížila miera rastu HDP a v roku 2009 sa reálny HDP znížil o 4,3 %. Signálom oživenia v EÚ28 bolo zvýšenie objemového indexu HDP (založeného na reťazených objemoch) o 2,1 % v roku 2010 a ďalšie zvýšenie o 1,8 % v roku 2011. V roku 2012 sa HDP znížil o 0,4 % a následne boli zaznamenané čoraz väčšie kladné miery zmeny v rokoch 2013 (0,3 %), 2014 (1,7 %) a 2015 (2,3 %). Rast pokračoval aj v roku 2016, hoci pomalším tempom (1,9 %), a v roku 2017 sa vrátili predchádzajúce neprerušované roky rastu, keďže HDP sa zvýšil o 2,4 %, čo predstavuje najvyššiu ročnú mieru zmeny od začiatku krízy.

Príslušné miery zmeny v eurozóne (EZ19) sa až do roku 2010 podobali mieram zmeny v EÚ28, až v roku 2011 bol zaznamenaný o niečo slabší rast (1,6 %) a v roku 2012 silnejší pokles (–0,9 %), ktorý pokračoval až do roku 2013 (–0,2 %). V období rokov 2014 – 2016 bol rast reálneho HDP v eurozóne o niečo slabší ako v EÚ28 ako celku, hoci v roku 2017 sa tento trend zmenil, keďže obidva agregáty vykázali rovnakú mieru zmeny.

Obrázok 1: Rast reálneho HDP, 2007 – 2017
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp) a OECD

V rámci EÚ sa prejavili veľké rozdiely rastu reálneho HDP, a to v priebehu času aj medzi jednotlivými členskými štátmi (pozri tabuľku 1). Po poklese vo všetkých členských štátoch s výnimkou Poľska v roku 2009 sa v roku 2010 obnovil ekonomický rast v 23 členských štátoch (a nezmenil sa v Španielsku), zatiaľ čo v roku 2011 bol rast zaznamenaný v 24 členských štátoch. V roku 2012 sa však tento vývoj zmenil, keďže hospodársky rast oznámila polovica (14) členských štátov. Len v Bulharsku nedošlo k nijakej zmene úrovne ekonomickej činnosti a v ostatných členských štátoch hospodárska produkcia klesla. V roku 2013 väčšina členských štátov opäť zaznamenala rast, pričom pozitívnu mieru zmeny vykázalo 17 členských štátov, v roku 2014 sa ich počet zvýšil na 25 a v rokoch 2015 a 2016 na 27. Všetkých 28 členských štátov zaznamenalo kladnú mieru zmeny v roku 2017 (prvýkrát sa kladná miera zmeny prejavila vo všetkých členských štátoch EÚ v roku 2007). Jediným členským štátom so zápornou mierou zmeny v rokoch 2015 a 2016 bolo Grécko, ktoré zaznamenalo pokles o 0,3 % a 0,2 % po raste o 0,7 % v roku 2014 a šiestich za sebou nasledujúcich poklesoch hospodárskej produkcie v období rokov 2008 – 2013.

Tabuľka 1: Rast reálneho HDP, 2007 – 2017
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %; % ročne)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp) a Svetová banka

Najvyššie ročné tempo rastu reálneho HDP v roku 2017 bolo zaznamenané v Írsku (7,2 %), Rumunsku (6,9 %), na Malte (6,4 %) a v Slovinsku (5,0 %), zatiaľ čo najnižšie miery zmeny zaznamenali Belgicko a Spojené kráľovstvo (obidva uvedené štáty 1,7 %), Taliansko (1,5 %) a Grécko (1,4 %).

Priemerný ročný rast HDP za posledné desaťročie v EÚ a eurozóne nižší ako 1 %

V priebehu celého obdobia uvedeného v tabuľke 1 nepretržite vykazovalo kladné miery zmeny Poľsko a spomedzi zobrazených nečlenských krajín Albánsko, Kosovo (rezolúcia BR OSN 1244; údaje z obdobia rokov 2009 – 2016) a Čína (najnovšie údaje takisto za rok 2016). V roku 2017 zaznamenali kladnú mieru zmeny ôsmy rok za sebou Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Litva, Malta, Slovensko a Spojené kráľovstvo, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Spojené štáty americké. Turecko zaznamenalo v roku 2016 siedmu kladnú ročnú mieru zmeny bez prerušenia.

Z analýzy za minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy sa celková výkonnosť ekonomík členských štátov EÚ znížila. Priemerné ročné tempo rastu v období rokov 2007 – 2017 dosiahlo v EÚ28 úroveň 0,8 % a v eurozóne (EZ19) 0,6 % (pozri tabuľku 1). Najvyšší rast spomedzi členských štátov (podľa tohto ukazovateľa) dosiahla v období rokov 2007 – 2017 Malta (priemerný ročný rast 4,2 %), za ktorou nasledovalo Írsko (4,1 %) a Poľsko (3,3 %). Naproti tomu v Grécku, Taliansku, Chorvátsku a Portugalsku sa reálny HDP v období rokov 2007 – 2017 celkovo vyvíjal negatívne.

V roku 2017 pripadala na Nemecko približne jedna pätina HDP EÚ28 vyjadreného v PPS

Pri porovnávaní jednotlivých krajín sa často používajú štandardy kúpnej sily (PPS), ktorými sa upravujú hodnoty s cieľom zohľadniť rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Údaje uvedené na obrázkoch 2 a 3 a v tabuľke 2 sú vyjadrené v bežných cenách a nemali by sa používať na porovnanie v čase z dôvodu inflácie a výkyvov menových kurzov. V roku 2017 dosiahol HDP v EÚ28 hodnotu 15,3 bilióna PPS (15 300 miliárd) – pričom pri EÚ28 sa jeden PPS rovná jednému euru. HDP vyjadrený v PPS si v EÚ28 udržal náskok pred USA v každom roku, ktorý je zahrnutý do tejto analýzy. Je zaujímavé, že Čína historicky mávala nižšiu hospodársku produkciu než EÚ28 alebo USA, ale táto situácia sa zmenila v dôsledku rýchlej transformácie a nepretržitého rozmachu čínskej ekonomiky. V roku 2013 bol čínsky HDP vyjadrený v PPS prvýkrát vyšší než v Spojených štátoch amerických a v roku 2015 hospodárska produkcia Číny dosiahla úroveň vyššiu než zaznamenala EÚ28 (táto situácia sa udržala aj v rokoch 2016 a 2017).

Obrázok 2: HDP v bežných trhových cenách, 2007 – 2017
(miliarda PPS)
Zdroj: Eurostat (prc_ppp_ind) a Svetová banka

Podiel eurozóny (EZ19) predstavoval v roku 2017 70,7 % HDP EÚ28 (pri vyjadrení v PPS), čo znamená pokles v porovnaní s úrovňou 72,6 % v roku 2007. V roku 2017 dosiahol súčet piatich najväčších ekonomík EÚ (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko) o niečo viac ako dve tretiny (66,8 %) HDP EÚ28, čo bolo o 1,8 percentuálneho bodu menej než pred desiatimi rokmi (v roku 2007).

V roku 2017 dosiahla priemerná hodnota HDP na obyvateľa v EÚ28 29 900 EUR

Pri hodnotení životnej úrovne sa zvyčajne používa HDP na obyvateľa, inými slovami, HDP upravené podľa veľkosti ekonomiky z hľadiska počtu obyvateľov. Priemerné HDP na obyvateľa v bežných cenách v EÚ28 bolo v roku 2017 na úrovni 29 900 EUR. Hodnoty vyjadrené v PPS sú očistené o rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Relatívne postavenie jednotlivých krajín možno vyjadriť porovnaním s priemerom EÚ28, pričom hodnota EÚ28 je stanovená na 100 (pozri tabuľku 2). Podľa tohto ukazovateľa bola najvyššia hodnota spomedzi členských štátov EÚ zaznamenaná v Luxembursku, kde HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS predstavoval približne 2,5-násobok priemeru EÚ28 v roku 2017 (čo možno čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu v Bulharsku predstavoval HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS menej ako polovicu priemeru EÚ28.

Tabuľka 2: HDP v bežných trhových cenách, 2007 a 2015 – 2017
Zdroj: Eurostat (prc_ppp_ind) a Svetová banka

Hoci hodnoty PPS by sa mali v zásade používať na porovnanie medzi krajinami v jednom roku, a nie v priebehu času, vývoj týchto hodnôt počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii v životnej úrovni. Väčšina členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, sa posunula z úrovne pod priemerom EÚ28 v roku 2007 na úroveň, ktorá sa približuje priemeru EÚ28 v roku 2017, a to napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Výnimku predstavovali Slovinsko a Cyprus, keďže Slovinsko v tomto období o trochu viac kleslo pod priemer EÚ28 a podobne Grécko a Portugalsko pod priemer členských štátov EÚ15 (pozri obrázok 3). Cyprus, podobne ako Taliansko a Španielsko, klesli z úrovne nad priemerom EÚ28 na úroveň pod týmto priemerom. Zatiaľ čo Írsko, Nemecko, Rakúsko a Dánsko výraznejšie prekročili priemer EÚ28 (pri porovnaní situácie v roku 2017 so situáciou v roku 2007), viaceré ďalšie členské štáty EÚ15, najmä Luxembursko, Fínsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Francúzsko sa dostali z úrovne nad priemerom EÚ28 v roku 2007 na úroveň, ktorá sa blíži priemeru EÚ28 v roku 2017 (stále sa však udržuje nad ním). V priebehu rovnakého obdobia Belgicko a Chorvátsko nezaznamenali takmer žiadnu zmenu úrovne HDP na obyvateľa vyjadrenú v PPS v porovnaní s priemerom EÚ28.

Obrázok 3: HDP na obyvateľa pri bežných trhových cenách, 2007 a 2017
(EÚ28 = 100; na základe PPS na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (prc_ppp_ind), OECD a Svetová banka

Hrubá pridaná hodnota v EÚ podľa ekonomických činností

Približne tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty EÚ28 v roku 2017 vznikli v sektore služieb.

Pokiaľ ide o HDP z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 je znázornený prehľad relatívneho významu desiatich ekonomických činností (merané podľa NACE Rev. 2), pokiaľ ide o ich podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote v základných cenách. V rokoch 2007 – 2017 klesol podiel priemyslu na pridanej hodnote v EÚ28 o 0,5 percentuálneho bodu na úroveň 19,6 %, udržal si však tesný náskok pred obchodom, dopravou a ubytovacími a stravovacími službami, ktorých podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote bol v roku 2017 rovnaký ako v roku 2007 (19,0 %). Naproti tomu podiel verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva na celkovej pridanej hodnote sa zvýšil o 0,8 percentuálneho bodu a v roku 2017 dosiahol úroveň 18,6 %. Ďalšiu veľkú skupinu činností v roku 2017 z hľadiska hrubej pridanej hodnoty tvorili činnosti v oblasti nehnuteľností (11,3 %), za nimi nasledovali odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy, administratívne a podporné služby (ďalej len „podnikateľské služby“) (11,2 %, ich podiel sa za obdobie rokov 2007 – 2017 zvýšil o 1,0 percentuálneho bodu), stavebníctvo (5,4 %, jeho podiel sa v rovnakom období znížil o 1,0 percentuálneho bodu), informačné a komunikačné služby (5,0 %) a finančné a poisťovacie činnosti (4,9 %). Najmenší podiel pripadal na umenie, zábavu a ostatné služby (3,5 %) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1,6 %).

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v základných cenách, 2007 a 2017
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ28 v roku 2017 predstavoval 73,5 % v porovnaní so 71,9 % v roku 2007. Služby mali pomerne významné postavenie najmä v Luxembursku, na Cypre a Malte, v Spojenom kráľovstve, Grécku, vo Francúzsku, v Holandsku, Belgicku, Dánsku a Portugalsku, kde na ne pripadali viac ako tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty. Naproti tomu v Českej republike a Írsku bol podiel služieb nižší ako tri pätiny.

Zmeny vývoja ekonomických činností za posledné desaťročie

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy, ako je napríklad zmena technológie, vývoj relatívnych cien či outsourcing a globalizácia, ktoré často vedú k tomu, že sa priemyselná výroba a niektoré služby (ktoré je možné poskytovať na diaľku, napríklad telefonické centrá) presúvajú do regiónov s nižšími nákladmi práce, a to v EÚ i mimo nej. Okrem toho viacero činností výrazne zasiahla celosvetová finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky. K najhlbšiemu poklesu došlo v priemysle, kde sa pridaná hodnota v EÚ28 od roku 2007 do roku 2009 celkovo znížila o 12,5 % (v objemovom vyjadrení). Od roku 2011 do roku 2013 sa priemyselná produkcia v EÚ28 znížila o ďalšieho 2,3 %, a potom v rokoch 2014, 2015 a 2017 začala pomerne rýchlym tempom rásť (zvýšila sa ročne o 2,7 %, 3,2 % a 3,2 %) a pomalším tempom (1,9 %) v roku 2016. Najhlbší a najdlhší pokles zaznamenalo stavebníctvo, kde produkcia od roku 2007 do roku 2013 klesala každý rok a celkovo sa znížila o 19,0 %: rast o 1,3 %, ktorý stavebníctvo zaznamenalo v roku 2014, bol prvým ročným rastom za sedem rokov a za ním nasledoval rast o 2,0 % v roku 2015, 1,5 % v roku 2016 a 4,2 % v roku 2017. Ponikateľské služby, ako aj obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby zaznamenali v roku 2009 pomerne veľký pokles pridanej hodnoty, a to –6,9 % a –5,9 %, následne však každý rok vykazovali kladné ročné tempo zmeny až do roku 2017 (s výnimkou mierneho poklesu o 0,1 % v prípade obchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb v roku 2013). Po období relatívnej stability (bez zmeny) v roku 2009 klesla v roku 2010 produkcia v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 3,6 % a opäť v roku 2012 o 5,5 %. Produkcia v uvedenom odvetví po raste o 3,7 % v roku 2013, 3,0 % v roku 2014 a 1,5 % v roku 2015 klesla v roku 2016 o 1,1 % a následne v roku 2017 opäť vzrástla o 1,0 %. Ani v jednom roku počas krízy nezaznamenali ročný pokles pridanej hodnoty dve z činností uvedených na obrázkoch 4 a 5: činnosti v oblasti nehnuteľností; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc.

V roku 2017 bol v porovnaní s rokom 2016 zaznamenaný rast hrubej pridanej hodnoty pri všetkých činnostiach, až na poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov. Činnosti, ktoré dosiahli najsilnejší rast, boli informačné a komunikačné činnosti (4,6 %), stavebníctvo (4,2 %) a podnikateľské služby (4,1 %).

Obrázok 4: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ28, 2007 – 2017
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)
Obrázok 5: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ28, 2007 – 2017
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Produktivita práce

S cieľom vylúčiť vplyv inflácie sa produktivita práce na osobu môže vypočítať na základe údajov očistených o zmeny cien. Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení (na základe zmien reťazených objemov) za desaťročné obdobie od roku 2007 do roku 2017 vyplýva, že k zvýšeniu produktivity došlo pri väčšine činností, pričom najväčšie prírastky zaznamenalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (až o 28,9 %), informačné a komunikačné služby (20,0 %) a priemysel (13,7 %) – pozri obrázok 6. Presné porovnanie úrovní produktivity práce medzi jednotlivými činnosťami je možné analyzovať len pre referenčný rok 2010 z dôvodu neaditivity reťazených objemov. V roku 2010 bola najvyššia úroveň produktivity práce zaznamenaná v oblasti finančných a poisťovacích činností, za ktorými tesne nasledovali informačné a komunikačné služby, pričom najnižšiu úroveň produktivity práce zaznamenalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.

Obrázok 6: Reálna produktivita práce, EÚ28, 2007, 2012 a 2017
(tisíc EUR na zamestnanú osobu)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10) a (nama_10_a10e)

Ďalšie údaje o vývoji reálnej produktivity práce meranej buď na zamestnanú osobu, alebo na odpracovanú hodinu sú uvedené v tabuľke 4. Produktivita práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení sa od roku 2007 do roku 2017 zvýšila takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom pokles zaznamenalo Luxembursko, Grécko, Taliansko a Fínsko (nie sú k dispozícii žiadne údaje za Maltu a údaje za Rakúsko sú bez zmeny). Za rovnaké obdobie (2007 – 2017) sa produktivita práce na odpracovanú hodinu zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Luxemburska a Grécka (nie sú k dispozícii nijaké údaje za Maltu). Ak neberieme do úvahy členské štáty so zlomom v časovom rade, najväčšie zvýšenie (v percentách) obidvoch ukazovateľov produktivity práce v reálnom vyjadrení bolo zaznamenané v Bulharsku, Lotyšsku, Litve, na Slovensku, v Španielsku a Českej republike.

Tabuľka 4: Reálna produktivita práce, 2007, 2012 a 2017
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_a10_e)

Výdavky na spotrebu

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ28 od roku 2007 do roku 2017 napriek miernemu poklesu v rokoch 2009 a 2012 zvýšili (v objemovom vyjadrení) o 8,1 % (pozri obrázok 7). Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy rástli od roku 2007 do roku 2017 o niečo rýchlejšie – až o 11,1 %. V rovnakom období bola tvorba hrubého kapitálu pomerne premenlivá: v roku 2009 sa rýchlym tempom znížila, zatiaľ čo od roku 2010 do roku 2013 kolísala a napokon rástla až do roku 2017. Rast vývozu bol vo väčšine rokov oveľa vyšší než rast dovozu. Výnimku tvorili roky 2009 a 2014 – 2016. V období rokov 2007 – 2017 sa vývoz zvýšil spolu o 33,4 % a dovoz o 26,5 %.

Obrázok 7: Vývoj reálnych výdavkov na spotrebu, tvorba hrubého kapitálu, vývoz a dovoz, EÚ28, 2007 – 2017
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam sa po poklese v roku 2009 zvýšili v roku 2010 (o 0,8 % v objemovom vyjadrení) a v roku 2011 nevykázali takmer nijakú zmenu (0,0 %) a potom znova klesli v roku 2012 (–0,6 %) a 2013 (–0,1 %). V nasledujúcich štyroch rokoch rástli o 1,2 %, 2,1 %, 2,4 % a 1,9 %.

V roku 2010 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ28 v objemovom vyjadrení spomalilo a v období rokov 2011 – 2013 sa udržala pomerne stabilná miera zmeny (v rozpätí –0,1 % až 0,4 %) K výraznejšiemu rastu došlo v roku 2014 o 1,1 %, v roku 2015 o 1,4 %, v roku 2016 o 1,6 % a v roku 2017 o 1,0 %.

Investície

Tvorba hrubého fixného kapitálu EÚ28 sa napriek nárastu v roku 2011 (1,9 %) úplne nezotavila zo svojho prudkého poklesu v roku 2009 (–11,8 %%) a v rokoch 2012 a 2013 sa vrátila k zápornej miere zmeny. Zvýšila sa však v období rokov 2014 – 2017 o 2,8 %, 4,8 %, 2,9 % a 3,1 %.

Obrázok 8: Reálna ročná miera zmeny vo výdavkových zložkách HDP, EÚ28, 2007 – 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

V roku 2017 predstavoval podiel výdavkov domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam na spotrebe v bežných cenách 55,7 % HDP EÚ28, zatiaľ čo podiel tvorby hrubého fixného kapitálu bol 20,5 % a podiel výdavkov verejnej správy 20,1 % (pozri obrázok 9).

Obrázok 9: Výdavkové zložky HDP v bežných trhových cenách, EÚ28, 2017
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) alebo (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Medzi členskými štátmi EÚ sa prejavili veľké rozdiely v intenzite investícií, čo čiastočne môže odzrkadľovať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky (pozri obrázok 10). Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP (v bežných cenách) v roku 2017 dosiahol v EÚ28 úroveň 20,1 % a 20,5 % v eurozóne (EZ19). Najvyšší bol vo Švédsku (24,9 %), v Českej republike (24,7 %), Estónsku (23,7 %), Írsku a Rakúsku (obidva štáty 23,5 %) a najnižší v Portugalsku (16,2 %) a Grécku (12,6 %).

Obrázok 10: Tvorba hrubého fixného kapitálu v bežných trhových cenách, 2017
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Ako vyplýva z tabuľky 5, prevažná väčšina investícií v EÚ28 pripadala na súkromný sektor. V roku 2017 dosiahli investície podnikov a domácností 17,9 % HDP EÚ28, zatiaľ čo zodpovedajúci podiel v prípade investícií verejného sektora predstavoval 2,8 %. V relatívnom vyjadrení boli investície verejného sektora najvyššie v Maďarsku (6,6 % HDP) a Estónsku (4,8 %; údaje za rok 2016) a investície podnikateľského sektora v Írsku (27,2 %; údaje za rok 2016) a vo Švédsku (17,2 %). Najvyššie investície domácností boli vo Fínsku (6,5 %) a v Nemecku (6,0 %; údaje za rok 2016). Investície domácností (ako podiel na HDP) boli v roku 2016 výrazne nižšie ako v roku 2007 v Grécku, Írsku, Španielsku a na Cypre a výrazne vyššie v Rumunsku. Jedinými ďalšími členskými štátmi EÚ, ktoré oznámili vyšší podiel investícií domácností na HDP, boli Bulharsko, Litva a Nemecko.

Tabuľka 5: Investície v bežných trhových cenách, 2007, 2012 a 2017
(% podiel na HDP)
Zdroj: Eurostat (nasa_10_ki)

Dôchodky

Z analýzy HDP v rámci EÚ28 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancov, ktorých podiel na HDP v roku 2017 predstavoval 47,3 % v bežných trhových cenách. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov tvoril 40,8 % HDP a podiel daní z produkcie a dovozu mínus subvencie bol 11,9 % (pozri obrázok 11). Najnižší podiel odmien zamestnancov na HDP malo Írsko (29,4 %), za ním nasledovalo Grécko (33,6 %) a Rumunsko (36,0 %), kým podiely na úrovni 50,0 % alebo vyššie boli zaznamenané v štyroch členských štátoch EÚ, medzi ktoré patrili Luxembursko, Nemecko a Dánsko, pričom najvyššiu úroveň 52,2 % dosiahlo Francúzsko. V prípade Írska to však súvisí s vplyvom globalizácie (v angličtine).

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov v bežných trhových cenách, 2017
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Na obrázku 12 (kde sú základom takisto bežné trhové ceny) vidieť, že do roku 2011 alebo 2012 došlo k zotaveniu agregovaných dôchodkov zo strát spôsobených finančnou a hospodárskou krízou. Odmeny zamestnancov v EÚ28 sa v roku 2009 znížili o 2,8 %, ale v roku 2017 už boli o 18,1 % vyššie v porovnaní s úrovňou zaznamenanou v roku 2008.

Pokiaľ ide o hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky, v roku 2008 bol v EÚ28 zaznamenaný len obmedzený rast, po ktorom v roku 2009 nasledoval pokles o 8,2 %. Do roku 2012 sa agregované dôchodky vrátili na úroveň podobnú predkrízovému maximu (v roku 2008) a v roku 2017 ju prekročili o 14,3 %.

Pokles daní z produkcie a dovozu mínus subvencie v EÚ28 sa začal už v roku 2008 (–3,1 %) a v roku 2009 sa zrýchlil (–9,2 %). Do roku 2011 sa straty vyrovnali a v roku 2016 agregované dôchodky presiahli predchádzajúce maximum z roku 2007 o 20,4 %.

Obrázok 12: Vývoj dôchodkov v bežných trhových cenách, EÚ28, 2007 – 2017
(2007 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu tvorili aspoň polovicu HDP (v bežných trhových cenách) takmer v dvoch tretinách (19) členských štátov EÚ v roku 2017. Tento podiel bol najvyšší na Cypre (67,7 %), v Grécku (66,6 %), Litve (63,8 %), Portugalsku (63,1 %) a Spojenom kráľovstve (63,0 %). Naopak najnižší bol v Luxembursku (28,6 %), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (21 700 PPS) — pozri tabuľku 6 — dokonca aj po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi členskými štátmi.

Tabuľka 6: Výdavky domácností na spotrebu, 2007, 2012 a 2017
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_pc)

S výnimkou Luxemburska boli priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrené v PPS v roku 2017 pomerne vysoké v Spojenom kráľovstve (19 800 PPS), Rakúsku (19 100 PPS) a Nemecku (18 900 PPS). Naproti tomu Maďarsko a Bulharsko boli jedinými členskými štátmi EÚ, ktoré oznámili, že priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa boli nižšie ako 10 000 PPS.

Z analýzy reálneho vývoja priemerných výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrených v eurách (na základe indexu reťazených objemov) v období rokov 2012 – 2017 vyplýva, že najrýchlejší rast zaznamenali pobaltské členské štáty a Rumunsko. Jediným členským štátom EÚ, ktorý oznámil pokles priemerných výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa, bolo Rakúsko, a to v priemere o 0,2 % za každý rok v zohľadnenom období, zatiaľ čo v Grécku nedošlo k žiadnej zmene.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Aktuálna verzia ESA 2010 (v angličtine) bola prijatá v máji 2013 a vykonáva sa od septembra 2014. Je v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty 2008 SNA.

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné a finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú ročne a štvrťročne.

HDP je základným ukazovateľom v národných účtoch, ktorý je súhrnným vyjadrením ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou; výdavkovou metódou, a dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa eliminuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa môžu prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím parít kúpnej sily (PPP), ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny, a nie s použitím trhových výmenných kurzov; týmto spôsobom sa eliminujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ28 (stanovenému na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ28; tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročného tempa rastu HDP s použitím reťazených objemových indexov (reálne zmeny) slúži na porovnanie dynamiky hospodárskeho vývoja jednak v priebehu času, jednak medzi rôzne veľkými hospodárstvami, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností: na najvyššej agregovanej úrovni analýzy existuje desať položiek NACE: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy, administratívne a podporné služby; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné činnosti a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení.

Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania (reálne zmeny) – inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien; každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP na odpracovanú hodinu, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú veľké rozdiely medzi krajinami a činnosťami.

Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníkov, do ktorých domácnosti zapisujú svoje nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie výrobkov a služieb, ako aj druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje každých päť rokov – posledným referenčným rokom, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, je rok 2015, aj keď zatiaľ nie sú k dispozícii údaje za všetky členské štáty EÚ.

Kontext

Európske inštitúcie, orgány verejnej správy, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých môžu prijímať rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a definícií umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých ekonomík, napr. vzájomnej závislosti ekonomík členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jeden z hlavných spôsobov použitia údajov národných účtov je spojený s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu ekonomiky, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov Európska centrálna banka (ECB). Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľké množstvo menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zvyšku ekonomiky.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti monitoruje hospodársky vývoj. Európska únia má ročný cyklus koordinácie hospodárskej politiky, ktorý sa nazýva európsky semester. Európska komisia každý rok pripravuje podrobnú analýzu plánov rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem členských štátov EÚ a poskytuje odporúčania pre jednotlivé krajiny na nasledujúcich 12 – 18 mesiacov.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti okrem toho vypracúva štyrikrát ročne (na jeseň, v zime, na jar a v lete) makroekonomické prognózy (v angličtine) koordinované s každoročným cyklom európskeho semestra. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ, ale obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré tretie krajiny.

Všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je aj analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficit verejných financií a verejný dlh v pomere k HDP. Ďalšie informácie sú uvedené v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje európskych národných a regionálnych účtov slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Podpora väčšieho hospodárskeho rastu a väčšieho počtu pracovných miest je strategickou prioritou EÚ aj členských štátov a je súčasťou stratégie Európa 2020. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch ekonomiky EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy (v angličtine).

Európska komisia vypracúva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posudzovanie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne aj s použitím ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ čoraz častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé ciele, či už záväzné alebo nie. V prípade niektorých z nich sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3,00 % HDP (čo je jeden z cieľov stratégie Európa 2020).

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná na hrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem stanovenia rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia Spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmedzeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci. Majú o ne záujem aj sociálni partneri, ako sú napr. predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Okrem toho slúžia aj výskumným pracovníkom a analytikom na analýzy hospodárskeho cyklu a dlhodobých hospodárskych cyklov a ich usúvzťažňovanie s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy







GDP and main components (t_nama_10_gdp)
Exports and imports by Member States of the EU/third countries (t_nama_10_exi)
Final consumption expenditure of households by consumption purpose (COICOP) (t_nama_10_co)
Auxiliary indicators to national accounts - annual data (t_nama_10_aux)
Regional economic accounts (t_nama_10_reg)


Main GDP aggregates (nama_10_ma)
Auxiliary indicators (population, GDP per capita and productivity) (nama_10_aux)
Basic breakdowns of main GDP aggregates and employment (by industry and by assets) (nama_10_bbr)
Detailed breakdowns of main GDP aggregates (by industry and consumption purpose) (nama_10_dbr)
Breakdown of non)-financial assets by type, industry and sector (nama_10_nfa)
Regional economic accounts - ESA 2010 (nama_10_reg)
Quarterly national accounts (namq_10)
National accounts - international data cooperation (naid_10)


Súbory metaúdajov ESMS

Metodické príručky

Ostatné metodické informácie