Štatistika minimálnych miezd

Údaje extrahované vo februári 2018. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: máj 2019.

V tomto článku sa objasňuje, aké rozdiely sú vo výške minimálnych miezd medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a uvádza sa v ňom takisto porovnanie so situáciou v kandidátskych krajinách a Spojených štátoch amerických.

Štatistika minimálnych miezd, ktorú zverejňuje Eurostat, sa týka zákonných minimálnych miezd. Zákonná minimálna mzda sa väčšinou vzťahuje na všetkých zamestnancov alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov v danej krajine. Je stanovená zákonom, často po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo priamo na základe zákonnej medzisektorovej dohody.

Minimálne mzdy sa vo všeobecnosti uvádzajú ako mesačné mzdové sadzby za hrubé príjmy, teda pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré platia zamestnanci; výška odpočítaných súm je v jednotlivých krajinách rozdielna. Zákonné minimálne mzdy zverejňuje Eurostat dvakrát ročne. Vypovedajú o situácii k 1. januáru a 1. júlu každého roka. Zmeny v minimálnych mzdách, ktoré sa zaviedli medzi týmito dvoma dátumami, sa z toho dôvodu zohľadňujú až pri ďalšom polročnom zverejnení údajov.

Obrázok 1: Minimálne mzdy, január 2008 a január 2018
(EUR za mesiac a %)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur)
Obrázok 2: Minimálne mzdy, január 2018
(PPS za mesiac)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur)
Obrázok 3: Minimálne mzdy ako podiel mediánových hrubých príjmov, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur) a zisťovanie o štruktúre príjmov 2014. Osobitný výpočet na účely tejto publikácie; údaje nie sú dostupné v on-line databáze Eurostatu
Obrázok 4: Podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 105 % minimálnej mzdy, október 2010 a 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur) a zisťovanie o štruktúre príjmov 2014. Osobitný výpočet na účely tejto publikácie; údaje nie sú dostupné v on-line databáze Eurostatu

Hlavné štatistické výsledky

Rozdiely v zákonných minimálnych mzdách

Minimálne mzdy v členských štátoch EÚ sa v januári 2018 pohybovali v rozpätí 261 EUR až 1 999 EUR za mesiac

V januári 2018 bola zákonná minimálna mzda stanovená v 22 z 28 členských štátov EÚ (výnimku tvorili Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko). Podobne mali zákonnú minimálnu mzdu všetky kandidátske krajiny EÚ (Čierna Hora, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Albánsko, Srbsko a Turecko). K 1. januáru 2018 sa minimálne mesačné mzdy v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišovali, a to od 261 EUR v Bulharsku do 1 999 EUR v Luxembursku (pozri obrázok 1).

V porovnaní s januárom 2008 boli minimálne mzdy (vyjadrené v eurách) v januári 2018 vyššie v každom členskom štáte EÚ, v ktorom bola stanovená zákonná minimálna mzda, s výnimkou Grécka, kde minimálne mzdy boli o 14 % nižšie (kumulované za obdobie 10 rokov, s priemernou ročnou mierou zmeny –1,5 %). V období od januára 2008 do januára 2018 bola najvyššia priemerná ročná miera zmeny minimálnych miezd v Rumunsku (11,4 %) a Bulharsku (8,8 %). Významné zvýšenie zaznamenalo aj Slovensko (7,1 %), ako aj tripobaltské členské štáty — Lotyšsko (6,5 %), Estónsko (6,0 %) a Litva (5,6 %).

Členské štáty EÚ, na ktoré sa vzťahuje tento zber údajov, možno na základe výšky zákonných hrubých mesačných minimálnych miezd vyjadrených v eurách rozdeliť do troch rôznych skupín; tretie krajiny sú uvedené na obrázku 1 ako samostatná skupina.

  • Prvá skupina, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2018 nižšie ako 500 EUR mesačne. Do prvej skupiny patria tieto členské štáty EÚ: Bulharsko, Litva, Rumunsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Česká republika a Slovensko; ich zákonné minimálne mzdy dosahovali 261 EUR v Bulharsku až 480 EUR na Slovensku.
  • 'Druhá skupina, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2018 aspoň 500 EUR, ale nižšie ako 1 000 EUR mesačne‘. Do druhej skupiny patria tieto členské štáty EÚ: Estónsko, Poľsko, Portugalsko, Grécko, Malta, Slovinsko a Španielsko. Ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 500 EUR v Estónsku do 859 EUR v Španielsku.
  • Tretia skupina, v ktorej boli v januári 2018 zákonné minimálne mzdy aspoň 1 000 EUR mesačne. Do tejto skupiny patria tieto členské štáty EÚ: Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko. Ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 1 401 EUR v Spojenom kráľovstve do 1 999 EUR v Luxembursku.
  • Vo všetkých kandidátskych krajinách EÚ boli minimálne mzdy podobné mzdám v prvej skupine a pohybovali sa od 181 EUR v Albánsku do 446 EUR v Turecku. Výška minimálnej mzdy v Spojených štátoch amerických (v ktorých zákonná minimálna mzda dosahuje výšku 1 048 EUR za mesiac) patrí do rozpätia tretej skupiny.

V prípade členských štátov EÚ mimo eurozóny, ktoré majú zákonnú minimálnu mzdu (Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Spojené kráľovstvo), ako aj kandidátskych krajín EÚ a Spojených štátov amerických ovplyvňujú výšku minimálnej mzdy v eurách a zodpovedajúce poradie vyjadrené v eurách výmenné kurzy, ktoré sa používajú na prepočet národných mien na euro.

Minimálne mzdy vyjadrené v štandardoch kúpnej sily

Rozdiel vo výške minimálnej mzdy medzi krajinami je oveľa menší, ak sa zohľadnia rozdiely v cenových hladinách.

Na obrázku 2 sa uvádza porovnanie hrubých minimálnych miezd zohľadňujúce rozdiely v cenových hladinách s použitím parít kúpnej sily (PKS) prevýdavky domácností na konečnú spotrebu. Ako bolo možné očakávať, úprava zohľadňujúca rozdiely v cenových hladinách vedie k zníženiu rozdielov medzi jednotlivými krajinami. Členské štáty EÚ, na ktoré sa vzťahuje tento zber údajov, možno na základe výšky zákonných hrubých mesačných minimálnych miezd vyjadrených v štandardoch kúpnej sily (PPS) opäť rozdeliť do troch rôznych skupín; tretie krajiny sú uvedené na obrázku 2 ako samostatná skupina.

  • Prvá skupina, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2018 nižšie ako 750 PPS. Do prvej skupiny patria tieto členské štáty EÚ: Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Slovensko a Maďarsko. Ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 546 PPS v Bulharsku do 743 PPS v Maďarsku.
  • Druhá skupina, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2018 aspoň 750 PPS, ale nižšie ako 1 000 PPS. Do tejto skupiny patrilo šesť členských štátov EÚ: Portugalsko, Rumunsko, Grécko, Poľsko, Malta a Španielsko; ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 788 PPS v Portugalsku do 938 PPS v Španielsku.
  • Tretia skupina, v ktorej boli v januári 2018 zákonné minimálne mzdy aspoň 1 000 PPS. Do tretej skupiny patria tieto členské štáty EÚ: Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a Luxembursko. Ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 1 006 PPS v Slovinsku do 1 597 PPS v Luxembursku.
  • V štyroch kandidátskych krajinách EÚ okrem Turecka sa minimálne mzdy vyjadrené v PPS podobali mzdám v prvej skupine a pohybovali sa od 350 PPS v Albánsku do 553 EUR v Srbsku. Turecko (so zákonnou minimálnou mzdou 1 018 PPS), ako aj Spojené štáty americké (1 011 PPS) mali minimálne mzdy vyjadrené v PPS podobné mzdám uvedeným v tretej skupine.

Členské štáty EÚ zahrnuté do prvej skupiny s pomerne nízkymi minimálnymi mzdami vyjadrenými v eurách mali skôr nižšie cenové hladiny, a teda aj pomerne vyššie minimálne mzdy, ak boli vyjadrené v štandarde kúpnej sily (PPS). Na druhej strane členské štáty zahrnuté do tretej skupiny s pomerne vysokými minimálnymi mzdami vyjadrenými v eurách mali skôr vyššie cenové hladiny a ich minimálne mzdy vyjadrené v PPS boli často nižšie. Touto úpravou so zohľadnením cenových hladín sa čiastočne vyrovnávajú rozdiely medzi uvedenými tromi skupinami členských štátov, ktoré vyplynuli z poradia podľa hladín minimálnych miezd vyjadrených v eurách.

Rozdiely v sadzbe minimálnych miezd medzi členskými štátmi EÚ sa znížili z pomeru 1 : 7,7 pri vyjadrení v eurách (z ktorého vyplýva, že pri vyjadrení v eurách bola najvyššia minimálna mzda 7,7-krát vyššia ako najnižšia minimálna mzda) na pomer 1 : 2,9 pri vyjadrení v PPS (z ktorého vyplýva, že pri vyjadrení v PPS bola najvyššia minimálna mzda 2,9-krát vyššia ako najnižšia minimálna mzda).

Z porovnania poradia krajín podľa minimálnej mzdy vyjadrenej v eurách a v PPS vyplýva, že úprava z hľadiska rozdielov medzi cenovými hladinami pri niektorých krajinách viedla k posunu v poradí smerom nahor a pri iných krajinách smerom nadol: na účel tejto analýzy boli členské štáty EÚ a kandidátske krajiny uvedené na obrázkoch 1 a 2 spojené do jedného spoločného poradia. Pokiaľ ide o členské štáty EÚ, Estónsko kleslo v hodnotení vyjadrenom v PPS o päť miest, zatiaľ čo Česká republika a Írsko klesli o štyri miesta, Portugalsko o tri miesta, Grécko, Lotyšsko, Slovensko a Španielsko o dve miesta a Chorvátsko, Malta a Holandsko o jedno miesto. Naopak, po zohľadnení vplyvu rozdielov cenových hladín sa v poradí posunuli nahor tieto krajiny: Rumunsko (o sedem miest), Maďarsko a Nemecko (o tri miesta), Belgicko (o dve miesta), Bulharsko, Litva a Poľsko (o jedno miesto). Ostatné štyri členské štáty (Francúzsko, Luxembursko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo) zostali v poradí na rovnakom mieste bez ohľadu na to, či bola minimálna mzda vyjadrená v eurách alebo PPS. Pokiaľ ide o kandidátske krajiny, Čierna Hora klesla o dve miesta, zatiaľ čo Turecko stúplo o desať miest a Srbsko o jedno miesto. Albánsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko si udržali pôvodné poradie.

Výška minimálnych miezd v pomere k mediánovým hrubým príjmom

Na obrázku 3 sú uvedené informácie súvisiace s podielom zákonnej minimálnej mzdy na mediánových hrubých mesačných príjmoch.

Boli použité zákonné minimálne mzdy vyjadrené v eurách k 1. júlu 2014 a vydelené mediánovými hrubými mesačnými príjmami zo zisťovania o štruktúre príjmov (SES 2014). V júli 2014 sa podiel minimálnych miezd na mediánových príjmoch v jednotlivých členských štátoch EÚ pohyboval v rozpätí 39 % až 64 %. Na účel tejto analýzy boli z výpočtu mediánových hrubých mesačných príjmov vylúčené platby za prácu nadčas a prácu na zmeny. V prípade Nemecka, Francúzska, Írska a Spojeného kráľovstva, v ktorých sú minimálne mzdy stanovené na hodinovom základe, bol pomer vypočítaný ako podiel mediánových hodinových príjmov. V ostatných 18 členských štátoch EÚ, ktoré majú zákonné mesačné minimálne mzdy, bol pomer vypočítaný ako podiel mediánových mesačných príjmov.

Podiel poberateľov minimálnej mzdy

V podiele zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu môžu byť v jednotlivých krajinách veľké rozdiely. Prepojením mikroúdajov z posledných dvoch zisťovaní o štruktúre príjmov, ktoré sa vykonávajú každé štyri roky, s výškami minimálnych miezd, ktoré platili v tom čase (október 2010 a 2014), je možné zostaviť odhad týchto podielov (ako vidno na obrázku 4). V záujme porovnateľnosti sa rozsah obmedzil na zamestnancov na plný pracovný čas vo veku 21 rokov a viac, ktorí pracujú v podnikoch s 10 a viac zamestnancami, s vylúčením verejnej správy a obrany a povinného sociálneho zabezpečenia (sekcia O NACE Rev. 2). Okrem toho mesačné príjmy vypočítané na základe zisťovaní o štruktúre príjmov neobsahujú príjmy súvisiace s prácou nadčas a prácou na zmeny.

V októbri 2014 bol podiel zamestnancov poberajúcich menej ako 105 % zákonnej minimálnej mzdy vyšší ako 7,0 % v desiatich členských štátoch EÚ, v ktorých bola stanovená minimálna mzda, a to v Slovinsku (19,1 %), Rumunsku (15,7 %), Portugalsku (13,0 %), Poľsku (11,7 %), Bulharsku (8,8 %); vo Francúzsku (8,4 %), v Litve (8,1 %), Lotyšsku (7,9 %), Grécku (7,7 %) a Chorvátsku (7,1 %). Najnižší podiel zamestnancov poberajúcich menej ako 105 % zákonnej minimálnej mzdy zaznamenalo Belgicko (0,4 %), zatiaľ čo podiel zamestnancov vo zvyšných desiatich členských štátoch, ktorých mzda bola nižšia ako táto suma, predstavoval 1,0 % (Španielsko) až 5,8 % (Luxembursko).

Vývoj podielu poberateľov minimálnej mzdy

V období rokov 2010 – 2014 sa podiel zamestnancov, ktorí zarábali menej ako 105 % zákonnej minimálnej mzdy, zvýšil o viac ako 2,0 percentuálneho bodu v Rumunsku (11,7 bodu), Bulharsku (5,4 bodu), Poľsku (3,6 bodu) a Maďarsku (2,3 bodu) a klesol o viac ako 2,0 bodu v Litve (–5,6 bodu), Írsku (–5,1 bodu), Luxembursku (–4,1 bodu), Lotyšsku (–4,0 bodu), Portugalsku (–3,8 bodu), Chorvátsku (–2,6 bodu) a na Slovensku (–2,2 bodu).

Zdroje a dostupnosť údajov

Mesačné zákonné minimálne mzdy

Štatistika minimálnych miezd, ktorú zverejnil Eurostat, sa týka mesačných zákonných minimálnych miezd. Zverejňujú sa údaje, ktoré platili každý rok k 1. januáru a 1. júlu. Základná zákonná minimálna mzda je určená ako hodinová, týždňová alebo mesačná sadzba a je stanovená zákonom (vládou), často po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo priamo na základe národnej medzisektorovej dohody. Zákonná minimálna mzda sa väčšinou vzťahuje na všetkých zamestnancov alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov v krajine; informácie sa hlásia v hrubom vyjadrení. Úplný súbor informácií o zákonných minimálnych mzdách v jednotlivých krajinách je k dispozícii v prílohe ako súčasť metaúdajov.

V prípade krajín, v ktorých zákonná minimálna mzda nie je stanovená v hrubom vyjadrení, sa čistá hodnota prepočíta na hrubú mzdu, aby sa zohľadnili platné dane. Týka sa to Čiernej Hory a Srbska.

V prípade krajín, v ktorých zákonná minimálna mzda nie je stanovená na mesačnom základe (napríklad ak sa minimálne mzdy stanovujú na hodinovom alebo týždňovom základe), sa výška minimálnej mzdy prepočítava na mesačnú sadzbu podľa prevodných koeficientov, ktoré poskytujú priamo príslušné krajiny:

Nemecko: (hodinová sadzba x 39,1 hodiny x 52 týždňov)/12 mesiacov (hodnota 39,1 hodiny súvisí so strednou hodnotou základných hodín za týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas v sekciách B až S NACE Rev. 2: táto hodnota je výsledkom štvrťročného zisťovania o príjmoch)

Írsko: (hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov

Francúzsko: údaje za január 1999 – júl 2005: (hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov, údaje od januára 2005 (hodinová sadzba x 35 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov

Malta: (týždňová sadzba x 52 týždňov)/12 mesiacov

Spojené kráľovstvo: (hodinová sadzba x stredná hodnota základných zaplatených hodín za týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas vo všetkých sektoroch x 52,18 týždňa)/12 mesiacov

Spojené štáty americké: (hodinová sadzba x 40 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov

V Srbsku sa zákonná minimálna mzda stanovuje na základe čistej hodinovej sadzby. Používa sa tento prepočet: (hodinová čistá sadzba x 40 hodín x 52,2 týždňa)/12 mesiacov. Táto hodnota sa potom prepočíta na hrubú mzdu, aby sa zohľadnili platné dane.

Okrem toho, ak sa minimálna mzda vypláca za viac ako 12 mesiacov ročne (ako v prípade Grécka, Španielska a Portugalska, kde sa vypláca za 14 mesiacov ročne), údaje sa upravujú tak, aby sa tieto platby zohľadnili.

Údaje o zákonných minimálnych mzdách sa zasielajú Eurostatu v národnej mene. V prípade krajín mimo eurozóny sa minimálne mzdy v národnej mene prepočítavajú na eurá s použitím mesačného výmenného kurzu zaznamenaného na konci predchádzajúceho mesiaca (napríklad na výpočet minimálnych miezd v eurách k 1. januáru 2018 sa použil kurz z konca decembra 2017).

S cieľom odstrániť vplyv rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami sa používajú špeciálne prevodné kurzy nazývané parita kúpnej sily (PKS). PKS pre výdavky domácností na konečnú spotrebu v každej krajine sa používa na prepočet mesačných minimálnych miezd vyjadrených v eurách alebo v národnej mene na umelú spoločnú jednotku nazývanú štandard kúpnej sily (PPS). Ak PKS za posledné referenčné obdobie ešte nie je k dispozícii, nahradí sa paritou za predchádzajúci rok a rady sa aktualizujú vtedy, keď je k dispozícii najnovšia PKS.

Krajiny, ktoré nie sú zahrnuté do štatistiky minimálnych miezd

K 1. januáru 2018 nebola zákonná minimálna mzda stanovená v Dánsku, Taliansku, na Cypre, v Rakúsku, vo Fínsku a Švédsku ani v krajinách EZVO – na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku. Na Cypre stanovuje minimálne mzdy vláda pre konkrétne zamestnania. V Dánsku, Taliansku, Rakúsku, vo Fínsku a Švédsku, ako aj na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku sú minimálne mzdy stanovené na základe kolektívnych zmlúv pre viaceré konkrétne sektory.

Mediánové hrubé mesačné príjmy

Údaje o mediánových hrubých mesačných príjmoch sú založené na najnovších údajoch zozbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov (SES) v roku 2014 (toto zisťovanie sa uskutočňuje každé štyri roky). Údaje o mediánových hrubých mesačných príjmoch sa vzťahujú na všetkých zamestnancov (okrem učňov), ktorí pracujú v podnikoch s 10 alebo viac zamestnancami a ktorí pôsobia vo všetkých odvetviach ekonomiky okrem poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (sekcia A NACE Rev. 2) a verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia (sekcia O NACE Rev. 2). Pojmom mediánové príjmy sa označuje hladina príjmov, podľa ktorej sú všetci zamestnanci rozdelení do dvoch rovnakých skupín: jedna polovica z nich zarába menej, než je výška mediánového príjmu, druhá polovica viac. Pojmom hrubé mesačné príjmy sa označujú mzdy a platy zamestnancov na plný pracovný čas a kratší pracovný čas v referenčnom mesiaci (vo všeobecnosti október 2014) pred odpočtom všetkých daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Mzdy a platy zahŕňajú všetky odmeny za prácu nadčas, príplatky za prácu na zmeny, príspevky, bonusy, provízie atď. Hrubé mesačné príjmy zamestnancov na kratší pracovný čas boli prepočítané na jednotky plného pracovného času a potom začlenené do priemeru s rovnakou váhou ako u zamestnancov na plný úväzok. Vylúčenie zamestnancov na kratší pracovný čas z výpočtu mediánových hrubých mesačných príjmov ovplyvňuje pomer minimálnych miezd/mediánových príjmov o 7 percentuálnych bodov v Holandsku (49 % namiesto 56 %).

Pri prepočte údajov krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, na euro boli použité priemerné výmenné kurzy za rok 2014. Zákonné minimálne mzdy ako podiel na priemerných mesačných príjmoch v jednotlivých krajinách v členení podľa ekonomických činností sú uvedené v prílohe, ktorá tvorí súčasť metaúdajov.

Kontext

Viaceré zakladajúce členské štáty EÚ majú dlhoročnú tradíciu zabezpečovať zákonnú minimálnu mzdu pre najmenej platené pracovné sily. Naopak niekoľko členských štátov vrátane Nemecka, Írska, Spojeného kráľovstva a mnohých krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, prijalo právne predpisy upravujúce minimálnu mzdu len nedávno a šesť členských štátov EÚ-28 k 1. januáru 2018 vôbec nemalo zákonnú minimálnu mzdu.

V uplynulých rokoch dochádzalo vo väčšine európskych krajín k relatívne malému zvyšovaniu miezd (zmiernenie rastu miezd) a mnohé skupiny zastupujúce zamestnancov tvrdili, že sa znížila kúpna sila a celková životná úroveň. Niektorí politici, zástupcovia zamestnancov, nátlakové skupiny a komentátori presadzujú myšlienku „európskej minimálnej mzdy“ či zákonných minimálnych miezd stanovených vo všetkých členských štátoch EÚ.

Výška zákonných minimálnych miezd sa každý rok nevyhnutne nemení ani úprava vždy nevedie k zvýšeniu minimálnej mzdy – napríklad v Grécku sa v rámci úsporných opatrení, ktoré zaviedla vláda, minimálna mzda v roku 2012 znížila. Národná kolektívna zmluva bola v Grécku v tom istom roku pozastavená a zákonná minimálna mzda sa teraz stanovuje rozhodnutím vlády.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Minimum wages (tps00155)

Databáza

Minimum wages (earn_minw)
Monthly minimum wages - bi-annual data (earn_mw_cur)
Monthly minimum wage as a proportion of average monthly earnings (%) — NACE Rev. 2 (from 2008 onwards) (earn_mw_avgr2)
Monthly minimum wage as a proportion of average monthly earnings (%) — NACE Rev. 1.1 (1999-2009) (earn_mw_avgr1)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metaúdaje

  • Minimum wages (ESMS metadata file — earn_minw_esms) (v angličtine)

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Externé odkazy