Štatistika migrácie a migrujúceho obyvateľstva


Údaje extrahované v marci 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: september 2020.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Zaujalo nás
V roku 2017 vstúpilo do EÚ 2,4 milióna prisťahovalcov z tretích krajín.
K 1. januáru 2018 bolo 22,3 milióna osôb (4,4 %) z celkového počtu 512,4 milióna osôb žijúcich v EÚ občanmi tretích krajín.
Členské štáty EÚ udelili v roku 2017 občianstvo 825-tisícom osôb.

Prisťahovalci, 2017

V tomto článku je predstavená štatistika Európskej únie (EÚ) týkajúca sa medzinárodnej migrácie (toky), počtu štátnych príslušníkov a cudzincov v populácii (stavy), ako aj údaje týkajúce sa nadobudnutia občianstva. Migrácia je ovplyvnená kombináciou ekonomických, environmentálnych, politických a sociálnych faktorov, a to buď v krajine pôvodu migranta (faktory tlaku), alebo v cieľovej krajine (faktory motivácie). Predpokladá sa, že relatívna hospodárska prosperita a politická stabilita EÚ mali v minulosti na prisťahovalcov značný efekt migračnej príťažlivosti.

V cieľových krajinách sa medzinárodná migrácia môže používať ako nástroj na riešenie špecifických nedostatkov pracovných síl na trhu práce. Samotná migrácia však takmer určite nezvráti pretrvávajúci trend starnutia obyvateľstva, ktorý je možné sledovať v mnohých častiach EÚ.


Celý článok

Migračné toky: Prisťahovalectvo do EÚ z nečlenských krajín dosiahlo v roku 2017 úroveň 2,4 milióna osôb

V priebehu roku 2017 sa do niektorého z členských štátov EÚ28 prisťahovalo spolu 4,4 milióna osôb, pričom podľa evidencie sa v uvedenom roku vysťahovalo z niektorého z členských štátov EÚ aspoň 3,1 milióna vysťahovalcov. Tieto celkové číselné údaje však nepredstavujú migračné toky do/z EÚ ako celku, keďže zahŕňajú aj toky medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ.

Z uvedeného počtu 4,4 milióna prisťahovalcov v roku 2017 bolo podľa odhadov 2,0 milióna občanov tretích krajín, 1,3 milióna osôb malo občianstvo iného členského štátu EÚ ako toho, do ktorého sa prisťahovali, približne 1 milión bolo osôb, ktoré sa prisťahovali do členského štátu EÚ, ktorého občianstvo mali (napríklad návrat štátnych príslušníkov alebo štátnych príslušníkov narodených v zahraničí) a približne 11 000 osôb bolo bez štátnej príslušnosti.

Tabuľka 1: Prisťahovalectvo podľa štátneho občianstva, 2017
Zdroj: Eurostat (migr_imm1ctz)

Nemecko: najväčší počet prisťahovalcov a vysťahovalcov

Najväčší celkový počet prisťahovalcov v roku 2017 zaznamenalo Nemecko (917 100), za ktorým nasledovali Spojené kráľovstvo (644 200), Španielsko (532 100), Francúzsko (370 000) a Taliansko (343 400). Najvyšší počet vysťahovalcov v roku 2017 ohlásilo takisto Nemecko (560 700), za ním nasledovalo Španielsko (368 900), Spojené kráľovstvo (359 700), Francúzsko (312 600), Rumunsko (242 200) a Poľsko (218 500). Spolu 22 členských štátov EÚ zaznamenalo v roku 2017 vyššie prisťahovalectvo ako vysťahovalectvo, ale v Bulharsku, Chorvátsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a Rumunsku bol počet vysťahovalcov vyšší ako počet prisťahovalcov.

Obrázok 1: Prisťahovalci, 2017
(na 1 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm1ctz) a (migr_pop1ctz)

V roku 2017 zaznamenala najvyšší počet prisťahovalcov v pomere k počtu osôb s pobytom Malta (46 prisťahovalcov na 1 000 osôb), za ktorou nasledovalo Luxembursko (41 prisťahovalcov na 1 000 osôb) – pozri obrázok 1. Najvyššiu mieru vysťahovalectva v roku 2017 zaznamenalo Luxembursko (23 vysťahovalcov na 1 000 osôb), Cyprus (18 vysťahovalcov na 1 000 osôb), Litva (17 vysťahovalcov na 1 000 osôb) a Malta (15 vysťahovalcov na 1 000 osôb).

Obrázok 2: Rozdelenie prisťahovalcov podľa štátneho občianstva, 2017
(% všetkých prisťahovalcov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Najvyšší podiel vnútroštátnych prisťahovalcov bol v Rumunsku, najnižší v Luxembursku

Relatívny podiel vnútroštátnych prisťahovalcov, inými slovami prisťahovalcov s občianstvom toho členského štátu EÚ, do ktorého sa prisťahovali, na celkovom počte prisťahovalcov bol v roku 2017 najvyšší v Rumunsku (82 % všetkých prisťahovalcov), Poľsku (63 %), na Slovensku (60 %), v Portugalsku (55 %), Bulharsku (51 %) a Chorvátsku (51 %). Sú to jediné členské štáty EÚ, v ktorých vnútroštátne prisťahovalectvo predstavovalo viac ako polovicu z celkového počtu prisťahovalcov – pozri obrázok 2. Naopak v Luxembursku vnútroštátne prisťahovalectvo netvorilo viac než 5 % celkového prisťahovalectva za rok 2017.

Tabuľka 2: Prisťahovalectvo podľa krajiny narodenia, 2017
Zdroj: Eurostat (migr_imm3ctb)

Informácie o štátnom občianstve boli v mnohých prípadoch použité na štúdium prisťahovalcov s cudzím pôvodom. Keďže sa však štátne občianstvo človeka môže počas jeho života zmeniť, je takisto užitočné analyzovať informácie podľa krajiny narodenia. Najvyšší relatívny podiel prisťahovalcov narodených v tuzemsku na celkovom počte prisťahovalcov zaznamenalo Rumunsko (54 % všetkých prisťahovalcov), za ním nasledovali Bulharsko (49 %) a Estónsko (44 %). Naopak Luxembursko zaznamenalo pomerne nízke podiely prisťahovalcov narodených v tuzemsku, a to menej ako 5 % všetkých prisťahovalcov v roku 2017.

Tabuľka 3: Prisťahovalectvo podľa predchádzajúcej krajiny pobytu, 2017
Zdroj: Eurostat (migr_imm5prv)

Predchádzajúci pobyt: V roku 2017 vstúpilo do EÚ 2,4 milióna prisťahovalcov

V roku 2017 sa do EÚ28 podľa odhadov prisťahovalo 2,4 milióna osôb z tretích krajín. Okrem toho 1,9 milióna osôb, ktoré mali predtým pobyt v niektorom členskom štáte EÚ, sa presťahovalo do iného členského štátu.

Z analýzy podľa predchádzajúceho pobytu vyplýva, že najväčší podiel prisťahovalcov z iného členského štátu EÚ oznámilo Luxembursko (94 % z celkového počtu prisťahovalcov v roku 2017), za ním nasledovalo Slovensko (79 %) a Rumunsko (69 %); relatívne nízke podiely oznámilo Taliansko (22 % všetkých prisťahovalcov), ako aj Slovinsko, Švédsko a Španielsko (všetky 28 %) – pozri tabuľku 3.

Obrázok 3: Prisťahovalci podľa pohlavia, 2017
(% všetkých prisťahovalcov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Z hľadiska rozdelenia prisťahovalcov do členských štátov EÚ podľa pohlavia bolo v roku 2017 medzi prisťahovalcami o niečo viac mužov ako žien (54 % v porovnaní so 46 %). Medzi členské štáty, ktoré uviedli najvyšší podiel prisťahovalcov – mužov, patrila Litva (70 %), naproti tomu najvyšší podiel prisťahovalkýň zaznamenalo Írsko (53 %).

Obrázok 4: Veková štruktúra prisťahovalcov podľa štátneho občianstva, EÚ, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Polovicu prisťahovalcov tvorili osoby mladšie ako 28 rokov

Prisťahovalci do členských štátov EÚ boli v roku 2017 v priemere oveľa mladší ako obyvatelia, ktorí už mali pobyt v danej cieľovej krajine. K 1. januáru 2018 dosahoval mediánový vek obyvateľov EÚ28 43,1 roka, zatiaľ čo u prisťahovalcov do EÚ28 to v roku 2017 bolo 28,3 roka.

Tabuľka 4: Počet cudzincov podľa skupín štátneho občianstva, 1. januára 2018
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Počet migrantov: K 1. januáru 2018 v EÚ žilo 22,3 milióna osôb, ktoré neboli občanmi niektorého z členských štátov EÚ

Počet osôb s pobytom v členskom štáte EÚ, ktoré mali štátne občianstvo tretej krajiny, bol k 1. januáru 2018 22,3 milióna, čo predstavovalo 4,4 % obyvateľov EÚ28. Okrem toho k 1. januáru 2018 žilo v niektorom členskom štáte EÚ spolu 17,6 milióna osôb, ktoré mali štátne občianstvo iného členského štátu EÚ.

V absolútnom vyjadrení bol najväčší počet cudzincov žijúcich v členských štátoch EÚ k 1. januáru 2018 zistený v Nemecku (9,7 milióna osôb), Spojenom kráľovstve (6,3 milióna), Taliansku (5,1 milióna), vo Francúzsku (4,7 milióna) a v Španielsku (4,6 milióna). Cudzinci v uvedených piatich členských štátoch spolu tvorili 76 % celkového počtu cudzincov žijúcich vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom v tých istých piatich členských štátoch žilo 63 % obyvateľstva EÚ28.

Vo väčšine členských štátov sú cudzinci prevažne občania tretích krajín

K 1. januáru 2018 boli jediné členské štáty EÚ, v ktorých cudzincov predstavovali prevažne občania iného členského štátu EÚ, Belgicko, Írsko, Cyprus, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo. To znamená, že vo väčšine členských štátov EÚ tvorili väčšinu cudzincov občania tretích krajín (pozri tabuľku 5). V prípade Lotyšska a Estónska je podiel občanov z nečlenských krajín osobitne veľký v dôsledku vysokého počtu uznaných osôb bez občianstva (najmä občanov bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí majú trvalý pobyt v týchto krajinách, ale nenadobudli žiadne iné občianstvo).

Obrázok 5: Podiel cudzincov na počte osôb s pobytom, 1. januára 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Najvyšší podiel cudzincov bol v Luxembursku, najnižší v Rumunsku

V relatívnom vyjadrení bolo členským štátom EÚ s najvyšším podielom cudzincov Luxembursko, keďže cudzinci v ňom tvorili 48 % celkového počtu obyvateľov. Vysoký podiel cudzincov (10 % alebo viac z počtu osôb s pobytom) bol zaznamenaný aj na Cypre, v Rakúsku, Estónsku, na Malte, v Lotyšsku, Belgicku, Írsku a Nemecku. Naproti tomu cudzinci tvorili menej než 1 % obyvateľov Poľska a Rumunska (0,6 % v oboch krajinách) a Litvy (0,9 %).

Tabuľka 5: Obyvatelia narodení v cudzine podľa krajiny narodenia, 1. januára 2018
Zdroj: Eurostat (migr_pop3ctb)

Pokiaľ ide o krajinu narodenia, k 1. januáru 2018 žilo v niektorom členskom štáte EÚ 38,2 milióna osôb, ktoré sa narodili mimo EÚ28, a 21,8 milióna osôb, ktoré sa narodili v inom členskom štáte EÚ, než bol štát, v ktorom mali pobyt. Iba v Írsku, na Cypre, v Luxembursku, Maďarsku, na Malte a na Slovensku bol počet osôb narodených v iných členských štátoch EÚ vyšší ako počet osôb narodených mimo EÚ28.

Tabuľka 6: Hlavné krajiny štátneho občianstva a krajiny narodenia cudzincov/obyvateľov narodených v cudzine, 1. januára 2018
(v absolútnych číslach a ako percentuálny podiel z celkového počtu cudzincov/obyvateľov narodených v cudzine)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz) a (migr_pop3ctb)

V tabuľke 6 je predstavený prehľad piatich hlavných skupín cudzincov a obyvateľov narodených v cudzine týkajúci sa členských štátov EÚ a krajín EZVO (podľa dostupných údajov).

Obrázok 6: Počet občanov EÚ, ktorí majú obvyklý pobyt v ostatných krajinách EÚ, k 1. januáru 2018
(v mil.)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Päť najväčších skupín občanov EÚ žijúcich v iných členských štátoch EÚ v roku 2018 tvorili rumunskí, poľskí, talianski, portugalskí a britskí občania (pozri obrázok 6).

Obrázok 7: Veková štruktúra štátnych príslušníkov a cudzincov, EÚ28, k 1. januáru 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_pop2ctz)

Cudzinci sú mladší ako štátni príslušníci

Z analýzy vekovej štruktúry obyvateľstva vyplýva, že v EÚ28 ako celku boli cudzinci mladší ako domáce obyvateľstvo. Z rozdelenia cudzincov podľa veku vyplýva, že v porovnaní so štátnymi príslušníkmi je medzi nimi väčší podiel relatívne mladých dospelých v produktívnom veku. K 1. januáru 2018 dosahoval mediánový vek domáceho obyvateľstva v EÚ28 44 rokov, zatiaľ čo mediánový vek cudzincov žijúcich v EÚ bol 36 rokov.


Obrázok 8: Počet osôb, ktoré nadobudli občianstvo členského štátu EÚ, EÚ28, 2009 – 2017 (1 000)
Zdroj: Eurostat (migr_acq)


Nadobudnutie občianstva: Členské štáty EÚ udelili v roku 2017 občianstvo 825-tisícom osôb

Počet osôb, ktoré v roku 2017 nadobudli občianstvo, sa znížil o 17 %


Počet osôb, ktoré v roku 2017 nadobudli občianstvo členského štátu EÚ, dosiahol 825 400, čo znamená 17 % pokles oproti roku 2016. Najvyšší počet osôb, ktoré v roku 2017 nadobudli občianstvo, zaznamenalo Taliansko, a to 146 600 (resp. 18 % celkového počtu v EÚ28). Na ďalších miestach podľa počtu nadobudnutých štátnych občianstiev sú Spojené kráľovstvo (123 100), Nemecko (115 400), Francúzsko (114 300) a Švédsko (68 900).

V absolútnom vyjadrení zaznamenalo najvyšší nárast v porovnaní s rokom 2016 Švédsko, keďže švédske občianstvo nadobudlo o 7 600 obyvateľov viac, za ním nasledovalo Belgicko (5 500). Naopak najväčší pokles v absolútnom vyjadrení bol zaznamenaný v Španielsku (počet osôb, ktoré nadobudli španielske občianstvo, bol o 84 400 osôb nižší než v roku 2016), za ním nasledovalo Taliansko (55 000) a Spojené kráľovstvo (26 300).

Tabuľka 7: Nadobudnutie občianstva osobami, ktoré mali predtým občianstvo v inom členskom štáte EÚ28 a krajine EZVO, 2017
Zdroj: Eurostat (migr_acq)

V roku 2017 nadobudlo občianstvo EÚ približne 673 000 občanov nečlenských krajín s pobytom v členskom štáte EÚ, čo zodpovedá 22 % poklesu oproti roku 2016. Občania nečlenských krajín teda tvorili 82 % všetkých osôb, ktoré v roku 2017 nadobudli občianstvo členského štátu EÚ. Noví občania EÚ28 pochádzali najmä z Afriky (27 % celkového počtu nadobudnutých občianstiev), Európy mimo EÚ28 (21 %), Ázie (21 %), ako aj zo Severnej a Južnej Ameriky (11 %). Občianstvo iného členského štátu EÚ nadobudlo 137 800 občanov členských štátov EÚ, čo predstavuje 17 % celkového počtu. Hlavné skupiny občanov EÚ28, ktorí nadobudli občianstvo iného členského štátu EÚ, v absolútnom vyjadrení tvorili Rumuni, ktorí sa stali občanmi Talianska (8 000 osôb) alebo Nemecka (4 300 osôb), Poliaci, ktorí sa stali občanmi Spojeného kráľovstva (7 100 osôb) alebo Nemecka (6 300 osôb), Briti, ktorí nadobudli občianstvo Nemecka (6 900 osôb) alebo Francúzska (1 700 osôb), Taliani, ktorí sa stali občanmi Nemecka (4 200 osôb) alebo Spojeného kráľovstva (3 500 osôb).

Väčšinu nových občianstiev udelených v Luxembursku a Maďarsku získali občania iného členského štátu EÚ. V prípade Luxemburska pripadol najväčší podiel nadobudnutých občianstiev na portugalských občanov a za nimi nasledovali občania Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska a Belgicka, zatiaľ čo v Maďarsku boli občania EÚ, ktorí nadobudli maďarské občianstvo, takmer výlučne Rumuni.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2017 tvorili najväčšiu skupinu nových občanov v členských štátoch EÚ občania Maroka (67 900, čo predstavuje 8,2 % všetkých udelených občianstiev), za nimi nasledovali občania Albánska (58 900, resp. 7,1 %), Indie (31 600, resp. 3,8 %), Turecka (29 900, resp. 3,6 %) a Pakistanu (23 100, resp. 2,8 %). Počet občanov Maroka, ktorí nadobudli občianstvo členského štátu EÚ, sa v porovnaní s rokom 2016 znížil o 33 %. Väčšina Maročanov nadobudla nové občianstvo v Taliansku (33 %), Španielsku (25 %) alebo vo Francúzsku (25 %), zatiaľ čo väčšina Albáncov získala grécke (51 %) alebo talianske občianstvo (46 %). Prevažná väčšina Indov (52 %) získala britské občianstvo, približne polovica Turkov nemecké občianstvo (50 %) a takmer polovica Pakistancov nadobudla britské občianstvo (45 %).


Obrázok 9: Miera naturalizácie (počet nadobudnutých občianstiev na 100 cudzincov s pobytom), 2017
Zdroj: Eurostat (migr_acq)a (migr_pop1ctz)

Najvyššiu mieru naturalizácie dosiahlo Švédsko a Rumunsko

Jedným z bežne používaných ukazovateľov je „miera naturalizácie“, ktorá je tu vymedzená ako pomer medzi celkovým počtom udelených občianstiev a počtom cudzincov s pobytom na začiatku toho istého roka. Členským štátom EÚ s najvyššou mierou naturalizácie bolo v roku 2017 Švédsko (8,2 nadobudnutého občianstva na 100 cudzincov s pobytom), za ktorým nasledovali Rumunsko a Fínsko (5,9 a 5,0 nadobudnutého občianstva na 100 cudzincov s pobytom).


Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Meranie vysťahovalectva je obzvlášť náročné. Je ťažšie sledovať ľudí opúšťajúcich krajinu ako ľudí, ktorí do nej prichádzajú, pretože pre prisťahovalca je často oveľa dôležitejšie komunikovať vo veci prisťahovania s úradmi prijímajúcej krajiny než s úradmi krajiny, z ktorej odchádza. Analýzou porovnávajúcou údaje z roku 2017 o prisťahovalectve do členských štátov EÚ a vysťahovalectve z nich (zrkadlová štatistika) sa potvrdilo, že to platí v mnohých krajinách, a preto sa tento článok zameriava na údaje o prisťahovalectve.

Eurostat zostavuje štatistiku o mnohých otázkach súvisiacich s medzinárodnými migračnými tokmi, počtom cudzincov a nadobudnutím štátneho občianstva. Údaje sa zbierajú každý rok a Eurostatu ich poskytujú národné štatistické úrady členských štátov EÚ.

Právne zdroje

Od roku 2008 sa zber údajov o migrácii, občianstve a azyle zakladá na nariadení č. 862/2007 a analýza a zloženie skupín členských štátov EÚ, krajín EZVO a kandidátskych krajín k 1. januáru referenčného roka je uvedené vo vykonávacom nariadení 351/2010. V uvedenom nariadení sa vymedzuje základný súbor štatistických údajov o medzinárodných migračných tokoch, počte cudzincov, nadobudnutí občianstva, povoleniach na pobyt, azyle a o opatreniach proti neoprávnenému vstupu a pobytu. Hoci členské štáty EÚ môžu naďalej používať príslušné zdroje údajov podľa vnútroštátnej dostupnosti a praxe, štatistika zostavená podľa tohto nariadenia sa musí zakladať na spoločných vymedzeniach a pojmoch. Väčšina členských štátov EÚ zakladá svoju štatistiku na zdrojoch administratívnych údajov, ako sú registre obyvateľstva, registre cudzincov a registre povolení na pobyt alebo prácu, registre zdravotného poistenia a daňové registre. Niektoré krajiny používajú pri tvorbe štatistiky migrácie zrkadlové štatistiky, výberové zisťovania alebo metódy odhadu. Očakáva sa, že vykonávanie nariadenia povedie k vyššej dostupnosti a porovnateľnosti štatistiky migrácie.

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia č. 862/2007, počítajú sa prisťahovalci, ktorí sa zdržiavali (alebo v prípade ktorých sa očakáva, že sa budú zdržiavať) na území členského štátu EÚ v období najmenej 12 mesiacov, ako aj vysťahovalci, ktorí žijú v zahraničí dlhšie ako 12 mesiacov. Preto sa údaje zozbierané Eurostatom týkajú migrácie v období 12 mesiacov alebo dlhšom a migranti zahŕňajú osoby, ktoré migrovali v období jedného roka alebo dlhšom, ako aj osoby, ktoré migrovali natrvalo. Eurostat zbiera údaje o nadobudnutí občianstva na základe ustanovení článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 862/2007, v ktorom sa uvádza: „Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiku o počte (...) osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré nadobudli počas referenčného roka občianstvo členského štátu (...) v členení podľa (...) predchádzajúceho občianstva príslušných osôb a podľa toho, či daná osoba bola predtým bez štátnej príslušnosti.“

Vymedzenie pojmov

Vek: Pokiaľ ide o vymedzenie veku pri údajoch o migračných tokoch, je potrebné mať na zreteli, že údaje za rok 2017 sa týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo jeho veku na konci referenčného roka v prípade všetkých členských štátov EÚ s výnimkou Írska, Grécka, Rakúska, Malty, Rumunska, Slovinska a Spojeného kráľovstva (v týchto krajinách sa dané údaje týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo veku dosiahnutého v deň jeho posledných narodenín). Pokiaľ ide o vymedzenie veku pri údajoch o nadobudnutí občianstva, je potrebné mať na zreteli, že údaje za rok 2017 sa týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo jeho veku na konci referenčného roka v prípade všetkých členských štátov EÚ s výnimkou Nemecka, Grécka, Írska, Rakúska, Litvy, Malty, Rumunska, Slovinska a Spojeného kráľovstva (v týchto krajinách sa dané údaje týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo veku dosiahnutého v deň jeho posledných narodenín).

Členské štáty a krajiny EZVO podľa toho, či do údajov o počte obyvateľov oznámených Eurostatu v rámci zjednoteného zberu demografických údajov za referenčný rok 2017 zahrnuli žiadateľov o azyl a utečencov, alebo ich vylúčili.

Počet obyvateľov k 1. 1. 2018 Zahrnutí Vylúčení
Žiadatelia o azyl s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švajčiarsko Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko
Utečenci s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko

Poznámka: Nórsko (nie sú zahrnutí žiadatelia o azyl a utečenci bez povolenia na pobyt)


Členské štáty a krajiny EZVO podľa toho, či do údajov o migrácii oznámených Eurostatu v rámci zjednoteného zberu demografických údajov za referenčný rok 2017 zahrnuli žiadateľov o azyl a utečencov, alebo ich vylúčili

Migrácia za rok 2017 Zahrnutí Vylúčení
Žiadatelia o azyl s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Nórsko Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Írsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko
Utečenci s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko

Poznámka: Nórsko (nie sú zahrnutí žiadatelia o azyl a utečenci bez povolenia na pobyt); Írsko (nie sú zahrnutí utečenci, ktorí nežijú v súkromných domácnostiach)

Utečenec: Pojmom utečenec sa označujú nielen osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečenca [ako je vymedzené v článku 2 písm. e) smernice 2011/95/ES v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, zmeneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967], ale aj osoby, ktorým bola udelená doplnková ochrana [v zmysle článku 2 písm. g) smernice 2011/95/ES], a osoby, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o udelení povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov v rámci vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa medzinárodnej ochrany.

Žiadateľ o azyl: Prvé žiadosti o azyl sa týkajú konkrétnej krajiny a nevyplýva z nich žiadne časové obmedzenie. Žiadateľ o azyl teda môže podať prvú žiadosť o azyl v danej krajine a následne opäť v inej krajine ako osoba, ktorá podáva žiadosť o azyl prvýkrát. Ak žiadateľ o azyl podá znova po určitom čase žiadosť v tej istej krajine, už sa nepovažuje za osobu, ktorá podáva žiadosť prvýkrát.

Miera naturalizácie: Ukazovateľ „miera naturalizácie“ by sa mal používať opatrne, keďže čitateľ nezahŕňa len naturalizáciu cudzincov s oprávneným pobytom, ale všetky spôsoby nadobudnutia občianstva, a menovateľ nezahŕňa len tých cudzincov, ktorí majú nárok na naturalizáciu, ale všetkých cudzincov.

Kontext

Občania členských štátov EÚ majú slobodu cestovania a slobodu pohybu v rámci vnútorných hraníc EÚ. Migračné politiky v EÚ vo vzťahu k občanom tretích krajín sa vo zvýšenej miere zaoberajú tým, ako prilákať migrantov s konkrétnym profilom, a to často v snahe zmierniť nedostatok konkrétnych zručností. Výber sa môže uskutočniť na základe jazykovej spôsobilosti, pracovných skúseností, vzdelania a veku. Výber môžu robiť aj zamestnávatelia tak, aby migranti mali pracovné miesto už po svojom príchode.

Okrem politík na podporu prijímania zamestnancov sa prisťahovalecká politika často zameriava na dve oblasti: zabránenie neoprávnenej migrácii a nezákonnému zamestnávaniu prisťahovalcov, ktorí nemajú povolenie na prácu, a na podporu integrácie prisťahovalcov do spoločnosti. V EÚ sa mobilizovali značné zdroje na boj proti sieťam pôsobiacim v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.

Za európsku migračnú politiku je v rámci Európskej komisie zodpovedné Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti. V roku 2005 Európska komisia obnovila diskusiu o potrebe spoločného súboru pravidiel pre prijímanie ekonomických migrantov prostredníctvom Zelenej knihy o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie [KOM(2004) 811 v konečnom znení], ktorá viedla k prijatiu Plánu politiky pre legálnu migráciu [KOM(2005) 669 v konečnom znení] na konci roka 2005. Európska komisia prijala v júli 2006 oznámenie o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín [KOM(2006) 402 v konečnom znení], ktorého cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a základnými právami jednotlivcov počas všetkých etáp procesu nelegálneho prisťahovalectva. V septembri 2007 Európska komisia predložila svoju tretiu výročnú správu o migrácii a integrácii [KOM(2007) 512 v konečnom znení]. V oznámení Európskej komisie prijatom v októbri 2008 sa zdôraznil význam posilnenia globálneho prístupu k migrácii: viac koordinácie, súdržnosti a synergií [KOM(2008) 611 v konečnom znení] ako aspektu vonkajšej a rozvojovej politiky. V Štokholmskom programe prijatom hlavami štátov a vlád EÚ v decembri 2009 sa stanovuje rámec a okruh zásad pre pokračujúci rozvoj európskych politík pre spravodlivosť a vnútorné veci na obdobie rokov 2010 – 2014; záležitosti týkajúce sa migrácie sú ústrednou časťou tohto programu. S cieľom dosiahnuť dohodnuté zmeny Európska komisia v roku 2010 prijala Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu – Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov [KOM(2010) 171 v konečnom znení].

V máji 2013 Európska komisia uverejnila Správu o občianstve EÚ za rok 2013 [COM(2013) 269 final]. V správe sa uvádza, že občianstvo EÚ prináša nové práva a príležitosti. Právom, ktoré sa najužšie spája s občianstvom EÚ, je voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ. Vzhľadom na moderné technológie a na skutočnosť, že v súčasnosti sa ľahšie cestuje, umožňuje sloboda pohybu Európanom rozširovať si obzory za štátne hranice, opustiť svoju krajinu na kratší či dlhší čas, pohybovať sa medzi krajinami EÚ a pracovať v nich, študovať či absolvovať odbornú prípravu, cestovať na obchodné alebo rekreačné účely alebo nakupovať za hranicami. Voľný pohyb potenciálne zvyšuje sociálne a kultúrne vzťahy v rámci EÚ a prehlbuje väzby medzi občanmi EÚ. Okrem toho môže priniesť vzájomné hospodárske výhody pre podniky a spotrebiteľov vrátane tých, ktorí zostávajú doma, lebo sa postupne odstraňujú vnútorné prekážky.

Európska komisia 13. mája 2015 predstavila Európsku migračnú agendu [COM(2015) 240 final], v ktorej sa uvádzajú okamžité opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom reagovať na krízovú situáciu v Stredozemí, ako aj kroky, ktoré sa majú prijať v nasledujúcich rokoch s cieľom lepšie riadiť migráciu vo všetkých jej aspektoch.

V apríli 2017 bola uverejnená výročná správa o prisťahovalectve a azyle (2016) (v angličtine) Európskej migračnej siete. Poskytuje prehľad hlavných aspektov právneho a politického vývoja v EÚ ako celku a v zúčastnených krajinách. Ide o komplexný dokument, ktorý zahŕňa všetky aspekty migračnej a azylovej politiky Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti a agentúr EÚ.

Dňa 15. novembra 2017 sa aktualizovaná Európska migračná agenda zamerala na utečeneckú krízu, spoločnú vízovú politiku a Schengen. Otázky zahŕňali presídľovanie a premiestnenie, finančnú podporu pre Grécko a Taliansko a zariadenia pre utečencov. Cieľom bolo umožniť utečencom dostať sa do Európy zákonnými a bezpečnými cestami, zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za premiestnenie medzi jednotlivé členské štáty a integráciu migrantov na miestnej a regionálnej úrovni.

Európska komisia 24. júla 2018 uverejnila niekoľko prehľadov, v ktorých poukazuje na význam spolupráce a efektívnosti (v angličtine). Rozvoj kontrolovaných centier na územiach EÚ by sa zakladal na spoločnom úsilí členských štátov. Koncepcia regionálnych platforiem vylodenia by predpokladala spoluprácu príslušných tretích krajín.

Komisia 4. decembra 2018 uverejnila správu a pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy, v ktorej skúma dosiahnutý pokrok a nedostatky pri vykonávaní agendy. Zamerala sa na to, ako zmena klímy, demografické a hospodárske faktory vytvárajú nové dôvody, ktoré nútia obyvateľstvo k pohybom, a potvrdila, že hybné sily, ktoré stoja v pozadí migračných tlakov na Európu, majú štrukturálnu povahu, a preto je ešte dôležitejšie riešiť tieto záležitosti efektívne a jednotne.

Medzi niektoré najvýznamnejšie prijaté právne texty v oblasti prisťahovalectva patria:

Legislatívne dokumenty – European Agenda on Migration (v angličtine)

Tlačový materiál – European Agenda on Migration (v angličtine)

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy






Migration and acquisition of citizenship data
International migration (t_migr_int)
Immigration (tps00176)
Emigration (tps00177)
Acquisition of citizenship (tps00024)
Population (t_demo_pop)
Population without the citizenship of the reporting country (tps00157)
Foreign-born population (tps00178)
Acquisition of citizenship (tps00024)
Migration and migrant population data
Immigration (migr_immi)
Immigration by age and sex (migr_imm8)
Immigration by five year age group, sex, and citizenship (migr_imm1ctz)
Immigration by five year age group, sex and country of birth (migr_imm3ctb)
Immigration by age , sex and broad group of citizenship (migr_imm2ctz)
Immigration by age, sex and broad group of country of birth (migr_imm4ctb)
Immigration by sex, citizenship and broad group of country of birth (migr_imm6ctz)
Immigration by sex, country of birth and broad group of citizenship (migr_imm7ctb)
Immigration by five year age group, sex, and country of previous residence (migr_imm5prv)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of citizenship (migr_imm9ctz)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of birth (migr_imm10ctb)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of previous residence (migr_imm11prv)
Emigration (migr_emi)
Emigration by age and sex (migr_emi2)
Emigration by five year age group, sex and citizenship (migr_emi1ctz)
Emigration by five year age group, sex and country of birth (migr_emi4ctb)
Emigration by five year age group, sex, and country of next usual residence (migr_emi3nxt)
Acquisition and loss of citizenship (migr_acqn)
Acquisition of citizenship by sex, age group and former citizenship (migr_acq)
Residents who acquired citizenship as a share of residents non-citizens by former citizenship and sex(%) (migr_acqs)
Acquisition of citizenship by sex, age group and level of human development of former citizenship (migr_acq1ctz)
Loss of citizenship by sex and new citizenship (migr_lct)
Population (demo_pop)
Population on 1 January by age, sex and broad group of citizenship (migr_pop2ctz)
Population on 1 January by age group, sex and citizenship (migr_pop1ctz)
Population on 1 January by age group, sex and country of birth (migr_pop3ctb)
Population on 1 January by age, sex and broad group of country of birth (migr_pop4ctb)
Population on 1 January by sex, citizenship and broad group of country of birth (migr_pop5ctz)
Population on 1 January by sex, country of birth and broad group of citizenship (migr_pop6ctb)
Population on 1 January by age group, sex and level of human development of the country of citizenship (migr_pop7ctz)
Population on 1 January by age group, sex and level of human development of the country of birth (migr_pop8ctb)
EU and EFTA citizens who are usual residents in another EU/EFTA country as of 1 January (migr_pop9ctz)