Štatistika príjmovej chudoby


Údaje extrahované v máji 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2020.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Zaujalo nás

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ sa v roku 2017 znížila na úroveň 16,9 % (–0,4 percentuálneho bodu).

V roku 2017 sa vďaka sociálnym transferom dostalo 8,7 % obyvateľov EÚ nad hranicu chudoby.

20 % obyvateľov s najvyšším disponibilným príjmom v EÚ v roku 2017 malo 5,1-krát vyšší príjem ako spodných 20 %.

Miera rizika chudoby, 2017

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika peňažnej chudoby a príjmovej nerovnosti v Európskej únii (EÚ). Ako základ na porovnanie životnej úrovne medzi krajinami často slúži hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, ktorý v peňažnom vyjadrení ukazuje, aká bohatá je krajina v porovnaní s inou krajinou. Tento hlavný ukazovateľ však obsahuje veľmi málo informácií o rozdelení príjmov v rámci krajiny a neposkytuje informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality života obyvateľov. Nerovnosť v rozdelení príjmov môže na jednej strane motivovať ľudí, aby zlepšili svoju situáciu prostredníctvom práce, inovácií alebo nadobudnutia nových zručností. Na druhej strane sa často považuje za príčinu kriminality, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Celý článok

Miera a hranica rizika chudoby

V krajinách EÚ28 sa prejavuje mierne rastúci trend miery rizika chudoby (po sociálnych transferoch), a to od hodnoty 16,5 % z roku 2010. Zatiaľ čo v období rokov 2011 – 2013 sa prejavili len nepatrné rozdiely, v roku 2014 došlo ku skokovému zvýšeniu o 0,5 percentuálneho bodu a následnému dosiahnutiu najvyšších úrovní za uvedené obdobie v troch za sebou nasledujúcich rokoch (17,2 % alebo 17,3 %). V roku 2017 (poslednom roku, za ktorý sú k dispozícii údaje) bol zaznamenaný pokles na úroveň 16,9 % (–0,4 percentuálneho bodu).

Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2017
Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)


Miera rizika chudoby pre štáty EÚ28, ktorá je vypočítaná ako vážený priemer celoštátnych výsledkov, skrýva značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ (pozri obrázok 1). V deviatich členských štátoch, konkrétne v Rumunsku (23,6 %), Bulharsku (23,4 %), Litve (22,9 %), Lotyšsku (22,1 %), Španielsku (21,6 %), Estónsku (21,0 %), Taliansku (20,3 %), Grécku (20,2 %) a Chorvátsku (20,0 %), bola chudobou ohrozená jedna pätina alebo viac obyvateľov. To sa týkalo aj Srbska (25,7 %), Severného Macedónska a Turecka (v obidvoch týchto štátoch 22,2 %). Najnižší podiel osôb ohrozených rizikom chudoby zaznamenali spomedzi členských štátov EÚ Česko (9,1 %) a Fínsko (11,5 %), a ešte nižší podiel obyvateľov ohrozených chudobou uviedol Island (8,8 % – údaje za rok 2016).

Hranica rizika chudoby (znázornená aj na obrázku 1) je stanovená na 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch medzi jednotlivými krajinami. Hodnoty príjmu zohľadňované pri tejto hranici boli v členských štátoch EÚ v roku 2017 veľmi rozdielne – pohybovali sa od 3 182 PPS v Rumunsku do 14 006 PPS v Rakúsku. Toto rozpätie zreteľne presahovala hodnota hranice chudoby v Luxembursku (17 604 PPS). Hranica rizika chudoby bola pomerne nízka aj v Srbsku (3 087 PPS), Severnom Macedónsku (3 179 PPS) a Turecku (3 987 PPS) a pomerne vysoká na Islande (13 316 PPS – údaje za rok 2016), v Nórsku (15 740 PPS) a vo Švajčiarsku (16 225 PPS).

Obrázok 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2017
(% podiel obyvateľov vo veku 16 rokov alebo starších)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)


Jednotlivým skupinám v spoločnosti hrozí riziko peňažnej chudoby v rozdielnej miere
V roku 2017 existoval v EÚ28 pomerne malý rozdiel v miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) medzi mužmi a ženami, pričom najnovšia miera zodpovedá hodnote 15,5 % u mužov v porovnaní s vyššou hodnotou 17,1 % u žien (pozri obrázok 2). Najväčšie rodové rozdiely v roku 2017 zaznamenalo Estónsko (6,0 percentuálneho bodu), Lotyšsko (5,8 percentuálneho bodu), Litva (5,0 percentuálneho bodu), Česko (4,0 percentuálneho bodu), Bulharsko (3,8 percentuálneho bodu) a Slovinsko (3,2 percentuálneho bodu). Aj Írsko, Chorvátsko, Cyprus, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Taliansko, Malta, Rakúsko a Nemecko uviedli miery rizika chudoby u žien, ktoré boli o 2,0 alebo viac percentuálnych bodov vyššie ako u mužov. Podobné údaje oznámilo Švajčiarsko a Nórsko. Naopak v Dánsku bola miera rizika chudoby u mužov o 1 percentuálny bod vyššia než u žien. Podobná situácia bola aj v Severnom Macedónsku (1 percentuálny bod).


Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšej ekonomickej aktivity, 2017
(% podiel obyvateľov vo veku 18 rokov alebo starších)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)


Rozdiely v miere chudoby boli väčšie, keď sa obyvateľstvo klasifikovalo podľa ekonomickej aktivity
Zvlášť zraniteľnú skupinu predstavujú nezamestnaní (pozri tabuľku 1): v roku 2017 chudoba ohrozovala takmer polovicu (47,8 %) všetkých nezamestnaných osôb v EÚ28, pričom najvyššiu mieru dosiahlo Nemecko (70,6 %). Ďalších desať členských štátov EÚ (Litva, Bulharsko, Malta, Lotyšsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Rumunsko, Maďarsko, Švédsko a Estónsko) oznámilo, že v roku 2017 bola chudobou ohrozená minimálne polovica nezamestnaných.

V roku 2017 hrozilo riziko chudoby takmer každému siedmemu (14,2 %) dôchodcovi v EÚ28. Minimálne dvakrát vyššiu mieru ako priemer EÚ28 zaznamenali Estónsko (46,1 %), Lotyšsko (43,7 %), Litva (36,7 %) a Bulharsko (32,4 %).

Osobám, ktoré mali zamestnanie, hrozilo riziko chudoby s oveľa menšou pravdepodobnosťou (v priemere 9,4 % za celú EÚ28 v roku 2017). Relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb ohrozených chudobou oznámilo Rumunsko (17,4 %) a v menšej miere Luxembursko (13,7 %) a Španielsko (13,1 %), zatiaľ čo v Grécku, Taliansku, Portugalsku a Maďarsku hrozilo v roku 2017 riziko chudoby viac ako jednej desatine pracovnej sily.


Obrázok 3: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti bez nezaopatrených detí, 2017
(% podiel špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)


Miera rizika chudoby nie je rovnomerne rozdelená medzi domácnosťami s rozdielnym zložením dospelých a nezaopatrených detí
Spomedzi domácností bez nezaopatrených detí (pozri obrázok 3) bolo riziko chudoby najviac pravdepodobné u osôb žijúcich osamotene, čo je situácia, ktorej v roku 2017 v EÚ28 čelilo 26,0 % domácností s jedným členom. Naopak riziko chudoby pri domácnostiach s dvoma alebo viacerými dospelými členmi bolo o viac ako polovicu nižšie, t. j. 11,1 %. Taká istá miera rizika chudoby, teda 11,1 %, bola konkrétne v prípade domácností s dvomi dospelými osobami, v ktorých aspoň jedna osoba bola vo veku 65 rokov alebo viac.

Väčšina členských štátov EÚ zaznamenala podobnú situáciu: najvyššiu mieru rizika chudoby spomedzi domácností bez nezaopatrených detí vo všetkých členských štátoch mali jednočlenné domácnosti. Výnimku predstavovala Malta, kde vyššiu mieru rizika chudoby zaznamenali pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac (25,8 % oproti 25,5 % pre jednočlenné domácnosti). Podobná situácia bola v Severnom Macedónsku, až na to, že najnižšiu mieru rizika chudoby (7,1 %) spomedzi troch analyzovaných druhov domácností vykázali jednočlenné domácnosti.

V 13 z 28 členských štátov EÚ bola miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, nižšia než miera chudoby v širšej kategórii všetkých domácností s dvomi alebo viacerými dospelými, a to najmä v Grécku, kde rozdiel dosahoval 6,6 percentuálneho bodu. Na druhej strane na Malte bola miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, o 13,5 percentuálneho bodu vyššia než v prípade všetkých domácností s dvoma alebo viacerými dospelými. Podobná situácia sa opakovala vo Švajčiarsku (8,5 percentuálneho bodu).


Obrázok 4: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, domácnosti s nezaopatrenými deťmi, 2017
(% podiel špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)


Pokiaľ ide o domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najvyššia miera rizika chudoby bola v EÚ28 zaznamenaná u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, a to o viac než pri jednej tretine (35,3 %)
V porovnaní s mierou rizika pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami (pozri obrázok 4) bola pri domácnostiach s jediným nezaopatreným dieťaťom (12,6 %) zaznamenaná miera rizika chudoby, ktorá dosahovala o trochu vyššiu hodnotu, než bola polovica miery zaznamenanej pri domácnostiach s tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (26,9 %). Pokiaľ ide o tri druhy domácností znázornené na obrázku 4, všetky členské štáty EÚ okrem Maďarska uviedli, že riziko chudoby hrozilo s najmenšou pravdepodobnosťou domácnostiam, ktoré tvorili dve dospelé osoby a jedno nezaopatrené dieťa. V Maďarsku bolo najnižšie riziko chudoby zaznamenané pri domácnostiach tvorených dvomi dospelými a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (14,2 %). Väčšina členských štátov EÚ uviedla, že miera rizika chudoby bola najvyššia u samostatne žijúcich osôb s nezaopatrenými deťmi. Existuje však celý rad výnimiek, keď miera rizika chudoby bola vyššia pri domácnostiach tvorených dvomi dospelými osobami a tromi alebo viacerými deťmi: predovšetkým v Rumunsku (61,9 % oproti 31,2 %) a Bulharsku (65,0 % oproti 35,7 %), a v menšej miere v Portugalsku (rozdiel 8,3 percentuálneho bodu) a Španielsku (rozdiel 3,3 percentuálneho bodu). Podobná situácia bola aj vo Švajčiarsku (rozdiel 4,3 percentuálneho bodu) a vo všetkých troch kandidátskych krajinách, pre ktoré sú k dispozícii údaje.

Obrázok 5: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2017
(% podiel celkového počtu obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)


Chudobu a sociálne vylúčenie je možné znižovať pomocou opatrení sociálnej ochrany
Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným zo spôsobov hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnanie ukazovateľov rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obrázok 5). V roku 2017 sociálne transfery znížili mieru rizika chudoby medzi obyvateľmi EÚ28 z 25,6 % pred transfermi na 16,9 % po transferoch, vďaka čomu sa 8,7 % obyvateľov dostalo nad hranicu chudoby. Bez sociálnych transferov by týmto ľuďom hrozila chudoba.

Ak porovnáme mieru rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, vplyv sociálnych dávok bol nízky a pohyboval sa väčšinou na úrovni 6,0 % osôb nad hranicou chudoby – v Bulharsku (5,8 %), Portugalsku (5,3 %), na Slovensku (5,1 %), v Taliansku (4,9 %), Rumunsku (4,7 %) a Grécku (3,8 %), ako aj v Srbsku (5,9 %), Severnom Macedónsku (3,7 %) a Turecku (2,1 %).

Pokiaľ ide o relatívny vplyv, najmenej polovica všetkých osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby vo Fínsku, v Írsku a Dánsku, sa vďaka sociálnym transferom dostala nad hranicu chudoby; rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska.

Príjmová nerovnosť

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú ekonomický, alebo sociálny charakter. Údaje o ekonomickej nerovnosti sú mimoriadne dôležité na odhad relatívnej chudoby, lebo rozdelenie ekonomických zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby.

Obrázok 6: Nerovnosti v rozdelení príjmov, 2017
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu)
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)


V roku 2017 existovala veľká nerovnosť v rozdelení príjmov: podľa obyvateľstvom váženého priemeru údajov za jednotlivé členské štáty EÚ (pozri obrázok 6) malo horných 20 % obyvateľstva (s najvyšším ekvivalentným disponibilným príjmom) 5,1-krát vyšší príjem ako spodných 20 % (s najnižším ekvivalentným disponibilným príjmom). V tomto pomere boli medzi členskými štátmi EÚ značné rozdiely, ktoré sa pohybovali od hodnoty 3,4 v Slovinsku a Česku do viac ako 6,0 v Grécku, Lotyšsku, Rumunsku a Španielsku a viac než 7,0 v Litve. Najvyššiu hodnotu 8,2 oznámilo Bulharsko. Z nečlenských krajín EÚ uvedených na obrázku 6 oznámili mimoriadne nízky pomer nerovnosti v rozdelení príjmov Island (3,3, údaje za rok 2016) a Nórsko (3,9), zatiaľ čo v Turecku (8,7) a Srbsku (9,4) bol pomer vyšší než vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ.

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, sú predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľstva EÚ vo veku 65 rokov a viac. Významnú úlohu pri riešení problému chudoby starších osôb môžu zohrávať dôchodkové systémy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb s ostatnými obyvateľmi.


Obrázok 7: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2017
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)


V roku 2017 v celej EÚ28 dosahoval medián príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac 92 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku do 65 rokov
V štyroch členských štátoch EÚ (Luxembursko, Francúzsko, Grécko a Taliansko) bol medián príjmov starších osôb vyšší než medián príjmov osôb mladších ako 65 rokov (pozri obrázok 7). Podobná situácia bola aj v Severnom Macedónsku (1,12), Srbsku (1,03) a Turecku (1,01). V Španielsku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku, Poľsku a Portugalsku tvoril medián príjmov starších osôb 90 % až 100 % mediánu príjmov zaznamenaného u osôb mladších ako 65 rokov. Rovnako to bolo aj v prípade Islandu (údaje z roku 2015) a Nórska. Pomery nižšie ako 80 % zaznamenalo Belgicko, Švédsko, Dánsko, Česko, Bulharsko, Malta, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Relatívne nízke pomery môžu do značnej miery vyjadrovať dôchodkové nároky.


Obrázok 8: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2017
(v %)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Medián príjmov osôb ohrozených chudobou bol v EÚ28 v roku 2017 v priemere o 24,1 % nižší ako hranica chudoby (pozri obrázok 8). Hranica chudoby je stanovená na úrovni 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu všetkých osôb. Spomedzi všetkých členských štátov EÚ bol medián príjmov osôb ohrozených chudobou najnižšie pod hranicou chudoby v Rumunsku (34,5 %). Prepady väčšie ako 25,0 % zaznamenali aj Lotyšsko, Slovensko, Chorvátsko, Portugalsko, Litva, Taliansko, Grécko, Bulharsko a Španielsko. Ešte vyšší prepad zaznamenali v Srbsku (38,8 %) a Severnom Macedónsku (37,3 %). Najnižší prepad mediánu príjmov v riziku chudoby spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Fínsko (13,7 %), za ktorým nasledoval Cyprus (15,1 %). Osobitne nízky prepad uviedol aj Island – 15,3 % (údaje za rok 2016).

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy


Zdroje údajov

Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) sa začala zostavovať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Zisťovanie EU-SILC sa zaviedlo na zabezpečenie podkladových údajov k ukazovateľom týkajúcim sa príjmov a životných podmienok — právny základ pre zber údajov predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003.

Zber týchto štatistických údajov sa formálne začal v roku 2004 v 15 členských štátoch a v roku 2005 sa rozšíril aj na všetky zostávajúce členské štáty EÚ25 spolu s Islandom a Nórskom. Bulharsko a Turecko sa zapojilo do zisťovania EU-SILC v roku 2006, Rumunsko v roku 2007, Švajčiarsko v roku 2008 a Chorvátsko sa k zisťovaniu pripojilo v roku 2010. Údaje za Severné Macedónsko sú k dispozícii od roku 2010 a za Srbsko od roku 2013. Štatistika EU-SILC má prierezový aj dlhodobý rozmer.

Disponibilný príjem domácnosti sa vypočítava sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investícií a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadniť rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. modifikovanej škály OECD, na základe ktorej sa v prípade prvého dospelého člena domácnosti použije váha 1,0, v prípade každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac váha 0,5 a v prípade každého člena domácnosti vo veku do 14 rokov váha 0,3. Výsledná hodnota sa nazýva ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účely ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; uvažuje sa teda tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Referenčným obdobím pre príjem je stanovené 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, v ktorom je príjmovým referenčným obdobím aktuálny rok zisťovania, a Írska, v ktorom je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním.

Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrenou v štandarde kúpnej sily – PPS) stanovenou na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každom členskom štáte EÚ, pričom sa neuplatňuje spoločná hranica. Mieru rizika chudoby možno vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa nepočítajú ako sociálne transfery, ale ako príjem pred transfermi. Existujú rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, pohlavia, ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo stupňa dosiahnutého vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je relatívnym meradlom nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými obyvateľmi v tej istej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. EÚ28 a eurozóna predstavujú priemer (podľa počtu obyvateľov) údajov za jednotlivé členské štáty.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sú predmetom pretrvávajúceho procesu zdokonaľovania prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

Štatistika EU-SILC je referenčným zdrojom štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach, a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. Európska rada v súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia, a to, že do roku 2020 by v EÚ malo byť rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených minimálne o 20 miliónov menej osôb než v roku 2008. Štatistika EU-SILC predstavuje zdroj, ktorý sa používa na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa, pričom pokrok sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery závažnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou – viac informácií nájdete v článku o osobách, ktorým hrozí riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy