Štatistika bývania


Údaje extrahované v máji 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2019.

Zaujalo nás

V roku 2016 žila v obydlí obývanom vlastníkom väčšina obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ, a to v rozpätí od 52 % v Nemecku až po 96 % v Rumunsku.

V roku 2016 jedna šestina obyvateľov EÚ žila v preplnených obydliach, pričom najvyššiu mieru spomedzi členských štátov zaznamenalo Rumunsko (48,4 %).

V roku 2016 v rámci EÚ približne 1 z 20 obyvateľov žil v preľudnenej domácnosti.

Záťažová hranica nákladov na bývanie nájomníkov s nájomným za trhovú cenu v roku 2016 v EÚ bola najvyššia v Grécku: 84,6 % z nich minulo na bývanie viac ako 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu . Priemer v EÚ bol 28,0 %.

Overcrowding rate, 2016

V tomto článku sa uvádza prehľad najnovších štatistík bývania v Európskej únii (EÚ), v troch krajinách EZVO a troch kandidátskych krajinách, so zameraním na druhy obydlí, vlastnícky vzťah (vlastnenie alebo prenajímanie nehnuteľnosti), kvalitu a cenovú dostupnosť bývania.

Slušné bývanie za prijateľnú cenu v bezpečnom prostredí je základnou potrebou a mnohí ho považujú za ľudské právo. Uspokojenie tejto potreby, ktoré by pravdepodobne viedlo k zmierneniu chudoby a sociálneho vylúčenia, je v mnohých európskych krajinách stále veľkým problémom.

Celý článok

Druh obydlia

V roku 2016 žili v EÚ28 viac ako štyri z desiatich osôb (41,8 %) v bytoch, takmer jedna štvrtina (23,9 %) v dvojdomoch a o niečo viac ako jedna tretina (33,6 %) v samostatných domoch (pozri obrázok 1). Podiel osôb žijúcich v bytoch bol spomedzi všetkých členských štátov EÚ najvyšší v Španielsku, Lotyšsku (v oboch uvedených krajinách 66,1 %) a Estónsku (62,0 %) a podobný počet osôb žil v bytoch vo Švajčiarsku (62,7 %). Najvyššie podiely osôb žijúcich v dvojdomoch uviedlo Spojené kráľovstvo (60,1 %), Holandsko (58,4 %) a Írsko (52,4 %). Boli to jediné členské štáty, v ktorých žili v dvojdomoch viac ako dve pätiny obyvateľov. Najvyšší podiel osôb žijúcich v samostatných domoch bol v Chorvátsku (71,0 %), Slovinsku (65,5 %), Maďarsku (62,8 %) a Rumunsku (61,9 %). Vysoký podiel obyvateľov žijúcich v samostatných domoch uviedli aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (72,9 %), Srbsko (64,2 %) a Nórsko (59,9 %)

Obrázok 1: Rozdelenie obyvateľov podľa druhu obydlia, 2016
(% obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho01)

Vlastnícky vzťah

V roku 2016 žila viac ako štvrtina (26,6 %) obyvateľov EÚ28 v obydlí obývanom vlastníkom, ktoré bolo zaťažené pôžičkou alebo hypotékou, a viac ako dve pätiny (42,6 %) obyvateľov žili vo vlastnom obydlí, ktoré nebolo zaťažené pôžičkou ani hypotékou. Celkovo žilo sedem z desiatich (69,2 %) obyvateľov EÚ28 v obydlí obývanom vlastníkom, zatiaľ čo 19,9 % žilo v obydlí s nájomným za trhovú cenu a 10,8 % žilo v obydlí so zníženým nájomným alebo boli ubytovaní bezplatne.

V roku 2016 žila v obydlí obývanom vlastníkom viac ako polovica obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ (pozri obrázok 2), s najnižším podielom v Nemecku (51,7 %) a najvyšším podielom v Rumunsku (96,0 %). Ani jeden z členských štátov EÚ teda nezaznamenal podiel nájomníkov, ktorý by bol vyšší ako podiel osôb žijúcich v obydlí obývanom vlastníkom. Naproti tomu vo Švajčiarsku bol podiel osôb, ktoré bývali v prenajatom obydlí, vyšší ako podiel osôb žijúcich v obydlí obývanom vlastníkom, keďže približne 57,5 % obyvateľov bolo nájomníkmi. Viac ako polovica obyvateľov žila v obydlí obývanom vlastníkom s nesplatenou pôžičkou alebo hypotékou v Holandsku (61,0 %) a vo Švédsku (54,8 %). Týkalo sa to aj Islandu (63,9 %) a Nórska (62,3 %).

Obrázok 2: Rozdelenie obyvateľov podľa druhu obydlia, 2016
(% obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho02)


Podiel osôb žijúcich v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu bol v roku 2016 nižší ako 10,0 % v 11 členských štátoch EÚ. Naproti tomu v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu žili približne dve pätiny obyvateľov Nemecka (39,8 %) a Dánska (37,9 %), podobne ako tri desatiny obyvateľov Švédska (34,0 %), Holandska (30,3 %) a Rakúska (29,7 %) a približne jedna pätina obyvateľov Luxemburska (21,5 %), Grécka (20,8 %) a Belgicka (20,0 %). Podiel obyvateľov, ktorí žili v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu, bol ešte vyšší vo Švajčiarsku, kde presiahol polovicu (50,2 %). Podiel obyvateľov žijúcich v obydlí so zníženou cenou nájmu alebo bývajúcich v obydlí poskytovanom bezplatne bol nižší ako 20,0 % vo všetkých členských štátoch EÚ a šiestich tretích krajinách, ktorých údaje sú uvedené.

Kvalita bývania

Jednou z kľúčových otázok posudzovania kvality bývania je dostupnosť dostatočného priestoru v obydlí. Pojmom miera preplnenia obydlí sa opisuje podiel osôb žijúcich v preplnenom obydlí, ktoré je vymedzené na základe počtu miestností v domácnosti, veľkosti domácnosti, ako aj veku jej členov a ich rodinnej situácie.

V roku 2016 žilo v preplnených obydliach približne 16,6 % obyvateľov EÚ28 (pozri obrázok 3). Najvyššia miera preplnenia obydlí spomedzi členských štátov EÚ bola zaznamenaná v Rumunsku (48,4 %) a mieru vyššiu ako 50 % uviedlo Srbsko (55,5 %) a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (50,1 %). Pomerne vysokú mieru preplnenia obydlí zaznamenalo aj Turecko (46,0 %, údaje za rok 2015). Naopak najnižšia miera preplnenia obydlí bola zaznamenaná na Cypre (2,4 %), Malte (2,9 %), v Írsku (3,2 %), Belgicku (3,7 %) a Holandsku (4,0 %), zatiaľ čo sedem ďalších členských štátov EÚ, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Island uviedli, že v preplnených obydliach žije menej ako 10,0 % ich obyvateľov.

Obrázok 3: Miera preplnenia obydlí, 2016
(% uvedených obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho05a)


U obyvateľov ohrozených chudobou (inými slovami u osôb žijúcich v domácnostiach, v ktorých bol ekvivalentný disponibilný príjem na osobu nižší ako 60 % celoštátneho mediánu) v EÚ28 v roku 2016 dosahovala miera preplnenia obydlí 29,5 %, teda približne o 12,9 percentuálneho bodu viac ako v prípade celej populácie. Najvyššia miera preplnenia obydlí medzi obyvateľmi ohrozenými chudobou bola zaznamenaná v Rumunsku (60,6 %), Poľsku (59,2 %), Maďarsku (54,7 %), na Slovensku (54,2 %) a v Bulharsku (51,1 %). Podobne vysoké miery preplnenia obydlí medzi obyvateľmi ohrozenými chudobou oznámili Turecko (71,8 %, údaje za rok 2015), Srbsko (65,0 %) a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (63,6 %). Najnižšiu mieru preplnenia obydlí u obyvateľov ohrozených chudobou naopak uviedol Cyprus (5,7 %), Írsko (6,0 %) a Malta (7,5 %). Boli to jediné členské štáty EÚ, ktoré uviedli, že menej ako jedna z desiatich osôb ohrozených chudobou žila v podmienkach preplneného obydlia (pozri obrázok 3).

Na vytvorenie celistvejšieho ukazovateľa kvality obydlia sa okrem preplnenia obydlí zohľadňujú aj iné aspekty deprivácie v oblasti bývania, ako je napríklad chýbajúca kúpeľňa alebo toaleta, zatekajúca strecha v obydlí alebo obydlie považované za príliš tmavé. Pojemmiera preľudnenia domácností sa vymedzuje ako podiel osôb žijúcich v obydlí považovanom za preplnené, pričom je splnené aspoň jedno z uvedených kritérií týkajúcich sa deprivácie v oblasti bývania.

V celej EÚ28 v roku 2016 žilo v preľudnenej domácnosti 4,8 % obyvateľov (pozri obrázok 4). V štyroch členských štátoch EÚ v roku 2016 žilo v preľudnenej domácnosti viac ako jedna osoba z desiatich: Bulharsko zaznamenalo mieru preľudnenia domácností 11,6 % a ešte vyššiu mieru vykázalo Lotyšsko (14,6 %) a Maďarsko (16,9 %), ako aj Rumunsko, ktoré zaznamenalo najvyššiu mieru, keďže v preľudnenej domácnosti žila približne každá piata osoba (19,8 %). Naproti tomu vo Fínsku a v Írsku v roku 2016 žilo v preľudnenej domácnosti 1,0 % alebo menej obyvateľov.

Obrázok 4: Preľudnenie domácností, 2015 a 2016
(% obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (ilc_mdho06a)


Celkový podiel osôb, ktoré žili v preľudnenej domácnosti, v EÚ28 v rokoch 2015 – 2016 nepatrne klesol (o 0,1 percentuálneho bodu). Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali v období rokov 2015 až 2016 najväčšie zvýšenie podielu osôb žijúcich v preľudnenej domácnosti Maďarsko (o 1,4 percentuálneho bodu) a Belgicko (o 1,0 percentuálneho bodu). Ešte väčšie zvýšenie oznámila bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, kde sa miera preľudnenia domácností zvýšila o 2,4 percentuálneho bodu. Najväčší pokles spomedzi členských štátov oznámilo Taliansko, a to o 2,0 percentuálneho bodu, Dánsko a Slovinsko zaznamenali pokles o 1,1 percentuálneho bodu a Island o 1,0 percentuálneho bodu.

Cenová dostupnosť bývania

V roku 2016 žilo 11,1 % obyvateľov EÚ28 v domácnostiach, ktoré minuli 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie (pozri tabuľku 1). Podiel obyvateľov, ktorých náklady na bývanie prevyšovali 40 % ich ekvivalentného disponibilného príjmu, bol najvyšší u nájomníkov s nájomným za trhovú cenu (28,0 %) a najnižší u osôb v obydliach obývaných vlastníkom bez zaťaženia pôžičkou alebo hypotékou (5,4 %).

Tabuľka 1: Záťažová hranica nákladov na bývanie podľa vlastníckeho vzťahu, 2016
(% obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho07c) a (ilc_lvho07a)


Priemer EÚ28 zastiera významné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ: na jednej strane bolo niekoľko krajín, v ktorých pomerne malý podiel obyvateľov žil v domácnostiach s nákladmi na bývanie vyššími ako 40 % ich disponibilného príjmu. Išlo o Maltu (1,4 %) a Cyprus (3,1 %). Na druhej strane viac ako 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu vynaložili na bývanie o niečo viac ako dve z piatich osôb (40,5 %) v Grécku a niečo viac ako jedna z piatich osôb (20,7 %) v Bulharsku. Podobne to bolo u jednej osoby zo šiestich v Nemecku (15,8 %) a Dánsku (15,0 %).

Ak sa pozrieme na vlastnícky vzťah u najväčšej skupiny obyvateľov, ktorí minuli viac ako 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie, teda na nájomníkov s nájomným za trhovú cenu, existovali veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, pričom niektoré z nich oznámili veľmi vysoké podiely v roku 2016. V 10 členských štátoch viac ako jedna tretina obyvateľov, ktorí bývali ako nájomníci s nájomným za trhovú cenu, minula viac ako 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie, pričom tento podiel bol vyšší ako dve pätiny v Španielsku (43,0 %), Chorvátsku (45,2 %) a Litve (48,3 %), nepatrne presiahol polovicu (50,4 %) v Bulharsku a dosiahol 84,6 % v Grécku.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Údaje použité v tomto článku sú odvodené predovšetkým z mikroúdajov zo štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC). Referenčnú populáciu tvoria všetky súkromné domácnosti a ich súčasní členovia pobývajúci na území členského štátu EÚ v čase zberu údajov. Z cieľovej populácie sú vo všeobecnosti vylúčené osoby žijúce v kolektívnych domácnostiach a v zariadeniach. Údaje za EÚ28 a eurozónu predstavujú vážený priemer (podľa počtu obyvateľov) údajov členských štátov.

Kontext

Obydlia ovplyvňujú kvalitu života domácností rôznymi spôsobmi: poskytujú prístrešie, bezpečnosť, súkromie a priestor na odpočinok, vzdelávanie a život. Možno ich tiež vnímať v súvislosti s miestnym prostredím, z hľadiska bezproblémovej dostupnosti starostlivosti o deti, vzdelávacích zariadení, zamestnania, príležitostí na trávenie voľného času, obchodov, verejných služieb a podobne. Financovanie bývania, či už vlastného alebo nájomného, je veľkým problémom pre mnohé domácnosti a často súvisí s kvalitou bývania.

Pokiaľ ide o bývanie, Európska únia nemá nijakú osobitnú zodpovednosť – národné vlády si pripravujú svoje vlastné bytové politiky. Mnoho členských štátov EÚ však rieši podobné problémy, napríklad ako obnoviť bytový fond, ako plánovať a obmedziť rozrastanie miest, ako podporovať udržateľný rozvoj, ako pomáhať mladým a znevýhodneným skupinám dostať sa na trh s nehnuteľnosťami alebo ako podporovať energetickú efektívnosť medzi vlastníkmi domov.

Otázky týkajúce sa sociálneho bývania, bezdomovectva alebo integrácie zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci agendy sociálnej politiky EÚ. V hlave IV článku 34 Charty základných práv sa stanovuje, že „s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“. V tejto súvislosti dosiahla Európska rada na zasadnutí v Nice v roku 2000 dohodu o súbore spoločných cieľov stratégie EÚ proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, z ktorých dva sa týkali bývania. Jedným je „vykonávať politiky, ktorých cieľom je poskytnúť všetkým prístup k slušnému a zo zdravotného hľadiska bezpečnému bývaniu a k základným službám potrebným pre normálny život, s ohľadom na miestne podmienky (elektrina, voda, kúrenie atď.)“, druhým „zaviesť politiky, ktorých cieľom je predchádzať životným krízam, ktoré by mohli viesť k sociálnemu vylúčeniu, ako je napr. zadlženosť, vylúčenie zo škôl a bezdomovectvo.“ Táto oblasť sa rozšírila v roku 2010, keď bol v rámci Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu [KOM(2010) 758 v konečnom znení] pridaný k týmto cieľom aj rad opatrení, ktoré majú do roku 2020 (v porovnaní s rokom 2008) pomôcť znížiť počet osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov – pozri aj článok o osobách ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy





Living conditions (t_ilc_lv)
Housing conditions (t_ilc_lvho)
Overcrowding rate (t_ilc_lvho_or)
Housing cost burden (t_ilc_lvho_hc)
Material deprivation (t_ilc_md)
Housing deprivation (t_ilc_mdho)
Living conditions (ilc_lv)
Housing conditions (ilc_lvho)
Overcrowding rate (ilc_lvho_or)
Under-occupied dwellings (ilc_lvho_uo)
Housing cost burden (ilc_lvho_hc)
Material deprivation (ilc_md)
Housing deprivation (ilc_mdho)