Štatistika digitálnej ekonomiky a spoločnosti – domácnosti a jednotlivci


Údaje extrahované v máji 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: jún 2019.

Zaujalo nás

Podiel domácností s prístupom na internet v EÚ28 sa do roku 2017 zvýšil na 87 %, čo je približne o 32 percentuálnych bodov viac ako v roku 2007.

V roku 2017 používalo v EÚ28 prístup na širokopásmový internet 85 % domácností, čo je približne dvojnásobok podielu zaznamenaného v roku 2007 (42 %).

Podiel jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov v EÚ28, ktorí si objednali alebo kúpili výrobky či služby cez internet na súkromné použitie, dosiahol v roku 2017 úroveň 57 %.

Internet access of households, 2017


V tomto článku sa uvádzajú najnovšie štatistické údaje týkajúce sa celého radu rôznych aspektov informačnej spoločnosti v |Európskej únii (EÚ), ktoré sú zamerané najmä na dostupnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) a ich používanie jednotlivcami a domácnosťami.

Informačné a komunikačné technológie ovplyvňujú každodenný život mnohými spôsobmi, v práci aj doma, napríklad pri komunikovaní alebo nakupovaní výrobkov a služieb cez internet. Politiky EÚ v tejto oblasti majú široký záber – od regulácie celej oblasti, ako je napr. elektronický obchod, až po ochranu súkromia jednotlivca. Mnohí preto vnímajú rozvoj informačnej spoločnosti ako mimoriadne dôležitý faktor pre vytvorenie potrebných podmienok na podporu moderného a konkurencieschopného hospodárstva.

Celý článok

Prístup na internet

Informačné a komunikačné technológie sa stali dostupnými pre širokú verejnosť z hľadiska prístupu aj ceny. Hranica bola prekonaná v roku 2007, keď v EÚ28 mala prístup na internet väčšina (55 %) domácností. Tento podiel sa naďalej zvyšuje: v roku 2012 presiahol tri štvrtiny a v roku 2014 štyri pätiny. Podiel domácností s prístupom na internet sa v EÚ28 do roku 2017 zvýšil na 87 %, čo je približne o 32 percentuálnych bodov viac ako v roku 2007.

Rozšírené a cenovo dostupné širokopásmové pripojenie je jedným zo spôsobov podpory znalostnej a informačnej spoločnosti. Širokopásmové pripojenie bolo v roku 2017 zďaleka najbežnejšou formou prístupu na internet vo všetkých členských štátoch EÚ: používalo ho 85 % domácností v EÚ28, čo je približne dvojnásobok podielu zaznamenaného v roku 2007 (42 %) – pozri obrázok 1.

Obrázok 1: Prístup na internet a širokopásmové internetové pripojenie domácností, EÚ28, 2007 – 2017
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h) a (isoc_ci_it_h)


Najvyšší podiel (98 %) domácností s prístupom na internet v roku 2017 zaznamenalo Holandsko (pozri obrázok 2) a viac ako 9 z 10 domácností malo v roku 2017 prístup na internet aj v Dánsku, Luxembursku, vo Švédsku, Fínsku, v Spojenom kráľovstve a Nemecku. Najnižší podiel domácností s prístupom na internet spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Bulharsko (67 %). Na druhej strane v Bulharsku, ako aj v Českej republike, Taliansku, Grécku, Portugalsku, Španielsku a na Cypre, sa počet domácností s prístupom na internet rýchle zvyšoval a ich podiel sa od roku 2012 do roku 2017 zvýšil o 16 až 18 percentuálnych bodov. Pomerne malý nárast bol podľa očakávania zaznamenaný v niekoľkých členských štátoch, ktoré už takmer dosiahli hranicu nasýtenia prístupu domácností na internet v roku 2012, ako sú napríklad Holandsko, Luxembursko a Dánsko, ako aj Island a Nórsko.

Obrázok 2: Prístup domácností na internet, 2012 a 2017
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h)


Na obrázku 3 vidieť, že z hľadiska prístupu na internet v EÚ28 existuje do určitej miery rozdiel medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Zatiaľ čo domácnosti vo veľkomestách, mestách a na predmestiach dosiahli pomerne vysokú mieru prístupu na internet — 90 % vo veľkomestách a 87 % v mestách a na predmestiach, prístup na internet na vidieku bol o niečo nižší (82 %). V 23 členských štátoch EÚ bol podiel domácností vo vidieckych oblastiach, ktoré mali prístup na internet, nižší ako podiel takýchto domácností vo veľkomestách alebo mestách a na predmestiach. Rozdiel medzi vidieckymi oblasťami a dvoma ďalšími druhmi oblastí bol zvlášť výrazný v Grécku, Portugalsku, Bulharsku a Rumunsku, v ktorých bola celková miera prístupu na internet nižšia ako priemer EÚ28. Situácia v Luxembursku bola v rozpore so všeobecným modelom, keďže podiel domácností s prístupom na internet vo vidieckych oblastiach bol vyšší ako vo veľkomestách alebo v mestách a na predmestiach. V Estónsku bol prístup na internet vyšší vo veľkomestách, neexistoval však rozdiel medzi podielom domácností, ktoré majú prístup na internet v mestách a na predmestiach a vo vidieckych oblastiach. V Spojenom kráľovstve bol podiel domácností s prístupom na internet takmer totožný na všetkých troch stupňoch urbanizácie (v mestách a na predmestiach bol o jeden percentuálny bod nižší). V Belgicku zaznamenali najvyššiu úroveň prístupu na internet mestá a predmestia, zatiaľ čo podiel domácností vo veľkomestách a vidieckych oblastiach bol totožný. Poslednú výnimku predstavovalo Francúzsko, v ktorom najvyššiu úroveň prístupu na internet zaznamenali veľkomestá a najnižšiu mestá a predmestia (a nie vidiecke oblasti).

Obrázok 3: Prístup domácností na internet podľa stupňa urbanizácie, 2017
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h)

Používanie internetu

V období do začiatku roku 2017 použili internet viac ako štyri pätiny (84 %) všetkých jednotlivcov v EÚ28 vo veku 16 – 74 rokov (aspoň raz v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním). Aspoň 9 z 10 osôb použilo internet v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním v Dánsku, Luxembursku, vo Švédsku, v Holandsku, Spojenom kráľovstve, vo Fínsku a v Nemecku. Oproti tomu o niečo viac ako dve tretiny všetkých jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov použili internet v Taliansku (71 %), Grécku (70 %) a Chorvátsku (67 %), zatiaľ čo tento podiel predstavoval v Rumunsku len 64 % a v Bulharsku 63 %.

Podiel obyvateľov EÚ28, ktorí nikdy nepoužili internet, v roku 2017 dosiahol 13 %, čo je o jeden percentuálny bod menej ako rok predtým a predstavuje to pokles takmer na jednu tretinu oproti úrovni v roku 2007 (vtedy to bolo 37 %).

V roku 2017 sa takmer tri štvrtiny (72 %) jednotlivcov v EÚ28 pripojili na internet každý deň (pozri obrázok 4) a ďalších 8 % jednotlivcov ho použilo aspoň raz za týždeň (nie však každý deň). Z toho 80 % jednotlivcov patrilo medzi pravidelných používateľov internetu (aspoň raz za týždeň). Podiel osôb, ktoré používali internet každý deň, na počte všetkých používateľov internetu (tých, ktorí použili internet v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov) dosiahol v EÚ28 priemerne 87 % a v jednotlivých členských štátoch EÚ sa pohyboval v rozpätí od 73 % v Rumunsku do viac ako 90 % v ôsmich členských štátoch, pričom najvyšší bol v Taliansku, kde predstavoval 96 %. Vysoký podiel každodenných používateľov internetu zo všetkých používateľov internetu hlásil aj Island (97 %).

Obrázok 4: Frekvencia používania internetu, 2017
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ifp_fu)


Na obrázku 5 je znázornené používanie mobilného internetu, inými slovami používanie internetu mimo domova alebo pracoviska, napríklad na prenosnom počítači alebo vreckovom zariadení prostredníctvom mobilného alebo bezdrôtového pripojenia. Na obrázku sú porovnané údaje za rok 2012, keď 36 % jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov v EÚ28 používalo na prístup na internet mobilné zariadenie, s údajmi za rok 2017, v ktorom sa tento podiel zvýšil na 65 %. Najčastejšie používanými mobilnými zariadeniami na pripojenie na internet boli mobilné telefóny alebo smartfóny, laptopy a tablety.

V roku 2017 ohlásili najvyšší podiel používania internetu prostredníctvom mobilných zariadení Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko a Luxembursko, v ktorých viac ako štyri pätiny jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov používali internet prostredníctvom mobilných zariadení, pričom najvyšší podiel 87 % zaznamenalo Holandsko a Švédsko a rovnaký podiel (87 %) dosiahlo aj Nórsko. Oproti tomu v Chorvátsku, Rumunsku, Grécku, Litve, Bulharsku, Lotyšsku, Portugalsku a Českej republike používalo internet mimo domova alebo pracoviska 50 % až 60 % jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov a tento podiel predstavoval len 40 % v Poľsku a 32 % v Taliansku.

Obrázok 5: Jednotlivci, ktorí používali na prístup na internet mimo domova alebo pracoviska prenosný počítač alebo vreckové zariadenie, 2012 a 2017
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_im_i)


V roku 2017 bola jednou z najčastejších online činností v EÚ28 účasť na sociálnych sieťach, pozri obrázok 6. Viac ako polovica (54 %) osôb vo veku 16 – 74 rokov používala internet na pripojenie sa na sociálne siete, napríklad Facebook alebo Twitter. 70 % až 75 % obyvateľov Malty, Spojeného kráľovstva, Švédska, Belgicka a Dánska používalo webové lokality sociálnych sietí, pričom tento podiel bol vysoký aj v Dánsku, kde dosiahol úroveň 75 % a ešte vyšší na Islande (89 %) a v Nórsku (83 %). Na druhom konci škály sa nachádzali tri členské štáty EÚ, v ktorých uvedené webové lokality používalo maximálne 45 % osôb, a to Slovinsko (45 %), Francúzsko (43 %) a Taliansko (43 %).

Obrázok 6: Jednotlivci, ktorí používali internet na účasť na sociálnych sieťach, 2017
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_bde15cua)

Súkromie a ochrana totožnosti osôb

V roku 2016 sa prejavili rozdiely medzi členskými štátmi EÚ v tom, akým spôsobom mohli používatelia internetu spravovať svoje osobné údaje na internete. Viac ako jedna štvrtina (28 %) používateľov internetu v EÚ28 neposkytla prostredníctvom internetu svoje osobné informácie. Tento podiel predstavoval 8 % v Luxembursku a až polovicu alebo viac v Bulharsku, Portugalsku a Rumunsku (pozri obrázok 7). Viac ako 70 % používateľov internetu v EÚ28 poskytlo určité osobné informácie online, pričom mnohí z nich prijali rôzne opatrenia na reguláciu prístupu k svojim osobným údajom na internete. Takmer polovica (46 %) všetkých používateľov internetu odmietla povoliť použitie osobných informácií na reklamné účely a dve pätiny (40 %) obmedzili prístup k svojmu profilu alebo obsahu na sociálnych sieťach. Okrem toho viac ako jedna tretina (37 %) používateľov internetu si predtým, ako poskytla svoje osobné údaje, prečítala vyhlásenie o zásadách ochrany súkromia, zatiaľ čo o trochu menej ako jedna tretina odmietla prístup k svojej zemepisnej polohe (31 %).

Obrázok 7: Podiel jednotlivcov, ktorí na internete neposkytli žiadne osobné informácie, 2016
(% jednotlivcov, ktorí v uplynulom roku používali internet)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_prv)


V roku 2016 bolo v EÚ28 71 % osôb vo veku 16 – 74 rokov, ktoré použili internet v uplynulých 12 mesiacoch a ktorým bolo známe, že na sledovanie činností osôb na internete je možné použiť súbory cookie. Informovanosť o tejto otázke bola o niečo vyššia (74 %) medzi mladšími používateľmi (vo veku 16 – 24 rokov) a nižšia (64 %) medzi staršími používateľmi (vo veku 55 – 74 rokov). O niečo viac ako jedna tretina používateľov (35 %) vo veku 16 – 74 rokov uviedla, že zmenili nastavenie svojho internetového prehliadača tak, aby zabránili používaniu súborov cookie alebo ho obmedzili (pozri obrázok 8).

Spomedzi používateľov internetu v členských štátoch EÚ boli o tom, že na sledovanie online aktivít je možné použiť súbory cookie, najviac informovaní používatelia internetu v Holandsku (89 %), Nemecku a vo Fínsku (v obidvoch uvedených krajinách 85 %). Informovanosť bola vysoká aj v Dánsku (81 %), Chorvátsku (78 %), Taliansku (77 %), Luxembursku a Rakúsku (v oboch uvedených krajinách 76 %). Na druhej strane bola o tejto skutočnosti informovaná menej ako polovica používateľov internetu v Rumunsku (38 %), Lotyšsku (47 %) a na Cypre (48 %); nízku informovanosť ohlásilo takisto Turecko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (v oboch krajinách 30 %). Podiel používateľov internetu, ktorí zmenili svoje nastavenia internetového prehliadača tak, aby zabránili používaniu súboru cookie alebo ho obmedzili, presiahol polovicu (54 %) len v jedinom členskom štáte, a to v Luxembursku. Oproti tomu menej ako jedna pätina používateľov internetu prijala takéto opatrenie v Českej republike, Rumunsku, Bulharsku, na Cypre a v Lotyšsku, ako aj v Turecku.

Obrázok 8: Používanie súborov cookie a nastavenia prehliadača, 2016
(% jednotlivcov, ktorí používali internet v uplynulom roku)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_prv)

Objednávanie alebo nakupovanie výrobkov a služieb

Podiel jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov, ktorí si objednali alebo kúpili výrobky alebo služby cez internet na súkromné účely, sa v EÚ28 zvýšil a v roku 2017 dosiahol 57 %, čo predstavuje nárast o 13 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2012 (pozri obrázok 9). V roku 2017 si približne tri štvrtiny alebo viac jednotlivcov v Nemecku a Holandsku objednali alebo kúpili výrobky alebo služby cez internet a tento podiel sa zvýšil na takmer štyri pätiny v Luxembursku, Dánsku (v oboch krajinách 80 %), vo Švédsku (81 %) a v Spojenom kráľovstve (82 %). Na druhej strane bol tento pomer nižší ako 30 % v Chorvátsku a ako 20 % v Bulharsku a Rumunsku.

Okrem štyroch členských štátov EÚ, ktoré oznámili zlom v časovom rade – Estónsko, Lotyšsko, Rumunsko a Švédsko – zaznamenala najväčšie zvýšenie podielu osôb, ktoré si v rokoch 2012 – 2017 objednali alebo kúpili výrobky alebo služby cez internet, Česká republika (o 24 percentuálnych bodov), za ktorou nasledovalo Španielsko (20 percentuálnych bodov). Nie je prekvapivé, že najmenšie zvýšenie (6 alebo 7 percentuálnych bodov) zaznamenali v Dánsku a vo Fínsku, kde bol percentuálny podiel jednotlivcov, ktorí si objednali alebo kúpili výrobky alebo služby online, už skôr pomerne vysoký v porovnaní s ostatnými členskými štátmi; podobne to bolo aj v Nórsku. Podiel jednotlivcov, ktorí si objednali výrobky alebo služby cez internet, rástol pomerne miernym tempom aj v Írsku (7 percentuálnych bodov) a Chorvátsku (6 percentuálnych bodov).

Obrázok 9: Jednotlivci, ktorí si v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním objednali cez internet výrobky alebo služby na súkromné účely, 2012 a 2017
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_ibuy)

Služby objednané od iných jednotlivcov cez internet

Počet jednotlivcov (vo veku 16 – 74 rokov) v EÚ28, ktorí v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov použili nejakú webovú lokalitu alebo aplikáciu na rezerváciu ubytovania od iného (súkromného) jednotlivca, v roku 2017 dosiahol 18 %. Najvyšší bol v Spojenom kráľovstve (34 %); v Luxembursku, Írsku, na Malte a v Holandsku tvoril aspoň jednu pätinu celkového počtu používateľov internetu a v 10 členských štátoch EÚ to bolo menej ako 1 z 10 jednotlivcov, pričom najnižší podiel zaznamenali Chorvátsko (7 %), Portugalsko a Rumunsko (oba štáty 6 %), Česká republika (5 %) a Cyprus (4 %). Online rezervácia ubytovania od iných súkromných jednotlivcov bola bežnejšia medzi osobami stredného veku (25 až 54 rokov) než medzi mladšími ľuďmi (vo veku 16 až 24 rokov) alebo staršou generáciou (vo veku 55 až 74 rokov). Väčšina týchto služieb bola objednaná prostredníctvom špecializovaných webových lokalít alebo aplikácií, ktoré fungujú ako sprostredkovatelia umožňujúci súkromným jednotlivcom poskytovať prístup k ubytovacím službám, napríklad Airbnb, Lovehomeswap alebo Couchsurfing.

Obrázok 10: Jednotlivci, ktorí v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním použili webovú lokalitu alebo aplikáciu na rezerváciu ubytovania od iného jednotlivca, 2017
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ce_i)


Podobná analýza je znázornená na obrázku 11, na ktorom je podiel jednotlivcov, ktorí použili webovú lokalitu alebo aplikáciu na objednanie dopravných služieb od iného jednotlivca. Tento druh služby bol vo všeobecnosti menej bežný ako rezervácia ubytovania, často sa však realizoval prostredníctvom špecializovaných webových lokalít a aplikácií (napríklad Liftshare, UberPool alebo Wundercar). Tento druh služieb v EÚ28 priemerne používalo 8 % jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov. Spomedzi členských štátov EÚ bol v roku 2017 najvyšší podiel jednotlivcov, ktorí použili webovú lokalitu alebo aplikáciu na objednanie dopravnej služby, v Spojenom kráľovstve (27 %), zatiaľ čo jediný ďalší členský štát, ktorý zaznamenal podiel aspoň jednu pätinu, bolo Estónsko. Na objednanie dopravných služieb použila webovú lokalitu alebo aplikáciu spravidla menej ako 1 osoba z 10. Takýto stav bol zaznamenaný v 22 z 27 členských štátov, za ktoré sú k dispozícii údaje. Internetové objednávky dopravy od iného jednotlivca sú bežnejšie medzi mladšími (vo veku 16 až 24 rokov) než medzi staršími ľuďmi.

Obrázok 11: Jednotlivci, ktorí v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním použili webovú lokalitu alebo aplikáciu na objednanie dopravných služieb od iného jednotlivca, 2017
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ce_i)

Zdrojové údaje pre tabuľky obrázky a mapy (MS Excel)

Zdroje údajov

Rýchle technologické zmeny v oblastiach súvisiacich s internetom a inými novými aplikáciami IKT predstavujú výzvu pre štatistiku. V tejto oblasti prebieha výrazný vývoj a prijali sa štatistické nástroje na uspokojenie nových žiadostí o údaje. Štatistiky v tejto oblasti sa každý rok opätovne posudzujú, aby sa splnili požiadavky používateľov a aby sa zohľadnilo rýchle tempo zmien.

Tento prístup sa premieta v zisťovaní o využívaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov, ktoré vykonáva Eurostat. Toto ročné zisťovanie sa používa na porovnávanie vývoja vo využívaní IKT tak, že sa sleduje vývoj základných premenných v čase a hlbšie sa analyzujú iné aspekty v určitom časovom okamihu. Hoci zisťovanie sa pôvodne sústreďovalo na prístup a problémy s pripojením, jeho rozsah sa postupne rozšíril a zahŕňa rôzne témy (napr. elektronickú verejnú správu a elektronický obchod) a sociálno-ekonomickú analýzu (ako je napríklad regionálna diverzita, rodová špecifickosť, rozdiely týkajúce sa veku, vzdelania a situácie zamestnanosti). Vzhľadom na rôzne technológie je prispôsobený aj rozsah zisťovania tak, aby zahŕňal nové skupiny výrobkov a spôsoby doručenia komunikačných technológií koncovým používateľom (napríklad uvedenie nových otázok týkajúcich sa ubytovacích a dopravných služieb, ktoré si vzájomne poskytovali jednotlivci v roku 2017).

Referenčným obdobím zisťovania o využívaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov je vo väčšine prípadov prvý štvrťrok každého roka. Vo väčšine krajín sa zisťovanie uskutočňuje v druhom štvrťroku každého roka. Modul týkajúci sa súkromia a ochrany totožnosti osôb tvoril súčasť zisťovania v roku 2016 (v roku 2017 sa však nezopakoval).

Rozsah zisťovania a vymedzenie pojmov

Zisťovanie o IKT v prípade domácností zahŕňa tie domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen vo vekovej skupine 16 – 74 rokov. Prístup domácností na internet sa vzťahuje na podiel domácností s prístupom na internet, takže členovia domácnosti môžu internet v prípade potreby používať doma, aj keď ide len o odoslanie e-mailu.

Používatelia internetu sa vymedzujú ako všetci jednotlivci vo veku 16 – 74 rokov, ktorí použili internet v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním. Pravidelní používatelia internetu sú jednotlivci, ktorí použili internet v priemere aspoň raz za týždeň v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním.

Drôtové technológie, ktoré sa najbežnejšie používajú na prístup na internet, sa delia na širokopásmový alebo telefonický (dial-up) prístup prostredníctvom bežnej linky alebo telefonickej linky ISDN. Širokopásmové pripojenie zahŕňa digitálnu účastnícku prípojku (DSL) a používa technológiu, prostredníctvom ktorej sa údaje premiestňujú vysokou rýchlosťou. Za širokopásmové vedenia sa považujú tie, ktorých výkonnosť je vyššia ako v prípade ISDN, čo znamená 144 kbit/s alebo viac. Medzi obľúbené zariadenia, prostredníctvom ktorých sa domácnosti pripájajú na internet, patria stolové a prenosné počítače, v poslednom čase sa však rozšírili ďalšie technológie s internetovým pripojením.

Za používanie mobilného internetu sa považuje používanie internetu mimo domova alebo pracoviska na prenosných počítačoch alebo vreckových zariadeniach cez mobilné telefónne siete alebo bezdrôtové pripojenie.

Objednávanie výrobkov a služieb jednotlivcami sa vzťahuje na 12-mesačné obdobie pred zisťovaním a zahŕňa potvrdené rezervácie ubytovania alebo ciest, nákup finančných investícií, telekomunikačné služby, videohry alebo softvér, ako aj informačné služby na internete, ktoré sú platené priamo. Vylúčené sú výrobky a služby, ktoré sa prostredníctvom internetu získavajú zadarmo. Vylúčené sú aj objednávky prostredníctvom e-mailov, SMS alebo MMS napísaných pomocou klávesnice.

Kontext

Európska komisia prijala v máji 2015 Stratégiu pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015) 192 final], ktorá patrí medzi jej 10 najdôležitejších priorít. Stratégia zahŕňa 16 iniciatív, ktoré sa týkajú troch širokých pilierov: podpora lepšieho online prístupu k výrobkom a službám v celej Európe; vytvorenie optimálneho prostredia pre rozvoj digitálnych sietí a služieb; zabezpečenie toho, aby európske hospodárstvo a priemysel v plnej miere využili potenciál digitálnej ekonomiky ako hnacej sily rastu. V Pracovnom programe Komisie na rok 2017 Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje [COM(2016) 710] Európska komisia navrhla rýchle napredovanie v otázke už predložených návrhov a preskúmanie pokroku dosiahnutého v súvislosti s dokončením digitálneho jednotného trhu.

Technológie širokopásmového pripojenia sa považujú za dôležité pri meraní prístupu na internet a jeho používania, pretože poskytujú používateľom možnosť rýchleho prenosu veľkých objemov údajov a ponechávajú prístupové linky otvorené. Využívanie vysokorýchlostného a superrýchleho širokopásmového pripojenia sa považuje za kľúčový ukazovateľ v rámci tvorby politík v oblasti IKT. Hlavnou formou poskytovania technológie širokopásmového pripojenia v EÚ sú síce naďalej digitálne účastnícke prípojky (DSL), čoraz širšie sa však využívajú alternatívy ako je používanie káblov, satelitu, optických vláken alebo bezdrôtových miestnych slučiek.

Európska komisia pripravuje viacero iniciatív na posilnenie zručností zamestnancov v oblasti IKT v rámci širšieho programu na zlepšovanie zručností, predvídanie dopytu po zručnostiach a zosúlaďovanie ponuky zručností s dopytom po nich. V záujme zvýšenia počtu odborníkov v oblasti IKT vytvorila veľkú koalíciu pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií – celoeurópske partnerstvo, ktorého cieľom je využiť európske štrukturálne a investičné fondy na zmiernenie ťažkostí súvisiacich so zamestnávaním odborníkov v oblasti IKT.

Európska komisia prijala 10. júna 2016 nový program v oblasti zručností pre Európu s cieľom podporiť viaceré opatrenia na zabezpečenie toho, aby obyvatelia EÚ mali k dispozícii správnu odbornú prípravu, správne zručnosti a správnu pomoc a osvojili si tak zručnosti, ktoré sú potrebné v modernom pracovnom prostredí, vrátane podpory digitálnych zručností.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy







ICT usage in households and by individuals (t_isoc_i)


ICT usage in households and by individuals (isoc_i)
Connection to the internet and computer use (isoc_ici)
Households - level of internet access (isoc_ci_in_h)
Households - type of connection to the internet (isoc_ci_it_h)
Individuals - mobile internet access (isoc_ci_im_i)
Internet use (isoc_iiu)
Individuals - internet use (isoc_ci_ifp_iu)
Individuals - frequency of internet use (isoc_ci_ifp_fu)
Individuals - collaborative economy (isoc_ci_ce_i)
E-commerce (isoc_iec)
Internet purchases by individuals (isoc_ec_ibuy)
ICT trust, security and privacy (isoc_ci_sci)
Privacy and protection of personal information (isoc_cisci_prv)