Štatistika azylu


Údaje extrahované 16. marca 2018 a
18. apríla 2018 (časť o konečných rozhodnutiach).
Plánovaná aktualizácia článku: september 2019.

Zaujalo nás
V roku 2017 požiadalo o medzinárodnú ochranu v členských štátoch EÚ 650 000 prvožiadateľov o azyl.
V roku 2017 bolo v členských štátoch EÚ priznané postavenie osôb s ochranou 538 000 žiadateľom o azyl.
V roku 2017 bola takmer polovica (46 %) prvostupňových rozhodnutí o azyle v EÚ kladná.

Asylum applications (non-EU) in the EU-28 Member States, 2006–2017

V tomto článku je opísaný najnovší vývoj z hľadiska počtu žiadateľov o azyl a rozhodnutí o žiadostiach o azyl v Európskej únii (EÚ). Azyl je forma medzinárodnej ochrany, ktorú udeľuje štát na svojom území. Udeľuje sa osobe, ktorá nemôže žiadať o ochranu svojej krajiny štátneho občianstva a/alebo pobytu, najmä pre obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo politických názorov.


Celý článok


Počet žiadateľov o azyl: pokles v roku 2017

Počet žiadostí o azyl kulminoval v roku 1992 (672 tisíc žiadostí podaných v EÚ15), keď členské štáty EÚ prijali veľký počet žiadostí o azyl z bývalej Juhoslávie, a znovu v roku 2001 (424 000 žiadostí podaných v EÚ27). Následne do roku 2006 klesol tesne pod hranicu 200 000 žiadostí (v EÚ27).

Pokiaľ ide výhradne o žiadosti občanov tretích krajín (pozri obrázok 1), počet žiadostí o azyl v EÚ27 a neskôr v EÚ28 rástol postupne až do roku 2012, potom sa začal zvyšovať rýchlejším tempom a dosiahol úroveň 431 000 žiadostí v roku 2013, 627 000 žiadostí v roku 2014 a približne 1,3 milióna žiadostí v rokoch 2015 a 2016. V rokoch 2015 a 2016 teda počet žiadostí o azyl v EÚ28 dosiahol približne dvojnásobok počtu žiadostí podaných v EÚ15 v čase predchádzajúceho relatívneho vrcholu z roku 1992. V roku 2017 požiadalo o medzinárodnú ochranu v členských štátoch Európskej únie (EÚ) takmer 705 000 žiadateľov o azyl. Bola to viac ako polovica počtu žiadostí zaznamenaných v roku 2016, keď sa zaregistrovalo takmer 1,3 milióna žiadateľov o azyl. Tento údaj je možné porovnať s úrovňou zaznamenanou v roku 2014, pred vrcholmi v roku 2015 a 2016.

Obrázok 1: Žiadosti o azyl (z tretích krajín) v členských štátoch EÚ28, 2006 – 2017
(v tis.)
Zdroj: Eurostat (migr_asyctz) and (migr_asyappctza)

Prvožiadatelia: o 560 000 menej než v roku 2017

Počet prvožiadateľov o azyl v EÚ28 [1] V roku 2017 to bolo 650 000, čo je o 55 000 (t. j. približne o 8 %) menej ako celkový počet žiadateľov. Prvožiadateľ o medzinárodnú ochranu je osoba, ktorá v danom členskom štáte EÚ podala prvú žiadosť o azyl. Pojem sa preto nevzťahuje na žiadateľov, ktorí (v danom členskom štáte) podali žiadosť opakovane, a tak presnejšie odráža počet novoprichádzajúcich osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu vo vykazujúcom členskom štáte.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje najnovší údaj za rok 2017 pokles prvožiadateľov v EÚ28 o 560 000, keďže ich počet klesol z 1,2 milióna v roku 2016 na 650 000 v roku 2017. Tento vývoj nadviazal na mierny pokles medzi rokmi 2015 a 2016, keď sa počet prvožiadateľov znížil o 50 000. K poklesu prispelo najmä zníženie počtu žiadateľov zo Sýrie, Afganistanu a Iraku (pozri obrázok 2).

Obrázok 2: Krajiny štátneho občianstva žiadateľov o azyl (z tretích krajín) v členských štátoch EÚ28, 2016 a 2017
(v tis. prvožiadateľov)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Občianstvo prvožiadateľov: väčšinou zo Sýrie a Iraku

Hlavnou krajinou občianstva žiadateľov o azyl v členských štátoch EÚ bola v roku 2017 Sýria, ktorá na tomto mieste stojí od roku 2013. V roku 2017 sa počet prvožiadateľov o azyl zo Sýrie v EÚ28 mierne znížil na 102 000 (z 335 000 v roku 2016), pričom podiel sýrskych občanov na celkovom počte žiadateľov v EÚ28 klesol z 27,8 % na 15,8 %. Napriek uvedenému poklesu Sýria zostala hlavnou krajinou občianstva v štrnástich členských štátoch EÚ.

Iračania predstavovali 7 % z celkového počtu prvožiadateľov o azyl, Afganci 7 %, Nigérijci 6 % a Pakistanci 5 %.

Medzi najpočetnejšími skupinami žiadateľov o azyl v EÚ28 v roku 2017 podľa štátneho občianstva bol v porovnaní s rokom 2016 zaznamenaný najväčší relatívny nárast pri občanoch Nigérie (podiel 2,2 percentuálneho bodu) a Bangladéša a Guiney (obe skupiny 1,6 percentuálneho bodu). Došlo aj k významnému relatívnemu zvýšeniu počtu žiadateľov z Turecka, Venezuely, Pobrežia Slonoviny, ako aj z Eritrey a Albánska. Spomedzi najčastejších krajín štátneho občianstva žiadateľov v roku 2017 (okrem Sýrie) bol najväčší relatívny pokles počtu žiadateľov o azyl zaznamenaný pri občanoch Afganistanu, Iraku a Iránu [2].

Cieľové krajiny: hlavne Nemecko, Taliansko a Francúzsko

V Nemecku sa v roku 2017 zaregistrovalo 198 000 žiadateľov, čo predstavuje 31 % všetkých prvožiadateľov v EÚ28. Za Nemeckom nasledovalo Taliansko (127 000, resp. 20 %), Francúzsko (91 000, resp. 14 %), Grécko (57 000, resp. 9 %), Spojené kráľovstvo (33 000, resp. 5 %) a Španielsko (30 000, resp. 5 %).

V členských štátoch, v ktorých v roku 2017 požiadalo o azyl viac ako 5 000 prvožiadateľov, sa počet žiadateľov pri porovnaní v relatívnych číslach s predchádzajúcim rokom najviac zvýšil v Španielsku (+96 %, resp. v roku 2017 o 15 000 prvožiadateľov o azyl viac než v roku 2016), vo Francúzsku (+19 %, resp. o 14 000 viac), v Grécku (+14 %, resp. o 7 000 viac) a Taliansku (+4 %, resp. o 5 000 viac). Na druhej strane najväčší pomerný pokles zaznamenalo Nemecko (–73 %, resp. v roku 2017 o 520 000 prvožiadateľov o azyl menej než v roku 2016), Rakúsko (–44 %, resp. o 18 000 menej), Holandsko (–17 %, resp. o 3 000 menej) a Spojené kráľovstvo (–15 %, resp. o 6 000 menej) (pozri obrázok 3).

Obrázok 3: Počet žiadateľov o azyl (z tretích krajín) v členských štátoch EÚ a EZVO, 2016 a 2017
(v tis. prvožiadateľov)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)


V tabuľke 1 je uvedený prehľad piatich najväčších skupín prvožiadateľov o azyl (podľa štátneho občianstva) v každom členskom štáte EÚ. V 14 z 28 členských štátov EÚ boli najpočetnejšou skupinou žiadateľov Sýrčania, pričom 49 000 žiadateľov bolo zaznamenaných v Nemecku (najvyšší počet žiadateľov z jednej krajiny v jednom členskom štáte EÚ v roku 2017) a 16 000 v Grécku. Približne 22 000 Iračanov požiadalo o ochranu v Nemecku a 8 000 v Grécku a 16 000 žiadateľov z Afganistanu bolo zaznamenaných v Nemecku a približne 7 000 v Grécku a Francúzsku. Medzi ďalšie členské štáty s vysokým počtom žiadateľov s rovnakým občianstvom v roku 2017 patrili Taliansko, v ktorom požiadalo o azyl 25 000 žiadateľov z Nigérie a 12 000 z Bangladéša, Francúzsko s 11 000 žiadateľmi z Albánska a Španielsko s 10 000 žiadateľmi z Venezuely.

Tabuľka 1: Päť hlavných krajín štátneho občianstva žiadateľov o azyl (z tretích krajín), 2017
(počet prvožiadateľov, zaokrúhlene)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Vek a rod prvožiadateľov

V roku 2017 boli v EÚ28 viac ako štyria z piatich prvožiadateľov (82 %) mladší ako 35 rokov (pozri obrázok 4), osoby vo veku 18 – 34 rokov tvorili o niečo viac ako polovicu (51 %) celkového počtu žiadateľov, kým približne jednu tretinu (31 %) celkového počtu prvožiadateľov predstavovali maloletí vo veku menej ako 18 rokov.

Toto vekové rozdelenie žiadateľov o azyl, s najväčším podielom žiadateľov vo veku 18 – 34 rokov, bolo bežné takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. Vyskytli sa však niektoré výnimky: Rakúsko, Maďarsko, Poľsko a Nemecko oznámili vyšší podiel žiadateľov o azyl mladších ako 18 rokov (vyšší ako 45 %).

Obrázok 4: Rozdelenie prvožiadateľov o azyl (z tretích krajín) v členských štátoch EÚ a EZVO podľa veku, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Z rozdelenia prvožiadateľov podľa pohlavia vyplýva, že o azyl žiada viac mužov ako žien. V najmladšej vekovej skupine (0 – 13 rokov) tvorili muži 52 % z celkového počtu žiadateľov v roku 2017. Vo vekových skupinách 14 – 17 rokov alebo 18 – 34 rokov sa prejavil väčší stupeň rodového rozdielu, keďže muži v týchto vekových skupinách predstavovali približne tri štvrtiny prvožiadateľov. Vo vekovej skupine 35 – 64 rokov klesol ich podiel na niečo viac ako tri pätiny. V roku 2017 v EÚ28 ženy-žiadateľky prevýšili počet mužov-žiadateľov vo vekovej kategórii 65 a viac rokov, hoci táto skupina bola pomerne malá, keďže predstavovala len 0,6 % z celkového počtu prvožiadateľov.

Obrázok 5: Podiel prvožiadateľov o azyl (z tretích krajín) mužského pohlavia v členských štátoch EÚ28 podľa vekovej skupiny, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Žiadosti maloletých osôb bez sprievodu

Maloletá osoba bez sprievodu je osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá prichádza na územie členského štátu EÚ bez sprievodu dospelého, ktorý je za maloletú osobu zodpovedný, alebo ktorá je ponechaná bez sprievodu po vstupe na územie členského štátu. V roku 2017 sa o azyl v EÚ28 uchádzalo 31 800 maloletých osôb bez sprievodu; 13 % všetkých maloletých osôb bolo bez sprievodu (pozri obrázok 6). Vo všetkých členských štátoch EÚ bol v roku 2017 podiel maloletých osôb bez sprievodu na celkovom počte maloletých žiadateľov o azyl menej ako polovičný.

Obrázok 6: Rozdelenie maloletých žiadateľov o azyl (z tretích krajín) v členských štátoch EÚ a EZVO podľa postavenia, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza) a (migr_asyunaa)

Prvostupňové rozhodnutia o žiadostiach o azyl

Údaje o rozhodnutiach o žiadostiach o azyl sú dostupné na dvoch stupňoch rozhodovania: prvostupňové rozhodnutia a konečné rozhodnutia prijaté po odvolaní alebo preskúmaní. 28 členských štátov EÚ v roku 2017 priznalo postavenie osoby s ochranou 538 000 žiadateľom o azyl, čo je takmer o 25 % menej než v roku 2016.

V roku 2017 sa vo všetkých členských štátoch EÚ vydal takmer 1 milión prvostupňových rozhodnutí, čo je o trochu menej ako v roku 2016 (1,1 milióna). Zďaleka najväčší počet rozhodnutí vydalo Nemecko (pozri obrázok 7) – viac ako polovicu (54 %) celkového počtu prvostupňových rozhodnutí v EÚ28 v roku 2017.

Obrázok 7: Počet prvostupňových a konečných rozhodnutí o žiadostiach o azyl (z tretích krajín), 2017
(v tis.)
Zdroj: Eurostat (migr_asydcfsta) a (migr_asydcfina)

Obrázok 8 obsahuje analýzu výsledku prvostupňových rozhodnutí. Zatiaľ čo postavenie utečenca a osoby s doplnkovou ochranou je vymedzené právom Únie, humanitárne dôvody sa vymedzujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v niektorých členských štátoch EÚ nie sú uplatniteľné.

V roku 2017 takmer polovica (46 %) [3] prvostupňových rozhodnutí v EÚ28 vyústila do kladných rozhodnutí, t. j. rozhodnutí, ktorými sa udelilo postavenie utečenca alebo postavenie osoby s doplnkovou ochranou, prípadne povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov (pozri obrázok 8). Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutia prijaté v EÚ28 v roku 2017, pri 50 % všetkých kladných rozhodnutí bolo priznané postavenie utečenca.

Obrázok 8: Rozdelenie prvostupňových rozhodnutí o žiadostiach o azyl (z tretích krajín), 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asydcfsta)

V roku 2017 bolo v EÚ28 priznané postavenie utečenca v prvostupňovom konaní celkovo 222 000 osôb, 159 000 osôb získalo postavenie osoby s doplnkovou ochranou a 63 000 povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov.

Najvyššie podiely kladných prvostupňových rozhodnutí o azyle boli v roku 2017 zaznamenané v Írsku (89 %), Litve (78 %) a Lotyšsku (74 %). Naopak miery prvostupňového odmietnutia v Českej republike, Poľsku a vo Francúzsku presiahli 70 %.

Konečné rozhodnutia prijaté po odvolaní

Podiel kladných konečných rozhodnutí po odvolaní alebo preskúmaní (36 %; pozri obrázok 9) bol v EÚ28 v roku 2017 o niečo nižší než pri prvostupňových rozhodnutiach (45 %; pozri obrázok 8). Približne 95 200 osôb v EÚ28 dostalo v roku 2017 kladné konečné rozhodnutie po odvolaní alebo preskúmaní, pričom 49 600 osôb získalo postavenie utečenca, 31 100 postavenie osoby s doplnkovou ochranou a ďalších 14 600 povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov.

Obrázok 9: Rozdelenie konečných rozhodnutí o žiadostiach o azyl (z tretích krajín), 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asydcfina)

V roku 2017 bol podiel kladných konečných azylových rozhodnutí vyšší ako polovica iba v štyroch členských štátoch EÚ: vo Fínsku (65 %), v Holandsku (59 %), Spojenom kráľovstve (57 %) a Rakúsku (56 %)

Najvyššie podiely konečných zamietnutí boli zaznamenané na Slovensku, v Slovinsku a Estónsku, kde boli všetky konečné rozhodnutia negatívne.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Eurostat vypracúva štatistiky o rôznych otázkach týkajúcich sa medzinárodnej migrácie. Od roku 1986 do roku 2007 sa údaje o azyle zbierali na základe džentlmenskej dohody. Od roku 2008 sa údaje poskytujú Eurostatu na základe ustanovení článku 4 nariadenia (ES) č. 862/2007; väčšina štatistík uvedených v tomto článku bola zozbieraná podľa tohto regulačného rámca.

Údaje sa Eurostatu zasielajú s mesačnou (pri štatistike žiadostí o azyl), štvrťročnou (pri štatistike prvostupňových rozhodnutí) alebo ročnou periodicitou (pri konečných rozhodnutiach po odvolaní alebo preskúmaní, pri presídľovaní a pri maloletých osobách bez sprievodu). Štatistiky sú založené na administratívnych zdrojoch a Eurostatu ich poskytujú štatistické úrady, ministerstvá vnútra alebo príslušné imigračné úrady v členských štátoch EÚ.

Pri analýze štatistiky azylu treba zohľadniť dve rôzne kategórie osôb. Prvá zahŕňa žiadateľov o azyl, ktorí podali žiadosť o azyl a ktorých žiadosť posudzuje príslušný orgán. Druhá kategória pozostáva z osôb, ktorým bolo po posúdení priznané postavenie utečenca, alebo im bol priznaný iný druh medzinárodnej ochrany (doplnková ochrana), alebo im bola priznaná ochrana v zmysle vnútroštátneho práva týkajúceho sa medzinárodnej ochrany (povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov), prípadne im bola zamietnutá akákoľvek forma ochrany.

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (ES) č. 862/2007 sa začali pripravovať štatistiky rozhodnutí o azyle v rôznych štádiách azylového konania. Prvostupňové rozhodnutia sú rozhodnutia vydané príslušným orgánom, ktorý plní úlohu prvostupňového orgánu v rámci správneho/súdneho azylového konania v prijímajúcej krajine. Naopak konečné rozhodnutia po odvolaní alebo preskúmaní sú rozhodnutia vydané na poslednom stupni správneho/súdneho azylového konania, ktoré vyplývajú z odvolania podaného žiadateľom o azyl proti zamietavému rozhodnutiu v predchádzajúcej fáze. Keďže azylové konania a počet/úrovne rozhodovacích orgánov sa medzi členskými štátmi EÚ líšia, v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a správnych postupov môže byť skutočným posledným stupňom rozhodnutie najvyššieho vnútroštátneho súdu. V rámci použitej metodológie sa však stanovuje, že za konečné rozhodnutia by sa mali považovať tie rozhodnutia, ktoré sú vo veľkej väčšine prípadov skutočne konečné: t. j. rozhodnutia prijaté po vyčerpaní všetkých bežných spôsobov odvolania, keď už neexistuje možnosť odvolať sa na základe podstaty rozhodnutia, ale len z procesných dôvodov.

Kontext

Už viac ako 60 rokov sa podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (zmenenom Newyorským protokolom z roku 1967) vymedzuje, kto je utečencom, a stanovuje sa spoločný prístup k utečencom, ktorý bol jedným zo základných kameňov tvorby spoločného azylového systému EÚ. Od roku 1999 EÚ v súlade so Ženevským dohovorom a ďalšími príslušnými medzinárodnými nástrojmi pracuje na vytvorení spoločného európskeho azylového systému.

Dňa 5. novembra 2004 hlavy štátov a predsedovia vlád prijali Haagsky program. Predkladá sa v ňom návrh spoločného európskeho azylového systému (CEAS) (v angličtine) a výzva na stanovenie spoločných konaní a jednotného postavenia osôb, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana. Európska komisia v júni 2008 predstavila Plán politiky v oblasti azylu [KOM(2008) 360 v konečnom znení]. Plán zahŕňa tri oporné piliere vytvorenia CEAS:

  • posilnenie harmonizácie noriem ochrany prostredníctvom ďalšieho zosúladenia právnych predpisov členských štátov EÚ v oblasti azylu,
  • účinná a dostatočne podporovaná praktická spolupráca,
  • vyššia solidarita a zmysel pre zodpovednosť medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.

S ohľadom na to Európska komisia v roku 2009 predložila návrh na zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) (v angličtine). Úrad EASO podporuje členské štáty EÚ v ich úsilí vykonávať súdržnejšiu a spravodlivejšiu politiku v oblasti azylu. Poskytuje tiež technickú a prevádzkovú podporu tým členským štátom, ktoré čelia zvýšeným tlakom (t. j. tým členským štátom, ktoré prijímajú vysoké počty žiadateľov o azyl). Úrad EASO začal v plnej miere fungovať v júni 2011 a v spolupráci s Európskou komisiou a vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) (v angličtine) pracoval na zvýšení svojej kapacity, činnosti a vplyvu.

V máji 2010 Európska komisia predložila Akčný plán týkajúci sa maloletých bez sprievodu (KOM(2010) 213 v konečnom znení), ktorí sa považujú za najzraniteľnejšie obete migrácie. Cieľom tohto plánu je zaviesť koordinovaný prístup a všetky členské štáty EÚ sa ním zaväzujú udeľovať vysoký štandard prijímania, ochrany a integrácie maloletých bez sprievodu. Na doplnenie tohto akčného plánu Európska migračná sieť vypracovala komplexnú štúdiu EÚ o politikách prijímania, ako aj o návratových a integračných opatreniach pre maloletých bez sprievodu (v angličtine).

V tejto oblasti bolo vypracovaných niekoľko smerníc. Štyri hlavné právne nástroje týkajúce sa azylu – vo vzťahu ku ktorým boli vo všetkých prípadoch predložené návrhy na nahradenie alebo prepracovanie – sú:

  • smernica 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany;
  • smernica 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany;
  • smernica 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu;
  • dublinské nariadenie (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny (štátnym príslušníkom nečlenskej krajiny) alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

Migračná kríza, ktorá trvala väčšiu časť rokov 2015 a 2016, viedla Európsku komisiu k tomu, aby predložila návrhy nástroja núdzovej pomoci na území EÚ. V pláne sa vyčleňuje pomoc vo výške 700 miliónov EUR (na obdobie troch rokov) s cieľom zamedziť humanitárnej kríze a rýchlejšie doručovať potraviny, prístrešie a zdravotnú starostlivosť podľa potrieb utečencov v EÚ.

V apríli 2016 Európska komisia prijala oznámenie (COM(2016) 197 final) o začatí procesu reformy spoločného európskeho azylového systému. Návrh zahŕňa možnosť vytvorenia spravodlivého a udržateľného systému rozdeľovania žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi EÚ, možnosť ďalšej harmonizácie azylových konaní a noriem s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celej EÚ, čím by sa znížili motivačné faktory vedúce k neregulárnym druhotným presunom, a možnosť posilnenia mandátu EASO.

V máji 2016 Európska komisia predložila prvý balík reforiem vrátane návrhov na vytvorenie udržateľného a spravodlivého dublinského systému (COM(2016) 270 final), posilnenie systému Eurodac (COM(2016) 272 final) a zriadenie Agentúry Európskej únie pre azyl (COM(2016) 271 final).

V júli 2016 Európska komisia predložila druhý balík návrhov týkajúcich sa reformy CEAS, ktorý zahŕňal napríklad zriadenie rámca EÚ pre presídľovanie (COM(2016) 468 final), stanovenie spoločného konania na poskytovanie medzinárodnej ochrany (COM(2016) 467 final), ako aj prepracovanie právnych predpisov týkajúcich sa noriem prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu (COM(2016) 465 final).

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy




Asylum and first time asylum applicants - monthly data (rounded) (tps00189)
Persons subject of asylum applications pending at the end of the month - monthly data (tps00190)
Asylum and first time asylum applicants - annual aggregated data (rounded) (tps00191)
First instance decisions on asylum applications by type of decision - annual aggregated data (tps00192)
Final decisions on asylum applications - annual data (tps00193)
Asylum applicants considered to be unaccompanied minors - annual data (tps00194)


Asylum and Dublin statistics (migr_asy)
Applications (migr_asyapp)
Decisions on applications and resettlement (migr_asydec)
’Dublin’ statistics (migr_dub)


Poznámky

  1. Celkový počet za EÚ sa vypočítava ako agregácia údajov členských štátov. Údaje členských štátov sa vzťahujú na počet osôb, ktoré v danom členskom štáte podali prvú žiadosť o azyl. Osoby sa však v danom referenčnom roku môžu uchádzať o medzinárodnú ochranu vo viac ako jednom členskom štáte. Celkový počet za EÚ preto môže zahŕňať aj takéto viacnásobné žiadosti. Podľa odhadu vychádzajúceho z najnovšej dostupnej štatistiky založenej na dublinskom systéme približne 6 % žiadateľov podalo v tom istom roku žiadosť o azyl vo viac ako jednom členskom štáte EÚ.
  2. Na účel tejto analýzy sa prihliadalo len k 30 najčastejším krajinám štátneho občianstva žiadateľov o azyl.
  3. Od referenčného roka 2014 sa do zamietavých rozhodnutí nezapočítavajú žiadatelia zamietnutí na základe skutočnosti, že iný členský štát EÚ prijal zodpovednosť za posúdenie ich žiadosti o azyl podľa dublinského nariadenia č. 604/2013. Tým sa znížil počet zamietnutí. Odhaduje sa, že v dôsledku toho sa podiel kladných rozhodnutí na celkovom počte prvostupňových rozhodnutí zvýšil približne o 5 percentuálnych bodov.