Archive:HDP na regionálnej úrovni

Údaje extrahované v mesiaci mája 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: novembra 2016.

Mapy sa dajú prezerať pomocou štatistického atlasu Eurostatu Eurostat’s Statistical Atlas (v angličtine) (pozri používateľskú príručku user manual (v angličtine)).

Mapa 1: Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2013 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)

Obrázok 1: Regionálne rozdiely v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily
(PPS) podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2013 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)

Mapa 2: Zmena hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2008 − 2013 (¹)
(rozdiel medzi rokom 2013 a rokom 2008 v percentuálnych bodoch; v pomere k priemeru EÚ-28)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)

Mapa 3: Podiel poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (sekcia A NACE) na celkovej hrubej pridanej hodnote, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2012 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_3gva) a (nama_10_a10)

Mapa 4: Podiel priemyslu (sekcie B – E NACE) na celkovej hrubej pridanej hodnote, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2012 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_3gva) a (nama_10_a10)

Mapa 5: Podiel stavebníctva (sekcia F NACE) na celkovej hrubej pridanej hodnote, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2012 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_3gva) a (nama_10_a10)

Mapa 6: Podiel trhových služieb (sekcie G – N NACE) na celkovej hrubej pridanej hodnote, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2012 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_3gva) a (nama_10_a10)

Mapa 7: Podiel verejnej správy a verejných služieb a umenia, zábavy a rekreácie, opravy potrieb pre domácnosti a ostatných služieb (sekcie O – U NACE) na celkovej hrubej pridanej hodnote, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2012 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)

Mapa 8: Hrubá pridaná hodnota na zamestnanú osobu, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2013 (¹)
(% priemeru EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_3gva), (nama_10r_3empers), (nama_10_a10) a (nama_10_a10_e)

Tento článok je súčasťou súboru štatistických článkov (v angličtine) vychádzajúceho z regionálnej ročenky Eurostatu. Pri analýze hospodárskeho vývoja v Európskej únii (EÚ) používa rad regionálnych ekonomických účtov: prvý oddiel je zameraný na hrubý domáci produkt (HDP), hlavný agregát na meranie hospodárskeho rozvoja /rastu; druhý obsahuje regionálnu analýzu hrubej pridanej hodnoty podľa činností (definovaných v klasifikácii NACE) a na konci článku sa uvádza stručná analýza produktivity práce (tu definovaná ako hrubá pridaná hodnota na zamestnanú osobu).

Regionálne účty slúžia ako základ pre prideľovanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ. Vzťahuje sa na všetky regióny v EÚ: väčšina prostriedkov zo štrukturálnych fondov však smeruje do regiónov na úrovni NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ-28. Základom pre prideľovanie prostriedkov z Kohézneho fondu je v súčasnosti rozhodnutie, ktoré odkazuje na priemerný HDP na obyvateľa za trojročné obdobie od roku 2007 do roku 2009; podrobnejšie informácie sú uvedené v článkuRegionálne politiky a stratégia Európa 2020 (v angličtine).

Hlavné štatistické výsledky

Hodnota HDP v trhových cenách v EÚ-28 v roku 2013 predstavovala 13,5 bilióna EUR, čo zodpovedalo priemernej úrovni približne 26 600 PPS na obyvateľa.

Regionálny HDP na obyvateľa

Na mape 1 vidieť HDP na obyvateľa v roku 2013 v regiónoch na úrovni NUTS 2, pričom hodnota za každý región je vyjadrená ako percentuálny podiel priemeru EÚ-28 (stanoveného na 100 %). Sú na nej zobrazené relatívne „bohaté“ regióny (označené zelenou farbou), ktorých HDP na obyvateľa bol vyšší ako priemer EÚ, a relatívne „chudobné“ regióny (označené červenou farbou). Na mape vidieť zreteľný rozdiel medzi východnou a západnou časťou. Je však menej výrazný ako takmer desať rokov predtým, keď vstupom 10 členských štátov došlo k najväčšiemu rozšíreniu EÚ. Spôsobili to dva hlavné faktory:

postupný proces hospodárskej konvergencie vyplývajúcej z relatívne rýchleho rastu v menej rozvinutých regiónoch;
finančná a hospodárska kríza, ktorá mala značný vplyv na ekonomickú výkonnosť väčšiny členských štátov EÚ.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Mazowieckie, Poľsko

Najrýchlejší hospodársky rast v období rokov 2008 – 2013 v regiónoch EÚ na úrovni NUTS 2 bol zaznamenaný v regióne Mazowieckie, ktorý zahŕňa hlavné mesto Varšava. HDP na obyvateľa v regióne Mazowieckie predstavoval v roku 2008 približne štyri pätiny priemeru EÚ-28, ale do roku 2013 narástol tak, že bol o 7,1 % vyšší ako priemer EÚ-28.

©: Itsmejust / Shutterstock.com

Mnohé regióny vo východnej časti EÚ, predovšetkým regióny hlavného mesta, však zaznamenali rast HDP na obyvateľa (očisteného o rozdiely v cenových hladinách) v absolútnom vyjadrení aj v pomere k priemeru EÚ-28. Naproti tomu v dôsledku krízy klesol HDP na obyvateľa pod priemer EÚ-28 vo všetkých regiónoch Grécka, Cypru (jeden región na tejto úrovni analýzy), južného Talianska, vo väčšine regiónov Portugalska a Španielska, a vo viac ako polovici regiónov Francúzska a Spojeného kráľovstva.

Ekonomická činnosť – definícia HDP

HDP je základným ukazovateľom národných účtov, ktorým sa podáva súhrnný obraz o hospodárskom stave krajiny alebo regiónu. Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou, výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

HDP sa používa na analýzu ekonomickej výkonnosti a cyklov (napríklad recesií, oživení a rozmachov). V záujme lepšej porovnateľnosti sa údaje v rôznych menách môžu prepočítať na spoločnú menu — napr. na eurá alebo doláre. Výmenné kurzy však nezohľadňujú všetky rozdiely v cenových úrovniach jednotlivých krajín. Aby sa to vyrovnalo, HDP sa môže prepočítať pomocou prepočítacích koeficientov nazývaných parity kúpnej sily (PPP). Pomocou PPP (a nie trhových výmenných kurzov) sa tieto ukazovatele prepočítajú na umelo vytvorenú spoločnú menu, nazývanú štandard kúpnej sily (PPS); používanie PPS umožňuje porovnávať kúpnu silu v jednotlivých regiónoch členských štátov EÚ, ktoré používajú rôzne meny a v ktorých sú rozdielne cenové úrovne.

V širšom zmysle má používanie radov v PPS namiesto radov na báze eura spravidla vyrovnávací účinok, keďže regióny s veľmi vysokým HDP na obyvateľa (v EUR) majú obvykle aj relatívne vysoké cenové úrovne (napríklad životné náklady v centre Paríža alebo Londýna sú vo všeobecnosti vyššie ako životné náklady vo vidieckych oblastiach Maďarska alebo Poľska).

Najvyššia úroveň HDP na obyvateľa v EÚ bola zaznamenaná v regióne Inner London

V roku 2013 hlásilo približne 15 % z 250 regiónov na úrovni NUTS 2, za ktoré sú k dispozícii údaje (pozri mapu 1), že ich HDP na obyvateľa bol aspoň o 25 % vyšší ako priemer EÚ-28; sú zobrazené najtmavším odtieňom zelenej farby. V prípade mnohých z nich išlo o regióny hlavného mesta alebo regióny, ktoré s nimi susedili, zatiaľ čo prevažná väčšina ostatných bola skoncentrovaná v strede mapy – na území južného Nemecka, západného Rakúska a severného Talianska, ako aj Švajčiarska.

V roku 2013 bol HDP na obyvateľa vyšší ako dvojnásobok priemeru EÚ-28 v troch regiónoch, konkrétne: Inner London, Luxembursko (jeden región na tejto úrovni analýzy) a Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest.

Meranie bohatstva a dôchodku podľa miesta bydliska alebo miesta výkonu práce?

Priemerný HDP na obyvateľa neposkytuje žiadne vyjadrenie, pokiaľ ide o rozdelenie bohatstva medzi rôzne skupiny obyvateľstva v jednom regióne, ani nemeria dôchodok, ktorý majú k dispozícii súkromné domácnosti v regióne, keďže tok dochádzky do zamestnania môže mať za následok, že zamestnanci prispievajú k HPD jedného regiónu (v ktorom pracujú) a k dôchodkom domácností v inom regióne (v ktorom bývajú).

Tento nedostatok sa prejavuje najmä v prípade veľkého čistého medziregionálneho toku dochádzky do zamestnania. Oblasti, pre ktoré je charakteristický vysoký počet dochádzajúcich pracovníkov, majú často (v porovnaní s okolitými regiónmi) veľmi vysoký regionálny HDP na obyvateľa. Tento trend je možné pozorovať v mnohých metropolitných oblastiach EÚ, ale najmä v hlavných mestách. Vysoké úrovne HDP na obyvateľa, ktoré sú zaznamenané v prípade niektorých regiónov s čistým prílevom dochádzajúcich pracovníkov, nemusia vždy z dôvodu tejto anomálie znamenať, že obyvatelia bývajúci v tom istom regióne majú rovnako vysokú úroveň príjmov.

Pre všetky tieto tri regióny s najvyšším HDP na obyvateľa v roku 2013 bol typický vysoký prílev dochádzajúcich pracovníkov: do centra Londýna cestuje každý deň za prácou z veľkej diaľky veľké množstvo ľudí; Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest je relatívne malý (jeho rozloha je niečo nad 160 km²), ale aj tak priťahuje dochádzajúcich pracovníkov, zatiaľ čo vysoký podiel osôb, ktoré pracujú v Luxembursku, prekračujú pri svojej ceste za prácou štátnu hranicu zo susedného Belgicka, Nemecka a Francúzska.

Regióny hlavného mesta v mnohých prípadoch zaznamenali najvyššiu úroveň HDP na obyvateľa

Pri bližšom pohľade na regióny s relatívne vysokou priemernou úrovňou HDP na obyvateľa nájdeme 17 regiónov, v ktorých bol tento pomer aspoň o 50 % vyšší ako priemer EÚ-28. Okrem uvedených troch regiónov to boli regióny hlavného mesta Slovenska, Švédska, Francúzska, Českej republiky, Rakúska, Holandska a Dánska. Zostávajúcich sedem regiónov sa nachádzalo v Nemecku (Bremen a Hamburg; údaje za Nemecko sú za regióny na úrovni NUTS 1), Holandsku (Groningen a Utrecht), Rakúsku (Salzburg) a Spojenom kráľovstve (Berkshire, Buckinghamshire and Oxfordshire a North Eastern Scotland).

Obrázok 1 obsahuje alternatívu analýzu regionálnej distribúcie HDP na obyvateľa v roku 2013. Vyplýva z neho, že vo väčšine viacregionálnych členských štátov EÚ patrili regióny hlavného mesta k regiónom s najvyšším priemerným HPD na obyvateľa. Jediné výnimky tvorili Nemecko, Taliansko a Holandsko. V Nemecku (údaje za Nemecko sú za regióny na úrovni NUTS 1) bol najvyšší priemerný HDP na obyvateľa zaznamenaný v regióne Hamburg, zatiaľ čo Berlin bol jediným regiónom hlavného mesta, ktorý zaznamenal úroveň HDP na obyvateľa nižšiu ako celoštátny priemer. V Taliansku mal región hlavného mesta Lazio šiestu najvyššiu úroveň HDP na obyvateľa spomedzi talianskych regiónov; vyššie úrovne boli zaznamenané vo väčšine severnejších regiónov a najvyššia v regióne Provincia Autonoma di Bolzano/Bozen. V Holandsku bol Groningen jediným regiónom, ktorý zaznamenal priemerný HDP na obyvateľa vyšší ako v regióne hlavného mesta Noord-Holland.

Regióny hlavného mesta Českej republiky, Írska, Maďarska, Poľska, Portugalska, Rumunska a Slovenska boli jediné regióny zo všetkých týchto členských štátov EÚ, v ktorých bol HDP na obyvateľa v roku 2013 vyšší ako priemer krajín EÚ-28.

V regióne Inner London bol HDP na obyvateľa takmer 11-krát vyšší ako v regióne Severozapaden

V roku 2013 bol priemerný HDP na obyvateľa v regióne Inner London (325 % priemeru EÚ-28) takmer 11-krát vyšší – po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách – ako v regióne Severozapaden (Bulharsko), v ktorom bol zaznamenaný najnižší priemerný HDP na obyvateľa (30 % priemeru EÚ-28). Toto vydanie regionálnej ročenky Eurostatu vychádza z klasifikácie NUTS 2010, a preto neobsahuje informácie o regióne Mayotte (francúzske zámorské územie, ktoré sa stalo súčasťou regionálnej klasifikácie NUTS 2013). Eurostat už dostal prvé regionálne účty za región Mayotte, z ktorých vyplýva, že HDP na obyvateľa v roku 2013 predstavoval 27 % priemeru EÚ-28 (o niečo nižší ako v regióne Severozapaden).

Z analýzy členských štátov EÚ, ktoré majú viac ako dva regióny, vyplýva, že pri tvorbe bohatstva boli najväčšie rozdiely medzi regiónmi tej istej krajiny zaznamenané v Spojenom kráľovstve, kde HDP na obyvateľa v regióne Inner London bol takmer päťkrát vyšší ako v regióne West Wales and The Valleys. Výrazné rozdiely boli aj v Rumunsku (pomer 3,9 medzi regiónom hlavného mesta Bucuresti-Ilfov a regiónom Nord-Est), na Slovensku (pomer 3,6 medzi regiónom hlavného mesta Bratislavský kraj a regiónom Východné Slovensko) a vo Francúzsku (pomer 3,3 medzi regiónom hlavného mesta Île de France a zámorským juhoamerickým regiónom Guyana).

HDP na obyvateľa bol vyšší ako priemer EÚ-28 v každom regióne Švédska

Tvorba bohatstva bola naopak pomerne rovnomerne rozdelená v severských členských štátoch, v Rakúsku, Španielsku, Portugalsku a Grécku. V žiadnom z týchto členských štátov EÚ nebol priemerný HDP na obyvateľa v regióne hlavného mesta v porovnaní s regiónom s najnižším HDP na obyvateľa nikdy vyšší ako dvojnásobok, rovnako to bolo aj v Nórsku. Švédsko ako jediný viacregionálny členský štát EÚ hlásil, že každý jeho región na úrovni NUTS 2 dosiahol v roku 2013 priemernú úroveň HDP na obyvateľa nad priemerom krajín EÚ-28; platilo to aj pre regióny na úrovni NUTS 2 v Nórsku.

Všetkých 19 regiónov EÚ, v ktorých HDP na obyvateľa predstavoval menej ako polovicu priemeru EÚ-28, sa nachádzalo vo východnej Európe

Regióny, ktoré čerpali najviac prostriedkov z Kohézneho fondu, mali priemerný HDP na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru krajín EÚ 28; tieto regióny sú zobrazené na mape 1 tmavočervenou farbou. V roku 2013 do tejto kategórie patrilo 80 regiónov na úrovni NUTS 2. Upozorňujeme, že základ na financovanie programového obdobia rokov 2014 až 2020 sa stanovil podľa priemerného HDP na obyvateľa za trojročné obdobie rokov 2007 až 2009.

V takmer štvrtine (19 regiónov) z 80 regiónov s relatívne nízkym HDP na obyvateľa predstavovala úroveň ekonomickej produkcie na obyvateľa menej ako polovicu priemeru EÚ-28. Všetky tieto regióny sa nachádzali v štyroch členských štátoch EÚ vo východnej Európe – v Bulharsku, Poľsku a Rumunsku po päť regiónov a v Maďarsku štyri regióny. Tri bulharské regióny Severozapaden, Severen Centralen a Južen Centralen hlásili najnižší priemerný HDP na obyvateľa v EÚ, keďže úroveň produkcie na obyvateľa v každom z týchto regiónov dosiahla menej ako jednu tretinu priemeru EÚ-28. Upozorňujeme, že údaje uvedené v tomto vydaní regionálnej ročenky Eurostatu sú založené na klasifikácii NUTS 2010. Boli však už doručené aj údaje za niektoré regióny, ktoré obsahuje revidovaná klasifikácia (NUTS 2013), z ktorých vyplýva, že vo francúzskom zámorskom regióne Mayotte (v Indickom oceáne) dosiahol v roku 2013 HDP na obyvateľa 27 % priemeru EÚ-28; Mayotte sa stal 1. januára 2014 najvzdialenejším regiónom EÚ.

V Bulharsku, Grécku, Chorvátsku a Slovinsku zaznamenal každý región (vrátane regiónu hlavného mesta) priemernú úroveň HDP na obyvateľa nižšiu ako priemer EÚ-28. HDP na obyvateľa bol nižší ako priemer EÚ-28 v piatich členských štátoch EÚ, ktoré na tejto úrovni analýzy pozostávajú z jedného regiónu – v pobaltských členských štátoch, na Cypre a Malte; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska (za ktoré v súčasnosti nie je k dispozícii regionálna štatistika).

Analýza hospodárskeho rozvoja regiónu v priebehu času

Počas finančnej a hospodárskej krízy predstavovala najvyššia úroveň HDP na obyvateľa v EÚ-28 v roku 2008 25,9 tisíca PPS. V roku 2009 došlo k rýchlemu poklesu činnosti a priemerná úroveň HDP na obyvateľa sa vrátila (mierne) nad predkrízové maximum až v roku 2011. Tempo rastu HDP na obyvateľa sa v roku 2012 spomalilo a tento trend pokračoval aj v roku 2013, keď sa v priemere vytvorilo HDP na obyvateľa vo výške 26 600 PPS.

HDP na obyvateľa sa rýchlym tempom zvýšilo v Poľsku

Dôsledky finančnej a hospodárskej krízy vidieť na mape 2, na ktorej je zobrazená regionálna výkonnosť za regióny na úrovni NUTS 2 od roku 2008 do roku 2013 (viac informácií o pokrytí nájdete v poznámkach pod čiarou k mape). Regióny rozvíjajúce sa rýchlym tempom – označené najtmavším odtieňom zelenej – sa nachádzali najmä v Poľsku (zo 16 poľských regiónov všetky okrem troch), zatiaľ čo HDP na obyvateľa sa ako percentuálny podiel priemeru EÚ-28 zvýšil o viac ako o osem percentuálnych bodov aj v Litve (jeden región na tejto úrovni analýzy), v regiónoch Groningen (Holandsko), Burgenland a Salzburg (Rakúsko), v regióne hlavného mesta Bucureşti-Ilfov (Rumunsko), v regióne Bratislavský kraj (Slovensko) a v súostroví Åland (Fínsko).

Zdá sa, že pri určovaní regionálnej ekonomickej výkonnosti zohráva významnú úlohu národné ekonomické bohatstvo

Je zaujímavé, že napriek veľkým odchýlkam v priemerných úrovniach HDP na obyvateľa medzi regiónmi niektorých členských štátov EÚ sa v období rokov 2008 až 2013 zmeny v ekonomickej činnosti vyskytujú relatívne rovnomerne. Spomedzi viacregionálnych členských štátov EÚ rástol HDP na obyvateľa rýchlejšie ako je priemer krajín EÚ-28 v každom regióne Dánska, Nemecka (až na regióny Berlin a Hamburg), Maďarska, Rakúska (až na región Wien), Poľska, Rumunska a Slovenska; rast bol zaznamenaný aj v každom regióne Nórska, ako aj vo Švajčiarsku, v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Srbsku. Naproti tomu bol pomalší rast priemerného HDP na obyvateľa ako priemer EÚ-28 (zvyčajne v dôsledku pomalého rastu, a nie absolútneho poklesu HDP na obyvateľa) zaznamenaný vo všetkých regiónoch Grécka, Španielska, Chorvátska, Talianska (s výnimkou regiónu Provincia Autonoma di Bolzano/Bozen), Slovinska, Fínska (s výnimkou ostrovov Åland) a Spojeného kráľovstva.

K najrýchlejšiemu regionálnemu hospodárskemu rastu v období rokov 2008 – 2013 došlo v poľských a slovenských regiónoch hlavného mesta

Najvyšší rast HDP na obyvateľa v pomere k priemeru krajín EÚ-28 v rokoch 2008 až 2013 bol zaznamenaný v regiónoch hlavného mesta Slovenska a Poľska, kde Bratislavský kraj a Mazowieckie vykázali nárast o 24,0 resp. 18,8 percentuálneho bodu. V ôsmich ďalších regiónoch sa HDP na obyvateľa zvýšil v porovnaní s priemerom krajín EÚ-28 najmenej o 10,0 percentuálneho bodu: šesť z nich sa nachádzalo v Poľsku a zostávajúcimi dvoma regiónmi boli Litva (jeden región na tejto úrovni analýzy) a Groningen (Holandsko); upozorňujeme, že tempo rastu za tento región sa vzťahuje na obdobie rokov 2010 – 2013).

Finančná a hospodárska kríza zasiahla všetky grécke regióny

Na druhom konci škály zaznamenalo v rokoch 2008 až 2013 pokles HDP na obyvateľa v porovnaním s priemerom EÚ-28 o minimálne 8 percentuálnych bodov spolu 36 regiónov (zobrazené na mape 2 najtmavším odtieňom červenej). Finančná a hospodárska kríza ovplyvnila celú grécku ekonomiku – najnižšie tempo rastu hlásilo 12 zo 14 gréckych regiónov; podobné tempo rastu zaznamenal už len Cyprus (jeden región na tejto úrovni analýzy) a región Bedforshire and Hertfordshire (v Spojenom kráľovstve).

Hrubá pridaná hodnota podľa odvetví

Mapy 3 – 7 obsahujú regionálnu analýzu hrubej pridanej hodnoty podľa činností (definovaných v klasifikácii NACE). Na každej mape je zobrazený stupeň relatívnej špecializácie v roku 2012 v pomere k priemeru EÚ (stanoveného ako 100 %). Medzi tým, ako jednotlivé činnosti prispievajú k regionálnej ekonomickej produkcii, existujú veľké rozdiely.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Severozapaden, Bulharsko

Vo väčšine EÚ relatívny význam poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu v celkovej ekonomickej činnosti v posledných desaťročiach pomaly klesal. Tieto činnosti však tvoria dôležitú súčasť miestnej ekonomiky v mnohých vidieckych regiónoch. V severozápadnom bulharskom regióne Severozapaden bol príspevok k celkovej hrubej hodnote z poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu 7,5-krát vyšší ako priemer EÚ-28.

©: Moni84 / Shutterstock.com

Bulharské a maďarské regióny boli vysoko špecializované v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu

Relatívny príspevok poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (sekcia A NACE) k celkovej hrubej pridanej hodnote v regionálnych ekonomikách je podľa očakávania vyšší vo vidieckych oblastiach než v zastavanejších oblastiach, ako sú mestá a predmestia. Na mape 3 vidieť, že vo väčšine vidieckych regiónoch bol podiel poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu na celkovej hrubej pridanej hodnote relatívne vysoký, naproti tomu v regiónoch hlavného mesta a v iných husto osídlených oblastiach (napríklad v členských štátoch Beneluxu, v Nemecku a Spojenom kráľovstve) bol tento podiel nízky. Podiel poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu na hrubej pridanej hodnote v ekonomikách regiónov Inner London, Berlin a Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest bol nižší ako 1 % priemerného podielu za EÚ-28 ako celok. Naproti tomu bol podiel týchto činností na celkovej hrubej pridanej hodnote 6 až 7-krát vyšší ako priemer EÚ-28 v maďarských regiónoch Észak-Alföld, Dél-Dunántúl a Dél-Alföld, ako aj v bulharskom regióne Severen Centralen, v ďalšom bulharskom regióne Severozapaden bol dokonca 7,5-krát vyšší.

Okrem regiónu hlavného mesta Praha majú všetky ostatné regióny v Českej republike vysokú mieru priemyselnej špecializácie

Relatívne vysoký príspevok priemyselných činností (sekcie B až E NACE) k regionálnej hrubej pridanej hodnote bol koncentrovaný najmä v skupine regiónov (zobrazené tmavozelenou farbou v strede mapy 4), ktorá zahŕňala regióny od južného Nemecka, cez celú Českú republiku (s výnimkou regiónu hlavného mesta), smerom na sever do Poľska a ďalej smerom na juh viaceré regióny Slovenska, Rakúska, Maďarska a Slovinska; veľmi vysokú mieru priemyselnej špecializácie mala aj väčšina regiónov v Bulharsku a Rumunsku. Okrem týchto dvoch skupín vytvorili priemyselné činnosti pomerne vysoký podiel regionálnej hrubej pridanej hodnoty – aspoň o 50 % vyšší ako priemer EÚ-28 – v okrajových priemyselných ekonomikách regiónov Border, Midland and Western (Írsko), Dytiki Makedonia (Grécko), Comunidad Foral de Navarra and La Rioja ((Španielsko), Groningen (Holandsko), Övre Norrland (Švédsko) a North Eastern Scotland (Spojené kráľovstvo). Príspevok priemyslu k regionálnej hrubej pridanej hodnote dosiahol viac než dvojnásobok priemeru EÚ-28 v siedmich regiónoch, tri z nich sa nachádzali v Českej republike (Střední Morava, Střední Čechy a Moravskoslezsko), dva v Maďarsku (Közép-Dunántúl a Nyugat-Dunántúl), jeden v Nemecku (Braunschweig) a jeden v Holandsku (Groningen). Naproti tomu bol príspevok priemyslu na celkovej hrubej pridanej hodnote relatívne nízky v regiónoch hlavného mesta (kde bohatstvo vytvárajú najmä služby) a v niekoľkých regiónoch, ktoré sú typickými turistickými destináciami nachádzajúcimi sa najmä okolo pobrežia Stredozemného mora.

Vplyv finančnej a hospodárskej krízy na stavebníctvo bol očividný v Írsku a Grécku

Na mape 5 vidieť regióny s relatívne veľkou špecializáciou na stavebníctvo (sekcia F NACE). Vplyv finančnej a hospodárskej krízy bolo stále cítiť vo viacerých členských štátoch EÚ, kde praskli realitné bubliny: najzjavnejší bol v Írsku, kde príspevok stavebníctva k celkovej hrubej pridanej hodnote predstavoval menej ako polovicu priemeru EÚ-28 v oboch regiónoch (Border, Midland and Western a Southern and Eastern); bolo to tak aj v prípade troch gréckych regiónov (Attiki; Anatoliki Makedonia, Thraki a Kentriki Makedonia), ako aj regiónov Hamburg (Nemecko) a Groningen (Holandska). Stavebníctvo predstavovalo relatívne nízky podiel ekonomickej činnosti aj v mnohých mestských regiónoch, čo sa dá pripísať nedostatku voľného priestranstva na stavby alebo stavebných povolení na nové projekty v regiónoch, ktoré už sú veľmi vyspelé. V troch regiónoch však príspevok stavebníctva na celkovej hrubej pridanej hodnote predstavoval viac ako dvojnásobok priemeru EÚ-28 – boli to regióny Sud-Est (Rumunsko) a dva slovenské regióny Stredné Slovensko a Východné Slovensko.

Mapa 6 a mapa 7 obsahujú podobnú analýzu za dve skupiny služieb. Prvá skupina sa týka sekcií G – N NACE: veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby, informačné a komunikačné služby, finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností a obchodné služby (odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby); táto skupina sa ďalej označuje ako trhové služby. Druhá skupina zahŕňa sekcie O – U NACE, do ktorých patrí verejná správa a verejné služby a umenie, zábava a rekreácia, oprava potrieb pre domácnosti a ostatné služby, a ďalej sa označuje ako verejná správa a ostatné služby.

Trhové služby sú skoncentrované v regiónoch hlavného mesta a regiónoch, ktoré sú typickými turistickými destináciami

Regiónmi EÚ, pre ktoré sú typické vysoko rozvinuté trhové služby (tmavozelené regióny na mape 6), boli často regióny hlavného mesta. Bolo to tak v regiónoch Praha, Attiki, Comunidad de Madrid, Île de France, Luxembursko (jeden región na tejto úrovni analýzy), Noord-Holland a Inner London. Ostatné regióny, v ktorých bol príspevok trhových služieb na celkovej pridanej hodnote oveľa vyšší ako priemer EÚ-28, boli v mnohých prípadoch turistickými destináciami; bol to napríklad región Algarve (v Portugalsku), Illes Balears (v Španielsku) a dva grécke regióny Notio Aigaio (ktorý okrem iného zahŕňa Kos, Mykonos a Rodos) a Ionia Nisia (ktorý zahŕňa Korfu). Príspevok trhových služieb k celkovej hrubej pridanej hodnote aspoň o 25 % vyšší ako priemer EÚ-28 zaznamenali ešte tri ďalšie regióny: Provincie Vlaams-Brabant v Belgicku, Hamburg v Nemecku a Berkshire, Buckinghamshire and Oxfordshire v Spojenom kráľovstve. Jediným regiónom, kde príspevok trhových služieb k celkovej hrubej pridanej hodnote predstavoval menej ako polovicu priemeru EÚ-28, bol Groningen; dôvodom bol relatívne veľký podiel činností spojených s ťažbou plynu (v pobrežných vodách).

V okrajových regiónoch predstavovali často vysoký podiel ekonomickej činnosti verejná správa a ostatné služby

Na mape 7 vidieť relatívne zreteľný rozdiel medzi východom a západom z hľadiska ekonomického príspevku verejnej správy a ostatných služieb. Verejná správa a ostatné služby zohrávali často menšiu úlohu v niektorých členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr. Podiel verejnej správy a ostatných služieb bol relatívne vysoký aj v mnohých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, čo sa dá vysvetliť tým, že verejná správa zostala jedným z mála hlavných zamestnávateľov; bolo to tak najmä v okrajových regiónoch, kde jedným z faktorov, ktoré odrádzajú podnikateľov a súkromné podniky od založenia podniku, môže byť nedostatočná blízkosť zákazníkov.

Podiel verejnej správy a ostatných služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote bol aspoň o 50 % vyšší ako priemer EÚ-28 v 13 regiónoch na úrovni NUTS 2. Najvyššie podiely boli zaznamenané v dvoch autonómnych španielskych mestách Ceuta a Melilla, ďalej v štyroch francúzskych zámorských regiónoch, v dvoch belgických (Province Luxembourg a Province Namur), dvoch gréckych (Anatoliki Makedonia, Thraki a Voreio Aigaio), dvoch francúzskych (Limousin a Corse) a v jednom dánskom regióne (Sjælland).

Upozorňujeme, že podobnú analýzu založenú na počte zamestnaných osôb v jednotlivých činnostiach v rámci regionálnych podnikových ekonomík obsahuje článok o regionálnej štrukturálnej podnikovej štatistike (v angličtine).

Produktivita práce

V rámci regionálnych účtov sa produktivita práce definuje ako hrubá pridaná hodnota v eurách k základným cenám na zamestnanú osobu. Mapa 8 obsahuje tento ukazovateľ za regióny na úrovni NUTS 2 v roku 2013 v pomere k priemeru krajín EÚ-28. Regionálna produktivita práce bude v ideálnom prípade zohľadňovať celkový počet odpracovaných hodín (nie jednoduchý počet zamestnaných osôb), toto opatrenie je však zatiaľ vo viacerých členských štátoch EÚ nekompletné.

Ak medzi regiónmi existuje výrazný tok dochádzky do zamestnania, je pravdepodobné, že tieto regióny s čistým prílevom dochádzajúcich pracovníkov budú vykazovať nižšiu úroveň hrubej pridanej hodnoty na zamestnanú osobu v porovnaní so zodpovedajúcou mierou HDP na obyvateľa, ak sa údaje o zamestnanosti vzťahujú na región zamestnania, a nie na región pobytu. Inak povedané – je pravdepodobné, že rozdiel medzi regiónmi bude menší, ak sa namiesto HDP na obyvateľa analyzuje produktivita práce. V roku 2013 zaznamenal najvyššiu úroveň hrubej pridanej hodnoty na zamestnanú osobu región Inner London (tento región mal aj najvyššiu úroveň HDP na obyvateľa). Relatívne vysoké úrovne produktivity práce môžu súvisieť s efektívnym využívaním práce (bez využitia viacerých vstupov) alebo môžu vyplývať z kombinácie činností, ktoré tvoria konkrétnu ekonomiku (keďže niektoré činnosti vykazujú vyššiu úroveň produktivity práce než iné). V ekonomike regiónu Inner London napríklad zohráva významnú úlohu sektor finančných služieb a táto činnosť vykazuje vysokú úroveň produktivity. Do prvej desiatky regiónov v produktivite práce sa dostal aj región Southern and Eastern Ireland (ktorý zahŕňa Dublin), ktorý sa takisto špecializuje na finančné služby. Zostávajúcimi regiónmi z týchto desiatich najvyššie umiestnených boli štyri belgické regióny (Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest; Provincie Antwerpen; Provincie Vlaams-Brabant; Province Brabant Wallon), regióny hlavného mesta Dánska, Francúzska a Švédska, ako aj holandský región Groningen.

Nižšia produktivita práce v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr

Ani jeden región z členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, nedosiahol hrubú pridanú hodnotu na zamestnanú osobu nad priemerom krajín EÚ-28. V roku 2013 dosiahol najvyššiu hrubú pridanú hodnotu na zamestnanú osobu spomedzi regiónov NUTS 2 z týchto 13 členských štátov (podľa dostupných údajov) – niečo nad 80 % priemeru EÚ-28 – slovenský región hlavného mesta Bratislavský kraj.

V roku 2013 predstavovala hrubá pridaná hodnota na zamestnanú osobu menej ako polovicu priemeru EÚ-28 v 43 regiónoch NUTS 2 (zobrazené najtmavším odtieňom červenej na mape 8). Tieto regióny sa nachádzali vo východnej časti EÚ, nízku produktivitu práce zaznamenali všetky regióny Bulharska, všetky regióny okrem dvoch v Českej republike (Střední Čechy a región hlavného mesta Praha), všetky regióny okrem dvoch v Poľsku (Dolnośląskie a región hlavného mesta Mazowieckie), všetky regióny okrem jedného v Rumunsku (región hlavného mesta Bucureşti-Ilfov) a dva regióny na Slovensku (Stredné Slovensko and Východné Slovensko); Menej ako polovicu priemeru EÚ-28 dosiahla produktivita práce aj v dvoch z troch pobaltských členských štátov (Lotyšsko a Litva).

Zdroje a dostupnosť údajov

ESA 2010

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia ESA 2010 (v angličtine) bola prijatá v máji 2013 a uplatňuje sa od septembra 2014. Toto je prvé vydanie regionálnej ročenky Eurostatu, v ktorom sa používa ESA 2010. Je dôležité poznamenať, že prechod na ESA 2010 bol súčasťou rozsiahlej celosvetovej iniciatívy, keďže ESA 2010 je náprotivkom Systému národných účtov Organizácie spojených národov z roku 2008 a je s ním v úplnom súlade (2008 SNA) (v angličtine).

ESA 2010 stanovuje harmonizovanú metodiku, ktorá by sa mala používať na zostavovanie národných a regionálnych účtov v EÚ. Zabezpečuje, aby sa ekonomická štatistika za členské štáty EÚ zostavovala konzistentným, porovnateľným, spoľahlivým a aktuálnym spôsobom. Právny základ pre túto štatistiku tvorí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (č. 549/2013)}.

ESA 2010 bola zrevidovaná s cieľom zohľadniť rad zmien, ktoré ovplyvnili hospodársky vývoj v posledných rokoch, najmä: čoraz dôležitejšia úloha, ktorú zohrávajú informačné a komunikačné technológie; rastúci význam nehmotných aktív, produktov a služieb duševného vlastníctva; a ekonomická globalizácia. Nová metodika okrem iného zohľadňuje aj výdavky na zbraňové systémy (počítajú sa ako investície) a obsahuje podrobnejšiu analýzu penzijných systémov. V mnohých prípadoch je najvýznamnejšou metodickou zmenou, pokiaľ ide o jej vplyv na základný ukazovateľ HDP, kapitalizácia výdavkov na výskum a vývoj (VaV).

Na regionálnej úrovni možno rozlišovať dva typy účinkov :

vplyv zmien na vnútroštátnej úrovni, kde medzi regiónmi nie sú osobitné rozdiely – napríklad zaradenie výdavkov na zbraňové systémy viedlo k zmenám regionálneho HDP, ktoré sa prejavili vo všetkých regiónoch rovnako.
vplyv zmien, ktorých výsledkom sú regionálne rozdiely – napríklad výdavky na VaV sa považujú za investície, čo pravdepodobne zvýši regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa, keďže regióny s vysokými výdavkami na VaV sú obvykle relatívne „bohaté“.

Upozorňujeme, že zmeny súvisiace s uplatňovaním ESA 2010 nemali žiadny vplyv na prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov podľa viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020; o týchto príspevkoch sa rozhodlo už v roku 2012 na základe údajov o regionálnom HDP za referenčné roky 2007 – 2009.

Ďalšie informácie o prechode od systému ESA 95 na systém ESA 2010 sa nachádzajú na webovej stránke Eurostatu (v angličtine).

Pokrytie

Štatistika z regionálnych ekonomických účtov sa prekladá najmä za regióny na úrovni NUTS 2. Údaje za Nemecko sú k dispozícii iba za regióny na úrovni NUTS 1 a za Švajčiarsko iba na celoštátnej úrovni. Najnovšia dostupná štatistika za nórske regióny sa vzťahuje na rok 2012.

Upozorňujeme, že za všetky regióny nie sú k dispozícii úplné časové rady: mapy, ktoré zobrazujú vývoj v čase, by sa preto mali analyzovať veľmi opatrne; v poznámkach pod čiarou sa uvádzajú všetky odchýlky od štandardného pokrytia.

Definície ukazovateľov

Hrubý domáci produkt (HDP)

HDP je základným meradlom celkového zdravotného stavu ekonomiky krajiny. Ide o agregované meradlo produkcie, ktoré sa rovná súčtu hrubej pridanej hodnoty všetkých rezidentských inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú zapojené do výroby, plus akékoľvek dane a mínus akékoľvek subvencie na výrobky nezahrnuté v hodnote ich produkcie. Hrubá pridaná hodnota je rozdiel medzi produkciou a medzispotrebou.

HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o konkurencieschopnosti a produktivite národnej/regionálnej ekonomiky. Tento ukazovateľ však do určitej miery závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť.

Hrubá pridaná hodnota

Hrubá pridaná hodnota v základných cenách je bilančnou položkou účtu produkcie národných účtov, ktorá je definovaná ako produkcia v základných cenách mínus medzispotreba v kúpnych cenách. Základná cena je suma prijatá výrobcom od kupujúceho za jednotku výrobku mínus akákoľvek daň z produktu plus akákoľvek subvencia na produkt.

Hrubá pridaná hodnota sa môže členiť podľa činností: suma hrubej pridanej hodnoty v základných cenách za všetky činnosti plus dane z produktov mínus subvencie na produkty sa rovná HDP. Najviac agregovaná úroveň analýzy NACE Rev. 2 obsahuje 10 položiek, ktoré však boli na účely tohto článku agregované do týchto položiek:

poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov (sekcia A NACE),
priemysel (sekcie B – E NACE),
stavebníctvo (sekcia F NACE),
veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby (sekcie G – N NACE), ktoré sa v tomto článku uvádzajú ako trhové služby,
verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné služby a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcie O – U NACE), ktoré sa v tomto článku uvádzajú ako verejná správa a ostatné služby.

Kontext

Meranie hospodárskeho rozvoja

Hospodársky rozvoj sa obvykle vyjadruje na základe HDP, ktorý sa v regionálnom kontexte môže použiť na meranie makroekonomickej aktivity a rastu a ako základ pre porovnania medzi regiónmi. HDP je okrem toho dôležitým ukazovateľom z politického hľadiska, keďže zohráva dôležitú úlohu pri stanovení výšky príspevku, ktorý by mal každý členský štát EÚ platiť do jej rozpočtu, zatiaľ čo trojročné priemery HDP sa používajú pri rozhodovaní o tom, ktoré z regiónov sú oprávnené na získanie podpory zo štrukturálnych fondov EÚ.

HDP na obyvateľa sa často považuje za náhradný ukazovateľ celkovej životnej úrovne. Keďže však predstavuje len jeden zdroj informácií, nemal by sa používať na podporu politických diskusií, pretože nezohľadňuje externality ako environmentálna udržateľnosť alebo sociálna inklúzia, ktoré sa čoraz viac považujú za dôležité faktory kvality života.

Tejto záležitosti sa venovali viaceré medzinárodné iniciatívy a v auguste 2009 Európska komisia prijala oznámenie s názvom Viac ako HDP: meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009) 433 v konečnom znení), v ktorom bolo načrtnutých niekoľko opatrení na zlepšenie merania HDP alebo jeho doplnenie. Uvádza sa v ňom, že je jednoznačne potrebné doplniť HDP o štatistiku, ktorá zohľadňuje iné hospodárske, sociálne a environmentálne záležitosti, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí blahobyt jednotlivcov. Najnovší vývoj v oblasti týchto doplňujúcich ukazovateľov sa podrobnejšie rozpracúva v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Progress on ‘GDP and beyond’ actions (v angličtine) (SWD(2013) 303 final), v ktorom sa potvrdzuje verejný záujem o širšie opatrenia v oblasti HDP vrátane opatrení na regionálnej a miestnej úrovni. Ďalšie informácie o kvalite života nájdete v tomto článku (v angličtine).

Hospodárske politiky

Regionálne nerovnosti vyplývajú z množstva faktorov, ako napríklad: z geografickej vzdialenosti alebo riedkeho osídlenia, spoločenských a hospodárskych zmien alebo z problémov zdedených z minulých hospodárskych systémov. Tieto nerovnosti sa môžu prejavovať, okrem iného, v podobe sociálnej deprivácie, nedostatočnej kvality zdravotnej starostlivosti alebo vzdelania, vyššej nezamestnanosti alebo nedostatočnej infraštruktúry.

Regionálna politika EÚ sa zameriava na podporu rozsiahlejšej stratégie Európa 2020. Regionálna politika EÚ je určená na posilňovanie solidarity a súdržnosti, aby mohol každý región využiť svoj plný potenciál, zlepšovať svoju konkurencieschopnosť a zamestnanosť a aby životná úroveň „chudobnejších“ regiónov čo najrýchlejšie dosiahla priemer EÚ.

Politika súdržnosti

Viac než jedna tretina rozpočtu EÚ je vyhradená pre politiku súdržnosti, ktorá sa zameriava na odstránenie ekonomických, sociálnych a územných nerovností v EÚ, napríklad tým, že pomáha pri reštrukturalizácii upadajúcich priemyselných oblastí alebo diverzifikovaní vidieckych oblastí. Regionálna politika EÚ sa tým snaží podporiť regióny, aby sa stali viac konkurencieschopné, posilniť hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Regionálna politika EÚ je investičnou politikou, ktorá podporuje vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zlepšenú kvalitu života a udržateľný rozvoj.

Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa politika súdržnosti EÚ opätovne zamerala (v angličtine) na cieľ čo najviac ovplyvniť rast a zamestnanosť. Počas tohto obdobia sa bude do regiónov EÚ investovať spolu 351 miliárd EUR. Investície budú pokračovať vo všetkých regiónoch, prijali sa však politické reformy, ktorými sa mení úroveň podpory podľa tejto klasifikácie:

menej rozvinuté regióny (HDP < 75 % priemeru EÚ-27),
prechodné regióny (HDP 75 % – 90 % priemeru krajín EÚ-27) a
viac rozvinuté regióny (HDP > 90 % priemeru EÚ-27).

Regionálna politika EÚ má za úlohu pomáhať každému regiónu pri dosahovaní plného potenciálu prostredníctvom zlepšovania konkurencieschopnosti a zlepšovania životnej úrovne najchudobnejších regiónov na priemer EÚ (konvergencia). Regionálna hospodárska politika má za cieľ podporovať investície do regiónov prostredníctvom zlepšovania dostupnosti, poskytovania kvalitných služieb a ochrany životného prostredia, a tým podporovať inovácie, podnikanie a vytváranie pracovných miest, ale zároveň prekonávať nerovnosti, ktoré sa môžu prejavovať v sociálnej deprivácii, nedostatočnom bývaní, vzdelávaní a zdravotnej starostlivosti, vyššej nezamestnanosti alebo nedostatočnej infraštruktúre.

Podpora zamestnanosti, rastu a investícií

V roku 2014 Európska komisia stanovila ako svoju najvyššiu prioritu „podporu zamestnanosti, rastu a investícií“. Ide o dôležitú novú iniciatívu, ktorá má aktivovať verejné a súkromné investície tak, že sa zameria na rozvoj infraštruktúry, ako je širokopásmový internet, energetické siete a doprava. Európska komisia vo svojom oznámení s názvom „Investičný plán pre Európu“ (COM(2014) 0903 final) zdôraznila úlohu, ktorú by členské štáty a regionálne orgány mali zohrávať, aby čo najefektívnejšie čerpali zo štrukturálnych fondov EÚ a využili celý rad finančných nástrojov vo forme pôžičiek, kapitálu a záruk.