Statistics Explained

Štatistika osobnej dopravy

Revision as of 17:25, 25 October 2019 by Piirtju (talk | contribs)


Údaje extrahované v máji 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: január 2020.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Zaujalo nás

Najdôležitejším dopravným prostriedkom na dopravu cestujúcich vo všetkých členských štátoch bol osobný automobil.
Najrušnejším letiskom v EÚ z hľadiska počtu cestujúcich bolo v roku 2016 londýnske letisko Heathrow.
[[File:Air passenger transport 2016.xlsx]]

Air passenger transport, 2016 (passengers per inhabitant)

  • Note: total passengers carried (arrivals and departures for national and international). The EU aggregate excludes the double-counting impact of passengers flying between EU countries.
  • Turkey: not available.


Tento článok obsahuje informácie o súčasnej situácii a najnovšom vývoji štatistiky osobnej dopravy v Európskej únii (EÚ) založené na najnovších dostupných údajoch. Poskytujú sa v ňom informácie o rôznych druhoch dopravy, ako je cestná, železničná, letecká a námorná doprava. Spomedzi nich je hlavným dopravným prostriedkomosobné auto, čo vyplýva z túžby po väčšej mobilite a flexibilite. Vysoká miera využívania osobného auta ako dopravného prostriedku spôsobuje v mnohých mestských oblastiach a na mnohých hlavných dopravných tepnách v EÚ zvýšené preťaženie a znečistenie.


Celý článok

Rozdelenie dopravy podľa druhu

V roku 2015 sa osobné autá podieľali na 83,1 % vnútrozemskej osobnej dopravy v EÚ28, pričom autokary, autobusy a trolejbusy (9,2 %) a osobné vlaky (7,7 %) zabezpečovali menej ako desatinu všetkej dopravy (meranej podľa počtu vnútrozemských osobokilometrov najazdených v jednotlivých druhoch dopravy) – pozri obrázok 1.

Obrázok 1: Rozdelenie vnútrozemskej osobnej dopravy podľa druhu, 2015
(% celkového počtu osobokilometrov vo vnútrozemskej osobnej doprave)
Zdroj: Eurostat (tran_hv_psmod)

Zďaleka najdôležitejším druhom dopravy cestujúcich vo všetkých členských štátoch bol osobný automobil. V Portugalsku a Litve sa osobné autá v roku 2015 podieľali takmer na 90 % všetkej osobnej dopravy. Jedinými štátmi, v ktorých bol podiel osobných automobilov nižší ako tri štvrtiny, bola Česká republika a Maďarsko. V prípade Maďarska sa táto skutočnosť odráža v najvyššom podiele autokarov a autobusov spomedzi všetkých členských štátov, ako aj vo vysokom podiele prepravy cestujúcich vlakmi. Členskými štátmi s najvyšším podielom prepravy cestujúcich vlakom boli Rakúsko (12,0 %) a Holandsko (10,8 %). Dosiahnutá úroveň však bola oveľa nižšia ako vo Švajčiarsku (krajina EZVO), v ktorom sa v roku 2015 prepravovalo vlakom 19,1 % všetkých cestujúcich.

Relatívny rast osobnej dopravy a hospodárstva

Rast vnútrozemskej osobnej dopravy v EÚ28 bol v období rokov 2005 až 2015 vo všeobecnosti o 4,0 % pomalší než rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách. Treba poznamenať, že ukazovateľ, ktorým sa opisuje vzťah vnútrozemskej osobnej dopravy k HDP vyjadrenému v stálych cenách, sa týka len vnútrozemskej dopravy autom, autokarom, autobusom a trolejbusom alebo vlakom. Významnú časť medzinárodnej osobnej dopravy tvoria aj služby námornej a leteckej osobnej dopravy. V niektorých krajinách môžu hrať dôležitú úlohu aj vnútroštátne (domáce) služby námornej a leteckej osobnej dopravy. Námorná a letecká osobná doprava sa však v tomto ukazovateli nezohľadňuje.

Obrázok 2: Zmena indexu vnútrozemskej osobnej dopravy v pomere k HDP, 2005 – 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (tran_hv_pstra)

Miera zmeny HDP v stálych cenách bola v tesnej väčšine členských štátov EÚ v období rokov 2005 až 2015 vyššia ako miera zmeny vnútrozemskej osobnej dopravy. To viedlo k zníženiu pomeru osobnej dopravy a HDP v stálych cenách – pozri obrázok 2. Najväčší pokles zaznamenali Litva (43,5 %) a Slovensko (31,5 %). Opačnú situáciu zaznamenalo 13 členských štátov, a to najmä Grécko a Cyprus, v menšej miere Bulharsko a Estónsko, kde došlo k výraznému rastu osobnej dopravy a/alebo hospodársky rozvoj bol slabý. Spomedzi tretích krajín, ktoré sa uvádzajú na obrázku 2, sa index vnútrozemskej osobnej dopravy v pomere k HDP počas príslušného obdobia zvýšil v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Nórsku a na Islande a naopak sa znížil vo Švajčiarsku.

Cestujúci v cestnej doprave

Spomedzi členských štátov EÚ hrali osobné autá v roku 2015 najdôležitejšiu úlohu v Portugalsku, kde sa podieľali na 89,4 % osobnej dopravy, a v Litve (89,2 %). Vo väčšine členských štátov sa podiel osobných áut pohyboval v rozpätí 80,0 % až 90,0 %, hoci v siedmich členských štátoch, najmä v Maďarsku (68,2 %), bol nižší. Ešte nižší podiel zaznamenalo Turecko (67,6 %). — pozri obrázok 1. Relatívny význam autokarov, autobusov a trolejbusov presiahol jednu pätinu vnútrozemskej osobnej dopravy v Maďarsku (22,3 %), čo bol najvyšší podiel spomedzi všetkých členských štátov EÚ v roku 2015, ešte vyššie číslo zaznamenalo Turecko (30,7 %). V ostatných 18 členských štátoch tento podiel dosahoval 10,0 % až 20,0 %. Najnižší podiel autokarov, autobusov a trolejbusov bol v Holandsku (3,0 %). — pozri obrázok 1.

Cestujúci v železničnej doprave

V roku 2015 predstavovali vlaky viac než jednu desatinu celej vnútrozemskej osobnej dopravy v Rakúsku a Holandsku, ako aj vo Švajčiarsku. V tom istom čase klesol podiel vlakovej dopravy pod úroveň 2,0 % v Estónsku, Grécku a Litve, ako aj v Turecku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na Cypre, Malte a Islande neexistujú žiadne železničné trate — pozri obrázok 1.

Na základe najnovších dostupných údajov (vo všeobecnosti za rok 2016) sa na vnútroštátnych železničných sieťach v EÚ precestovalo 401 miliárd osobokilometrov (vrátane údajov za rok 2015 týkajúcich sa Dánska a za rok 2014 týkajúcich sa Maďarska; okrem Belgicka a Holandska). Údaj bol výrazne vyšší ako 22 miliárd osobokilometrov precestovaných na medzinárodných cestách (porovnanie je založené na rovnakej dostupnosti údajov) — pozri tabuľku 1.

Tabuľka 1: Železničná osobná doprava, 2014 – 2016
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepkm) a (demo_gind)

Takmer tri štvrtiny (72 %) celkovej železničnej dopravy v EÚ (vnútroštátnej a medzinárodnej spolu, okrem Belgicka a Holandska) sa realizovali v jednom zo štyroch najväčších členských štátov EÚ: v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve a Taliansku. Francúzsko a Nemecko spoločne tvorili 43 % celkového objemu vnútroštátnej železničnej dopravy v EÚ a 71 % medzinárodnej železničnej dopravy. Počet medzinárodných osobokilometrov, ktoré precestovali cestujúci vo Francúzsku v roku 2016, bol v porovnaní s Nemeckom viac než dvojnásobný. Nemecko zasa zaznamenalo viac ako dvojnásobok osobokilometrov než Spojené kráľovstvo.

S cieľom porovnať relatívnu dôležitosť železničnej dopravy medzi jednotlivými krajinami možno údaje normalizovať vyjadrením úrovne toku cestujúcich vo vzťahu k obyvateľstvu (údaje sú znázornené na pravej strane tabuľky 1 a na obrázku 3). Precestované vzdialenosti na vnútroštátnej železničnej sieti v Rakúsku, vo Švédsku, Francúzsku, v Nemecku, Dánsku (údaje za rok 2015) a Spojenom kráľovstve dosiahli v roku 2016 v priemere viac ako 1 000 osobokilometrov na obyvateľa, čo bolo o dosť menej ako úroveň zaznamenaná vo Švajčiarsku (2 231 osobokilometrov na obyvateľa). Na druhej strane najnižšie priemerné vzdialenosti precestované na vnútroštátnych železničných sieťach v členských štátoch EÚ v roku 2016 boli zaznamenané v Grécku (110 osobokilometrov na obyvateľa) a v Litve (93 osobokilometrov na obyvateľa). Precestované vzdialenosti v Turecku (54 osobokilometrov na obyvateľa) a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (40 osobokilometrov na obyvateľa) boli ešte nižšie.

Obrázok 3: Železničná osobná doprava, 2016
(v osobokilometroch na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepkm) a (demo_gind)

Pokiaľ ide o medzinárodnú železničnú dopravu, úroveň nad 100 osobokilometrov na obyvateľa vykázali v roku 2016 len tieto členské štáty EÚ: Luxembursko (215 osobokilometrov na obyvateľa), Francúzsko (162 osobokilometrov na obyvateľa) a Česká republika (116 osobokilometrov na obyvateľa). Uvedená úroveň bola prekročená aj vo Švajčiarsku (110 osobokilometrov na obyvateľa). Tieto údaje môžu okrem iného vyplývať z blízkosti medzinárodných hraníc, významu medzinárodných migrujúcich pracovníkov v rámci pracovnej sily, prístupu k vysokorýchlostným železničným spojeniam, ako aj zo skutočnosti, či cez konkrétnu krajinu prechádzajú medzinárodné dopravné koridory.

Cestujúci v leteckej doprave

Najrušnejším letiskom v EÚ28 z hľadiska počtu cestujúcich bolo v roku 2016 londýnske letisko Heathrow so 76 miliónmi cestujúcich, ktorí naň prileteli alebo z neho odleteli. Heathrow bolo konštantne najrušnejším letiskom v EÚ od začiatku časového radu v roku 1993. S istým odstupom nasledovalo parížske letisko Charles de Gaulle (66 miliónov), amsterdamské letisko Schiphol (64 miliónov) a letisko vo Frankfurte (61 miliónov) — pozri obrázok 4. Rovnaké štyri letiská sú najväčšie v EÚ od roku 2011, keď sa letisko Amsterdam Schiphol posunulo z piateho na štvrté miesto.

Výrazná väčšina cestujúcich prechádzajúca cez štyri najpoužívanejšie letiská v EÚ letela na medzinárodných letoch: najnižší podiel takýchto letov bol zaznamenaný na letisku vo Frankfurte (88,6 % medzinárodné), v prípade amsterdamského letiska Schiphol sa podiel zvýšil na 100,0 %. Naopak na vnútroštátnych (domácich) letoch bolo v roku 2016 prepravených 28,7 % zo 49 miliónov cestujúcich na piatom najrušnejšom letisku v EÚ, konkrétne letisku Adolfa Suáreza Madrid-Barajas. Pomerne vysoké podiely cestujúcich na vnútroštátnych letoch boli aj na letisko a z letiska Paríž Orly (45,3 %), Rím Fiumicino (30,0 %) a Barcelona (26,9 %).

Obrázok 4: 15 najväčších letísk v EÚ28, 2016
(v miliónoch prepravených cestujúcich, ktorí nastúpili a vystúpili)
Zdroj: Eurostat (avia_paoa)

Pokiaľ ide o EÚ28 ako celok, v roku 2016 bolo prepravených 1,9 cestujúceho v leteckej doprave na obyvateľa. Najvyšší počet cestujúcich v leteckej doprave uviedlo Spojené kráľovstvo – 3,8 cestujúceho na obyvateľa. V pomere k počtu obyvateľov bola dôležitosť leteckej dopravy v roku 2016 osobitne vysoká na dovolenkových ostrovoch Malta a Cyprus (11,2 a 10,5 cestujúceho na obyvateľa), ako aj na Islande (20,3 cestujúceho na obyvateľa) a v Nórsku (7,2 cestujúceho na obyvateľa). Najnižšie podiely boli v roku 2016 zaznamenané v desiatich východných alebo pobaltských členských štátoch, pričom každý z nich uviedol menej ako 2,0 cestujúceho v leteckej doprave na obyvateľa.

Obrázok 5: Letecká osobná doprava, 2006 a 2016
(počet cestujúcich na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (avia_paoc) a (demo_gind)

Cestujúci v námornej doprave

Počet cestujúcich v námornej doprave, ktorí cestovali cez prístavy v EÚ28, sa v roku 2016 takmer nezmenil v porovnaní s rokom 2006. V roku 2016 bolo v EÚ28 ako celku zaznamenaných 0,8 cestujúceho v námornej doprave na obyvateľa, zatiaľ čo v roku 2006 príslušný podiel dosiahol 0,9 cestujúceho na obyvateľa.

Obrázok 6: Námorná osobná doprava, 2006 a 2016
(počet cestujúcich na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (mar_pa_aa) a (demo_gind)

V pomere k počtu obyvateľov jednotlivých krajín bola dôležitosť námornej osobnej dopravy v roku 2016 osobitne vysoká na Malte (23,5 cestujúceho v námornej doprave na obyvateľa). Za Maltou nasledovali zo značným odstupom Estónsko (10,9 cestujúceho/obyvateľa), Dánsko (7,3 cestujúceho/obyvateľa), Chorvátsko (7,1 cestujúceho/obyvateľa) a Grécko (6,1 cestujúceho/obyvateľa). Vo zvyšných členských štátoch EÚ (s výnimkou Fínska, Švédska a Talianska) bol počet cestujúcich v námornej doprave na obyvateľa v roku 2016 menej ako 0,6 osoby. Treba poznamenať, že Česká republika, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko sú vnútrozemské členské štáty, a teda prirodzene nemajú žiadnu námornú dopravu.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Väčšina štatistík vnútrozemskej osobnej dopravy vo vykazujúcich krajinách je založená na pohyboch vozidiel bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla alebo plavidla („zásada teritoriality“). Meranie osobokilometrov (osobokilometer vyjadruje prepravu jedného cestujúceho na vzdialenosť jedného kilometra) sa preto vo všeobecnosti považuje za spoľahlivejšie, keďže pri rátaní cestujúcich vzniká väčšie riziko dvojitého započítania, a to najmä v medzinárodnej doprave. Metodika merania cestnej osobnej dopravy nie je medzi členskými štátmi EÚ harmonizovaná.

V rámci rozdelenia druhov vnútrozemskej osobnej dopravy sa rozoznáva preprava osobným autom, autokarom, autobusom či trolejbusom a vlakom. Vo všeobecnosti ide o pohyby na vnútroštátnom území bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla. Rozdelenie osobnej dopravy podľa druhu sa vymedzuje ako podiel každého druhu dopravy (v percentách) na základe údajov vyjadrených v osobokilometroch. Na účel tohto článku sa zo súhrnu vnútrozemskej osobnej dopravy vylučujú služby domácej leteckej a vodnej dopravy (vnútrozemská letecká a námorná doprava).

Úroveň vnútrozemskej osobnej dopravy (meranej v osobokilometroch) môže byť vyjadrená aj v pomere k HDP, v tomto článku sa daný ukazovateľ uvádza na základe HDP vyjadreného v stálych cenách za referenčný rok 2005. Týmto ukazovateľom sa poskytujú informácie o vzťahu medzi dopytom cestujúcich a veľkosťou hospodárstva a umožňuje sa monitorovanie vývoja dopytu po osobnej doprave v pomere k hospodárskemu rastu.

Cestujúci v železničnej doprave

Cestujúci v železničnej doprave je každá osoba, okrem členov posádky vlaku, ktorá cestuje železnicou. Údaje o cestujúcich v železničnej osobnej doprave nie sú relevantné v prípade Malty a Cypru (alebo Islandu), keďže v týchto krajinách nie sú železnice. Ročná štatistika cestujúcich vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave sa vo všeobecnosti týka iba väčších železničných dopravných podnikov, hoci v niektorých krajinách majú zavedené podrobné vykazovanie pre všetkých prevádzkovateľov železničnej dopravy.

Cestujúci v leteckej doprave

Štatistika leteckej dopravy sa týka vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy, ktorá sa meria prostredníctvom počtu prepravených cestujúcich, pričom informácie o nich sa zbierajú pri príletoch a odletoch. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých cestujúcich na konkrétnom lete, ktorí sa na každom jednotlivom úseku letu počítajú len raz, nie opakovane. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých platiacich a neplatiacich cestujúcich, ktorých cesta sa začína alebo končí na vykazujúcom letisku, ako aj prestupujúcich cestujúcich, ktorí na vykazujúcom letisku nastupujú na let alebo let opúšťajú, okrem priamych tranzitných cestujúcich. Štatistiky leteckej dopravy sa zbierajú mesačne, štvrťročne a ročne, hoci v tomto článku sa uvádzajú len ročné údaje. Štatistiky leteckej osobnej dopravy zahŕňajú aj počet komerčných osobných letov, ako aj informácie týkajúce sa jednotlivých trás a počtu dostupných sedadiel. Od roku 2003 sú ročné údaje dostupné vo väčšine členských štátov EÚ.

Cestujúci v námornej doprave

Údaje o námornej doprave sú vo všeobecnosti dostupné od roku 2001, hoci niektoré členské štáty EÚ poskytujú údaje už od roku 1997. Štatistiku námornej dopravy nezasielajú Česká republika, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko ani Slovensko, keďže ide o vnútrozemské krajiny, ktoré nemajú námornú dopravu. To sa týka aj Lichtenštajnska a Švajčiarska.

Námorný cestujúci sa vymedzuje ako osoba, ktorá vykonáva cestu po mori na obchodnej lodi. Za cestujúcich sa nepovažuje obslužný personál ani neplatiaci členovia posádky, ktorí cestujú, ale neplnia pracovné úlohy. Vylúčené sú aj deti v náručí. Dvojité započítanie môže vzniknúť, keď údaje vykazuje prístav nalodenia aj prístav vylodenia. To je pri námornej doprave cestujúcich pomerne bežné, keďže vo všeobecnosti ide o dopravu na pomerne krátke vzdialenosti.

Kontext

Cieľom dopravnej politiky EÚ je zabezpečiť, aby cestujúci mohli využívať niektoré základné normy zaobchádzania v prípade, že cestujú v rámci EÚ. Cestujúci už majú istý rozsah práv, ktoré sa vzťahujú na rozličné oblasti, ako sú: informácie o ceste, rezervácie a ceny lístkov, škody na batožine, meškania a zrušenie ciest alebo problémy s balíkmi dovolenkových služieb. S ohľadom na to EÚ prijíma právne predpisy na ochranu práv cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy:

  • nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov; v marci 2013 Európska komisia navrhla revíziu tohto nariadenia [COM(2013) 130 final] s cieľom objasniť nezrozumiteľné oblasti, zaviesť nové práva (napríklad vo vzťahu k reorganizácii), posilniť dohľad nad leteckými dopravcami a vyrovnať finančné bremená,
  • nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave,
  • nariadenie (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave,
  • nariadenie (EÚ) č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave.

Prijali sa aj osobitné ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby cestujúci so zníženou mobilitou mali k dispozícii potrebné zariadenia a aby im nebola nespravodlivo odmietnutá doprava.

V decembri 2011 Európska komisia prijala dokument {{Template:EurLex|code=CELEX:52011DC0898:SK:NOT|title=Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy } [COM(2011) 898 final]. V oznámení uznala úsilie vynaložené na zavedenie opatrení na ochranu cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, uviedla však, že plný rozsah práv sa nevykonáva. Oznámenie je zamerané na konsolidáciu existujúcej práce a posun k súdržnejšiemu, účinnejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práv spolu s lepšou informovanosťou cestujúcich.

V marci 2011 Európska komisia prijala bielu knihu Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje [COM(2011) 144 final]. Táto komplexná stratégia obsahuje plán 40 konkrétnych opatrení s cieľom vybudovať počas desiatich rokov konkurencieschopný dopravný systém, ktorý je zameraný na zvýšenie mobility v kľúčových oblastiach a na podporu rastu a zamestnanosti.

Viac podrobností o návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa iniciatív v oblasti dopravnej politiky sa uvádza v úvodnom článku o doprave v EÚ.

Priamy prístup

Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Vizualizácie




Transport, volume and modal split (t_tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tsdtr240)
Modal split of passenger transport (tsdtr210)
Railway transport (t_rail)
Rail transport of passengers (ttr00015)
Air transport (t_avia)
Air transport of passengers (ttr00012)
Multimodal data (tran)
Transport, volume and modal split (tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tran_hv_pstra)
Modal split of passenger transport (tran_hv_psmod)
Railway transport (rail)
Railway transport measurement - passengers (rail_pa)
Road transport (road)
Road transport measurement - passengers (road_pa)
Maritime transport (mar)
Maritime transport - passengers - detailed annual and quarterly results (mar_pa)
Air transport (avia)
Air transport measurement - passengers (avia_pa)

Referenčné príručky

Metodologické poznámky

Súbory metadát ESMS


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Passenger_transport_statistics/sk&oldid=456769"