Štatistika osobnej dopravy

Údaje z júna 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2020.

Zaujalo nás

Viac ako 9,6 miliardy cestujúcich použilo v EÚ na prepravu vnútroštátne železničné siete.

Počet cestujúcich v leteckej osobnej doprave presiahol v roku 2017 na úrovni EÚ po prvý raz 1 miliardu.

Námorní cestujúci nalodení a vylodení vo všetkých prístavoch, EÚ28, 2002 – 2017

V tomto článku sa uvádzajú podrobné informácie o súčasnej situácii a najnovšom vývoji štatistiky osobnej dopravy v Európskej únii (EÚ) na základe najnovších dostupných údajov. Poskytujú sa v ňom informácie o rôznych druhoch dopravy, ako je cestná, železničná, letecká a námorná doprava. Spomedzi nich je hlavným dopravným prostriedkom osobné auto, čo vyplýva z túžby po väčšej mobilite a flexibilite. Vysoká miera využívania osobného auta ako dopravného prostriedku spôsobuje v mnohých mestských oblastiach a na mnohých hlavných dopravných tepnách v EÚ zvýšené preťaženie a znečistenie.

Celý článok

Rozdelenie vnútrozemskej dopravy cestujúcich podľa druhu dopravy

Na obrázku 1 je znázornené, že osobné autá sa v roku 2016 v EÚ podieľali na 82,9 % vnútrozemskej osobnej dopravy, pričom autokary, autobusy a trolejbusy (9,4 %), ako aj osobné vlaky (7,7 %) zabezpečovali menej ako desatinu všetkej dopravy (meranej podľa počtu vnútrozemských osobokilometrov najazdených v jednotlivých druhoch dopravy).

Obrázok 1: Rozdelenie vnútrozemskej osobnej dopravy podľa druhu, 2016
(% podiel na počte osobokilometrov)
Zdroj: Eurostat (tran_hv_psmod)

Zďaleka najdôležitejším druhom dopravy cestujúcich vo všetkých členských štátoch EÚ bol osobný automobil. V Litve a Portugalsku sa osobné autá v roku 2016 podieľali takmer na 90 % všetkej osobnej dopravy. Jedinými členskými štátmi EÚ, v ktorých bol podiel osobných automobilov nižší ako tri štvrtiny, boli Slovensko, Česko a Maďarsko. V prípade Maďarska sa to odrazilo na najvyššom podiele autokarov a autobusov (21,7 %) medzi členskými štátmi EÚ. Ešte vyšší podiel sa zaznamenal v Turecku (28,5 %). Najnižší podiel autokarov, autobusov a trolejbusov bol v Holandsku (3,0 %).

Členskými štátmi EÚ s najvyšším podielom prepravy cestujúcich vlakom boli Rakúsko (12,1 %) a Holandsko (11,0 %). Dosiahnutá úroveň však bola oveľa nižšia ako vo Švajčiarsku (krajina EZVO), v ktorom sa v roku 2016 prepravovalo vlakom 19,8 % všetkých cestujúcich. V tom istom čase bol podiel vlakovej dopravy na úrovni 2,0 % v Estónsku a Slovinsku a pod ňou v Grécku a Litve, ako aj v Severnom Macedónsku a Turecku.

Cestujúci v železničnej doprave

Pokiaľ ide o železničnú dopravu, na vnútroštátnych železničných sieťach cestovalo v EÚ v roku 2017 viac ako 9,6 miliardy cestujúcich (tabuľka 1). Je potrebné poznamenať, že vo všetkých krajinách predstavovala medzinárodná doprava menej ako 8 % celkovej dopravy okrem Luxemburska, kde predstavovala 28 %.

Celkom šestnásť členských štátov EÚ vykázalo nárast celkového počtu prepravených cestujúcich v rokoch 2016 a 2017. Najväčší nárast sa zaznamenal v Rumunsku (+14,4 %), na Slovensku (+8,3 %) a v Estónsku (+7,3 %). Počet prepravených cestujúcich sa naopak znížil o 4,7 % v Slovinsku. Mimo EÚ zaznamenali veľký pokles osobnej železničnej dopravy Čierna Hora (–27,9 %) a Severné Macedónsko (–24,5 %).

Tabuľka 1: Osobná železničná doprava podľa druhu dopravy, 2016 – 2017
(v tisícoch cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepas)

Pri pohľade na vývoj medzinárodnej dopravy v rokoch 2016 a 2017 zaznamenalo najväčší nárast Bulharsko (+52,3 %), Poľsko (+35,5 %), Španielsko (+24,0 %) a Fínsko (+21,0 %). Najväčší pokles naopak zaznamenalo Taliansko (–10,0 %) a Rumunsko (–7,6 %). Pokiaľ ide o vývoj vnútroštátnej dopravy, najväčší nárast zaznamenalo Rumunsko (+14,5 %) a Litva (+7,7 %), pričom Slovinsko zaznamenalo najväčší pokles (–4,8 %).

S cieľom porovnať relatívnu dôležitosť železničnej dopravy medzi jednotlivými krajinami možno údaje normalizovať vyjadrením úrovne toku cestujúcich vo vzťahu k obyvateľstvu (obrázok 2). Precestované vzdialenosti na vnútroštátnej železničnej sieti v Rakúsku, vo Francúzsku, Švédsku, v Nemecku, Dánsku a Spojenom kráľovstve dosiahli v roku 2017 v priemere viac ako 1 000 osobokilometrov na obyvateľa, čo bolo o dosť menej ako úroveň zaznamenaná vo Švajčiarsku (2 211 osobokilometrov na obyvateľa). Na druhej strane najnižšie priemerné vzdialenosti precestované na vnútroštátnych železničných sieťach v členských štátoch EÚ v roku 2017 boli zaznamenané v Grécku (103 osobokilometrov na obyvateľa) a v Litve (107 osobokilometrov na obyvateľa). Precestované vzdialenosti v kandidátskych krajinách Turecko (56 osobokilometrov na obyvateľa) a Severné Macedónsko (28 osobokilometrov na obyvateľa) boli ešte nižšie.

Obrázok 2: Osobná železničná doprava podľa druhu dopravy, 2017
(v osobokilometroch na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepas) a (demo_gind)

Pokiaľ ide o medzinárodnú železničnú dopravu, jedinými členskými štátmi EÚ, ktoré v roku 2017 vykázali úrovne presahujúce 100 osobokilometrov na obyvateľa boli Luxembursko (219 osobokilometrov na obyvateľa), Francúzsko (145 osobokilometrov na obyvateľa) a Česko (136 osobokilometrov na obyvateľa). Uvedená úroveň bola prekročená aj v krajine EZVO vo Švajčiarsku (110 osobokilometrov na obyvateľa). Tieto údaje môžu okrem iného vyplývať z blízkosti medzinárodných hraníc, významu medzinárodných migrujúcich pracovníkov v rámci pracovnej sily, prístupu k vysokorýchlostným železničným spojeniam, ako aj zo skutočnosti, či cez konkrétnu krajinu prechádzajú medzinárodné dopravné koridory.

Cestujúci v leteckej doprave

Celkový počet prepravených cestujúcich v leteckej doprave presiahol v roku 2017 na úrovni EÚ po prvý raz 1 miliardu (obrázok 3). Členským štátom EÚ s najvyšším počtom cestujúcich v roku 2017 bolo Spojené kráľovstvo (265 miliónov cestujúcich), za ním nasledovalo Nemecko (212 miliónov cestujúcich) a Španielsko (210 miliónov cestujúcich). Prvých päť krajín predstavovalo dve tretiny celkovej leteckej dopravy EÚ. Na druhej strane Slovinsko zaznamenalo 1,7 milióna cestujúcich.

Takmer polovica osobnej leteckej dopravy pripadla na lety vnútri EÚ (47 %), pričom vnútroštátne lety predstavovali 17 % a lety mimo EÚ a 36 % leteckej osobnej dopravy. Vo všetkých krajinách najvyšší podiel pripadá na lety vnútri EÚ – od 45 % v prípade Francúzska po 92 % v prípade Malty. Pokiaľ ide o dopravu mimo EÚ, najvyšší podiel zaznamenalo Slovinsko (40 %) a najnižší Malta (8 %). Podiel vnútroštátnej dopravy bol vyšší než podiel dopravy mimo EÚ len v Taliansku (22 %), vo Švédsku (20 %) a v Španielsku (17 %).

Obrázok 3: Osobná letecká doprava podľa druhu dopravy, 2017
(v miliónoch prepravených cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (avia_paoc)

Najrušnejším letiskom v EÚ z hľadiska prepravených cestujúcich bolo v roku 2017 londýnske letisko Heathrow so 78 miliónmi cestujúcich, ktorí naň prileteli alebo z neho odleteli (obrázok 4). Heathrow bolo konštantne najrušnejším letiskom v EÚ od začiatku časového radu v roku 1993. S istým odstupom nasledovalo parížske letisko Charles de Gaulle (69 miliónov), amsterdamské letisko Schiphol (68 miliónov) a letisko vo Frankfurte (64 miliónov). Rovnaké štyri letiská sú najväčšie v EÚ od roku 2011, keď sa letisko Amsterdam Schiphol posunulo z piateho na štvrté miesto.

Výrazná väčšina cestujúcich prechádzajúca cez štyri najpoužívanejšie letiská v EÚ letela na medzinárodných letoch: najnižší podiel takýchto letov bol zaznamenaný na letisku vo Frankfurte (88,7 %), v prípade amsterdamského letiska Schiphol sa podiel zvýšil na 100,0 %. Naopak na vnútroštátnych letoch bolo v roku 2017 prepravených 28,3 % z 52 miliónov cestujúcich na piatom najrušnejšom letisku v EÚ, konkrétne letisku Adolfa Suáreza Madrid-Barajas. Pomerne vysoké podiely cestujúcich na vnútroštátnych letoch boli aj na letisko a z letiska Paríž Orly (44,3 %), Rím Fiumicino (28,1 %) a Barcelona (27,1 %).

Obrázok 4: 15 najväčších letísk v EÚ28, 2017
(v miliónoch prepravených cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (avia_paoa)

Mapa 1 znázorňuje niektoré prvky leteckej dopravy cestujúcich mimo EÚ. Na celosvetovej úrovni sú partnerským regiónom s najväčším nárastom dopravy cestujúcich EÚ (38 % medzi rokom 2016 a 2017) tzv. ázijské republiky bývalého Sovietskeho zväzu. Najvyšší a trvalý pokles v prípade Austrálie – 4,1 % – by mohol byť čiastočne spojený s nárastom letov na Blízky a Stredný východ (+9,8 %), čo znamená, že viac cestujúcich lieta do Austrálie s prestupom na letiskách na Blízkom a Strednom východe. Po viacerých rokoch poklesu sa zaznamenal výrazný nárast aj v prípade severnej Afriky (+19,5 %).

Mapa 1: Osobná letecká doprava mimo EÚ28, EÚ28, 2017
Zdroj: Eurostat (avia_paexcc)

Cestujúci v námornej doprave

Pokiaľ ide o námornú dopravu, celkový počet cestujúcich, ktorí nastúpili a vystúpili v prístavoch EÚ, sa v roku 2017 odhaduje na takmer 415 miliónov, čo predstavuje nárast o 4,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom (obrázok 5). Na rozdiel od pohybu tovaru, kde bolo v prístavoch EÚ vyložených zhruba 60 % a naložených 40 % tovaru, je rozdiel medzi počtom cestujúcich, ktorí sa v prístavoch EÚ vyloďujú (prichádzajúci cestujúci) a naloďujú (odchádzajúci cestujúci) vo všeobecnosti malý. To odráža skutočnosť, že osobná námorná doprava v Európe sa prevádzkuje najmä prostredníctvom vnútroštátnych alebo vnútroúnijných trajektových služieb a tí istí cestujúci sa započítavajú do štatistiky cestujúcich prechádzajúcich prístavom dvakrát (raz, keď nastúpia na trajekt v jednom prístave EÚ a druhý raz, keď z neho vystúpia v inom prístave EÚ).

Obrázok 5: Cestujúci v námornej doprave nalodení a vylodení vo všetkých prístavoch, EÚ28, 2002 – 2017
(v miliónoch)
Zdroj: Eurostat (mar_mp_aa_cph)

Talianske prístavy vybavili takmer 74 miliónov a grécke prístavy takmer 70 miliónov cestujúcich v námornej doprave, čo v súhrne predstavuje 35 % celkového počtu cestujúcich, ktorí sa nalodili a vylodili v roku 2017 v prístavoch EÚ. Taliansko a Grécko sú teda aj naďalej najdôležitejšími krajinami, pokiaľ teda ide o osobnú námornú dopravu v EÚ. Obe krajiny zaznamenali podstatný nárast počtu nalodených a vylodených cestujúcich v porovnaní s rokom 2016 (+9,8 % v prípade Talianska a +7,3 % v prípade Grécka). Za týmito krajinami nasledovalo Dánsko s takmer 43 miliónmi nalodených a vylodených cestujúcich v roku 2017, čo predstavuje nárast o 3,1 % oproti roku 2016.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali v roku 2017 najväčší pomerný nárast osobnej námornej dopravy Lotyšsko (+37,5 %), Slovinsko (+33,0 %), Rumunsko (+25,0 % z nízkej východiskovej úrovne), Cyprus (+22,8 %) a Belgicko (+13,7 %), ako aj Island (+68,4 %). Naopak len päť krajín vykázalo v roku 2017 v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles. Najväčší pomerný pokles zaznamenalo Bulharsko (–28,0 % z nízkej východiskovej úrovne).

Tabuľka 2: Cestujúci v námornej doprave nalodení a vylodení vo všetkých prístavoch, 2014 – 2017
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (mar_mp_aa) a (mar_mp_aa_cphd)

Hoci cestujúci na výletných plavbách tvorili len 3,4 % celkového počtu cestujúcich, ktorí sa nalodili a vylodili v prístavoch EÚ v roku 2017, títo cestujúci zohrávajú dôležitú úlohu v prístavoch a krajinách, v ktorých sa sústreďujú výletné plavby. Takmer 80 % z celkového počtu cestujúcich na výletných plavbách, ktorí sa nalodili a vylodili v európskych prístavoch v roku 2017, sa nalodili, resp. vylodili v prístavoch jednej z týchto štyroch krajín: Taliansko, Španielsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo. Do týchto údajov nie sú zahrnutí cestujúci zúčastňujúci sa na jednodňových výletných plavbách v prístavoch EÚ.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Väčšina štatistík vnútrozemskej osobnej dopravy vo vykazujúcich krajinách je založená na pohyboch vozidiel bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla alebo plavidla („zásada teritoriality“). Meranie osobokilometrov (osobokilometer vyjadruje prepravu jedného cestujúceho na vzdialenosť jedného kilometra) sa preto vo všeobecnosti považuje za spoľahlivejšie, keďže pri rátaní cestujúcich vzniká väčšie riziko dvojitého započítania, a to najmä v medzinárodnej doprave. Metodika merania cestnej osobnej dopravy nie je medzi členskými štátmi EÚ harmonizovaná.

V rámci rozdelenia druhov vnútrozemskej osobnej dopravy sa rozoznáva preprava osobným autom, autokarom, autobusom či trolejbusom a vlakom. Vo všeobecnosti ide o pohyby na vnútroštátnom území bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla. Rozdelenie osobnej dopravy podľa druhu sa vymedzuje ako podiel každého druhu dopravy (v percentách) na základe údajov vyjadrených v osobokilometroch. Na účel tohto článku sa zo súhrnu vnútrozemskej osobnej dopravy vylučujú služby domácej leteckej a vodnej dopravy (vnútrozemská letecká a námorná doprava).

Úroveň vnútrozemskej osobnej dopravy (meranej v osobokilometroch) môže byť vyjadrená aj v pomere k HDP, v tomto článku sa daný ukazovateľ uvádza na základe HDP vyjadreného v stálych cenách za referenčný rok 2005. Týmto ukazovateľom sa poskytujú informácie o vzťahu medzi dopytom cestujúcich a veľkosťou hospodárstva a umožňuje sa monitorovanie vývoja dopytu po osobnej doprave v pomere k hospodárskemu rastu.

Cestujúci v železničnej doprave

Cestujúci v železničnej doprave je každá osoba, okrem členov posádky vlaku, ktorá cestuje železnicou. Údaje o cestujúcich v železničnej osobnej doprave nie sú relevantné v prípade Malty a Cypru (alebo Islandu), keďže v týchto krajinách nie sú železnice. Ročná štatistika cestujúcich vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave sa vo všeobecnosti týka iba väčších železničných dopravných podnikov, hoci v niektorých krajinách majú zavedené podrobné vykazovanie pre všetkých prevádzkovateľov železničnej dopravy.

Cestujúci v leteckej doprave

Štatistika leteckej dopravy sa týka vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy, ktorá sa meria prostredníctvom počtu prepravených cestujúcich, pričom informácie o nich sa zbierajú pri príletoch a odletoch. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých cestujúcich na konkrétnom lete, ktorí sa na každom jednotlivom úseku letu počítajú len raz, nie opakovane. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých platiacich a neplatiacich cestujúcich, ktorých cesta sa začína alebo končí na vykazujúcom letisku, ako aj prestupujúcich cestujúcich, ktorí na vykazujúcom letisku nastupujú na let alebo let opúšťajú, okrem priamych tranzitných cestujúcich. Štatistiky leteckej dopravy sa zbierajú mesačne, štvrťročne a ročne, hoci v tomto článku sa uvádzajú len ročné údaje. Štatistiky leteckej osobnej dopravy zahŕňajú aj počet komerčných osobných letov, ako aj informácie týkajúce sa jednotlivých trás a počtu dostupných sedadiel. Od roku 2003 sú ročné údaje dostupné vo väčšine členských štátov EÚ.

Cestujúci v námornej doprave

Údaje o námornej doprave sú vo všeobecnosti dostupné od roku 2001, hoci niektoré členské štáty EÚ poskytujú údaje už od roku 1997. Štatistiku námornej dopravy nezasielajú Česko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko ani Slovensko, keďže ide o vnútrozemské krajiny, ktoré nemajú námornú dopravu. To sa týka aj Lichtenštajnska a Švajčiarska.

Námorný cestujúci sa vymedzuje ako osoba, ktorá vykonáva cestu po mori na obchodnej lodi. Za cestujúcich sa nepovažuje obslužný personál ani neplatiaci členovia posádky, ktorí cestujú, ale neplnia pracovné úlohy. Vylúčené sú aj deti v náručí. Dvojité započítanie môže vzniknúť, keď údaje vykazuje prístav nalodenia aj prístav vylodenia. To je pri námornej doprave cestujúcich pomerne bežné, keďže vo všeobecnosti ide o dopravu na pomerne krátke vzdialenosti.

Kontext

Cieľom dopravnej politiky EÚ je zabezpečiť, aby cestujúci mohli využívať niektoré základné normy zaobchádzania v prípade, že cestujú v rámci EÚ. Cestujúci už majú istý rozsah práv, ktoré sa vzťahujú na rozličné oblasti, ako sú: informácie o ceste, rezervácie a ceny lístkov, škody na batožine, meškania a zrušenie ciest alebo problémy s balíkmi dovolenkových služieb. S ohľadom na to EÚ prijíma právne predpisy na ochranu práv cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy:

  • nariadenie 261/2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, v marci 2013 Európska komisia navrhla revíziu tohto nariadenia [COM(2013) 130 final] s cieľom objasniť nezrozumiteľné oblasti, zaviesť nové práva (napríklad vo vzťahu k reorganizácii), posilniť dohľad nad leteckými dopravcami a vyrovnať finančné bremená,
  • nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave,
  • nariadenie (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave,
  • nariadenie (EÚ) č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave.

Prijali sa aj osobitné ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby cestujúci so zníženou mobilitou mali k dispozícii potrebné zariadenia a aby im nebola nespravodlivo odmietnutá doprava.

V decembri 2011 Európska komisia prijala dokument Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy [COM(2011) 898 v konečnom znení]. V oznámení uznala úsilie vynaložené na zavedenie opatrení na ochranu cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, uviedla však, že plný rozsah práv sa nevykonáva. Oznámenie je zamerané na konsolidáciu existujúcej práce a posun k súdržnejšiemu, účinnejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práv spolu s lepšou informovanosťou cestujúcich.

V marci 2011 Európska komisia prijala bielu knihu Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje [COM(2011) 144 final]. Táto komplexná stratégia obsahuje plán 40 konkrétnych opatrení s cieľom vybudovať počas desiatich rokov konkurencieschopný dopravný systém, ktorý je zameraný na zvýšenie mobility v kľúčových oblastiach a na podporu rastu a zamestnanosti.

Viac podrobností o návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa iniciatív v oblasti dopravnej politiky sa uvádza v úvodnom článku o doprave v EÚ.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy





Transport, volume and modal split (t_tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tsdtr240)
Modal split of passenger transport (tsdtr210)
Railway transport (t_rail)
Rail transport of passengers (ttr00015)
Air transport (t_avia)
Air transport of passengers (ttr00012)
Multimodal data (tran)
Transport, volume and modal split (tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tran_hv_pstra)
Modal split of passenger transport (tran_hv_psmod)
Railway transport (rail)
Railway transport measurement - passengers (rail_pa)
Road transport (road)
Road transport measurement - passengers (road_pa)
Maritime transport (mar)
Maritime transport - passengers - detailed annual and quarterly results (mar_pa)
Air transport (avia)
Air transport measurement - passengers (avia_pa)

Referenčné príručky

Metodologické poznámky

Súbory metadát ESMS