Národné účty a HDP - Statistics Explained
    

Národné účty a HDP


Údaje extrahované v auguste 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: november 2021.

Zaujalo nás

HDP sa v EÚ27 v roku 2019 zvýšil, a to už šiesty rok po sebe. V eurozóne bol nárast zaznamenaný takisto šiesty rok po sebe.

Rozdielny štrukturálny vývoj za posledných desať rokov v EÚ27: klesol podiel stavebníctva a finančných a poisťovacích služieb na celkovej pridanej hodnote a zvýšil sa podiel podnikateľských služieb.

Ekonomika EÚ27 v roku 2019 zaznamenala šiesty rok za sebou ročný nárast investícií.

Rast reálneho HDP, 2009 – 2019

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, ktoré sú opísané v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom celkovej veľkosti ekonomiky, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je napríklad HDP na obyvateľa (per capita) – napríklad v eurách alebo očistený o rozdiely v cenových hladinách (vyjadrený v štandardoch kúpnej sily, PPS) — sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie hospodárskej konvergencie alebo divergencie v celej Európskej únii (EÚ).

Okrem toho vývoj špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údaje o rozdelení dôchodkov a úsporách môžu poskytnúť hodnotný pohľad na hlavné hybné sily ekonomickej činnosti a poslúžiť ako základ na vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie konkrétnych politík EÚ.

Tento článok sa každoročne zverejňuje s ročnými údajmi. Toto vydanie z roku 2020 opisuje len situáciu do roku 2019. Z tohto dôvodu budú prvé zistenia akýchkoľvek dôsledkov súvisiacich s ochorením COVID-19 k dispozícii až vo vydaní článku v roku 2021, pričom plný rozsah krízy sa ukáže až v neskorších vydaniach.

Celý článok

Vývoj HDP v EÚ27: rast od roku 2014

Dôsledkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ27 v roku 2009 (pozri obrázok 1), po ktorej v roku 2010 nasledovalo oživenie. Kríza sa začala najskôr v Japonsku a Spojených štátoch amerických, pričom záporná ročná miera zmeny HDP (v reálnom vyjadrení) bola zaznamenaná už v roku 2008, v roku 2009 sa prehĺbila a následne v roku 2010 zvýšila. Naproti tomu hospodárska produkcia Číny (vrátane Hongkongu) ďalej rýchlo rástla aj v čase krízy (každý rok takmer o 10 %), v nasledujúcich rokoch sa rast trochu spomalil, ale aj tak bol naďalej oveľa vyšší ako v ostatných ekonomikách znázornených na obrázku 1.

Príznaky krízy sa v EÚ27 prejavovali už v roku 2008, keď značne klesla miera rastu HDP a následne sa v roku 2009 reálny HDP znížil o 4,3 %. Oživenie v EÚ27 sa prejavilo zvýšením indexu HDP (založeného na reťazených objemoch) o 2,2 % v roku 2010 a ďalším zvýšením o 1,8 % v roku 2011. HDP následne v roku 2012 klesol o 0,7 % a zmena v roku 2013 bola zanedbateľná, pričom v roku 2014 sa opäť zaznamenala kladná miera zmeny (1,6 %). Od roku 2015 do roku 2018 bol rast pomerne stabilný, keď každý rok predstavoval od 2,0 % do 2,8 %. V roku 2019 rast spomalil, keďže EÚ27 zaznamenala skutočný rast HDP vo výške 1,5 %.

V eurozóne (EZ19) boli zaznamenané miery zmeny podobné zmenám zaznamenaným v EÚ27: poklesy zaznamenané v rokoch 2009 a 2012 boli výraznejšie (–4,5 % a –0,9 %) ako v EÚ27 a pokles z roku 2012 sa udržal až do roku 2013 (–0,2 %), zatiaľ čo v EÚ27 v roku 2013 nedošlo k žiadnej zmene. Hoci v eurozóne bol zaznamenaný rast v každom roku, keď bol zaznamenaný rast aj v EÚ27, miera rastu v eurozóne však bola zvyčajne o 0,1 alebo 0,2 percentuálneho bodu nižšia. Rast reálneho HDP bol v eurozóne v rokoch 2009 až 2019 teda o niečo slabší než v EÚ27 ako celku.

Obrázok 1: Miera zmeny reálneho HDP, 2009 – 2019
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

V rámci EÚ sa prejavili veľké rozdiely rastu reálneho HDP, a to v priebehu času aj medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ (pozri tabuľku 1). Po poklese vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Poľska v roku 2009 sa v roku 2010 obnovil hospodársky rast v 23 členských štátoch, pričom rast sa zaznamenal v 23 členských štátoch aj v roku 2011. V roku 2012 sa však tento vývoj zmenil, keďže hospodársky rozvoj oznámila len viac ako polovica (14) členských štátov, pričom v ostatných členských štátoch hospodárska produkcia klesla. Väčšia väčšina členských štátov následne opäť zaznamenala rast, pričom počet krajín s kladnou mierou zmeny dosiahol v roku 2013 16 a v roku 2014 stúpol na 23 a v rokoch 2015 a 2016 na 26. Všetkých 27 členských štátov zaznamenalo v roku 2017 kladnú mieru zmeny (prvýkrát od roku 2007), a rovnako aj v roku 2018 a 2019. Jediným členským štátom so zápornou mierou zmeny v rokoch 2015 a 2016 bolo Grécko, ktoré zaznamenalo pokles o 0,4 % a 0,2 % po náraste o 0,7 % v roku 2014 a piatich po sebe nasledujúcich poklesoch hospodárskej produkcie v rokoch 2009 až 2013.

Tabuľka 1: Miera zmeny reálneho HDP, 2009 – 2019
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Najvyššia ročná miera rastu reálneho HDP v roku 2019 bola zaznamenaná v Írsku (5,6 %), Maďarsku (4,9 %) a na Malte (4,7 %), zatiaľ čo najnižšiu mieru zmeny zaznamenalo Nemecko (0,6 %) a Taliansko (0,3 %).

Priemerný ročný rast HDP za posledné desaťročie v EÚ27 predstavoval 1,6 % a v eurozóne 1,4 %

V priebehu celého obdobia uvedeného v tabuľke 1 nepretržite vykazovalo kladné miery zmeny Poľsko, ako aj Albánsko, Kosovo* (údaje z rokov 2009 – 2018) a Čína (údaje z rokov 2009 – 2018) spomedzi tretích krajín uvedených v tabuľke. V roku 2019 zaznamenalo kladnú mieru zmeny desiaty rok za sebou Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Litva, Malta a Slovensko, ako aj Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švajčiarsko a Spojené štáty americké. Turecko zaznamenalo v roku 2018 deviatu kladnú ročnú mieru zmeny bez prerušenia.

Z analýzy vývoja za minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy sa celková výkonnosť ekonomík členských štátov EÚ znížila. Priemerná ročná miera rastu v období 2009 – 2019 dosiahla v EÚ27 úroveň 1,6 % a v eurozóne (EZ19) 1,4 % (pozri tabuľku 1). Najvyšší rast spomedzi členských štátov (podľa tohto meradla) dosiahlo Írsko (priemerný ročný rast 6,0 %, ktorý zahŕňa mimoriadny nárast v roku 2015 vyplývajúci z činností nadnárodných podnikov), za ktorým nasledovala Malta (5,7 %), Estónsko (3,7 %), Poľsko (3,6 %) a Litva (3,5 %; treba poznamenať, že tu došlo k zlomu časového radu). Naproti tomu ročný priemerný rast bol v Portugalsku a Taliansku nižší ako 1,0 % a celkový vývoj reálneho HDP bol v období 2009 – 2019 v Grécku záporný.

Pri porovnávaní jednotlivých krajín sa často používajú štandardy kúpnej sily (PPS), ktoré predstavujú hodnoty upravené tak, aby zohľadňovali rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Údaje uvedené na obrázkoch 2 a 3 a v tabuľke 2 sú vyjadrené v bežných cenách a nemali by sa používať na výpočet mier zmeny z dôvodu inflácie a výkyvov menových kurzov.

V roku 2019 dosiahol HDP v EÚ27 hodnotu 13,9 bilióna PPS (13 900 miliárd PPS) – pričom v prípade EÚ27 sa jeden PPS rovná jednému euru. To znamená, že HDP EÚ27 vyjadrený v PPS bol každý rok od roku 2009 do roku 2019 nižší ako HDP USA (ako je zobrazené na obrázku 2; upozorňujeme však, že údaje v PPS sú určené na porovnanie medzi krajinami, a nie na porovnanie v priebehu času, keďže ich z metodických dôvodov nemožno považovať za časové rady). Je zaujímavé, že Čína mávala historicky nižšiu hospodársku produkciu než EÚ27 alebo USA, ale táto situácia sa zmenila v dôsledku rýchlej transformácie a nepretržitého rozmachu čínskej ekonomiky. V roku 2013 dosiahol čínsky HDP vyjadrený v PPS po prvýkrát vyššiu úroveň, ako bola zaznamenaná za EÚ27. V roku 2016 bol čínsky HDP vyjadrený v PPS podobný tomu, ktorý bol zaznamenaný v Spojených štátoch amerických, a v roku 2017 presiahol úroveň USA (táto situácia sa udržala až doteraz).

Obrázok 2: HDP v bežných trhových cenách, 2009 – 2019
(v mld. PPS)
Zdroj: Eurostat (prc_ppp_ind)

V roku 2019 predstavoval podiel Nemecka na HDP EÚ27 vyjadrenom v PPS viac ako jednu pätinu

Podiel eurozóny v roku 2019 predstavoval 81,1 % HDP EÚ27 (vyjadrenom v PPS), čo znamená pokles v porovnaní s úrovňou 83,2 % v roku 2009. V roku 2019 dosiahol súčet štyroch najväčších hospodárstiev EÚ27 (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko) o niečo viac ako tri pätiny (60,7 %) HDP EÚ27, čo bolo o 2,0 percentuálneho bodu menej než pred desiatimi rokmi (v roku 2009). V roku 2019 pripadalo len na samotné Nemecko 22,4 % HDP EÚ27, čo je zvýšenie oproti 21,5 % v roku 2009. Podiely ostatných troch najväčších členských štátov poklesli v období 2009 až 2019, a to o 1,8 percentuálneho bodu v Taliansku, 1,0 percentuálneho bodu v Španielsku a 0,1 percentuálneho bodu vo Francúzsku.

V roku 2019 dosiahla priemerná hodnota HDP na obyvateľa 31 100 v EÚ27

Pri hodnotení životnej úrovne sa zvyčajne používa HDP na obyvateľa, inými slovami, HDP upravené podľa veľkosti ekonomiky z hľadiska počtu obyvateľov: v roku 2019 počet obyvateľov EÚ27 predstavoval 448 miliónov. Priemerný HDP na obyvateľa (v bežných cenách) v EÚ27 bol v roku 2019 na úrovni 31 100 EUR. Hodnoty vyjadrené v PPS sú očistené o rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Relatívne postavenie jednotlivých krajín možno vyjadriť porovnaním s priemerom EÚ27, ktorý je stanovený na 100 (pozri pravú polovicu tabuľky 2). Podľa tohto meradla bola najvyššia hodnota spomedzi členských štátov EÚ27 zaznamenaná v Luxembursku, kde HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS predstavoval približne 2,6-násobok priemeru EÚ27 v roku 2019 (čo možno čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu v Bulharsku predstavoval HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS len viac ako polovicu priemeru EÚ27.

Tabuľka 2: HDP v bežných trhových cenách, 2009 a 2017 – 2019
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Vývoj údajov v PPS počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii životnej úrovne. Väčšina členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, sa posunula z úrovne pod priemerom EÚ27 v roku 2009 na úroveň, ktorá sa približuje priemeru EÚ27 v roku 2019, a to napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy – pozri obrázok 3. Výnimkou bol Cyprus, keďže poklesol z hodnoty nad priemerom EÚ27 (106 % priemeru EÚ27 v roku 2009) na pozíciu pod týmto priemerom (89 %). Spomedzi starších členských štátov sa z pozície nad priemerom EÚ27 na pozíciu pod týmto priemerom dostali aj Taliansko a Španielsko. Grécko a Portugalsko klesli ešte nižšie pod priemer EÚ-27. Dánsko, Nemecko a Luxembursko sa posunuli ešte vyššie nad priemer EÚ27, pričom najvýraznejší posun zaznamenalo Írsko. Zostávajúce členské štáty EÚ15 – Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko a Holandsko – v roku 2019 klesli z úrovne nad priemerom EÚ27, v ktorej sa nachádzali v roku 2009, na úroveň, ktorá sa blíži priemeru EÚ27 (stále však nad ním).

Obrázok 3: HDP na obyvateľa v bežných trhových cenách, 2009 a 2019
(EÚ27 = 100; na základe PPS na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Hrubá pridaná hodnota v EÚ27 podľa ekonomických činností

Približne tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty EÚ27 v roku 2019 vznikli v sektore služieb

Pokiaľ ide o HDP z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 je znázornený prehľad relatívneho významu desiatich ekonomických činností (vymedzených podľa NACE Rev. 2), pokiaľ ide o ich podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote v základných bežných cenách.

Od roku 2009 do roku 2019 sa podiel priemyslu na pridanej hodnote v EÚ27 zvýšil o 0,7 percentuálneho bodu na 19,7 %, čím predstihol veľkoobchod a maloobchod, dopravu, ubytovacie a stravovacie služby ako najväčšie z týchto desiatich činností. Podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote vo veľkoobchode a v maloobchode, doprave, ubytovacích a stravovacích službách bol v roku 2019 rovnaký ako v roku 2009 na úrovni 19,3 %. Najväčší nárast, a to o 1,1 percentuálneho bodu z 10,2 % na 11,3 %, zaznamenali odborné, vedecké a technické, ako aj administratívne a podporné služby (ďalej len podnikateľské služby), ktoré sa stali štvrtou najväčšou činnosťou, keď predbehli činnosti v oblasti nehnuteľností. Jedinými ďalšími činnosťami, ktoré zaznamenali zvýšenie podielu, boli informačné a komunikačné služby (o 0,3 percentuálneho bodu na 5,0 %) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (o 0,1 percentuálneho bodu na 1,8 %).

Treťou najväčšou činnosťou v roku 2019 (z hľadiska hrubej pridanej hodnoty) boli verejná správa a obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc, ktorých podiel na celkovej pridanej hodnote poklesol o 0,6 percentuálneho bodu a v roku 2019 dosiahol úroveň 18,7 %. Ďalšími činnosťami, ktoré zaznamenali podobne veľký pokles podielu produkcie, bolo stavebníctvo (o 0,6 percentuálneho bodu na 5,6 %) a finančné a poisťovacie služby (o 0,7 percentuálneho bodu na 4,5 %). Obe zvyšné aktivity zaznamenali menší pokles podielu produkcie: podiel činností v oblasti nehnuteľností poklesol o 0,1 percentuálneho bodu na 10,8 %, čím sa presunuli zo štvrtej na piatu najväčšiu činnosť; druhý najmenší podiel (pred poľnohospodárstvom, lesníctvom a rybolovom) pripadal na umelecké, zábavné a iné služby, ktorý klesol o 0,3 percentuálneho bodu na 3,3 %.

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v bežných základných cenách, 2009 a 2019
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ27 v roku 2019 predstavoval 72,9 % v porovnaní so 73,2 % v roku 2009. Služby mali pomerne významné postavenie najmä v Luxembursku, na Malte a Cypre, vo Francúzsku, v Grécku, Holandsku, Belgicku a Portugalsku, kde predstavovali aspoň tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty. Naproti tomu sa podiel služieb pohyboval od 61 % až 66 % v Írsku, Česku, Rumunsku, Poľsku, na Slovensku, v Slovinsku a Maďarsku, pričom vo všetkých týchto krajinách boli zaznamenané pomerne vysoké podiely priemyslu.

Zmeny vývoja ekonomických činností za posledné desaťročie

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy, ako sú technologické zmeny, vývoj relatívnych cien či outsourcing a globalizácia, ktoré často vedú k tomu, že sa priemyselná výroba a niektoré služby (ktoré možno poskytovať na diaľku, napríklad online alebo prostredníctvom telefonických centier) presúvajú do regiónov s nižšími nákladmi práce, a to v EÚ27 i mimo nej. Okrem toho viacero činností výrazne zasiahla celosvetová finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky, ale pri väčšine činností došlo k hlavnému vplyvu krízy v období 2007 – 2009, inými slovami pred časovými radmi zobrazenými na obrázkoch 4 a 5.

V období 2009 – 2014 produkcia poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu v EÚ27 kolísala, pričom miera zmeny sa pohybovala od –4,7 % do 5,4 %. Následne boli zmeny menej výrazné, s poklesom v roku 2015 o 0,7 % a v roku 2016 o 1,1 %, potom v období 2017 – 2019 nasledovali tri relatívne malé nárasty (0,4 % – 1,3 %). Celková produkcia bola v roku 2019 o 5,0 % vyššia ako v roku 2009. Priemyselná produkcia EÚ27 sa v období 2009 – 2011, keď sa odvetvie zotavilo z krízy, zvýšila o 11,9 %, ale v období 2011 – 2013 poklesla o 2,3 %. Následne priemyselná produkcia počas ďalších štyroch rokov rástla pomerne rýchlym tempom (s ročným nárastom od 2,4 % do 3,3 %) a v roku 2018 pomalším tempom (1,9 %), pričom v roku 2019 došlo k poklesu o 0,5 %. Priemyselná produkcia bola v roku 2019 o 24,5 % vyššia ako v roku 2009. Najväčší a najdlhší pokles po kríze zaznamenalo stavebníctvo, kde produkcia v celej EÚ27 klesla o 14,9 % v období 2009 – 2013 (pričom sa znížila už v rokoch 2008 a 2009), keď produkcia počas tohto obdobia klesala každý rok. To znamená, že nárast o 1,6 %, ktorý stavebníctvo zaznamenalo v roku 2015 (v roku 2014 nedošlo k žiadnej zmene), bol prvým ročným rastom za osem rokov a za ním nasledoval rast od 1,3 % do 3,8 % až do roku 2019. Produkcia v stavebníctve napriek nedávnemu obdobiu pretrvávajúceho rastu v roku 2019 bola o 3,4 % nižšia ako v roku 2009 (a teda podstatne nižšia ako pred začiatkom krízy).

V období 2009 – 2019 zaznamenali každoročne kladnú ročnú mieru zmeny dve činnosti v oblasti služieb – informačné a komunikačné služby a činnosti v oblasti nehnuteľností. Podobná situácia sa zaznamenala v oblasti podnikateľských služieb s výnimkou mierneho poklesu o 0,2 % v roku 2012, v prípade verejnej správy a obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci okrem roku 2012, keď nedošlo k žiadnej zmene, a roku 2013, keď došlo k malému poklesu o 0,1 %, ako aj v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb s výnimkou poklesu o 0,5 % v roku 2013. Spomedzi nich došlo k najrýchlejšiemu celkovému rastu v období 2009 – 2019 v oblasti informácií a komunikácií, keďže produkcia v roku 2019 bola o 48,9 % vyššia ako v roku 2009. K najpomalšiemu rastu došlo v prípade verejnej správy, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci (celkovo o 9,5 %). Obidve zostávajúce činnosti v oblasti služieb – finančné a poisťovacie činnosti, ako aj umelecké, zábavné a ostatné služby – zaznamenali tri roky poklesu produkcie v období 2009 – 2019 a relatívne mierny celkový rast o 5,4 %, resp. 4,8 %.

V roku 2019 bol v porovnaní s rokom 2018 v EÚ27 zaznamenaný rast hrubej pridanej hodnoty pri všetkých činnostiach okrem priemyslu. Činnosti, ktoré dosiahli najvýraznejší rast, zahŕňali informačné a komunikačné činnosti (3,9 %) a stavebníctvo (3,4 %). Priemyselná produkcia poklesla o 0,5 %, zatiaľ čo k najnižšiemu rastu medzi ostatnými činnosťami došlo v prípade poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (0,4 %).

Obrázok 4: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ27, 2009 – 2019
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)


Obrázok 5: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ27, 2009 – 2019
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Produktivita práce

S cieľom vylúčiť vplyv inflácie sa produktivita práce na osobu môže vypočítať na základe údajov očistených o zmeny cien. Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení (na základe reťazených objemov) za desaťročné obdobie od roku 2009 do roku 2019 vyplýva, že v EÚ27 došlo k zvýšeniu produktivity pri väčšine činností, pričom najväčšie prírastky zaznamenalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (celkovo až o 30,1 %), priemysel (24,3 %) a informačné a komunikačné služby (22,8 %) – pozri obrázok 6. Presné porovnanie úrovní produktivity práce v reálnych cenách medzi jednotlivými činnosťami je možné analyzovať len pre referenčný rok 2010 z dôvodu neaditivity reťazených objemov.

Obrázok 6: Reálna produktivita práce, EÚ27, 2009, 2014 a 2019
(tisíc EUR na zamestnanú osobu)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10) a (nama_10_a10e)

Ďalšie údaje o vývoji reálnej produktivity práce meranej buď na zamestnanú osobu, alebo na odpracovanú hodinu sú uvedené v tabuľke 4. Produktivita práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení sa od roku 2009 do roku 2019 zvýšila takmer vo všetkých členských štátoch EÚ27, pričom pokles zaznamenalo Grécko (nie sú k dispozícii žiadne údaje za Maltu). Za rovnaké obdobie sa produktivita práce na odpracovanú hodinu rovnako zvýšila aj vo všetkých členských štátoch EÚ27 okrem Grécka (opäť nie sú k dispozícii nijaké údaje za Maltu). Ak neberieme do úvahy členské štáty so zlomom v časovom rade (pozri tabuľku 4), najväčšie zvýšenie (v percentuálnom vyjadrení) reálnej produktivity práce podľa oboch týchto meradiel bolo zaznamenané v Rumunsku, Bulharsku, Estónsku a Lotyšsku, zatiaľ čo najnižšie bolo zaznamenané v Luxembursku a Taliansku.

Tabuľka 4: Reálna produktivita práce, 2009, 2014 a 2019
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_a10_e)

Výdavky na spotrebu

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ27 od roku 2009 do roku 2019 napriek miernemu poklesu v rokoch 2012 a 2013 v objemovom vyjadrení zvýšili o 10,8 % (pozri obrázok 7). Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy sa od roku 2009 do roku 2019 zvýšili o niečo pomalším tempom o 10,0 %. V rovnakom období bola tvorba hrubého kapitálu pomerne premenlivá: v období 2009 – 2011 vzrástla o 8,2 %, v období 2011 – 2013 klesla takmer o rovnakú hodnotu (8,1 %), a potom bol až do roku 2019 zaznamenaný stúpajúci trend, pričom v období 2013 – 2019 sa zvýšila o 26,9 %. V období 2009 – 2013, ako aj v roku 2017 bol rast vývozu vyšší ako rast dovozu, zatiaľ čo dovoz rástol rýchlejšie v piatich zo šiestich rokov v období 2014 – 2019. Medzi rokmi 2009 a 2019 sa vývoz celkovo zvýšil o 61,0 % a dovoz sa zvýšil o 55,3 %.

Obrázok 7: Vývoj reálnych výdavkov na spotrebu, tvorba hrubého kapitálu, vývoz a dovoz, EÚ27, 2009 – 2019
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam v EÚ27 sa po poklese v roku 2009 opäť zvýšili v roku 2010 (o 0,9 % v objemovom vyjadrení) a v roku 2011 (o 0,3 %) a potom znova klesli v roku 2012 (o 0,9 %) a 2013 (o 0,5 %). Následne tieto výdavky šesť rokov po sebe rástli, pričom nárast sa najskôr zrýchlil z 1,1 % na 2,2 % a potom sa v roku 2019 spomalil na 1,6 %.

V roku 2010 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ27 v objemovom vyjadrení spomalilo a v období 2011 – 2013 sa udržala pomerne stabilná miera zmeny (od –0,2 % do 0,4 %). K výraznejšiemu rastu opäť došlo od roku 2014 do roku 2019 (o 1,0 % až 2,0 %).

Investície

Tvorba hrubého fixného kapitálu EÚ27 sa napriek nárastu v roku 2011 (2,0 %) zo svojho prudkého poklesu v roku 2009 (–11,3 %) úplne nezotavila a v rokoch 2012 a 2013 sa vrátila k zápornej miere zmeny. Tvorba hrubého fixného kapitálu v EÚ27 sa však v období 2014 – 2019 zvýšila, pričom každý rok rástla o 2,1 % až 5,6 %.

Obrázok 8: Reálna ročná miera zmeny vo výdavkových zložkách HDP, EÚ27, 2009 – 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

V roku 2019 predstavoval podiel výdavkov domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam na spotrebe v bežných cenách 53,2 % HDP EÚ27, podiel tvorby hrubého fixného kapitálu bol 22,5 % a podiel výdavkov verejnej správy 20,6 %, zatiaľ čo saldo vývozu a dovozu tovaru a služieb dosahovalo 3,8 % (pozri obrázok 9).

Obrázok 9: Výdavkové zložky HDP v bežných trhových cenách, EÚ27, 2019
(% podiel na HDP)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp), (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Medzi členskými štátmi EÚ27 sa prejavili veľké rozdiely v intenzite investícií (pozri obrázok 10), čo čiastočne môže odzrkadľovať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky. Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu (v bežných cenách) na HDP bol v roku 2019 v EÚ27 na úrovni 22,1 % a v eurozóne takmer rovnaký (22,0 %). Zďaleka najvyšší bol v Írsku (45,6 %), zatiaľ čo podiel nad 25,0 % zaznamenali aj Maďarsko (28,6 %), Česko (26,2 %) a Estónsko (26,1 %). Doteraz najnižší podiel bol v Grécku (11,4 %).

Obrázok 10: Tvorba hrubého fixného kapitálu v bežných trhových cenách, 2019
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Ako vyplýva z tabuľky 5, prevažnú väčšinu investícií v EÚ27 realizoval súkromný sektor. V roku 2019 dosiahli investície podnikov a domácností 19,4 % HDP EÚ27, zatiaľ čo zodpovedajúci podiel v prípade investícií verejného sektora predstavoval 3,0 %. V pomere k HDP zaznamenali najvyšší podiel verejných investícií Maďarsko a Cyprus (obe 5,8 %; údaje za rok 2018), zatiaľ čo investície podnikateľského sektora boli najvyššie v Írsku (19,1 %; údaje za rok 2018), Česku (16,9 %) a vo Švédsku (16,4 %). Najvyššie investície domácností boli vo Fínsku (7,2 %) a na Cypre (7,1 %; údaje za rok 2018). Investície domácností (ako podiel na HDP) boli v roku 2018 výrazne nižšie ako v roku 2009 v Grécku, na Cypre, v Španielsku a Írsku, zatiaľ čo v Rumunsku boli výrazne vyššie (v roku 2019 oproti roku 2009).

Tabuľka 5: Investície v bežných trhových cenách, 2009, 2014 a 2019
(% podiel na HDP)
Zdroj: Eurostat (nasa_10_ki)

Dôchodky

Z analýzy HDP v rámci EÚ27 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancov, ktorých podiel na HDP v roku 2019 predstavoval 47,5 % v bežných trhových cenách. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov predstavoval 40,6 % HDP a podiel daní z produkcie a dovozu mínus subvencie 11,9 % (pozri obrázok 11). Najnižší podiel odmien zamestnancov na HDP malo Írsko (28,2 %), za ním nasledovalo Grécko (34,7 %), kým podiely na úrovni vyššej než 50,0 % boli zaznamenané v Slovinsku, vo Francúzsku, v Dánsku a Nemecku (kde podiel dosiahol najvyššiu úroveň 53,6 %). V prípade Írska je tento mimoriadne nízky podiel dôsledkom účinkov súvisiacich s globalizáciou.

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov v bežných trhových cenách, 2019
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Agregáty dôchodkov sa do roku 2011 zotavili zo strát, ku ktorým došlo počas finančnej a hospodárskej krízy. Dôchodky z odmien zamestnancov sa v EÚ27 v období 2009 – 2019 každoročne zvyšovali a za toto obdobie dosiahli 30,5 % (v bežných cenách). Hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky dosiahli takmer rovnaký celkový rast (o 29,9 %); toto zvýšenie pozostávalo z ročných zvýšení v každom roku okrem roku 2012. Dôchodky z daní z produkcie a dovozu sa v období 2009 – 2019 každý rok zvyšovali a viedli k celkovému rastu o 43,1 %.

Obrázok 12: Vývoj dôchodkov v bežných trhových cenách, EÚ27, 2009 – 2019
(2009 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu tvorili v roku 2019 aspoň polovicu HDP (v bežných trhových cenách) v 17 členských štátoch EÚ27. Tento podiel bol najvyšší v Grécku (65,2 %) a na Cypre (63,9 %). Naopak najnižší bol v Luxembursku (27,8 %), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (23 010 PPS) – pozri tabuľku 6 – dokonca aj po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi členskými štátmi.

Tabuľka 6: Výdavky domácností na spotrebu, 2009, 2014 a 2019
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_pc)

Okrem Luxemburska boli priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrené v PPS v roku 2019 pomerne vysoké v Rakúsku (19 990 PPS) a Nemecku (19 450 PPS). Naproti tomu Bulharsko bolo jediným členským štátom EÚ27, ktorý oznámil, že priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa boli nižšie ako 10 000 PPS.

Z analýzy reálneho vývoja priemerných výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrených v eurách (na základe indexu reťazených objemov) v období 2014 – 2019 vyplýva, že najrýchlejší rast zaznamenalo Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko a Litva. Rakúsko zaznamenalo najpomalší nárast výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa, od roku 2014 do roku 2019 v priemere každý rok o 0,4 %. Každoročný rast v priemere o takmer 1,0 % bol zaznamenaný aj v Luxembursku (0,5 %) a Grécku (0,8 %).

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia ESA 2010 bola prijatá v máji 2013 a používa sa od septembra 2014. Je v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty 2008 SNA. Upozorňujeme, že väčšina členských štátov EÚ27 vykonala revíziu referenčných hodnôt v auguste – októbri 2019. Ďalšie podrobnosti nájdete na webovom sídle Eurostatu, a najmä v tomto dokumente.

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné a finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú ročne a štvrťročne.

HDP je základným ukazovateľom v národných účtoch, ktorý je súhrnným vyjadrením ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou; výdavkovou metódou; dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa eliminuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa nemusia počítať s použitím trhových výmenných kurzov, ale môžu sa prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím parít kúpnej sily (PPP), ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny; týmto spôsobom sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ27 (stanovenému na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ27; tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročnej miery zmeny HDP s použitím reťazených objemových indexov (reálne zmeny) slúži na porovnanie dynamiky hospodárskeho vývoja jednak v priebehu času, jednak medzi rôzne veľkými hospodárstvami, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností. Na najvyššej agregovanej úrovni analýzy používanej v národných účtoch existuje desať položiek NACE: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné služby a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení.

Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania (reálne zmeny), inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien. Každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP na odpracovanú hodinu, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú veľké rozdiely medzi krajinami a činnosťami.

Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníkov, do ktorých si domácnosti zapisujú nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie tovaru a služieb, ako aj o druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa takto sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje každých päť rokov: posledným referenčným rokom, za ktorý sú v súčasnosti k dispozícii údaje, je rok 2015, aj keď (v čase vypracovania tejto správy) ešte nie sú k dispozícii údaje za dva členské štáty EÚ27 (Dánsko a Francúzsko).

Kontext

Európske inštitúcie, orgány verejnej správy, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých môžu prijímať rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a definícií umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých ekonomík, napr. vzájomnej závislosti ekonomík členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jedno z hlavných použití údajov národných účtov je spojené s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu hospodárstva, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov Európska centrálna banka (ECB). Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľké množstvo menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zvyšku ekonomiky.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti monitoruje hospodársky vývoj. Európska únia má ročný cyklus koordinácie hospodárskej politiky, ktorý sa nazýva európsky semester. Európska komisia každý rok pripravuje podrobnú analýzu plánov rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem členských štátov EÚ a poskytuje odporúčania pre jednotlivé krajiny na nasledujúcich 12 – 18 mesiacov.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti okrem toho vypracúva štyrikrát ročne (na jeseň, v zime, na jar a v lete) makroekonomické prognózy Európskej komisie (v angličtine) koordinované s každoročným cyklom európskeho semestra. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ, a často obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré tretie krajiny.

Ďalším všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficitu verejných financií a verejného dlhu v pomere k HDP. Viac informácií sa nachádza v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje národných a regionálnych účtov EÚ slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí je strategickou prioritou pre EÚ a členské štáty. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch ekonomiky EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy (v angličtine).

Európska komisia vykonáva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posudzovanie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne s použitím ekonomických účtov za poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ čoraz častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé ciele, či už záväzné alebo nie. V prípade niektorých z nich sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3,00 % HDP (čo je jeden z cieľov stratégie Európa 2020).

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná na hrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem použitia na stanovenie rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia Spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmedzeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci. Majú o ne záujem aj sociálni partneri, ako sú napr. predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Okrem toho slúžia aj výskumným pracovníkom a analytikom na analýzy hospodárskeho cyklu a dlhodobých hospodárskych cyklov a ich usúvzťažňovanie s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy





Main GDP aggregates (t_nama_10_ma)
Auxiliary indicators (population, GDP per capita and productivity) (t_nama_10_aux)
Basic breakdowns of main GDP aggregates and employment (by industry and by assets) (t_nama_10_bbr)
Detailed breakdowns of main GDP aggregates (by industry and consumption purpose) (t_nama_10_dbr)
Regional economic accounts - ESA 2010 (t_nama_10reg)
Main GDP aggregates (nama_10_ma)
Auxiliary indicators (population, GDP per capita and productivity) (nama_10_aux)
Basic breakdowns of main GDP aggregates and employment (by industry and by assets) (nama_10_bbr)
Detailed breakdowns of main GDP aggregates (by industry and consumption purpose) (nama_10_dbr)
Breakdowns of non-financial assets by type, industry and sector (nama_10_nfa)
Regional economic accounts (nama_10reg)

Poznámky

*Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.