Novinky na portáli


Nikdy príliš mladý na úspech

V mnohých európskych krajinách je na to, aby sa človek stal kvalifikovaným lekárom, potrebných niekedy až 10 rokov odbornej prípravy. Kandidáti musia často čakať niekoľko rokov na to, aby si zabezpečili bezpečné miesto výskumného pracovníka na klinike. V prípade manažérskych úloh je táto čakacia doba ešte dlhšia. Takéto zodpovedné pracovné miesta sú čoraz častejšie len nejakým vzdialeným snom väčšiny doktorov a dobrý zárobok je často nemožný pred 50. rokom života. 
 
Ako jedna z najlepších študentov na katedre Detskej a adolescentnej neuropsychiatrie na univerzite v Palerme v Taliansku Viviana Porcari vždy chcela získať bezprostredné skúsenosti v oblasti duševného zdravia a vykonávať prácu výskumnej pracovníčky. Viviane sa splnila dlhodobá túžba a jeden rok študovala psychiatriu na lekárskej fakulte Bostonskej univerzity (BUSM – Boston University School of Medicine) v Spojených štátoch, kde pracovala v špecializovanom „traumatickom centre“. Keďže mala možnosť sa sama dôkladne presvedčiť o amerických podmienkach a postupoch uplatňovaných v rámci starostlivosti o duševné zdravie, Viviane sa práca vo viackultúrnom prostredí páčila a bola nadšená z toho, že ju mohla vykonávať na najvyššej medzinárodnej úrovni.
 
Ako Viviana uvádza, po návrate do Talianska „objavila teplo starého kontinentu, ale zároveň aj pocit sklamania nad tým, aký je kariérny postup lekárov vo všeobecnosti pomalý“. S chuťou prijať ďalšiu profesionálnu výzvu začala Viviana hľadať nové pracovné príležitosti v zahraničí, tentoraz však v Európe. Len šesť mesiacov pred plánovaným ukončením svojho špecializovaného štúdia v Palerme sa dozvedela o náborovej kampani, ktorú pre talianskych psychiatrov spoločne organizovali EURES Pavia, Britské veľvyslanectvo v Ríme a South Essex Partnership NHS Foundation Trust (nadačný fond v rámci NHS v južnom Essexe). Okamžite sa obrátila na poradkyňu EURES a jednu z koordinátoriek náborovej kampane Auroru Scalora. Aurora pomohla Viviane s úpravou jej životopisu, pričom dôraz sa kládol na jej dobré kvalifikácie a príslušný profil, a pripravila ju na budúce interview.
 
Prvé Vivianine interview v angličtine prebehlo dobre a náklady na dvojdňový pobyt na klinike v Southend-on-Sea v Essexe (Spojené kráľovstvo) boli uhradené z nadačného fondu v rámci NHS (NHS Foundation Trust). Počas svojej návštevy mala možnosť si prezrieť toto zariadenie a stretnúť sa s hlavnými zamestnancami, ktorí zabezpečujú služby spojené so starostlivosťou o duševné zdravie v rámci daného okresu. Ako vraví, „páčila sa mi profesionalita zamestnancov kliniky, ako aj najmodernejšie lekárske technológie, ktoré požívali.“ „Mala som pocit, že Foundation Trust NHS by bolo ideálne pracovné prostredie a vtedy som vedela, že na to, aby som sa sem dostala, budem musieť tvrdo študovať, aby som prešla mojimi skúškami a záverečným interview.“
 
Počas ďalších šiestich mesiacov bola Viviana stále v kontakte s Aurorou Scalorovou, ktorá jej poskytovala aktuálne informácie o výberovom procese a činnostiach NHS Foundation Trust. Následne prišla posledná prekážka, ktorou bolo náročné záverečné interview, na ktorom Viviana mala 30 minút na zvládnutie otázok a uplatnenie svojich skúseností, ktoré získala počas svojho 11-ročného štúdia. Jej húževnatosť, dôsledná práca, odvaha a optimizmus sa konečne vyplatili a o niekoľko týždňov s potešením prijala správu, že získala miesto.+
 
„Som skutočne nadšená prácou, ktorú robím na klinike v Southend-on-Sea v Essexe. Zapísala som sa na dodatočný program v oblasti porúch spôsobených posttraumatickým stresom (Post Traumatic Stress Disorder) a zakrátko budem navštevovať prestížny manažérsky kurz pod vedením profesorov z Yalskej univerzity“ uvádza Viviana po jeden a pol roku strávenom v Spojenom kráľovstve. „Vďaka poradkyni EURES Aurore Scalorovej, britskému veľvyslanectvu v Ríme a zamestnancom NHS Foundation Trust sa mi podarilo uskutočniť svoj profesionálny sen. Stále mám mnohé ambície a teraz som si istejšia, že sa mi ich podarí naplniť. Mám nádherný život, vlastný byt, dve mačky a veľa ozajstných priateľov. Niekedy sa mi cnie za krásnym Talianskom, ale som šťastná, že som kvôli vlastnej kariére a uskutočneniu svojich snov nemusela opustiť Európu.“

« Späť