Novinky na portáli


Spolupráca cez more - na príklade Helsinky-Tallinn

Hlavné mestá Fínska a Estónska majú k sebe bezpochyby blízko z kultúrneho aj geografického hľadiska. Oddeľuje ich len 80 kilometrov široký pás Helsinského zálivu a obyvateľ Tallinnu sa do susediacich Helsiniek dostane loďou za menej ako 1,5 hodinu. Z toho vyplýva, že obidve mestá spája silné puto a neustála výmena.

Priestorová, kultúrna, historická a jazyková príbuznosť poskytuje silné podnety na hospodársku a sociálnu spoluprácu a zároveň pomáha pri rozvoji oblasti smerom k fungujúcemu regiónu. Fínsky a estónsky jazyk tým, že patria do tej istej skupiny ugrofínskych jazykov, majú asi 60 % slov veľmi podobných. Okrem toho existuje medzi Helsinkami a Tallinom tradične pevné historické a hospodárske prepojenie, obidve mestá totiž založili Švédi a kedysi boli členmi obchodného združenia Hansa.

Počas 50 rokov po 2. svetovej vojne sovietsky komunistický režim nevytvoril priaznivé podmienky pre vzťah medzi príbuznými regiónmi a oddelil Estónsko od západnej Európy. Až po vyhlásení nezávislosti Estónska v roku 1991 nastalo obrodenie kedysi prekvitajúceho partnerstva. Rozšírením EÚ v roku 2004 sa dynamika zväčšila a vytvorili sa príležitosti nielen pre fínsko-estónsku spoluprácu, ale aj pre celú oblasť Baltského mora.

Hlavné mestá ako ekonomické hnacie mechanizmy pre spoluprácu

Vedúca úloha obidvoch hlavných miest, ktorú zohrávajú v hospodárstve a sociálnom rozvoji oboch krajín a rad ďalších faktorov, posilňujú rozširujúcu sa hospodársku a kultúrnu cezhraničnú spoluprácu medzi Helsinkami a Tallinom.

Helsinki sú dôležitým obchodným a finančným centrom s rýchlo sa rozvíjajúcou kultúrou a turizmom. Hnacou silou hospodárskeho rozvoja v regióne je priemyselná reťaz výrobcov špičkových informačných technológií, na čele ktorej je Nokia. Región mesta Tallin (okres Harju) zohráva dôležitú úlohu v hospodárstve Estónska a priťahuje 80 až 90 % priamych investícií v krajine.

Fínsko sa aktívne podieľalo na úspešnej hospodárskej reštrukturalizácii Estónska a dnes je druhým najväčším investorom v tejto pobaltskej krajine. Väčšina fínskych investícií smeruje do regiónu Harju. Na druhej strane len niekoľko estónskych obchodných spoločností investovalo vo Fínsku, najmä kvôli nedostatku kapitálu a presýteniu fínskeho trhu.

Podporné prostriedky na pohyb cezhraničných pracovníkov

Estónsko, podobne ako mnohé ďalšie nové členské štáty EÚ, má veľký ľudský kapitál. Estónska ekonomika sa rýchlo rozvíja, stúpa zamestnanosť a klesá nezamestnanosť, najmä kvôli tomu, že veľa pracovníkov odchádza za prácou do zahraničia. Zároveň má veľa ekonomicky neaktívnych osôb a nezamestnanej mládeže.

Situácia na fínskom pracovnom trhu je dosť odlišná, prevláda nedostatok pracovných síl v určitých odvetviach (stavebníctvo, priemysel, služby). Samotný región Helsiniek trpí pomerne vysokou mierou nezamestnanosti a zároveň má nedostatok pracovných síl, pretože generácia z obdobia vysokej pôrodnosti odišla do dôchodku. Rozhovory o možnosti vykrytia nedostatkov pracovných síl zahraničnými pracovníkmi viedli k otvoreniu fínskeho pracovného trhu pre občanov nových členských štátov.

Fínsky pracovný trh je v súčasnosti otvorený pre pracovníkov z Estónska. Kultúrna, jazyková a geografická príbuznosť uľahčujú ich zamestnávanie a adaptáciu vo Fínsku a fínski zamestnávatelia z rovnakého dôvodu uprednostňujú Estóncov pred ostatnými pracovníkmi zo zahraničia. Tieto skutočnosti podporili intenzívny pohyb pracovníkov do Fínska a Estónci sú po Rusoch druhou najpočetnejšou skupinou zahraničných pracovníkov v krajine. To predstavuje dobrý základ na vytvorenie spoločného fondu pracovných síl medzi susediacimi krajinami.

Rozvoj cezhraničnej spolupráce

Prvé pokusy o podporu cezhraničnej spolupráce medzi hlavnými mestami Fínska a Estónska sa uskutočnili v roku 1991 prostredníctvom myšlienky družobných miest a v roku 1999 prostredníctvom združenia Helsinki Tallinn EUREGIO.

Spolupráca v rámci EURES začala v roku 2003 a oficiálna cezhraničná spolupráca bola odštartovaná v máji 2004. Nasledovalo množstvo rozhovorov za okrúhlym stolom, náborov zamestnancov, študijných pobytov a spoločných školení.

V dôsledku týchto a iných iniciatív sa vzťahy medzi obidvoma mestami posilnili a na oboch stranách je silná motivácia udržať spoluprácu. Na základe vzájomného dopĺňania ekonomických a sociálnych aktivít existuje veľký potenciál na vytvorenie projektu družobných miest (Twinning).

Hlavné úlohy

Vytvorenie dopravných možností, zosúladenie platov, nákladov na prácu, pracovno-právnych predpisov a rola odborových zväzov sú úlohy, ktoré treba vyriešiť, aby vzniklo plnohodnotné cezhraničné partnerstvo. Patria k nim aj malý záujem a slabá účasť zo strany sociálnych partnerov na obidvoch stranách a takisto pomerne obmedzené ľudské zdroje.

Záver

Napriek uvedeným problémom kultúrna a jazyková príbuznosť a hospodárske a historické prepojenie medzi obidvoma krajinami veľmi uľahčujú spoluprácu medzi Helsinkami a Tallinnom. Cestovanie medzi obidvomi regiónmi je stále jednoduchšie a cestovné náklady sa znižujú. Štúdie už preukázali, že regióny Uusimaa (Helsinki) a Harju (Tallinn) tvoria prevažne integrovanú hospodársku oblasť so silným spolupôsobením v rôznych odvetviach. Vytvorenie spoločného fondu pracovných síl je preto už len otázkou času. Pozitívny vývoj je viac než vítaný a úrady práce v obidvoch krajinách sú pripravené upevniť partnerské vzťahy a podporiť túto jedinečnú mobilitu pracovnej sily v severnej Európe.

Viac informácií nájdete tu:

Euregio Helsinki-Tallinn

Alice Lugna, manažérka EURES-u, Estónsko - alice.lugna@tta.ee
Tiina Oinonen, manažérka EURES-u, Fínsko - tiina.oinonen@mol.fi

« Späť