chevron-down chevron-left chevron-right chevron-up home circle comment double-caret-left double-caret-right like like2 twitter epale-arrow-up text-bubble cloud stop caret-down caret-up caret-left caret-right file-text

EPALE

Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe

 
 

Spravodajstvo

Vzdelávanie a odborná príprava

05/12/2017
Jazyk: SK

V politikách v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa rozhodnutia prijímajú riadnym legislatívnym postupom. Podľa zásady subsidiarity sa o politike vzdelávania a odbornej prípravy rozhoduje v každom členskom štáte Európskej únie (EÚ). Úloha EÚ je preto podporná. Niektoré problémy sú však spoločné pre všetky členské štáty – starnutie obyvateľstva, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a celosvetová hospodárska súťaž – a to si vyžaduje spoločné riešenia, spoluprácu krajín a vzájomné odovzdávanie skúseností.

Právny základ

V Rímskej zmluve bolo v roku 1957 odborné vzdelávanie charakterizované ako oblasť činnosti Spoločenstva, v Maastrichtskej zmluve v roku 1992 bolo vzdelávanie formálne uznané za oblasť právomoci EÚ. V zmluve sa uvádza: „Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť“.

Lisabonskou zmluvou sa nezmenili ustanovenia o úlohe EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (hlava XII, články 165 a 166). Sú tam však nové prvky, ktoré stoja za zmienku: napríklad Lisabonská zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré sa opisuje ako horizontálna „sociálna doložka“. V článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s vysokou úrovňou vzdelávania (a) odbornej prípravy“.

V Charte základných práv Európskej únie, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy (článok 6 ZEÚ) sa okrem toho uvádza: „Každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu“ (článok 14), ako aj „právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania“ (článok 15).
Ciele podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností musí Únia prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne vzdelávania a odbornej prípravy. A preto Rada v roku 2009 stanovila dlhodobé strategické ciele EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy takto: 1. dosiahnuť, aby sa celoživotné vzdelávanie a mobilita stali realitou, 2. zlepšovať kvalitu a efektívnosť vzdelávania a odbornej prípravy, 3. podporovať spravodlivosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo, 4. posilňovať tvorivosť a inovácie vrátane podnikavosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

Priority v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

Európa 2020 a vzdelávanie a odborná príprava 2020

Politika v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa začala rozvíjať najmä po prijatí komplexnej stratégie EÚ so zameraním na rast a zamestnanosť s názvom Európa 2020. Aj keď za systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú zodpovedné členské štáty, EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri podpore a dopĺňaní úsilia o zlepšenie a modernizáciu ich systémov vzdelávania.

V rámci stratégie Európa 2020 dostávajú členské štáty každý rok osobitné usmernenia o prioritných reformách vo forme odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Čo sa týka vzdelávania a odbornej prípravy, sú ciele, nástroje a dohody pre spoluprácu na úrovni EÚ uvedené v strategickom rámci s názvom Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020), ktorý je platný do roku 2020.

V preskúmaní rámca ET 2020 v polovici trvania boli potvrdené štyri strategické ciele a pracovný cyklus bol stanovený na päť rokov (z troch rokov v období 2010 – 2015). Prispôsobilo sa aj zameranie rámca, aby sa zohľadnil význam vzdelávania a odbornej prípravy tak pre zamestnanosť, ako aj pre podporu základných hodnôt a aktívneho občianstva. Táto zmena je zohľadnená aj v šiestich prioritných oblastiach: 1. relevantné a vysokokvalitné zručnosti a schopnosti zamerané na výsledky učenia pre lepšiu zamestnateľnosť, inovácie a aktívnejšie občianstvo, 2. inkluzívne vzdelávanie, rovnosť, nediskriminácia a podpora občianskych kompetencií, 3. otvorené a inovačné vzdelávanie a odborná príprava, v rámci ktorých sa plne zohľadňuje digitálna éra, 4. intenzívna podpora pedagógov, 5. transparentnosť a uznávanie zručností a kvalifikácií na uľahčenie učenia a mobility pracovnej sily, 6. udržateľné investície, výkonnosť a efektívnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

OVP pre zamestnanosť

V roku 2016 Komisia uverejnila oznámenie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu(COM(2016) 0381), v ktorom navrhuje opatrenia, aby ľudia získali zručnosti potrebné na trhu práce a lepšie využívali zručnosti, ktoré už majú, s cieľom pomôcť im nájsť si kvalitné zamestnanie a zlepšiť si životné šance.

Jednou z iniciatív navrhnutých v rámci Nového programu v oblasti zručností je aktualizácia rámca Europass, čo patri do zodpovednosti Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), jednej z decentralizovaných agentúr.

Europass, ktorý začal v roku 2005, je súbor dokumentov a nástrojov dostupných v 28 jazykoch s cieľom pomôcť občanom EHP vytvoriť si vlastný životopis a portfólio schopností. V októbri 2016 Komisia navrhla spoločný rámec na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass), ktorý je aktualizáciou rozhodnutia z roku 2004. Parlament a Rada v súčasnosti pracujú na tomto návrhu a rozhodnutie príjmu v rámci riadneho legislatívneho postupu v druhom polroku 2017 alebo v roku 2018.

Cieľom kodansko-bruggského procesu je zlepšovanie spolupráce EÚ v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a priority obnoveného európskeho programu vzdelávania dospelých sa týkajú podpory vzdelávania dospelých. Obe tieto oblasti majú osobitné priority na obdobie do roku 2020. Napokon je tu Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ktorý je prvou iniciatívou EÚ s úlohou plne integrovať všetky tri strany vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie).

Bude sa snažiť vystupovať ako referenčný model svetovej úrovne a byť inšpiráciou a hybnou silou zmien v existujúcich vzdelávacích a výskumných inštitúciách.

Program Erasmus+ (2014 – 2020)

Oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a športu boli uznané ako kľúčové hybné sily v stratégii rastu EÚ pre nadchádzajúcu dekádu na prekonanie sociálnej a hospodárskej krízy, ktorá zasiahla európske krajiny, na posilnenie rastu a pracovných miest a na podporu sociálnej rovnosti a začleňovania.

V tejto súvislosti je program Erasmus+ programom EÚ pre oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mladých ľudí a športu na obdobie 2014 – 2020. Nadväzuje na predchádzajúce iniciatívy Únie podporujúce výmeny a rozvoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy a práce s mladými ľuďmi.

Program Erasmus+ je určený na podporu úsilia krajín efektívnejšie využívať potenciál ľudského a spoločenského kapitálu Európy a potvrdenie zásady celoživotného vzdelávania prepojením podpory s formálnym, neformálnym a informálnym učením v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mladých ľudí.

Osobitné ciele programu Erasmus+ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú: 1. zlepšovať úroveň kľúčových kompetencií a zručností s osobitným zreteľom na ich význam pre trh práce[3] a prispievať k súdržnej spoločnosti, 2. podporovať zvyšovanie kvality, excelentnosť inovácií a internacionalizáciu na úrovni vzdelávacích a školiacich inštitúcií, 3. podporovať vytvorenie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania určeného na doplnenie reforiem politiky na vnútroštátnej úrovni a zvyšovať informovanosť o ňom a podporovať modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, 4. zlepšovať medzinárodný rozmer vzdelávania a odbornej prípravy; 5. zlepšovať výučbu a učenie sa jazykov a podporovať jazykovú rozmanitosť a medzikultúrne povedomie v celej EÚ.

Odvážnym cieľom programu Erasmus+ je podporovať súčinnosť a vzájomné obohacovanie v rôznych oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mladých ľudí, odstraňovania umelých hraníc medzi rôznymi opatreniami a formátmi projektov, podpory nových nápadov, priťahovania nových aktérov z oblasti práce a občianskej spoločnosti a stimulácie nových foriem spolupráce. V oblasti vzdelávania ide o splnenie týchto cieľov v rámci kľúčových činností. Kľúčová činnosť 1 sa zameriava na mobilitu študentov vyššieho vzdelávania a OVP a zamestnancov vo všetkých sektoroch vzdelávania. Kľúčová činnosť 2 sa sústreďuje na partnerstvo a cieľom kľúčovej činnosti 3 je podpora reformy politiky.

Úloha Európskeho parlamentu

Parlament vždy podporoval úzku spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a posilňovanie európskeho rozmeru vo vzdelávacích politikách jednotlivých členských štátov. Je preto dlhodobo zástancom stanovenia pevného právneho základu pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy a úspešne pracuje na zabezpečovaní zvýšenia rozpočtových zdrojov na program Erasmus+ a podporuje presun priorít financovania EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) smerom k výdavkom, ktoré sa považujú za viac orientované na budúcnosť.

modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy: Mládež v pohybe, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Digitálna agenda, Inovácia v Únii a Platforma proti chudobe.

Podľa podnikateľov európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy stále nedokážu poskytnúť správne zručnosti pre zamestnateľnosť a adekvátnym spôsobom nespolupracujú s podnikmi alebo zamestnávateľmi s cieľom priblížiť výučbu k realite pracovného prostredia.

 

Zdroj: http://www.europarl.europa.eu   - Michaela Franke / Mara Mennella

Mgr. Mária Pavlačková

Share on Facebook Share on Twitter Share on Google+ Share on LinkedIn